Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-39-2016.pdf
PDF · 142.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3C/39/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľky: M. I., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, zast. JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou, AK Madačova 7, 034 01 Ružomberok, proti odporcovi: Obec Komjatná, IČO: 00315311, 034 96 Komjatná, zast. JUDr. Petrom Malachovským, advokátom, AK ul. Partizánov 760, 034 95 Likavka, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzavretá dňa 16.7.2015 medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku reg. „E“ evidovaného na mape určeného operátu parcela č. XXXX druh orná pôda o výmere 442 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území H., zapísaného na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, č. V XXXX/XX zo dňa 7.9.2015, j e n e p l a t n á .
Navrhovateľke s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 99,50 eur titulom súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a vo výške 306,90 eur titulom trov právneho zastúpenia, ktoré jej je odporca p o v i n n ý zaplatiť k rukám jej právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.3.2015, domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 16.7.2015 uzavretá medzi účastníkmi konania - navrhovateľkou a odporom je neplatná. Zároveň žiadala, aby súd určil, že navrhovateľka je vlastníčkou pozemku v k.ú. H. zapísaného u Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, pozemok reg. „E“ evidovaný na mape určeného operátu parcela č. XXXX orná pôda o výmere 442 m2. Navrhovateľka podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.4.2016 vzala späť návrh na začatie konania v časti II. petitu, v ktorom žiadala, aby súd určil, že navrhovateľka je vlastníčkou označeného pozemku a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 16.7.2015 uzavretá medzi predávajúcou - navrhovateľkou a kupujúcim - odporcom, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva predávajúcej k pozemku v k.ú. H., a to pozemku reg. „E“ evidovanému na mape určeného operátu parcela č. XXXX orná pôda o výmere 442 m2 zapísaného u Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor č. V XXXX/XX zo dňa 7.9.2015, je neplatná. Na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.2015 medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim zotrvala v celom rozsahu vrátane dôvodov neplatnosti tejto kúpnej zmluvy uvedených v návrhu na začatie konania. Navrhovateľka uviedla, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.2015, ktorú uzavrela na strane predávajúcej, s odporcom na strane kupujúceho, došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech odporcu k pozemku reg. „E“ evidovaného na mape určeného operátu parcela č. XXXX orná pôda o výmere 442 m2, súčasnosti zapísaná v prospech odporcu na LV č. XXX. Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor, o vklade vlastníckeho práva rozhodol rozhodnutím č. V XXXX/XX zo dňa 7.9.2015. Navrhovateľka uviedla, že bola osobou vystupujúcou v mene kupujúceho uvedená do omylu a v tomto omyle konajúc podpísala kúpnu zmluvu. Uviedla, že dňa 15.7.2015 prišli za ňou domov dvaja poslanci obecného zastupiteľstva Obce Komjatná a priniesli jej na podpis zmluvu, aby „dali do poriadku“ pozemky v objekte ZŠ Komjatná. Uviedli jej, že predmetný pozemok bol jej otcovi Q. G. vyvlastnený v r.1957 a dostal zaň finančné vyrovnanie. Na druhý deň sa mala pani O., jedna z poslancov OZ Komjatná z nej zastaviť po podpísanú kúpnu zmluvu, čo sa aj stalo a dňa 16.7.2015 sa dostavila za ňou spolu s ďalším poslancom OZ Komjatná pánom S.. Navrhovateľka im pred dom vyniesla nepodpísané zmluvy, uviedla im, že textu zmluvy nerozumie vzhľadom k jej veku a zdravotnému stavu a rozhodla sa, že zmluvu nepodpíše, na čo začali vyššie uvedené osoby vyvíjať na ňu nátlak s tým, že pozemok bol vyvlastnený už jej otcovi a že zmluvy má podpísať. Ona v dôsledku strachu, nevedomosti a neskúsenosti s podobnými právnymi úkonmi a v dôvere v to, že tieto osoby ohľadom vyvlastnenia uvádzajú pravdu, k čomu jej prisľúbili priniesť súvisiace listiny, kúpnu zmluvu na múriku pred svojim rodinným domom podpísala. Podpísané zmluvy obaja poslanci OZ Komjatná zobrali, navrhovateľke žiadnu z nich nenechali a odišli. Kúpna cena uvedená v zmluve vo výške 1,00 euro jej nebola vyplatená pri podpise zmluvy. Predmetné dojednanie považujú za obchádzanie zákona. Ďalej navrhovateľka poukázala, že kúpnu zmluvu autorizoval advokát, ktorý ju nikdy nevidel, nijako neoveril jej totožnosť, ani si nesplnil povinnosť v zmysle ust. § 1a ods.4 zákona č. 586/2003 Z.z., nakoľko nemohol ju v zmysle zákona upozorniť, keďže pri podpise zmluvy prítomný nebol. Poukázala na porušenie uznesenia predsedníctva SAK o autorizácii č. 3/13/2009, ktorým sa ustanovujú podrobnosti a pravidlá autorizácie zmlúv o prevode nehnuteľností. Ďalej navrhovateľka poukázala na ust. Občianskeho zákonníka § 37, § 39, § 40 ods.1, § 49a. Uviedla, že pre platnosť právneho úkonu, ktorým scudzila predmetnú nehnuteľnosť, bolo potrebné, aby bol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, a to aj pokiaľ ide o autorizovanie zmluvy. K splneniu tejto podmienky nedošlo, nebol dodržaný postup, ktorý zákon pre autorizovanie zmluvy ustanovuje (§ 1a a § 1b zákona č. 586/2003 Z.z.), nakoľko autorizujúcim advokátom nebola zistená totožnosť účastníkov zmluvy. Tiež navrhovateľka konala v omyle, do ktorého ju uviedli osoby zastupujúce záujmy kupujúceho. Samotný autorizujúci advokát vo svojej písomnej odpovedi synovi navrhovateľky dňa 11.1.2016 uviedol, že dôvodom, pre ktorý vyhotovil predmetnú kúpnu zmluvu, bolo usporiadanie vlastníctva k parcele, ktorá mala byť v r.1957 vyvlastnená otcovi navrhovateľky a mala za ňu byť vyplatená náhrada. Dôvodom pre uzavretie zmluvy teda nebola vôľa kupujúceho nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej parcele, keďže podľa tvrdenia právneho zástupcu odporcu odporca mal byť už vlastníkom parcely titulom vyvlastnenia v minulom období a ani vôľa predávajúceho túto parcelu scudziť, preto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Neplatnosť právneho úkonu nastáva zo zákona ex tunc a pôsobí voči každému a preto odporca nemohol predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť. Domáha sa teda určenia neplatnosti tejto zmluvy a svoj naliehavý právny záujem na určení vidí v tom, že bez tohto určenia nemôže dosiahnuť zápis svojho vlastníckeho práva na príslušné LV. Ďalej navrhovateľka uviedla k tvrdenému vyvlastneniu predmetného pozemku, že jej otcovi Q. G. vyvlastňovaná výmera mala byť 389 m2, avšak na základe kúpnej zmluvy odporca nadobudol výmeru 442 m2. Predmetný pozemok nebol na účel, pre ktorý mal byť vyvlastnený, nikdy použitý, nakoľko na tomto pozemku je asfaltová otočka autobusu a ZŠ Komjatná stojí na inom pozemku. Nie je ani zrejmé, či jej otcovi bola vyplatená nejaká náhrada za tento pozemok. Vlastníctvo predmetnej parcely nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve č. 4D/800/2005, 4D/801/2005. Je zrejmé, že bola uzavretá kúpna zmluva formálne a je od začiatku neplatná. Takýto úkon nebol urobený vážne, v skutočnosti odporca chcel vysporiadať svoje tvrdené vlastnícke právo k predmetnej parcele. Kúpna cena tiež nebola zaplatená. Pokiaľ odporca bol názoru, že mu vlastnícke právo titulom vyvlastnenia v r.1955 patrí, mal zvoliť iný právny prostriedok ochrany svojho tvrdeného vlastníckeho práva, navonok spísaná kúpna zmluva bola len tzv. simulovaným úkonom zo strany odporcu. Ona nemala záujem nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve scudziť, k podpisu kúpnej zmluvy podpísala pod nátlakom dvoch poslancov OZ Komjatná a v omyle, kedy osoby vystupujúce za kupujúceho zneužili jej zdravotný stav a dôverčivosť.
Tunajší súd uznesením č.k. 3C/39/2016-43 zo dňa 14.4.2016 zastavil konanie v časti o určenie, že navrhovateľka je vlastníčkou pozemku v k.ú. H., zapísaného u Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor na LV č. XXX, pozemok reg. „E“ evidovaný na mape určeného operátu parcela č. XXXX orná pôda o výmere 442 m2.
Tunajší súd uznesením č.k. 3C/39/2016-46 zo dňa 14.4.2016 pripustil zmenu návrhu na začatie konania v znení požadovanom navrhovateľkou.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že prišli za ňou pani O. a pán S. pred bránu, že má podpísať tú zmluvu, čo im zobrali pozemok oproti domu. Pýtala sa, koľkí ľudia to majú podpísať, že zopár ľudí. Povedali, že za ten pozemok už majú vyplatené, ale rodičia jej nikdy nespomínali, že by dačo dostali. Pýtala sa, nech jej ukážu nejaký doklad o vyplatení peňazí. Povedali, že to nemajú, že je to v archíve, že to treba hľadať, aby sa nebála, že to robia cez právnika. Pán S. povedal, že doklad jej dajú, ale doposiaľ jej ho nedali. Potom povedali, aby to podpísala, tak podpísala. Keď podpísala, spýtala sa, koľkí už podpísali a povedali jej, že je prvá. Pýtala sa, koľkí nepodpísali, bolo ich tam viacej. Zmluvu podpísala na stĺpiku v záhradke. Žiadnu zmluvu nedostala. Potom po dlhej dobe prišiel pán starosta za ňou a dával mi 1,00 euro a papiere, aby podpísala prevzatie. Neprebrala ho ani nepodpísala ten doklad. Pred podpisom zmluvu neprečítala, len videla, že je to za 1,00 euro, tomu nerozumela, myslela, že sa pomýlili, pozemok predať z 1,00 euro, ani nič nepreberala. Pri podpise zmluvy v kontakte s JUDr. S. nebola. Pozemok zdedila po rodičoch. Keď išla podpisovať, prvý deň bola pani O., povedala jej, že to dáva podpisovať. Na druhý deň prišla s pánom S., vtedy už podpísala. Pán S. ju presviedčal, že rodičia peniaze dostali. Pani O. jej dala papier za 1,00 euro, mala si to premyslieť, rozprávala sa s manželom o tom, či to nie je nejaká sranda. Pani O. bola prvý deň sama. Na druhý deň, keď podpisovala zmluvu na stĺpiku v záhrade, bol prítomný manžel v chodbe domu. Poštou jej 1,00 euro neprišlo. Poslanci ju nedeptali, ale stále jej hovorili, aby to podpísala, aby sa nebála, že to ide cez právnika.
Právna zástupkyňa navrhovateľky vo svojom prednese na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu v znení čiastočného späťvzatia a zmeny návrhu.
Starosta odporcu Q. G. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že bol prekvapený postojom navrhovateľky, resp. jej syna. Pozemky boli dávno vyplatené. Poslanci S. a O. požívajú vysokú vážnosť v obci. Dá za nich ruku do ohňa. Školský areál zhruba za 50 rokov nikto nevysporiadal, teraz sa do toho pustili kvôli eurofondom, chcú stavať škôlku, ihriská, telocvične. Bolo tam zhruba 20 pozemkov, žiaden problém nebol, akurát pán H.. Rozhodnutie o vyvlastnení existuje, aj doklad o vyplatení, zoznam všetkých vlastníkov, ktorým bolo vyplatené. Rozdiel vo výmere mohol vzniknúť tak, keď sa oplocoval areál školy, robilo sa námestie, školské pozemky zasahovali aj za plot. Vysporiadanie pozemkov riešil už pán starosta O. v 90tych rokoch, pán starosta A. a on je vo funkcii starostu od r.2002. Zaoberali sa tým asi 3x, nedospelo sa k nijakému riešeniu, len k čiastkovým riešeniam. Pozemky v okolí školy užívajú 50 rokov, majú morálne právo cítiť sa ako vlastníci. V r.2002 končila ROEP v Komjatnej, mohlo sa to urobiť vydržaním, ale pozemkový úrad im to urobiť nechcel.
Právny zástupca odporcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že žalobu pokladajú za nedôvodnú. Uzatvorenie kúpnej zmluvy schválilo obecné zastupiteľstvo uznesením č. 32.13 zo dňa 15.6.2015 za kúpnu cenu 1,00 euro. Predmetný pozemok sa nachádza v školskom areáli, je na ňom vybudovaná prístupová cesta k základnej škole. Nie je pravdou, že je na ňom zriadená otočka autobusu. Otočka autobusu tam bola niekedy v minulosti, teraz autobusová linka pokračuje ďalej. Ja tam vybudované parkovisko slúžiace potrebám základnej školy. Ďalej je nepravdivé tvrdenie navrhovateľky, rodičom navrhovateľky bola vyplatená suma nasledovne: Q. G. H. suma 1.273,60 Kčs a E. G. H. sumu 636,80 Kčs, ako vyplýva z potvrdenia Štátnej sporiteľne v Ružomberku, zaslaného Ľudovému súdu v Ružomberku, v spojitosti s rozvrhovým uznesením Ľudového súdu v Ružomberku sp.zn. 2Nc/70/56. Bola im teda vyplatená vyvlastňovacia náhrada. Tieto doklady boli pri návšteve poslancov predložené navrhovateľke. Bolo jej povedané, že z toho dôvodu je v kúpnej zmluve kúpna cena navrhovaná vo výške 1,00 eura. Odmietol tvrdenie, že poslanci mali pri uzatváraní kúpnej zmluvy vyvíjať nátlak na navrhovateľku. Navrhovateľka zmluvu podpísala dobrovoľne, slobodne, nikto na ňu žiadny nátlak nevyvíjal. Jedno vyhotovenie kúpnej zmluvy bolo ponechané jej, odkiaľ by sa kúpna zmluva, ktorá je pripojená k žalobe, tam vzala, táto bola daná navrhovateľke. Obec predložila návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy vážne, vážne myslela aj uzatvorenie tejto zmluvy za kúpnu cenu 1,00 euro z dôvodu, že navrhovateľka bola vedená v katastri nehnuteľností ako vlastníčka, bolo potrebné uzatvoriť túto kúpnu zmluvu. Pokiaľ by to odmietla, kúpna zmluva by sa neuzatvorila a obec by riešila ten problém iným spôsobom. Pred uzavretím kúpnej zmluvy Obec Komjatná sa považovala za právneho nástupcu Československého štátu, ktorý vyvlastnil tento konkrétny pozemok. V katastri nehnuteľností ako vlastník bola zapísaná navrhovateľka. V prípade, že by navrhovateľka kúpnu zmluvu nepodpísala, obec by to mohla riešiť len podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva tak.
Svedkyňa Mgr. M. O. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že je poslankyňou obecného zastupiteľstva v Komjatnej od novembra 2014. Ako novozvolení poslanci sa zhodli, že vysporiadajú pozemky v školskom areáli vyvlastnené v r.1957. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva 15.6.2015 bolo prijaté uznesenie, v ktorom schválili vysporiadanie pozemkov v školskom areáli formou kúpnych zmlúv za kúpnu cenu 1,00 euro. Bola tiež schválená komisia na vysporiadanie pozemkov a právne zastúpenie advokátom, ktorý vypracoval kúpne zmluvy. Jednotlivé pozemky si podelili, ona s pánom S. sa ponúkli navštíviť navrhovateľku, nakoľko bývajú neďaleko. Dňa 15.7.2015 ju navštívili a vysvetlili jej, že ide o vysporiadanie pozemku, ktorý bol vyvlastnený v r.1957 pre potreby ZŠ a majú podklady dokumentujúce vyvlastnenie, ktoré jej na mieste ukázali. Prečítala jej rozvrhové uznesenie Ľudového súdu, ktoré sa týka časti pozemku, ktorý sa jej týka. Vysvetlili jej, že pozemky boli vyvlastnené, ale nebol vykonaný vklad na katastri, preto stále figuruje ako vlastníčka. Mali už pripravenú kúpnu zmluvu. Navrhovateľka ich požiadala, či si môže zmluvu ponechať do druhého dňa. Ponechali jej návrh zmluvy, ktorý nebol zviazaný a dohodli sa, že sa stretnú na ďalší deň. Na druhý deň prišli, navrhovateľka vyšla z domu so zmluvou, bez akýchkoľvek problémov všetky 4 rovnopisy zmluvy podpísala, žiaden problém tam nebol. Jeden rovnopis zmluvy nechali navrhovateľke. Niekedy v novembri 2015 ju navštívil u nej doma syn navrhovateľky s tým, že čo to dali mame podpísať. Pozvala ho dnu, všetky doklady mu ukázala, na požiadanie mu tie veci prefotila. Dôvodil tým, že mama je v zlom zdravotnom stave a nevedela, čo podpisuje. Ona náznak toho, že by u nej bol nejaký problém, nevidela. Druhý deň sa u nej zastavila, bol tam aj jej syn, pozvali ju dnu, bavili sa o tom. Pýtala sa jej, či vedela, čo podpisuje, veď predsa tú zmluvu mala jeden deň doma, na čo reagoval jej syn, že tú zmluvu nevidel. Zarazila ju jeho poznámka, naši mi povedali, nech to nechám tak, ale on to tak nenechá. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľka to nerobí z vlastnej vôle, ale bola dotlačená do toho synom. Dňa 7.12.2015 jej odovzdal S. I. list, kde bolo uvedené, že navrhovateľka nevedela, čo podpisuje, v liste ich opísala ako amorálnych delikventov, ktorí ju obrali o majetok, načo reagovali písomnou formou, vyvrátili to. Potom navrhovateľku pozvali na obecné zastupiteľstvo, nech sa vyjadrí k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy. Ona nevyvrátila, že jej vtedy prečítala časť rozvrhového uznesenia. Syn navrhovateľky v liste zo dňa 7.12.2015 písal, že navrhovateľke sľúbili, že jej dodatočne predložia ďalšie dokumenty. Ďalšie dokumenty jej už predkladané neboli, tak sa vyjadrila aj na zasadnutí obecného zastupiteľstva v decembri 2015.
Svedok Z. S. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že je poslancom obecného zastupiteľstva Komjatná. Boli 2x s pani O. za navrhovateľkou. Prvý deň jej priniesli 4 vyhotovenia zmluvy a ešte jednu kópiu zmluvy. Vysvetlili jej, že sa jedná o kúpnopredajnú zmluvu na pozemok, ktorého bola vlastníkom. Zobrala si kópiu zmluvy, že sa potrebuje s ňou oboznámiť. Sama navrhla, aby prišli na ďalší deň na podpis, čo aj urobili. Priniesli 4 originály zmlúv. V prvý deň jej to bolo vysvetlené vrátane ukázania dokladov, podkladov k vyhotoveniu zmlúv. Druhý deň sa pýtala, kde to má podpísať, aj manžel jej kričal, nech to podpíše. Ona to podpísala. Manžel stál na schodoch domu. K podpisu zmlúv došlo pri bráničke na múriku plota. JUDr. S. pri podpise zmlúv nebol. Bolo jej vysvetlené, že jedná sa o kúpnopredajnú zmluvu, ukázané doklady svedčiace o tom, že v r.1957 to bolo vyvlastnené. Doklady mali so sebou, konkrétne to bol menný zoznam ľudí z r.1957, ktorých sa vyvlastnenie týkalo. Bol tam aj doklad o prevode peňazí zo sporiteľne na obec, celý fascikel dokladov.
Svedok Z. I. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že je manželom navrhovateľky. Uviedol, že prišli, že manželka má zmluvu podpísať, že je to len formalita. Manželka vyšla vonku pred dom a podpísala to na záhradnom stĺpiku. Priamo prítomný podpisu nebol, bol na schodoch. Po podpise prišiel, rozprávali sa, že to podpísalo viacero ľudí. Manželka asi si vedomá nebola, o čo vlastne ide, lebo by to nepodpísala, podpisovala to ako prvá z vlastníkov, čo nevedela. Ani sa nerozprávali, bola postavená pred hotovú vec. Prvý deň, keď poslanci OZ jej odovzdávali zmluvu, o niečom ju upovedomovali, on prítomný nebol. Spomenul si aj na návštevu pani O. u nich v novembri 2015, rozprávali sa o tomto, vie len toľko, že zmluvu napísali, ale nepredložili nijaké doklady. Manželka zdráhala sa zmluvy podpísať, povedali jej, že majú doklady, že peniaze boli vyplatené, že jej to môžu hocikedy dokladovať, ale dokladujú to doposiaľ.
Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä so spisom Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, sp.zn. č. V 1786/2015 - s kúpnou zmluvou uzavretou dňa 16.7.2015 medzi predávajúcou - navrhovateľkou a kupujúcim - odporcom, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parcela reg. „E“ parcelné číslo B o výmere 442 m2 orná pôda, vedený v KN katastrálneho odboru Okresného úradu Ružomberok na LV č. XXXX pre obec H. k.ú. H.. Pozemok bol prevádzaný do výlučného vlastníctva odporcu za dojednanú kúpnu cenu v sume 1,00 euro, a to z dôvodu, že predmetná parcela bola v r. 1955-1957 pre potreby výstavby ZŠ vyvlastnená za náhradu pôvodným vlastníkom Q. G. H. a spol. a v r.1957 im bola vyplatená náhrada v sume 1.910,40 Kčs. Uzatvorenie kúpnej zmluvy schválilo obecné zastupiteľstvo Obce Komjatná na zasadnutí dňa 15.6.2015 uznesením č. 32.13. Táto kúpna zmluva bola autorizovaná JUDr. Petrom Malachovským, advokátom, AK ul. Partizánov 760, 034 95 Likavka, podľa ust. § 1 zákona č. 586/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov dňa 16.7.2015 v Likavke. V zmysle potvrdenia Obce Komjatná zmluva bola zverejnená na webovom sídle odporcu: www.komjatna.sk dňa 3.8.2015. Z rozhodnutia Okresného úradu, katastrálny odbor zo dňa 7.9.2015 vyplynulo, že došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do KN k označenému pozemku v prospech odporcu na základe predmetnej kúpnej zmluvy dňom 7.9.2015. Ďalej súd sa oboznámil s výpisom z LV č. XXXX pre obec a k.ú. H. na Okresnom úrade Ružomberok, odbor katastrálny, zo dňa 21.4.2015, kde ako výlučná vlastníčka pozemku parcela č. EKN XXXX orná pôda o výmere 442 m2 bola uvedená navrhovateľka titulom osvedčenia o dedičstve 4D/800/2005 a osvedčenia o dedičstve 4D/801/2005. Súd sa tiež oboznámil s výpisom z LV č. XXX - čiastočným na Okresnom úrade Ružomberok, odbor katastrálny pre obec a k.ú. Komjatná, vyhotoveným 6.4.2016, kde už vyplynulo výlučné vlastníctvo odporcu k pozemku parcela č. EKN XXXX orná pôda o výmere 442 m2. Ďalej súd sa oboznámil s písomnou komunikáciou medzi Obcou Komjatná, resp. jej právnym zástupcom JUDr. Petrom Malachovským a synom navrhovateľky pred začatím tohto súdneho konania - list adresovaný Obecnému úradu M. I., PaedDr. S. I., synom, Mgr. Z. K., dcérou, zo dňa 7.12.2015, vyjadrenie k žiadosti od Obce Komjatná zo dňa 10.12.2015 adresované synovi navrhovateľky a napokon vyjadrenie právneho zástupcu Obce Komjatná adresované synovi navrhovateľky listom zo dňa 11.1.2016. Súd sa oboznámil s poštovým peňažným poukazom preukazujúcim zaslanie sumy 1,00 eura odporcom navrhovateľke dňa 23.2.2016. Súd sa tiež oboznámil s rozvrhovým uznesením Ľudového súdu v Ružomberku zo dňa 18.11.1957 vo veci súdnej úschovy 57.940,80 Kčs za nehnuteľnosti vyvlastnené v k.ú. Komjatná pod stavbu školy, potvrdenie Štátnej sporiteľne v Ružomberku zo dňa 3.2.1958 o vyplatení sumy 57.940,80 Kčs podľa uznesenia Ľudového súdu v Ružomberku v rozvrhovom uznesení uvedeným vo veci vyvlastnených pozemkov Komjatná, zaslaným Ľudovému súdu v Ružomberku k sp.zn. 2Nc/70/56. Napokon súd sa oboznámil tiež s rozhodnutím o náhrade vydaným odborom pre výstavbu rady ONV v Ružomberku zo dňa 22.12.1956 č.j. Výst/880/1-1956, z ktorého vyplynulo, že vlastníci sa rozhodli pre stanovenie náhrady peňažnej za vyvlastnené pozemky, kde bol zároveň uvedený zoznam vlastníkov, medzi inými pod položkou 8. G. Q. H., H., č.d. XXX, a teda výrokom bola stanovená náhrada za vyvlastnené pozemky Kčs 4,80 za m2 pre Ondreja Babica Keveša a spol. za vyvlastnený pozemok vo výmere 398 m2. Súd sa oboznámil s geometrickým plánom Geodézia š.p. Žilina zo dňa 12.11.1986 č. zákazky 243-252-0463-86 pre účely majetkoprávneho vysporiadania parciel č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX. Súd taktiež oboznámil s uznesením Predsedníctva SAK č. 3/13/2009 zo 7.8.2009, ktorým sa stanovujú podrobnosti o povinnostiach advokáta pri autorizácii, o vedení evidencie o autorizácii a Knihe o autorizácii (uznesenie o autorizácii).
V tomto konaní navrhovateľka voči odporcovi sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k pozemku uzavretej dňa 16.7.2015 medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim, kde predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku reg. „E“ na mape určeného operátu parcela č. XXXX o výmere 442 m2 druh orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva č. 970 Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, pre obec a katastrálne územie Komjatná. Navrhovateľka v konaní poukázala na viacero dôvodov neplatnosti tejto kúpnej zmluvy. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že osobou vystupujúcou v mene kupujúceho bola uvedená do omylu a v tomto omyle konajúc podpísala túto kúpnu zmluvu, keď poukázala na konkrétne skutkové okolnosti podpisu kúpnej zmluvy, resp. tomu predchádzajúce. Rovnako tiež poukázala navrhovateľka na dôvod neplatnosti súvisiaci s podpisom kúpnej zmluvy, a to vyvíjanie nátlaku zo strany poslancov OZ Komjatná s cieľom dosiahnuť, aby túto kúpnu zmluvu podpísala. Ďalej spochybňovala navrhovateľka platnosť kúpnej zmluvy z dôvodu dojednania o kúpnej cene v kúpnej zmluve vo výške 1,00 euro, čo považuje za obchádzanie zákona, resp. rozpor s dobrými mravmi. Ďalším dôvodom neplatnosti označenej kúpnej zmluvy je nedodržanie formy právneho úkonu, ktorú vyžaduje zákon, pokiaľ ide o autorizovanie zmluvy. Napokon tvrdila nedostatok vôle kupujúceho nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej parcele a nedostatok vôle u predávajúceho túto parcelu scudziť.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 34 ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 1a ods.1,4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii: (1) Autorizáciou zmluvy je spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, zistenie totožnosti účastníkov tejto zmluvy a ich zástupcov, posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody. (4) Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti za odplatu, advokát upozorní účastníkov zmluvy na platobné podmienky kúpnej ceny dohodnuté v zmluve a v zmluve uvedie vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami. Advokát je povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s autorizáciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti.
Nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia tzv. naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Ak sa má určovacou žalobou súdu, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy. V tejto súvislosti poukazuje súd na ust. § 34 ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že v prípade vyhovenia návrhu na začatie konania v tejto právnej veci okresný úrad vyznačí stav v katastri nehnuteľností pred týmto právnym úkonom, to znamená vyznačí výlučné vlastnícke právo k označenému pozemku v prospech navrhovateľky. Súd len poznamenáva, že v tomto prípade vlastnícke právo k pozemku nebolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Preto súd konštatuje, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, teda je splnený tento nevyhnutný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby. Rovnako je splnený aj ďalší nevyhnutný predpoklad určovacej žaloby, a to je vecná legitimácia účastníkov konania. Súd má za to, že táto je daná, nakoľko obaja účastníci konania boli zmluvnými stranami predmetnej kúpnej zmluvy - navrhovateľka bola v postavení predávajúcej a odporca bol v postavení kupujúceho.
Súd mal v konaní preukázané okolnosti týkajúce sa podpisu kúpnej zmluvy a okolnosti tomu predchádzajúce z výpovedí navrhovateľky a svedkov - poslancov obecného zastupiteľstva Obce Komjatná Mgr. M. O., Z. S. a manžela navrhovateľky Z. I.. Zo svedeckých výpovedí poslancov obecného zastupiteľstva Obce Komjatná Mgr. M. O. a Z. S. vyplynulo, že navrhovateľku navštívili dňa 15.7.2015, mali už pripravenú kúpnu zmluvu, vysvetlili jej, že ide o vysporiadanie pozemku, ktorý bol vyvlastnený v r.1957 pre potreby ZŠ, bolo jej prečítané rozvrhové uznesenie Ľudového súdu, ktoré sa týka časti pozemku navrhovateľky, navrhovateľke boli predložené doklady, podklady k vyhotoveniu zmlúv, navrhovateľke ponechali návrh zmluvy a dohodli sa, že sa stretnú na ďalší deň. Na druhý deň opäť títo poslanci obecného zastupiteľstva Obce Komjatná prišli za navrhovateľkou, ktorá vyšla z domu s návrhom zmluvy a následne podpísala všetky 4 rovnopisy zmluvy. K podpisu zmluvy došlo pri bráničke na múriku plota za prítomnosti navrhovateľky a uvedených poslancov obecného zastupiteľstva Obce Komjatná, manžel navrhovateľky v tom čase stál na schodoch domu. JUDr. Malachovský pri podpise zmluvy nebol. Podľa názoru súdu tento postup pri uzatváraní kúpnej zmluvy nejaví znaky nátlakového konania zo strany poslancov obecného zastupiteľstva Obce Komjatná na navrhovateľku s cieľom dosiahnuť podpis kúpnej zmluvy. Osobitne súd poukazuje na skutočnosť, že obsah právneho úkonu bol navrhovateľke Mgr. M. O. a Z. S. vysvetlený, taktiež boli jej predložené doklady, ktoré boli podkladmi pre vyhotovenie tejto zmluvy. Naviac bol predložený navrhovateľke návrh zmluvy a navrhovateľka mala možnosť sa s ním oboznámiť, k čomu jej bol poskytnutý aj časový priestor na základe ich dohody v trvaní jedného dňa. Teda navrhovateľka nekonala v časovom strese, mala možnosť celú záležitosť v pokoji doma riešiť napr. so svojim manželom, prípadne mohla sa obrátiť aj na svojho syna alebo dcéru so žiadosťou o radu, a to aj s prihliadnutím k okolnosti vyššieho veku navrhovateľky (zhoršený zdravotný stav, resp. dôverčivosť navrhovateľky, ako boli tvrdené navrhovateľkou, v konaní neboli preukázané), teda k podpisu kúpnej zmluvy došlo až v nasledujúci deň, a to pred rodinným domom navrhovateľky za prítomnosti manžela navrhovateľky (v čase podpisu zmluvy stál na schodoch), ktorý jej v prípade tvrdeného nátlaku zo strany poslancov OZ Komjatná mohol poskytnúť podporu, naviac súd poukazuje, že k podpisu kúpnej zmluvy došlo v domácom prostredí navrhovateľky, to znamená v prípade akéhokoľvek neželaného nátlaku mohla navrhovateľka požiadať poslancov, aby priestory pred jej rodinným domom opustili, prípadne sama mohla odísť do rodinného domu a nepokračovať viac v rokovaniach s poslancami OZ Komjatná. K tomu však nedošlo, naopak navrhovateľka kúpnu zmluvu podpísala, súd teda konštatuje, že nebol zistený nedostatok slobody vôle u navrhovateľky v zmysle § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka a preto tento dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy súd neakceptoval.
Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že došlo k uvedeniu do omylu zo strany poslancov obecného zastupiteľstva Obce Komjatná, súd poukazuje, že v ust. § 40a Občianskeho zákonníka je upravená tzv. relatívna neplatnosť právneho úkonu, ktorá je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti právneho úkonu, to znamená dokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti. V tomto prípade tento dôvod neplatnosti uplatnila navrhovateľka momentom doručenia tohto návrhu na začatie konania odporcovi. Právne významný je však len taký omyl vo vôli. ktorý vychádza zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca za podmienky, že osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl buď vyvolala alebo o ňom musela vedieť. V danom prípade súd má za to, že navrhovateľka bola uvedená do omylu odporcom, ktorý sa týkal obsahu tohto právneho úkonu, keď navrhovateľka v postavení predávajúcej sa domnievala, že predmetný pozemok odporcovi na základe kúpnej zmluvy odpredáva, v skutočnosti však išlo o vysporiadanie pozemku. Súd poznamenáva, že na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, teda akceptáciu návrhu obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú u kúpnej zmluvy predmet kúpy a kúpna cena. Kúpnu zmluvu môže ako predávajúci platne uzavrieť zásadne len vlastník veci, lebo iba on je oprávnený s vecou takto disponovať, čo však v tomto prípade dané nebolo, nakoľko odporca sa ešte pred podpisom kúpnej zmluvy považoval za vlastníka predmetného pozemku (ako právny nástupca Československého štátu, ktorý rozhodol o vyvlastnení pozemku patriaceho rodičom navrhovateľky podľa vyjadrenia samotného odporcu), pričom odporca sa pokúsil o zápis vlastníckeho práva do KN, avšak k tomuto nedošlo s poukazom na ďalšiu právnu zmenu, nakoľko pozemok navrhovateľka nadobudla do svojho vlastníctva dedením po svojich rodičoch. Nebola teda daná vôľa u navrhovateľky tento pozemok odporcovi predať a u odporcu vôľa tento pozemok od navrhovateľky kúpiť. U odporcu mal súd preukázanú vôľu usporiadať vlastníctvo k pozemku vo svoj prospech, o čom odporca vedel. Súd poznamenáva, že odporca mal možnosť použiť k tomuto účelu iné inštitúty právneho poriadku SR, a to či už v rámci dohody s navrhovateľkou, resp. v rámci súdneho konania. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje splnenie podmienok v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka a preto dospel k záveru, že ide o právny úkon neplatný v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka.
S vyššie uvedeným dôvodom neplatnosti súvisí úzko aj ďalší tvrdený dôvod, a to neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu rozporu dojednania kúpnej ceny s dobrými mravmi, resp. obchádzaním zákona týmto dojednaním o kúpnej cene. Súd poukazuje, že bola dojednaná kúpna cena za predmetný pozemok vo výške 1,00 euro. Je preukázané, že ide o pozemok v intraviláne Obce Komjatná o výmere 442 m2. Podľa názoru súdu dojednaná kúpna cena sa určite ani len nepribližuje všeobecnej hodnote predmetného pozemku, čo predstavuje obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi v časti uvedeného dojednania a teda toto dojednanie o kúpnej cene je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. S poukazom na ust. § 41 Občianskeho zákonníka súd má za to, že z povahy právneho úkonu vyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu, nakoľko dojednanie o kúpnej cene je nevyhnutnou náležitosťou kúpnej zmluvy a preto súd dospel k záveru, že právny úkon je neplatný ako celok a nie len v časti dojednania o kúpnej cene. Samotný odporca si túto skutočnosť dojednania kúpnej ceny neprimeranej reálnej hodnote pozemku uvedomoval už pri vyhotovení kúpnej zmluvy, keď do kúpnej zmluvy zakomponoval klauzulu, v zmysle ktorej kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1,00 euro z dôvodu, že predmetná parcela bola v r.1955 - 1957 pre potreby výstavby ZŠ vyvlastnená za náhradu pôvodným vlastníkom Q. G., H. a spol. a v r.1957 im bola vyplatená náhrada v sume 1.910,40 Kčs. Poukaz na vyvlastnenie pozemku a vyplatenie náhrady za vyvlastnenie v minulosti je v tomto prípade irelevantný, a to aj s poukazom na argumentáciu uvedenú vyššie ohľadom konania navrhovateľky v omyle pri uzatváraní kúpnej zmluvy týkajúcom sa obsahu právneho úkonu. Pokiaľ chýbala vôľa zmluvných strán, konkrétne u navrhovateľky pozemok odporcovi predať a u odporcu pozemok od navrhovateľky kúpiť, nemôže byť daná existencia vôle ani v časti dojednania o kúpnej cene.
Napokon pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že kúpna zmluva je neplatná z dôvodu nedostatku formy, ktorú vyžaduje zákon na tento právny úkon. Súd mal preukázané na základe oboznámenia sa s predmetnou kúpnou zmluvou, že táto bola vyhotovená v písomnej forme a bola autorizovaná advokátom. Súd poznamenáva, že právnym následkom autorizácie advokátom je v zmysle ust. § 31 ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností skutočnosť, že okresný úrad v takom prípade posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, to znamená nepreskúmava zmluvu z hľadiska ďalších kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods.1 označeného zákona v rámci katastrálneho konania vo veci vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Autorizácia zmlúv o prevode nehnuteľností je zakotvená v zákone č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, ust. § 1a, 1b. V zmysle citovaného zákona sa za autorizáciu zmluvy považuje spísanie zmluvy o prevode nehnuteľností, zistenie totožnosti účastníkov tejto zmluvy a ich zástupcov, posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody. Zároveň ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností za odplatu, advokát upozorní účastníkov zmluvy na platobné podmienky kúpnej ceny dohodnutej v zmluve a v zmluve uvedie vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami. Tiež je jeho povinnosťou oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľností výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s autorizáciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti. V tomto prípade súd konštatuje, že proces autorizácie zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia zákona nebol dodržaný, advokát nezistil totožnosť účastníkov tejto zmluvy, nebol prítomný pri uzatváraní tejto zmluvy - pri prijatí návrhu na uzavretie zmluvy daného odporcom navrhovateľke, ku ktorému došlo dňa 16.7.2015 (na múriku pri bráničke do jej rodinného domu). Zároveň ani nedošlo zo strany advokáta k upozorneniu účastníkov zmluvy na platobné podmienky kúpnej ceny dohodnuté v zmluve, ani v zmluve neuviedol vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami (predmetná zmluva platobné podmienky kúpnej ceny ani neobsahuje). Súd preto konštatuje, že právny úkon je neplatný, ide o absolútna neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka. Obrana odporcu, že advokát zisťoval totožnosť účastníkov zmluvy prostredníctvom dvoch svedkov, t.j. poslancov obecného zastupiteľstva Obce Komjatná a že títo svedkovia bezpečne poznali totožnosť navrhovateľky aj bez predloženia platného dokladu totožnosti a že v konečnom dôsledku totožnosť navrhovateľky spochybnená nebola, keďže skutočne navrhovateľka túto kúpnu zmluvu podpísala, neobstojí. Zákon neumožňuje k autorizácii splnomocniť inú osobu, autorizáciu vykonáva výlučne advokát osobne, čo je aj v súlade s článkom V. Uznesenia predsedníctva SAK č. 3/13/2009 zo dňa 7.8.2009.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrhu navrhovateľky vyhovel v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods.1 OSP a priznal navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, právo na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie svojho práva voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka uplatnila náhradu trov konania a vyčíslila ju súdu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.5.2016, v celkovej výške 99,50 eur titulom súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a vo výške 381,48 eur titulom trov právneho zastúpenia, ktorá suma pozostáva z odmeny advokáta za 6 úkonov právnej služby po 66,00 eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 10.3.2016 vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 10.3.2016, písomné podanie na súd - čiastočné späťvzatie žaloby, zmena návrhu na začatie konania zo dňa 7.4.2016, ďalšia porada s klientom zo dňa 25.4.2016 vo výške 1/2-ice základnej sadzby tarifnej odmeny, účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 26.4.2016, účasť na pojednávaní na tunajšom súde - vyhlásenie rozsudku dňa 11.5.2016 vo výške 1/2-ice základnej sadzby tarifnej odmeny) + 6x režijný paušál po 8,58 eur = 381,48 eur. Súd zistil, že navrhovateľka uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby, ktoré boli reálne vykonané a jednalo sa o účelne vynaložené trovy konania s výnimkou odmeny advokáta za úkon právnej služby písomné podanie na súd - čiastočné späťvzatie žaloby, zmena návrhu na začatie konania zo dňa 7.4.2016. Podľa názoru súdu ide o neúčelne vynaložené trovy konania v prípade čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania, nakoľko zastavenie konania zavinila navrhovateľka, k zastaveniu konania nedošlo pre správanie odporcu a v takom prípade s poukazom na ust. § 146 ods.2 veta prvá OSP je povinnosťou navrhovateľa nahradiť trovy konania odporcovi, odporca však v súvislosti s týmto úkonom náhradu trov konania neuplatnil, ani súd zo spisu nezistil vznik trov konania u odporcu v nadväznosti na tento úkon právnej služby. Čo sa týka zmeny návrhu na začatie konania, ktorá bola obsiahnutá tiež v tomto konaní, súd poukazuje, že táto zmena návrhu na začatie konania bola realizovaná v nadväznosti na čiastočné späťvzatie návrhu v časti 2. petitu, jednalo sa o doplnenie špecifikácie kúpnej zmluvy, ktorá už bola predtým obsiahnutá v 2. petite. Podľa názoru súdu nič nebránilo navrhovateľke špecifikovať kúpnu zmluvu takým spôsobom, ako bolo uvedené v zmene návrhu na začatie konania, už v podanom návrhu na začatie konania. Vzhľadom na neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia ohľadom tohto úkonu právnej služby súd náhradu trov konania za tento úkon právnej služby nepriznal, teda bola priznaná nasledovná náhrada trov konania: titulom súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 306,90 eur, ktorá suma pozostáva z odmeny advokáta za 5 úkonov právnej služby po 66,00 eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 10.3.2016 vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 10.3.2016, ďalšia porada s klientom zo dňa 25.4.2016 vo výške 1/2-ice základnej sadzby tarifnej odmeny, účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 26.4.2016 a účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 11.5.2016
- vyhlásenie rozsudku vo výške 1/2-ice základnej sadzby tarifnej odmeny), t.j. spolu vo výške 264,00 eur + režijný paušál k týmto 5 úkonom právnej služby po 8,58 eur, t.j. spolu vo výške 42,90 eur. Súd pri rozhodovaní v tejto otázke prihliadol tiež k príslušným ustanoveniam vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to najmä ust. § 11 ods.1 písm. a), 13a ods.1 písm. a), c), d), ods.2 písm. d), ods.4, 16 ods.3.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tohto súdu na Krajský súd v Žiline v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.