Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/209/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu G. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. L. XXX, zastúpeného JUDr. Elenou Penxovou, advokátkou v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo nám. 5 proti žalovanému D. U., P.. X.X.XXXX, Y. A. XX, zastúpenému JUDr. Martinom Okálym, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, za účasti vedľajšieho účastníka Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., Košice, Štúrova 7, v konaní o náhradu škody s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 983,52 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Štát nemá právo na náhradu trov konania

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu v sume 39 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci účastníkov rozsudkom -243 zo dňa 30.10.2013 v spojení s opravným uznesením -253 zo dňa 5.11.2013.

Krajský súd v Košiciach uznesením -276 zo dňa 18.3.2015 zrušil rozsudok súdu v spojení s opravným uznesením vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o trovách konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa zamerať dokazovanie na okolnosť, či škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a ak súd dospeje k záveru, že sa jedná o okolností majúce pôvod v prevádzke, náležite v dôvodoch rozhodnutia vyloží o ktoré okolností sa jedná. Ak však dospeje k záveru, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, následne posúdi, či žalovaný škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia a za tým účelom vykoná aj dokazovanie vyšetrovacím spisom, prípadne výsluchom znalca a následne o nároku žalobcu rozhodne.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom. Dopočul znalca a vykonal dokazovanie oboznámením s vyšetrovacím spisom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi ČVS: OÚV - 455/20-SN-1998.

Z jeho obsahu mal súd preukázané, že uznesením z čl. 94 zo dňa 19.11.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.1999, bolo trestné stíhanie voči žalovanému zastavené pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 ,2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 15.8.1998 v skorých ranných hodinách o 4,00 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Škoda 110 L EČ: H. XXX N. po štátnej ceste č.II. /536 smerom od Spišskej Novej Vsi na Spišský Hrušov, kde po príchode na križovatku ciest v obci Jamník, okres Spišská Nová Ves smerom na obec Domaňovce chcel odbočiť doľava z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu smerom na obec Domaňovce, pričom nedal prednosť v jazde motocyklistovi, ktorý išiel od Spišského Hrušova smerom na Spišskú Novú Ves a vodič osobného auta, keď bol s vozidlom za stredovou deliacou čiarou, t.j. v protismere, tak si rozmyslel, že bude pokračovať s osobným motorovým vozidlom rovno do Spišského Hrušova. V tom čase od Spišského Hrušova prichádzal neosvetlený motocykel, ktorý viedol nevodič - žalobca - a to motocykel zn. JAWA 350 EČ: H. XXX N., následkom čoho došlo k zrážke. Vodič motocykla - žalobca utrpel ťažké zranenie a to:

- trieštivú otvorenú zlomeninu obidvoch kostí ľavého predkolenia s posunutím úlomkov

- zlomeninu 10 a 11. rebra v lopatkovej čiare vľavo s minimálnym posunutím úlomkov -zlomeninu 10. a 11. rebra v lopatkovej čiare vľavo s minimálnym posunutím úlomkov

- pomliaždenie a odreniny obidvoch kolien, s predpokladanou práceneschopnosťou viac ako 6 mesiacov. Žalobcovi bola odobratá krv na lekárske vyšetrenie ku skúške na alkohol v krvi a v čase odberu bolo zistené, že žalobca mal v krvi 1.8 promile alkoholu.

Súd opätovne dopočul na pojednávaní dňa 20.4.2016 znalca Ing. Petra Onderuša a z jeho výsluchu súd zistil, že vzhľadom na to, že vozidlá boli počas nehodového deja v pohybe a došlo dokonca k priamemu stretu vozidiel, je možné z technického hľadiska potvrdiť, že dopravná nehoda bola v plnej miere počas prevádzky vozidiel. Znalec nezaznamenal žiadnu skutočnosť, ktorá by v priebehu nehodového deja nemala pôvod v prevádzke vozidiel. Vodič vozidla Škoda 110 odbočujúci vľavo neskoro reagoval na oproti idúci motocykel a nedal prednosť v jazde. Neskorá reakcia vodiča odbočujúceho vozidla bola z dôvodu neosvetlenia motocykla, čím motocyklista sťažoval možnosť rozpoznať ho oprotiidúcim vodičom. Nevedel jednoznačne uviesť, či neskorá reakcia žalovaného účastníka pri odbočovaní svojho vozidla bola ovplyvnená neosvetlením motocykla, ktoré viedol žalobca, znalec uviedol, že môže len predpokladať, že reagoval neskoro, pretože motocyklista mu neumožňoval, aby bol videný, nakoľko žalobca - vodič motocykla - bol neosvetlený. Je síce pravda, že motocyklista uvádzal vo svojej výpovedi, že nemal svetlo preto, lebo on dostatočne videl pred seba, teda je možné predpokladať, že vodič vozidla Škoda neskoro reagoval práve z dôvodu neosvetlenia tohto motocykla, čiže mal zhoršené podmienky na jeho rozpoznanie. Bolo však povinnosťou žalovaného pri odbočovaní vľavo dať prednosť v jazde oprotiidúcemu motocyklistovi, avšak z dôvodu jeho neosvetlenia vodiča motocykla ho nemal možnosť vodič vozidla Škoda včas registrovať, a teda neosvetlenie motocykla bolo technickou príčinou, ktorá zabraňovala vodičovi osobného vozidla zabrániť nehode. Rýchlosť vozidiel v tejto nehode nehrala žiadnu rolu pre vznik nehodového deja. Aj pri nízkej rýchlosti, ak s vozidlom Škoda došiel do jazdnej dráhy motocyklistu, vytváral pre motocyklistu s vozidlom prekážku. Aj ak by malo jeho vozidlo nulovú rýchlosť a stálo by v jazdnom koridore motocyklistu, k nehode by došlo. Vypovedal tiež, že sa nedá jednoznačne povedať, prečo vodič vozidla Škoda neskoro reagoval na motocyklistu, či to bolo neosvetlením motocyklistu, ale uviedol, že jedným z dôvodov, prečo neskoro reagoval na motocyklistu môže byť aj to, že ak by dôsledne sledoval situáciu na ceste, motocyklistu by zbadal včas, teda pred vojdením do jeho koridoru jazdy. Žiadnu závadu na ani jednom z vozidiel, u ktorých došlo k dopravnej nehode, nezistil. Nezistil ani nesprávny prvok v technike jazdy vodiča osobného vozidla, nakoľko je možné predpokladať, že reagoval v čase osvetlenia motocykla reflektormi svojho vozidla. Teda ak by uvažoval, že nemal možnosť skôr vidieť oproti idúci motocykel, reagoval včas a technicky správne. Ak by mal možnosť skôr spozorovať oprotiidúci motocykel, je možné jeho techniku jazdy vyhodnotiť ako nesprávnu z dôvodu neskorej reakcie na motocyklistu. Na strane žalovaného došlo k porušeniu dopravných predpisov, nakoľko pri odbočovaní vľavo nedal prednosť v jazde oproti idúcemu vozidlu. Za daného skutkového stavu t. j., že vodič motocykla - žalobca

- nebol osvetlený, zabraňovalo to vodičovi osobného vozidla včas na tento motocykel reagovať. Vyjadril sa i k okolnosti, či neosvetlenie žalobcu bolo jedinou príčinou vzniknutej dopravnej nehody, pričom znalec uviedol, že to tak nebolo, pretože zavinenie na dopravnej nehody spočívalo v nedaní prednosti odbočujúceho vozidla vľavo, tak, ako to ustálili policajti pri vyšetrovaní dopravnej nehody. Je však otázkou právnou, či mal vodič povinnosť dať prednosť v jazde aj neosvetlenému účastníkovi cestnej premávky.

Zástupkyňa žalobcu trvala na podanej žalobe, pričom poukázala o ustanovenie § 427 a nasl. OZ. Uviedla, že k okolnostiam nehody, ktorá bola spôsobená pri strete vozidiel sa vyjadril aj súdny znalec, ktorý uviedol, že sa nedá jednoznačne povedať, že škoda bola spôsobená len zavinením žalobcu. Poukázala pritom na zmysle záver znaleckého posudku MUDr. Koteleša, ktorý výšku bolestného stanovil počtom bodov 1584 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 887,5. Zodpovednosť za vzniknutú škodu z dopravnej nehody, ktorá sa stala 15. 8. 1998, pri ktorej utrpel žalobca škodu na zdraví v dôsledku úrazu, je daná v zmysle § 427 a nasl. a podľa citovaného ustanovenia je preto založená zodpovednosť žalovaného účastníka a podľa § 428 svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami , ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Náhrada škody, ktorú si žalobca uplatňuje, je opodstatnená a navrhla, aby súd v zmysle doterajšieho konania zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 16 596,96 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnila trovy právneho zastúpenia.

Zástupca žalovaného s prihliadnutím na postavenie žalovaného a jeho vzťah s vedľajším účastníkom sa pridržiaval prednesu vedľajšieho účastníka, nakoľko je tu možný postih voči poistencovi v prípade, ak by konali v rozpore s jeho pokynmi, nariadeniami a stanoviskami. Poukázal na to, že z výpovede znalca aj na poslednom pojednávaní bolo preukazné, že neosvetlený motocykel prichádzajúci síce po hlavnej ceste v smere jeho jazdy, bol príčinou, pre ktorú nemohol do času osvetleného reflektormi motorového vozidla žalovaného účastníka tento zbadať a spozorovať a až od tohto okamihu, keď nasvietil svetlami motocykel. Bolo v jeho moci uskutočniť či vyhýbací alebo akýkoľvek iný manéver s motorovým vozidlom, ktorá vzdialenosť a reakčná doba na zabránenie zrážky nebola daná, a preto zodpovednosť žalovaného účastníka, ktorý ak aj dospeje k záveru, že bez ohľadu na osvetlenie existovala povinnosť vždy dať prednosť prichádzajúcemu motocyklu po hlavnej ceste, nemôže byť táto okolnosť ak aj to, že nedal prednosť, v neprospech žalovaného účastníka, keďže nemal možnosť registrovať motocykel a tým pádom je to okolnosť vylučujúca zodpovednosť žalovaného za uplatnený nárok, či nároky. V prípade, ak by súd žalobu v celom rozsahu zamietol, uplatnil si náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník poukázal na to, že z preukázaných okolností z dopravnej nehody a vykonaného znaleckého dokazovania Ing. Onderušom vyplýva jednoznačný záver, že žalovaný dopravnú nehodu z 15. 8. 1998 zavinil sám svojím nezodpovedným a protiprávnym konaním, pretože jazdil na neosvetlenom motocykli bez vodičského oprávnenia v stave opitosti. Preto žalobca by mal niesť zodpovednosť za jemu vzniknutú škodu sám v zmysle § 441 OZ. Je potrebné rozlišovať, že škoda bola vykonaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, čo je nepochybné, avšak je potrebné zisťovať, či škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Podľa jeho názoru je z vykonaného dokazovania dostatočne zrejmý záver o tom, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré by mali svoj pôvod v prevádzke na strane žalovaného a žalovaný škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, pričom okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke sú v zmysle ustálenej judikatúry dané ako nedostatočný technický stav vozidla, zdravotná indispozícia vodiča alebo nesprávne technika jazdy vodiča motor. vozidla vzhľadom na porušenie dopravných predpisov. Tieto okolnosti neboli v konaní preukázané, čím sú dané aj liberačné dôvody na strane žalovaného v zmysle § 428 OZ. Žalovaný nevidel prichádzajúci motocykel, ktorý bol neosvetlený, preto nebol povinný dať mu prednosť v jazde pri odbočovaní vľavo. Navrhol, aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú a priznal mu náhradu trov konania.

Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 444 pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 6 citovanej vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa § 7 cit. vyhl. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa § 18 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z.z. vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám a električkám idúcim v oboch smeroch. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde cyklistom a vodičom mopedov idúcim po cestičke pre cyklistov vyznačenej na tej istej ceste, a tam, kde je povolená jazda pozdĺž električky vľavo, aj električke.

Podľa § 30 ods. 1 cit. zák. idúce vozidlo musí mať za zníženej viditeľnosti a v čase od 15. októbra do 15. marca počas celého dňa rozsvietené ustanovené osvetlenie. Vodič nesmie jazdiť s obrysovými svetlami, ak nemá súčasne rozsvietené stretávacie svetlá alebo diaľkové svetlá, alebo predné svetlá do hmly, ak je nimi vozidlo vybavené. Činná plocha svetiel nesmie byť zakrytá alebo nadmerne znečistená s výnimkou svetiel, ktoré nie sú predpísané. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona vodič je povinný mať pri sebe doklady na vedenie a premávku vozidla predpísané týmto zákonom alebo osobitnými predpismi.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 315/1996 Z.z. vodič nesmie viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo po užití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom.

Po vykonanom mal súd preukázané, že návrh žalobcu je opodstatnený, nie však v plnom rozsahu.

Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 983,52 eur, ktorej sa žalobca dožadoval zaplatenia z dôvodu ublíženia na zdraví, ku ktorému došlo že dňa 15.8.1998, kedy žalobca po návrate z diskotéky

šoféroval motocykel JAWA 350 e.č. H. XXX N., ktorý mal záujem kúpiť. Pri ceste zo Spišského Hrušova do Jamníka došlo k zrážke s vozidlom žalovaného Škoda 110L e.č.H.-XXX N., pričom žalovaný šiel v smere na Spišský Hrušov a odbočil v smere na Domaňovce bez toho, aby vyhodil ukazovateľ smeru. V dobe pred stretom žalovaný neprepol svetlá na tlmené svetlá a došlo medzi nimi k nárazu, v dôsledku ktorého žalobcu vyhodilo, spadol na zem, pričom počul praskanie chrbtice, rebier a panvy. Snažil sa žalovanému vyhnúť, jeho však žalovaný zachytil ľavou prednou stranou - na vozidle mal žalovaný rozbité predné sklo a svetlo, ktoré mu skoro rozrezalo nohu. Žalobca pritom šiel rýchlosťou 75 km/hod. V čase úrazu nemal žalobca vodičský preukaz ani oprávnenie viesť motorové vozidlo. Ľavú nohu mal zlomenú v pravom uhle a po príchode sanitky bol odvezený na odd. ARO v Spišskej Novej Vsi. V nemocnici mu oznámili, že mu hrozí amputácia ľavého predkolenia, s čím on nesúhlasil. Následne bol prevezený do Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. V období od 15.8.1998 do 30.1.1999 bol hospitalizovaný na traumatologickom oddelení, kde sa podrobil približne 10 operáciám. Jeho telo mu neprijalo klince, ktoré mu fixovali kosti, preto mu klince vybrali spolu s úlomkami a dali vonkajší fixatér a naťahovali chýbajúcu kosť o veľkostí 19.5 cm. Fixatér nosil po dobu 25 mesiacov, z toho prvých 8 mesiacov bol na lôžku, pohyboval sa len na vozíku, neskôr sa hýbal za pomoci nemeckých barlí. Kvôli silným bolestiam bral morfium. Tri mesiace po úraze sa psychicky zrútil a po naordinovaní liekov sa mu psychický stav ustálil. Jeho zdravotný stav sa nezlepšoval, naopak zhoršil sa a v roku 2004 sa opätovne psychicky zrútil. Bol hospitalizovaný v nemocnici v Levoči na psychiatrickom oddelení v priebehu 1,5 roka celkovo 2- krát. Doposiaľ berie antidepresíva, v noci nemôže spať, má samovražedné úmysly, stále má veľké bolesti, a navštevuje psychologickú ambulanciu. Pri jednom z vyšetrení mu zistili osteropózu, ktorá sa mu rozvinula v dôsledku toho, že bol infikovaný olejom z motorky, čo spôsobilo zápal kostnej drene, ktorý podľa lekárov nie je možné liečiť. V decembri 2006 spadol a rozbil si koleno. Aj t.č. utrpel zlomeninu poranenej nohy. Lekári ho informoval, že jeho telo odmietlo všetky pokusy nohy vyliečiť, príp. sfunkčniť a nemá možnosť sa zamestnať. Do spisu doložil doklad o tom, že od 27.10.1999 mu bol priznaný invalidný dôchodok. T.č. má zhoršený zdravotný stav, v súvislosti s dopravnou nehodou sa mu rozvinula osteomilitída kostnej drene, v dôsledku čoho sa mu ťažko hoja rany a následne sa mu rozvinula osteporóza. Rozpadla sa mu kosť na nohe - ihlica na dvoch miestach. Kosť je veľmi krehká a lekári musia veľmi zvažovať spôsob liečby, aby sa mu kosť úplne nerozpadla, ináč mu hrozí amputácia. Keď sa dozvedel o možnej amputácii, vznikli u neho psychické problémy.

Nespornou skutočnosťou je, že dňa 15.8.1998 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla žalovaného k poškodeniu zdravia žalobcu a v dôsledku ktorej žalobca utrpel ťažké zranenie a to:

- trieštivú otvorenú zlomeninu obidvoch kostí ľavého predkolenia s posunutím úlomkov

- zlomeninu 10. a 11. rebra v lopatkovej čiare vľavo s minimálnym posunutím úlomkov

- zlomeninu 10. a 11. rebra v lopatkovej čiare vľavo s minimálnym posunutím úlomkov

- pomliaždenie a odreniny obidvoch kolien, s predpokladanou práceneschopnosťou viac ako 6 mesiacov. Žalobcovi bola odobratá krv na lekárske vyšetrenie ku skúške na alkohol v krvi a v čase odberu bolo zistené, že žalobca mal v krvi 1,8 promile alkoholu.

Spornou skutočnosťou bolo, či škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke.

V danom prípade ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427 OZ, a v danom prípade sa jedná o zodpovednosť za škodu, ktorá je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Škoda na zdraví žalobcovi bola totiž spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (tzv. vnútorné okolnosti) a pri ktorých zákon nepripúšťa možnosť špeciálnej liberácie, pretože v zmysle § 428 sa prevádzateľ nemôže zodpovednosti zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Ide teda o zodpovednosť založenú na objektívnom princípe bez zreteľa na zavinenie.

Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je:

- udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky

- vznik škody

- príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky a vznikom škody. Podmienkou zodpovednosti prevádzateľa nie je protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej premávky), ale škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky.

Pojem osobitná povaha prevádzky zákon nevymedzuje. Je potrebné ale vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu a ktoré súvisia s prevádzkou dopravných prostriedkov. Za udalosti spôsobené osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov sa podľa súdnej praxe považujú také skutočnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať škodu a ktoré súvisia s prevádzkou dopravného prostriedku a nepovažujú prípady, keď škoda síce bola spôsobená porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, ale už nie povahou tejto prevádzky, ani prípady, keď škoda vznikla síce s jeho prevádzkou, ale nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (viď R 20/1975). Prevádzateľ dopravného prostriedku nepochybne vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke. Rovnako zodpovedá za škodu, ktorá má svoj pôvod v technickom stave použitého dopravného prostriedku.

Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (§ 428 - prvá veta . Ustanovenie § 427 ods. 1 treba odlišovať od ustanovenia § 428 OZ, pretože v ustanovení § 427 ods. 1 sa hovorí o škode vyvolanej osobitnou povahou prevádzky, zatiaľ čo v ustanovení § 428 sa spomína škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, tento pojem je celkom iný a má na zreteli okolnosti, ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodou (R 80/1970). Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné úkony po ukončení jazdy, ako aj úkon potrebné na udržovanie vozidla. Už samotné uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa tak stalo na ceste, prípadne na inom verejnosti prístupnom priestranstve alebo je ešte v garáži, alebo či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník - viď R 9/1972.

Okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke, zákon nedefinuje. Pôsobenie prevádzky na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je prejavom typických vlastností prevádzky, ktorého súčasťou je určitá nebezpečnosť vzhľadom na rýchlosť, silu a pod., náročnosť na ovládanie a technická zložitosť, čo všetko môže potenciálne vyvolať nepriaznivý škodlivý následok.

Za okolnosť majúcu svoj pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Prevádzateľ nepochybne zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke. Rovnako zodpovedá za škodu, ktorá má svoj pôvod v technickom stave použitého dopravného prostriedku - viď R 3/1984.

Medzi okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, patria nedostatky alebo vady materiálu, aj keď sú skryté (napr. zlyhanie bŕzd, prasknutie pneumatiky, prasknutie čelného skla, nevysunutie podvozku) - R 9/1992. Prevádzateľ zodpovedá nielen za škodu spôsobenú udalosťou, ktorá má svoj pôvod vo vadnom stave dopravného prostriedku (napr. vady jednotlivých súčastí, opotrebovanie súčiastok, náhle zlyhanie motora a pod.), ale aj za škodu, vyvolanú nepredvídateľným zlyhaním osôb použitých pri prevádzke dopravného prostriedku (napr. nevoľnosť alebo infarkt vodiča, ktorý obsluhuje dopravný prostriedok). V týchto prípadoch sa prevádzateľ nemôže dovolávať zlyhania osôb použitých v prevádzke ani vadného stavu používaného zariadenia.

Toto všetko sú okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke a v dôsledku ktorých liberácia nie je možná.

V danom prípade k dopravnej nehode dňa 15.8.1998, kedy žalovaný v skorých ranných hodinách o 4,00 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Škoda 110 LE e.č. H.- XXX N. po štátnej ceste č. II. /536 smerom od Spišskej Novej Vsi na Spišský Hrušov, kde po príchode na križovatku ciest v obci Jamník, okres Spišská Nová Ves smerom na obec Domaňovce chcel odbočiť doľava z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu smerom na obec Domaňovce, pričom nedal prednosť v jazde motocyklistovi, ktorý išiel od Spišského Hrušova smerom na Spišskú Novú Ves a vodič osobného auta, keď bol s vozidlom za stredovou deliacou čiarou, t.j. v protismere, tak si rozmyslel, že bude pokračovať s osobným motorovým vozidlom rovno do

Spišského Hrušova. V tom čase od Spišského Hrušova prichádzal neosvetlený motocykel, ktorý viedol nevodič - žalobca - a to motocykel zn. JAWA 350 e.č. H. XXX N., následkom čoho došlo k zrážke.

S poukazom na rozsudok Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. , v zmysle ktorého aj nespozorovanie bicyklistu (v tomto prípade motocyklistu) jazdiaceho pod vplyvom alkoholu stredom vozovky a na neosvetlenom bicykli a lebo jeho neskoré spozorovanie vodičom motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke riadeného takýmto vodičom.

Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, v dôsledku čoho sa žalovaný - vodič motorového vozidla ako prevádzateľ vozidla - svojej zodpovednosti nemôže zbaviť. Súd tak naplnené všetky zákonné predpoklady pre zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu v zmysle § 427 a nie sú dané liberačné dôvody s poukazom na ustanovenie § 428 prvá veta OZ.

I z výsluchu znalca vyplynulo, že dopravnú nehodu spôsobil žalovaný ako prevádzateľ osobného motorového vozidla zn. Škoda 110 LE e.č. H.- XXX N.. Tiež skutočnosť, že žalovaný bol prevádzateľom tohto vozidla, nebola medzi účastníkmi konania sporná.

Žalovaný pri vedení motorového vozidla porušil ustanovenie § 18 ods. 4 zák. Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996, čo vyplýva aj zo záverov protokolu o nehode v cestnej premávke podľa č.l. 43 vyšetrovacieho spisu Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi ČVS: OÚV - 455/20-SN-1998. Zároveň bolo konštatované i porušenie ustanovení §§ 30 ods. 1, 4 ods. 2 písm. b) a 4 ods. 3 písm. b) citovaného zákona zo strany žalobcu.

Posúdenie miery spoluzavinenia žalobcu na vzniku škodu škody je otázkou právnou.

Súd určil mieru jeho spoluzavinenia v zmysle § 441 vo výške 90%, s poukazom na to, že najväčšou mierou na tejto dopravnej nehode sa podieľal žalobca tým, že jazdil na neosvetlenom motocykli pod vplyvom alkoholu s množstvom 1,8 promile a bez vodičského oprávnenia.

Zavinenie žalovaného spočíva v tom, že ako vodič odbočujúci vľavo bol povinný dať prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu, ktoré viedol žalobca, čo však neurobil.

I na základe týchto skutočností súd ustálil mieru spoluzavinenia žalobcu s poukazom na ustanovenie § 441 na vzniknutej škode na zdraví žalobcu vo výške 90%, pričom rozhodnutie súdu v tejto časti nadobudlo právoplatnosť.

V danom prípade žalovaný viedol osobné motorové vozidlo, ktorým počas jazdy spôsobil zranenie žalobcu.

Výška ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a ich navrhované zvýšenie na dvojnásobok v zmysle znaleckých posudkov podaných v tomto konaní súdnym znalcom MUDr. Štefanom Kötelešom medzi účastníkmi nebola sporná.

Podľa záverov jeho posudku č. 1/2009 z čl. 80-93 a z jeho doplnku z čl. 106-108 mal súd preukázané, že výška bodového ohodnotenia bolestného u žalobcu činí 1.584 bodov a výška bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle vyhlášky 32 /65 Zb. je 887,5 boda. I keď znalec v závere svojho posudku (dodatku) uviedol, že bolestivé výkony po roku 2004 boli hodnotené ako nové poškodenia, boli hodnotené už podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a taktiež k ustáleniu zdravotného stavu vo vzťahu k podaniu posudku o sťažení spoločenského uplatnenia došlo až v marci 2007, súd aplikujúc ustanovenie § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. v zmysle ktorého na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, vychádzal z ustanovení vyhlášky č. 32/1960 Zb.

V zmysle vyhlášky č. 32/1960 Zb. hodnota jedného bodu činí 60,- Sk. Celková výška bolestného tak činí 95.400,- Sk, t.j. 3.150 eur, pričom žalobca podľa záverov znalca spĺňa podmienky i na zvýšenie odškodnenia za bolesť. Výška bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle

vyhlášky 32 /65 Zb. je 887,5 boda, čo v číselnom vyhodnotení 60,- Sk za 1 bod činí , t.j. 1.767,58 eur. Aj pokiaľ sa týka zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, sú vzhľadom na závery znalca splnené podmienky pre jeho zvýšenie.

Po zvýšení tak žalobcovi patrí výška odškodnenia za bolesť vo výške 6.300 eur (3.150 eur x 2) a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3.535,16 eur (1.767,58 eur x 2), čo spolu činí 9.835,16 eur.

Zavinený protiprávny úkon zo strany žalovaného súd vyhodnotil nie ako jedinú príčinu vzniku škody.

S prihliadnutím na súdom určenú 90% -nú výšku spoluzavinenia žalobcu v zmysle § 441 žalobcovi tak prináleží len suma 983,52 eur.

Súd poukazuje na skutočnosť, že výrok rozsudku súd prvého stupňa, ktorým v prevyšujúcej časti (nad sumu 983,52 eur) zamietol návrh žalobcu, nadobudol právoplatnosť.

Predmetom konania tak zostalo už len zaplatenie sumy 983,52 eur.

S poukazom na vyššie uvedené súd posúdil nárok žalobcu v tejto časti ako odôvodnený a z týchto dôvodov zaviazal súd žalovaného na zaplatenie tejto sumy.

K tvrdeniu vedľajšieho účastníka o tom, že neboli dané okolnosti, ktoré majú povahu v prevádzke na strane ich poisteného vodiča, pretože za takejto okolnosti sa v zmysle ustálenej judikatúry považuje nedostatočný technický stav vodiča, zdravotná indispozícia vodiča. Nedostatočný technický stav je okolnosť vonkajšieho rázu, technika jazdy vzhľadom na porušovanie právnych predpisov žalovaného. Tieto okolnosti v tomto konaní podľa ich názoru neboli preukázané, a preto poukázal na to, že je tu daný liberačný dôvod podľa § 428 na strane žalovaného, keďže tento nemohol spôsobenej škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia ktoré bolo možné od neho v danom okamihu požadovať, považuje súd za potrebné dodať, že sa s týmto názorom nestotožňuje, pretože ako súd vyššie uviedol, škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a opätovne poukazuje na rozsudok Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. , v zmysle ktorého aj nespozorovanie bicyklistu (v tomto prípade motocyklistu) jazdiaceho pod vplyvom alkoholu stredom vozovky a na neosvetlenom bicykli a lebo jeho neskoré spozorovanie vodičom motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke riadeného takýmto vodičom.

Taktiež súd dáva do pozornosti, že citované ustanovenie § 18 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z.z., v zmysle ktorého vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám a električkám idúcim v oboch smeroch. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde cyklistom a vodičom mopedov idúcim po cestičke pre cyklistov vyznačenej na tej istej ceste, a tam, kde je povolená jazda pozdĺž električky vľavo, aj električke, nestanovuje povinnosť vodiča odbočujúceho vľavo dať prednosť protiidúcim osvetleným vozidlám, ale sa to týka všetkých vozidiel, teda i tých, ktoré nie sú osvetlené.

Za zmienku stojí tá skutočnosť, že žalovaný mal i za zníženej viditeľnosti predpokladať jazdu (neosvetleného) vozidla z protismeru, pretože podľa § 15 ods. 1 cit. zák. vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

O trovách konania rozhodol súd podľa 142/ds. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca i žalovaný účastník nemali v konaní plný úspech, preto prichádza do úvahy aplikácia tohto ustanovenia. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej.

Na základe týchto skutočností súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. V konaní, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania, štát má podľa ustanovenia § 148 ods. 1 OSP právo na náhradu trov konania len proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledkov konania postihovala povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi. (R 34/1979) Na účely znaleckého dokazovania boli hradené štátne prostriedky. Štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. V prípade, ak sú na strane účastníka splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa výsledku konania, znáša štát. Pritom nie je rozhodujúce, či sa účastníkovi rozhodnutím súdu priznalo oslobodenie od súdnych poplatkov, ale to, či sú inak splnené podmienky na priznanie oslobodenia podľa § 138. Žalobca bol v čase podania návrhu zo zákona plnom rozsahu oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. ch) zákona o súdnych poplatkoch, preto trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa výsledku konania, znáša štát. Preto súd vyslovil, že štát nemá právo na ich náhradu.

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch s použitím položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. V zmysle tohto ustanovenia ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Z priznanej sumy 983,52 eur vznikla tak žalovanému poplatková povinnosť 39 eur ako 4% z priznanej sumy. Preto súd zaviazal žalovaného účastníka na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu tak, ako to vyslovil vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.