Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/13/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Y. G., T.. XX.X.XXXX, H. C., C. S. XX, zastúpený: JUDr. Peter Čurilla, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 11 p r o t i žalovanému: IMUNA PHARM, a.s., so sídlom Šarišské Michaľany, Jarkova 269/17, IČO: 36473685, zastúpený: JUDr. Ján Garančovský, advokát so sídlom Kukučinova 19, Košice, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a prísl. takto

rozhodol:

U r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi s poukazom na § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce podaním zo dňa30.4.2014 j e n e p l a t n é a u r č u j e , že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá naďalej.

Žalovaný je p o v i n n ý prideľovať žalobcovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou zo dňa 29.4.2013 v znení jej neskorších dodatkov.

O trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 30.6.2014 sa domáhal neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu dal žalovaný listom zo dňa 30.4.2014 a určenia, že tento pracovný pomer trvá naďalej a že žalovaný je povinný mu prideľovať prácu v súlade s jeho pracovnou zmluvou. V žalobe uviedol, že žalovaný s ním okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že dychovou skúškou bola mu nameraná v dychu hodnota 0,37‰ alkoholu. Zamestnávateľ bol nútený mu prerušiť v ten deň výkon práce, čo vyhodnotil ako neospravedlnenú absenciu. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca nebol v inkriminovaný deň pod vplyvom alkoholu a vykonané meranie alkohol testerom považoval za nepreukazné z dôvodu, že použitý prístroj nemal certifikát od Slovenskej legálnej metrológie a ani platný kalibračný protokol, ktorý má byť aktualizovaný každých 6 mesiacov. U sporného alkohol testeru tieto podmienky splnené neboli.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a tvrdenia žalobcu považoval za irelevantné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov I.. C. G., Y. Y., I.. I. I., N. Y., Q. W., G. Š., I. R., pracovnou zmluvou zo dňa 29.4.2013 a jej dodatkom zo dňa 28.6.2013, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 30.4.2014, predpisom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci z 1.1.2011, záznamom o vykonaní oboznámenia s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo dňa 10.10.2012, príkazom Generálneho riaditeľa žalovaného č. zo dňa 3.1.2011, žiadosťou žalovaného o prerokovanie zo dňa 29.4.2014, zápisnicou z prerokovania výsledku kontroly dychovej skúšky zo dňa 29.4.2014, listom základnej odborovej organizácie žalovaného zo dňa 2.5.2014, protokolom o vykonaní dychovej skúšky zo dňa 29.4.2014, kalibračnými protokolmi,

vyjadrením základnej odborovej organizácie žalovaného zo dňa 30.11.2015 a 5.1.2016, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobca pracoval u žalovaného minimálne od 3.12.2003, čo uviedla vo svojej výpovedi personalistka žalovaného Ľ. U.. V spise je predložená pracovná zmluva zo dňa 29.4.2013 a v nej sa konštatuje (v preambule 1), že pracovný pomer bol už založený a že táto pracovná zmluva bola vypracovaná len v záujme jej zosúladenia s platným znením Zákonníka práce. Ako druh práce žalobcu je v zmluve uvedené obslužný robotník - údržbár, špecialista.

Listom zo dňa 30.4.2014 žalovaný spracoval okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu. V ňom uviedol, že v súlade s § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci bola dňa 29.4.2014 vykonaná kontrola dodržiavania pracovnej disciplíny na pracovisku. O 13.hodine - počas pracovnej doby sa žalobca podrobil dychovej skúške prístrojom na zistenie alkoholu v dychu, pričom mu bola nameraná hodnota 0,37‰ alkoholu. O tejto skutočnosti žalovaný následne skonštatoval, že žalobca závažným spôsobom porušil svoje základné povinnosti zamestnanca, vyplývajúce z pracovnoprávnych predpisov, najmä § 47 ods. 1 písm. b/, § 81 písm. a/ Zákonníka práce, ale aj interných predpisov zamestnávateľa a pracovnej zmluvy a preto so žalobcom okamžite žalovaný končí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V tomto liste žalovaný uviedol aj to, že so zástupcami zamestnancov (odborovou organizáciou pôsobiacou u zamestnávateľa) bolo toto okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokované dňa 30.4.2014.

Medzi účastníkmi je nesporné, že spomínané okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi na jeho pracovisku dňa 30.4.2014 v čase okolo 14.hodiny, teda pred skončením pracovnej doby.

Podľa interného predpisu žalovaného „Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci“ účinného od 1.1.2011, časti 3.3 písm. k/ bolo všetkým zamestnancom uložené nepožívať alkoholické nápoje na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov a nenastupovať pod ich vplyvom do práce.

V časti 4.2 uvedeného predpisu sú konkretizované postihy zamestnancov pri porušovaní zásad BOZP a konkrétne za požívanie alkoholických nápojov bolo stanovené okamžité rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (bod 4.2.2).

O tom, že aj žalobca bol oboznámený s predpismi o BOZP svedčí záznam zo dňa 10.10.2012, na ktorom sa nachádza aj jeho podpis (č.l. 76).

Dňa 29.4.2014 bola u zamestnancov žalovaného vykonaná dychová skúška v súlade s príkazom generálneho riaditeľa č. alkohol testerom LICHELOC FC 10 s periodicitou kalibrácie 1xročne. Ako vyplýva z protokolu o vykonaní dychovej skúšky (č.l. 95-97), tá bola realizovaná od 9:45 hod., u niektorých zamestnancov bola negatívna, u piatich pozitívna. U žalobcu bolo nameraných 0,37‰ v čase o 13.05 hod., žalobca protokol podpísal.

Z kalibračných protokolov (č.l. 98-100) vyplýva, že kalibrácia príslušného alkohol testeru bola vykonávaná raz ročne.

Žalovaný listom zo dňa 29.4.2014 požiadal odborovú organizáciu pri žalovanom o predbežné prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancami uvedenými v zápisnici z prerokovania výsledku kontroly dychovej skúšky, prílohou tejto žiadosti bola spomínaná zápisnica.

Uvedený list prevzali dvaja členovia výboru základnej odborovej organizácie - predseda I. R. a hospodárka dňa 30.4.2014 okolo 14.hodiny pred ukončením pracovnej doby, ktorá končí o 14.30. Vyplýva to zo správy výboru základnej odborovej organizácie zo dňa 5.1.2016 (č.l. 123). V nej je uvedené aj to, že keďže nasledoval štátny sviatok a niektorí členovia výboru čerpali dovolenku, boli ostatní členovia výboru o tejto žiadosti informovaní telefonicky dňa 30.4.2014 po pracovnej dobe, ku ktorej sa ústne vyjadrili a na základe toho predseda výboru dňa 2.5.2014 odovzdal žalovanému vyjadrenie o prerokovaní spomínanej žiadosti cez podateľňu. Z uvedenej správy vyplýva aj to, že výbor základnej odborovej organizácie žalovaného má 5 členov.

Základná odborová organizácia žalovaného odpovedala na spomínanú žiadosť žalovaného listom zo dňa 2.5.2014 s tým, že berie na vedomie rozhodnutie ukončiť pracovný pomer s piatimi zamestnancami žalovaného na základe závažného porušenia pracovnej disciplíny (č.l. 86).

Žalobca vo svojej prvej výpovedi na pojednávaní na otázku súdu, či požil nejaký alkohol dňa 29.4.2014 uviedol, že nie je si toho vedomý. Poukázal však na to, že kvôli bolesti hrdla požíval liek Orofar, ktorý obsahuje etanol. Toto svoje tvrdenie však nemal čím preukázať. Súd v tejto súvislosti podotýka, že na tento liek sa nevyžaduje lekársky predpis a skutočne obsahuje etanol.

Vo veci bola vypočutá Ľ. U., ktorá je personalistkou u žalovaného. Bola prítomná pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu a uviedla, že reagoval len tým spôsobom, že žalovaný mohol voči nemu zvoliť miernejší postih a samotný skutok nepoprel. Uviedla aj to, že bola informovaná o tom, že žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 29.4.2014 (zápisnica z č.l. 37). Neskôr však na pojednávaní dňa 27.1.2016 už tvrdila, že sa uskutočnilo ústne prerokovanie žalovaného so zástupcami odborov ohľadom okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu a ďalších 4 zamestnancov a že k tomu došlo dňa 30.4.2014 určite do konca pracovnej doby, pričom ona osobne bola pritom. Za závodný výbor odborovej organizácie bol prítomný predseda R. Z. C. Y..

Svedok I.. C. G. je členom predstavenstva žalovaného, ten tvrdil, že k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru došlo so zástupcami odborov dňa 30.4.2014. Svedok bol prítomný pri prerokovaní aj s dotknutými zamestnancami, ktorí sa mohli vyjadriť ku skutku. Žalobca mal podľa svedka výhrady len voči zvolenému postihu - teda ukončeniu pracovného pomeru, čo považoval za prísny postih.

Svedok Y. Y. pracuje u žalovaného ako bezpečnostný technik a vypovedal o tom, že 29.4.2014 o 9.hodine dostal pokyn od výrobného riaditeľa vykonať dychovú kontrolu celoplošne na všetkých strediskách žalovaného. Na stredisku žalobcu prebehla od 11.32 do 11.40, žalobca v tom čase na stredisku nebol, podľa vedúcej išiel vybavovať seno pre morčatá. U žalobcu vykonal preto dychovú skúšku neskôr - o 12.40. Nameral mu 0,39‰, skúška sa opakovala po 15 minútach, výsledok bol 0,37‰ alkoholu a tento údaj bol zapísaný aj do príslušného protokolu, videl ho sám žalobca, jeho vedúca a vedúci strážnej služby. Žalobca protokol bez akýchkoľvek pripomienok podpísal. Svedok uviedol aj to, že reakcia žalobcu bola taká, že si mohol myslieť, že po ňom pôjdu, keďže má v ten deň narodeniny. Svedok napokon potvrdil, že žalobca priebeh a výsledok dychovej skúšky nenamietal. Mal pritom možnosť žiadať o vykonanie krvnej skúšky podľa smernice BOZP, s ktorou bol oboznámený, neurobil to však.

Výpoveď svedka korešponduje s už spomínaným príkazom generálneho riaditeľa č.02/GR/2011, v ktorom je rozpísaný aj spôsob vykonania kontroly v bode 4, kde sa uvádza, že kontrola na požitie alkoholu bude vykonaná dychovou skúškou na alkohol s alkohol testerom typu LIFELOC FC 10 a odberom krvi v zdravotníckom zariadení na základe požiadania zamestnanca v prípade, že o to zamestnanec požiada alebo ak nie je spôsobilý vykonať dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu (č.l. 79).

Svedok Y. napokon uviedol aj to, že od I.. I. sa dozvedel, že dňa 29.4. oslavovali narodeniny svojho kamaráta Karola a sám žalobca pri preberaní výstupného listu sa vyjadril tak, že si myslel, že o 13.hodine už nenafúka.

Svedok I.. I. I. bol nadriadeným žalobcu, aj on pre ten istý skutok - pozitívnu dychovú skúšku dostal okamžité skončenie pracovného pomeru. Na pojednávaní prehlásil, že dňa 29.4.2014 alkoholické nápoje nepožíval, vypil si deň predtým na oslave. Žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru však nepodal. Uviedol, že skončenia pracovného pomeru im boli doručené na pracovisku o 14.30 hodine. Poprel tvrdenia svedka Y. o tom, že sa mal vyjadriť o oslavách narodením nejakého Karola dňa 29.4.2014.

Ako svedkovia boli vypočutí aj ďalší traja zamestnanci, u ktorých dychová skúška bola pozitívna a s ktorými žalovaný taktiež okamžite skončil pracovný pomer - N. Y., Q. W. Z. G. Š.. Všetci prehlásili, že alkoholické nápoje požili večer alebo noc pred 29.4.2014 a nie v uvedený deň. Výsledok dychovej skúšky nikto z nich nespochybnil a preto ani žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nepodali.

Svedok I. R. bol predsedom základnej odborovej organizácie žalovaného v rokoch 2013 a 2014. Uviedol, že dňa 30.4.2014 boli zavolaní na sekretariát žalovaného spolu s ďalšou členkou ZV p. Y., kde im bola odovzdaná zápisnica o výsledku dychovej skúšky a bolo im oznámené, že žalovaný chce okamžite skončiť pracovný pomer s tými, u ktorých dychová skúška bola pozitívna a že či budú mať voči tomu výhrady. Svedok a aj p. Y. vyjadrili len svoj osobný názor v tom zmysle, že berú na vedomie zamýšľané okamžité skončenie pracovného pomeru. Potvrdil, že nešlo o stanovisko ZV, keďže nestihli túto záležitosť prejednať, písomné stanovisko ZV odborovej organizácie spracovali až 2.5.2014, kedy ho aj žalovanému odovzdali. Na príslušné prerokovanie je podľa svedka jednoznačne oprávnený ZV odborovej organizácie.

Podľa § 68 ods. 1 písm. Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a/ bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin b/ porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Práva a povinností zamestnancov sú vymedzené aj v § 12 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

V § 12 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona je uvedené, že zamestnanec je povinný nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 229 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok a) spolurozhodovaním, b) prerokovaním, c) právom na informácie, d) kontrolnou činnosťou.

Požívanie alkoholických nápojov na pracovisku počas pracovnej doby, ale aj nástup do zamestnania pod ich vplyvom je potrebné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny (napr. Rozsudok NS SR ). Nemožno žalovanému vytknúť, ak vo svojom internom predpise porušenie zákazu požívania alkoholu v pracovnej dobe alebo nástupu pod jeho vplyvom do zamestnania sankcionuje okamžitým skončením pracovného pomeru. Aj keď súd nie je viazaný týmto vyhodnotením intenzity porušenia pracovnej disciplíny a sankciami v interných predpisoch, možno súhlasiť s postupom žalovaného, ktorý vyhodnotil porušenie spomínaného zákazu u žalobcu postihom spočívajúcim v okamžitom skončení jeho pracovného pomeru. Žalobca totiž pracoval na stredisku s chovom pokusných zvierat, ktoré je pravidelne sledované štátnymi orgánmi a pri zistení akýchkoľvek nedostatkov hrozí

pozastavenie pokusov a tým znemožnenie výskumu v oblasti farmácie, čo súvisí s predmetom činnosti žalovaného.

Žalobca sa bránil tým, že „nie je si vedomý“, že by dňa 29.4.2014 požil alkoholické nápoje a že výsledok dychovej skúšky mohol ovplyvniť liek Orofar, ktorý požíval. V súvislosti s touto obranou žalobcu súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a dospel k záveru, že skutočne žalobca bol dňa 29.4.2014 na pracovisku počas pracovnej doby pod vplyvom alkoholu. Jednoznačne to preukázal výsledok dychovej skúšky, ale aj následná reakcia žalobcu, o ktorej vypovedali svedkovia G., Y., U.. Žalobca totiž pri preberaní okamžitého skončenia pracovného pomeru a neskôr výstupného listu vôbec nespochybnil, že mal v ten deň vypité a mal výhrady len voči tak prísnemu postihu zo strany žalovaného a svedkovi Y. sa zdôveril aj s tým, že si myslel, že o 13.hodine už nenafúka. Súd pritom nemal dôvod neveriť týmto svedkom zvlášť, ak v inkriminovaný deň mal žalobca skutočne narodeniny a preto do tejto koncepcie zapadá aj výpoveď svedka Y., ktorému mal I.. I. hovoriť, že oslavovali narodeniny kamaráta Karola (čo je rodné meno žalobcu), hoci menovaný ako svedok toto vyjadrenie poprel. V kontexte s ďalším správaním 4 previnilcov, u ktorých zistili alkohol (okrem žalobcu nikto iný nenapadol okamžité skončenie pracovného pomeru), ale aj ďalšími už spomenutými dôkazmi súd uveril výpovedi svedka Y.. Napokon aj správanie sa žalobcu spočívajúce v podpísaní protokolu o dychovej skúške bez akýchkoľvek výhrad nasvedčuje prijatému záveru o tom, že dňa 29.4.2014 bol na pracovisku pod vplyvom alkoholu. Nepochybne, ak by bol presvedčený o tom, že meranie alkohol testerom je nesprávne, mal by voči jeho výsledku pripomienky, čo sa však nestalo.

Výsledok dychovej skúšky je nesporný a to, že alkohol tester nemal certifikát alebo že bola vykonávaná jeho kalibrácia len raz ročne a mala byť dvakrát ročne, je irelevantné. Nikto totiž z tých, u ktorých dychová skúška bola pozitívna jej výsledok nespochybnil. Tá bola vykonaná prístrojom, ktorý sa cituje aj v spomínanom príkaze generálneho riaditeľa a pokiaľ žalobca mal pochybnosti o výsledku merania mal možnosť požiadať o vykonanie krvnej skúšky. Žalobca však výsledok dychovej skúšky nespochybnil a protokol o jej výsledku podpísal bez výhrad. Podobne reagovali aj ďalší štyria zamestnanci, ktorých výsledok dychovej skúšky bol pozitívny. Je potrebné si uvedomiť, že zistenie požitia alkoholu u zamestnanca sa nemusí realizovať len cez testery, prípadne krvnú skúšku, aj keď použitie týchto metód je sofistikovanejšie a výsledok je ťažko spochybniteľný a teda nie je podmienkou zistenia prítomnosti alkoholu. Preto to, či má tester certifikát alebo či bol podrobený polročnej kalibrácii nemá žiadny význam v tomto smere. Súd totiž, v prípade sporu, vyhodnocuje všetky ďalšie dôkazy tak ako tomu bolo aj v danom prípade a práve vzhľadom na ďalšie správanie žalobcu ako aj ostatných štyroch zamestnancov mal za preukázané, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu na pracovisku dňa 29.4.2014, teda v deň svojich narodenín o 13.00 hod., teda počas pracovnej doby. Podobne bolo vyhodnotené aj tvrdenie žalobcu na pojednávaní o tom, že užil liek s etanolom. Toto tvrdenie súd vyhodnotil ako účelové. Žalobca sa o tejto okolnosti nezmienil ani v žalobe a navyše svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Súd preto súhlasí s tým, že žalobca porušil základnú povinnosť na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo odôvodňovalo žalovaného k okamžitému skončeniu jeho pracovného pomeru na pozícii, na vykonávanie ktorej sú kladené na zamestnanca zvýšené požiadavky na dodržiavanie bezpečnostných predpisov a preto hoci išlo o ich jednorazové porušenie, nebolo možné žalobcovi toto porušenie tolerovať.

Súd však musel skúmať platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu aj v súvislosti s § 74 Zákonníka práce. V danom ustanovení sa vymedzuje povinnosť zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa, ktorá je hmotnoprávnou podmienkou platnosti uvedených právnych úkonov, nesplnenie ktorej v nadväznosti na § 17 ods. 2 Zákonníka práce spôsobuje ich neplatnosť (t.j. neplatnosť výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru). Smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru (Rozsudok NS SR zo dňa 30.3.2010). Podobné závery vyplývajú aj z ďalších rozsudkov NS SR - , , , . V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovaného právnou normou. Ak účastník právneho vzťahu len formálne koná v medziach svojho práva, prostredníctvom jeho realizácie však sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide o chybný výkon práva. Súd pripomína, že zákon nestanovuje formu prerokovania výpovede, teda nemusí dôjsť k ústnemu rokovaniu zamestnávateľa a zástupcu zamestnancov. Cieľom tejto zákonnej podmienky je, aby zámer zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom bol oznámený zástupcom zamestnancov a aby mu bola daná možnosť (po vlastnom prerokovaní) k tomuto zámeru sa vyjadriť. Z požiadavky, že okamžité skončenie

pracovného pomeru má byť vopred prerokované vyplýva to, že zamestnávateľ sa na zástupcu zamestnancov musí obrátiť skôr, než pristúpi k okamžitému skončeniu pracovného pomeru a že zároveň medzi doručením žiadosti zástupcovi zamestnancov o prerokovanie a vlastným vykonaním okamžitého skončenia pracovného pomeru musí ubehnúť primeraná doba tak, aby zástupca mal reálnu možnosť vec prerokovať. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce nie je totiž možné vykladať izolovane, ale v kontexte s ďalšími ustanoveniami Zákonníka práce. Dané ustanovenie nie je samoúčelné, ale smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne neprepúšťal zamestnanca z pracovného pomeru. Účasť zástupcu zamestnancov pri skončení pracovného pomeru totiž nie je možné považovať len za formálny úkon.

Správny postup zamestnávateľa je ten, že najprv požiada zástupcu zamestnancov o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom (prípadne výpovede), pričom jeho žiadosť musí obsahovať všetky zákonné náležitosti ako samotné okamžité skončenie pracovného pomeru (prípadne výpoveď), musí počkať na uplynutie lehoty stanovenej v § 74 Zákonníka práce, teda u okamžitého skončenia pracovného pomeru sú to dva pracovné dni od doručenia žiadosti, samozrejme pokiaľ zástupca zamestnancov sa nevyjadrí skôr a k realizácii okamžitého skončenia pracovného pomeru môže dôjsť až po uplynutí spomínanej lehoty, pokiaľ k prerokovaniu nedôjde skôr. Rozhodne nepostačuje, ak zamestnávateľ formálne požiada zástupcu zamestnancov o toto prerokovanie a bez oznámenia výsledku o prerokovaní ešte pred uplynutím lehoty dvoch pracovných dní pri okamžitom skončení pracovného pomeru počítanej od doručenia žiadosti o prerokovanie pristúpi k okamžitému skončeniu pracovného pomeru a doručí ho zamestnancovi. Takýto postup je v rozpore s ustanovením § 74 Zákonníka práce a účelom danej právnej normy. Iný výklad by znamenal, že dané ustanovenie by nemalo žiadny praktický význam a bolo by zbytočné.

V danom prípade žiadosť žalovaného o prerokovanie bola doručená odborovej organizácii 30.4.2014 spolu so zápisnicou, ktorá obsahuje náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z písomnej správy podpísanej piatimi členmi závodného výboru odborovej organizácie vyplýva, že k prerokovaniu žiadosti žalovaného došlo telefonicky dňa 30.4.2014 po pracovnej dobe, keďže niektorí členovia čerpali dovolenku a výsledok tohto prerokovania bol oznámený písomne žalovanému až 2.5.2014. Závodný výbor odborovej organizácie teda zachoval zákonnú lehotu 2 pracovných dní počítaných od doručenia žiadosti v zmysle § 74 Zákonníka práce, žalovaný preto mohol realizovať okamžité skončenie pracovného pomeru najskôr 2.5.2014 po doručení spomínaného vyjadrenia závodného výboru, čo sa však nestalo. Žalovaný pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalobcu predčasne, nedodržal zákonnú podmienku upravenú v § 74 Zákonníka práce, čo je sankcionované neplatnosťou príslušného právneho úkonu ako je to výslovne uvedené v citovanom zákonnom ustanovení.

Dôkazné bremeno bolo na žalovanom, aby preukázal, že zástupcovia zamestnancov vopred a riadne prerokovali okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu, ale príslušným orgánom a nielen jej predsedom. Ten totiž ako svedok potvrdil opak, keď vypovedal o tom, že k žiadnemu prerokovaniu ani nedošlo, nezasadal ani závodný výbor ani členská schôdza odborovej organizácie dňa 30.4.2014 a preto ani predseda závodného výboru nemohol tlmočiť žalovanému jeho výsledok.

Zástupcami zamestnancov je odborový orgán alebo zamestnanecká rada, prípade zamestnanecký dôverník. Pri žalovanom je zriadená odborová organizácia, ktorá vykonáva svoju činnosť prostredníctvom svojich orgánov. Nepochybne oprávneným orgánom na prerokovanie skončenia pracovného pomeru je jej závodný výbor, čo jednoznačne prehlásil vo svojej výpovedi jeho bývalý predseda, svedok I. R.. Závodný výbor mal 5 členov, na stretnutí u žalovaného dňa 30.4.2014 sa zúčastnili len dvaja členovia závodného výboru, ktorí boli prítomní na pracovisku a to I. R. Z. C.. Y.. K stretnutiu došlo v deň, keď odborovej organizácii bola doručená žiadosť žalovaného o prerokovanie a keďže jej prevzatie podpísali spomínaní dvaja členovia je možné, že im žiadosť bola doručená priamo na spomínanom stretnutí na sekretariáte žalovaného krátko pred koncom pracovnej doby, čomu nasvedčuje aj výpoveď svedka R., ktorý uviedol, že zápisnica o výsledku dychovej skúšky (ktorá tvorila prílohu žiadosti o prerokovanie) im bola odovzdaná až na sekretariáte. Je nepochybné, že závodný výbor ani nestihol zasadať, niektorí jeho členovia mali dovolenku a to muselo byť známe aj žalovanému. Musel vedieť, že odborová organizácia nemala časový priestor na to, aby stihla zvolať zasadnutie závodného výboru, na ktorom by prerokovali spomínanú žiadosť. Je síce pravdou, že dvaja členovia na stretnutí u žalovaného sa vyjadrovali k chystanému okamžitému skončeniu pracovného pomeru tým spôsobom, že berú ho na vedomie, ale ako uviedol svedok R., prezentovali len svoj osobný

názor, nie stanovisko závodného výboru. Z toho možno vyvodiť záver, že žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi dňa 30.4.2014 bez toho, aby bolo vopred prerokované so závodným výborom odborovej organizácie žalovaného. Podľa názoru súdu je irelevantné, či žalovaný vedel alebo nie o tom, že závodný výbor žiadosť neprejednal, rozhodujúca je skutočnosť, že k tomu v čase vypracovania a odovzdania okamžitého skončenia pracovného pomeru k žalobcovi nedošlo. V danom prípade sa však navyše javí, že žalovaný musel mať o tom vedomosť vzhľadom na spomenuté časové súvislosti a to, že vedel o neprítomných členoch závodného výboru na spomínanom stretnutí u neho 30.4.2014. Z uvedených dôvodov súd preto považoval za opodstatnené žalobe vyhovieť.

O trovách konania bude rozhodnuté v osobitnom uznesení v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to s poukazom na § 151 ods. 3. O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.