Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-447-2015.pdf
PDF · 84.26 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/447/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. I., Q.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky J. H., Q.. X.X.XXXX, W. U. R. XX, R. a otca J. I., Q.. XX.X.XXXX, trvale bytom G.. R. XX, R., v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 23.09.2009 v časti určenia výživného tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. J. I.F., Q.. XX.XX.XXXX zo sumy 70,00 Eur mesačne na sumu 90,00 Eur mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý platiť k rukám matky, vždy do 15.tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.11.2015 opakovane do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 01.11.2015 do 31.05.2016 vo výške 140,00 Eur mesačne, je otec o p r á v n e n ý splácať v splátkach po 10,00 Eur mesačne až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka, matka maloletého, návrhom podaným na Okresný súd Prešov dňa 28.10.2015 žiadala o zvýšenie výživného na maloletého syna marka Uličného na sumu 100,-eur mesačne počnúc dňom 1.11.2015. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého syna nežije v spoločnej domácnosti. Maloletý J. U.ol rozsudkom Okresného súdu prešov zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 70,- eur mesačne. Otec jej výživné na syna platí pravidelne, v súčasnosti je táto suma nedostatočná z dôvodu, že Marko nastúpil na strednú školu a s tým sú spojené zvýšené výdavky na jeho starostlivosť. Synovi potrebuje zakúpiť novú vetrovku, školský ruksak.
Otec maloletého syna sa k návrhu písomne nevyjadril.
Kolízna opatrovníčka v písomne podanej správe uviedla, že maloletý J. I., nar. 30.4.2000 pochádza z rodičov J. H. G. J. I.. Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XXP XXX/XX zo dňa 23.9.2009 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý Marko zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 70,- eur mesačne počnúc dňom 1.10.2009. Matka maloletého je zamestnaná ako kontrolórka kvality vo firme D. v Záborskom s čistým mesačným príjmom 320,- eur. Spolu s maloletým Markom býva v 1 izbovom mestskom byte. Za nájom uhrádza 200,-eur mesačne. Okrem výdavkov na byt matka uhrádza 25,- eur za Mágio a internet, 25,-
eur spláca pôžičku za počítač, ktorý kúpila synovi k narodeninám. Exekučne spláca dlh 242,- eur v mesačných splátkach po 20,- eur zdravotnej poisťovni Union. Mesačné výdavky na stravu sú vo výške 100,-eur, 40,- eur komunálny odpad, 20,-eur, voľný mesačný lístok pre seba a 10,- eur synovi. Otec maloletého Marka platí výživné pravidelne, občas synovi prispeje aj mimo výživného. Otec maloletého je vedený na ÚPSVaR Prešov ako uchádzač o zamestnanie. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá. Pracuje na dohodu ako montážnik vstavaných skríň s mesačným príjmom 200,- eur. Býva v 2 izbovom byte so svojou matkou F. R., ktorá je vlastníčkou tohto bytu a je poberateľkou starobného dôchodku. Otec maloletého syna za stravovanie a ubytovanie platí podľa potreby. Stará matka uviedla, že Marko k ním chodí na návštevy a vždy mu prispejú aj finančne. Strýko maloletého J. ho berie na rôzne výlety aj k moru. Otec so zvýšením výživného nesúhlasí, pretože na to nemá finančné prostriedky. Exekučne spláca pôžičku vo výške 30,- eur mesačne, ktorú si zobral pred 10 rokmi. Maloletému synovi vždy kúpi čo potrebuje, kupuje aj darčeky k sviatkom a Vianociam. Maloletý J. navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy technickej v Prešove, odbor murár. Je zdravým dieťaťom. Maloletý nenavštevuje žiadne finančne hradené krúžky. Oblečenie mu matka kupuje v obchodoch s obnoseným šatstvom, na kvalitnejšie obchody nemá finančné prostriedky. Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšiť výživné na maloletého J. z dôvodu, že sa zvýšili náklady na jeho starostlivosť.
Matka maloletého na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu na zvýšenie výživného. Uviedla, že J. nastúpil od 1.9.2015 na Strednú odbornú školu technickú v Prešove, čím sa náklady na jeho výživu a výchovu zvýšili. Jej mesačný príjem je okolo 330 - 360,- eur. Býva spolu so synom v spoločnej domácnosti, pričom zotrvala na výdavkoch uvedených pred kolíznou opatrovníčkou. J. sa stravuje doma, má zvýšené výdavky na stravu, oblečenie, obuv. Vreckové mu dáva 2 - 3,- eur. Otec sa so synom stretáva, nevedela uviesť, či mu prispieva aj niečím naviac okrem výživného.
Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti, kde je jeho príjem 37-39 eur. Býva v spoločnej domácnosti s matkou, kde jej prispieva len vtedy ak niečo zarobí na fuške. K výživnému uviedol, že má jedného brata v Amerike, ďalšieho v Anglicku, ktorí mu prispievajú na platenie výživného. So synom sa stretáva, chodí často k babke a k nemu, ak potrebuje kúpi mu botasky, mikinu alebo niečo iné. Samozrejme, že mu kupuje darčeky k sviatkom a Vianociam. V prípade ak má nejakú fušku, zarobí mesačne 200,- eur. Na úrade práce je evidovaný už dva roky, žiadne prídavky nepoberá. Mal ponuku ísť pracovať do Nemecka na montáž vstavaných skríň, ale podmienka bola znalosť jazyka. Na Slovensku si inú prácu nevie nájsť.
Z potvrdenia o príjme otca bolo zistené, že pracuje na dohodu o pracovnej činnosti od 17.4.2013 do 30.6.2015 a od 8.7.2015 do 30.6.2016 vo firme G. R., Y..N..K.., X. je jeho mesačný príjem cca 38,- eur.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 2 písm. a ) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 189,83 Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XXP XXX/XX zo dňa 23.9.2009 a zvýšil výživné na maloletého J. Uličného na sumu 90,- eur mesačne počnúc dňom 1.11.2015. V konaní bolo preukázané, že naposledy bolo určované výživné na maloletého J. T. uvedeným rozsudkom zo dňa 23.9.2009, teda pred 5 rokmi. Od uvedeného obdobia sa výdavky na maloletého J. podstatne zvýšili. J. nastúpil od 1.9.2015 na strednú školu, kde samozrejme výdavky na jeho cestovanie, nákup školských potrieb ale aj výdavky na obliekanie a stravu, keďže ide o chlapca vo veku 16 rokov sa podstatne zvýšili. Maloletý býva spoločne s matkou, pričom príjem matky je vo výške 330 až 360,- eur mesačne, pričom len nájom uhrádza matka vo výške 200,- eur mesačne. Má ostatné výdavky ne bežnú starostlivosť o syna, pričom spláca aj pôžičku za počítač, ktorý kúpila synovi. Otec maloletého uviedol, že ak má prácu jeho mesačný príjem je vo výške 200,- eur. Býva v spoločnej domácnosti s matkou v byte, ktorý je vo vlastníctve matky, pričom finančne jej prispieva len vtedy ak má na to finančné prostriedky. Jeho bývanie s strava sú teda zabezpečené aj v prípade ak nemá mesačne žiadny príjem, okrem príjmu z dohody o vykonaní práce.
V konaní bolo preukázané, že matka sa o syna riadne stará, pričom jej príjem je obmedzený a veľká väčšina finančných prostriedkov ide na zabezpečenie bývania pre ňu a syna. Otec uviedol, že s platením výživného mu pomáhajú bratia, ktorí žijú v zahraničí.
Súd zvýšil výživné na maloletého J. na sumu 90,- eur mesačne. Je zrejmé, že doposiaľ určené výživné nie je dostatočné a primerané k potrebám maloletého syna, ktorý je už študentom strednej školy, jeho nároky a potreby spojené so stravovaním, obliekaním, trávením voľného času sú vyššie, pričom matka vzhľadom k svojmu príjmu ich nedokáže zabezpečiť. Zvýšiť výživné súd mohol tak, aby bolo primerané k príjmovým možnostiam a schopnostiam otca, ktorého príjem je 38,- eur mesačne a ak má zabezpečenú brigádu do 200,- eur mesačne. Z uvedených dôvodov súd nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného v plnom rozsahu a výživné na maloletého syna zvýšil na sumu 90,- eur mesačne od 1.11.2015.
Dlžné výživné vo výške 140,- eur za obdobie od 1.11.2015 do 31.5.2016 (teda 7 x 20,-eur ) umožnil otcovi vzhľadom k jeho príjmu splácať v splátkach po 10,- eur mesačne, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol z dôvodu, že matkou požadované výživné vo výške 100,-eur mesačne na maloletého syna by nezodpovedalo príjmovým možnostiam otca. Súd rovnako prihliadol na
to, že otec sa s maloletým synom pravidelne stretáva, pričom prispieva mu aj k sviatkom ako aj nákupom vecí podľa potreby syna.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Odvolanie je potrebné podať v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.