Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/54/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou HMG LEGAL s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti odporkyni: M., o zaplatenie sumy 1.821,84 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.459,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.266,06 Eur od 31.03.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 65,40 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 128,69 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.04.2014 domáhal zaplatenia sumy 1.821,84 Eur spolu s úrokom vo výške 18,90% ročne zo sumy 1.266,06 Eur od 31.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.628,09 Eur od 31.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte poskytol finančné prostriedky v forme čerpania kreditnej karty. Odporkyňa úver nesplácala a dostala do omeškania. Navrhovateľ vyhlásil splatnosť celej pohľadávky ku dňu 25.10.2012. Na základe Oznámenia a čl. VIII bod 10 Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty bola aktuálna úroková sadzba 18,90 % ročne a úrok z omeškania 8,25 % ročne. Dlžná suma 1.821,84 Eur pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 1.266,06 Eur, z úrokov z úveru vo výške 362,03 Eur a z úrokom z omeškania vo výške 193,75 Eur. Navrhovateľ si uplatnil aj riadny úrok z úveru vo výške 18,90 % ročne zo sumy istiny 1.266,06 Eur od 31.03.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.628,09 Eur (istina a úrok z úveru) od 31.03.2014 do zaplatenia.

Odporkyňa sa k návrhu napriek výzve nevyjadrila.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a požiadali o prejednanie a rozhodnutie veci v ich neprítomnosti. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila napriek riadnemu doručeniu predvolania a svoju neúčasť neospravedlnila. O odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov účastníci nepožiadali. Preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, oznámením o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte zo dňa 02.09.2009, potvrdením o prevzatí platobnej karty zo dňa 10.09.2009, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 28.10.2012, dokladom o odoslaní písomnosti,

výpisom z úverového účtu odporkyne, podmienkami pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty, všeobecnými obchodnými podmienkami, úrokovými sadzbami, žiadosťou o poskytnutie úveru zo dňa 30.04.2010, žiadosťou o vydanie platobnej karty k účtu zo dňa 02.09.2009, formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výzvami na zaplatenie spolu s dokladmi o doručovaní týchto písomností a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Na základe žiadosti o vydanie platobnej karty k účtu ČSOB kreditnej karty pre fyzickú osobu zo dňa 02.09.2009 požiadala odporkyňa o vydanie karty MasterCard Unembossed k bežnému účtu s výškou úverového limitu 1.100,- Eur. Oznámením zo dňa 02.09.2009 bolo odporkyni oznámené, že úver môže čerpať odo dňa 02.09.2009 vo výške 1.100,- Eur. Výška úrokovej sadzby k tomuto dňu predstavovala 18,50 % ročne a splatnosť splátok bola k 25. dňu v mesiaci. Úroková sadzba v takejto výške bola platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodli inú sadzbu spôsobom podľa čl. VIII bod 10 Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty. Vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré podpísala odporkyňa, bolo uvedené, že povinná minimálna splátka je 5% z vyčerpanej čiastky minimálne 15,- Eur. Dňa 10.09.2009 prevzala odporkyňa aj kreditnú kartu tak, ako to vyplýva z potvrdenia o prevzatí platobnej karty.

Z výpisu z úverového účtu súdu zistil, že za obdobie od čerpania úveru od 02.09.2009 do zosplatnenia 25.10.2012 si navrhovateľ naúčtoval zmluvné úroky celkovo v sume 640,97 Eur, pričom splátky odporkyne navrhovateľ zaúčtoval na uhradenie týchto úrokov, teda ku dňu zosplatnenia odporkyňa nedlhovala zmluvné úroky. Následne si navrhovateľ účtoval za obdobie od 26.10.2012 do 30.03.2014 zmluvné úroky v sume 362,03 Eur aj po vyhlásení splatnosti úveru. Ďalej z výpisu z úverového účtu súdu zistil, že do zosplatnenia úveru si navrhovateľ účtoval poplatky v sume 504,84 Eur, pričom splátky odporkyne navrhovateľ zaúčtoval na uhradenie týchto poplatkov, teda ku dňu zosplatnenia odporkyňa nedlhovala navrhovateľovi žiadnu sumu na poplatkoch.

Z Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 28.10.2012 súd zistil, že navrhovateľ oznámil odporkyni, že ku dňu 25.10.2012 vyhlásil celú pohľadávku z poskytnutého úveru zo Zmluvy o úvere vo výške 1.278,12 Eur za splatnú z dôvodu, že dlh zo zmluvy odporkyňa nevyrovnala. List bol daný navrhovateľom na poštovú prepravu dňa 29.10.2012.

Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že uplatňovaná suma 1.821,84 Eur pozostáva z nezaplatenej istiny 1.266,06 Eur t.j. nezaplatená časť poskytnutého úveru vo forme čerpania prostredníctvom Kreditnej karty ČSOB od 02.09.2009, z nezaplatených riadnych úrokov 362,03 Eur, ktoré boli účtované od prvého dňa čerpania úveru za obdobie od 03.09.2009 do 30.03.2014 a z nezaplatených úrokov z omeškania 193,75 Eur, ktoré boli vyčíslené z nedoplatkov na splátkach istiny, ktoré boli splatné k 25. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že odporkyňa sa prvý krát dostala do omeškania dňa 25.12.2009. Základom pre výpočet riadneho úroku bol aktuálny zostatok na úverovom účte. Po zosplatnení úveru bola základom pre výpočet úrokov z omeškania celá zosplatnená istina.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákoníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe žiadosti o vydanie platobnej karty k účtu zo dňa 02.09.2009 poskytol navrhovateľ odporkyni úverový limit do výšky 1.100,- Eur. Ku dňu poskytnutia úverového limitu bola dohodnutá účastníkmi zmluvy úroková sadzba 18,50% ročne. Odporkyňa, napriek tomu, že finančné prostriedky z úveru čerpala, tento riadne nesplácala, pričom prvý krát sa dostala do omeškania so splácaním úveru dňa 25.12.2009 tým, že nezaplatila splátku v plnej

výške, pričom ani následne riadne a včas úver nesplácala. Z tohto dôvodu navrhovateľ listom zo dňa 28.10.2012 oznámil odporkyni zosplatnenie predmetného úveru zo Zmluvy o úvere zo dňa 02.09.2009 v celkovej výške 1.278,12 Eur ku dňu 25.10.2012. Odporkyňa však do dnešného dňa predmetnú pohľadávku navrhovateľovi neuhradila.

Je nepochybné, že spor, ktorý vznikol z predmetnej zmluvy je právnym vzťahom uzavretým medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti - poskytovanie úverov a spotrebiteľom jeho úverovej služby, teda je potrebné posudzovať sporný vzťah vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom sa jedná o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa - odporcu, pričom § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj úver, kedy je potrebné postupovať a vyhodnocovať práva a povinnosti zo zmlúv o úveroch podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, aj keď sa za spotrebiteľské úvery považujú aj úvery ako absolútne obchody a má vlastnú úpravu.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa skutočne čerpala úver poskytnutý jej navrhovateľom, čo mal súd potvrdené i výpisom z jej úverového účtu, úver riadne nesplácala, navrhovateľ listom zo dňa 28.10.2012 vyhlásil zosplatnenie celého predmetného úveru ku dňu 25.10.2012. Je nepochybné, že v súlade so Zmluvou o úvere navrhovateľovi vznikol nárok na vrátenie úveru s príslušenstvom ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti, čím došlo k zmene splatnosti predmetnej Zmluvy o úvere. Ku dňu zosplatnenia bola výška úveru v sume 1.266,06 Eur (tak ako to vyplýva z výpisu z úverového účtu), pričom táto suma tvorila istinu úveru. V čase zosplatnenia odporkyňa nedlhovala navrhovateľovi žiadnu sumu na zmluvných úrokoch, na úrokoch z omeškania ani na poplatkoch. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zaplatenia sumy 1.821,84 Eur predstavujúcu istinu úveru 1.266,06 Eur, zmluvného úroku 362,03 Eur za dobu od 26.10.2012 do 30.03.2014; úrokov z omeškania 193,75 Eur vyčíslených z nedoplatkov na splátkach istiny úveru ku dňu 30.03.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa aj napriek výzve navrhovateľa do dnešného dňa neuhradila svoj dlh z predmetnej Zmluvy o úvere k ČSOB Kreditnej karte zo dňa 02.09.2009, súd v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,2; § 54 Občianskeho zákonníka zaviazal odporkyňu na zaplatenie nedoplatku istiny úveru vypočítanej ku dňu zosplatnenia úveru 25.10.2012 vo výške 1.266,06 Eur a úrokov z omeškania vypočítaných podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1993 Z.z. uplatňované navrhovateľom vo výške 193,75 Eur vyčíslené ku dňu 30.03.2014 zo splátok, s ktorými bola odporkyňa v omeškaní ako aj vypočíslených z dlžnej istiny po dni zosplatnenia.

Zároveň súd v zmysle § 517 ods. 1,2 Obč. zák.; § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaviazal odporkyňu i na platenie zákonných úrokov z omeškania z predmetnej istiny úveru vo výške 1.266,06 Eur odo dňa nasledujúceho po dni 30.03.2014, do ktorej doby si tento nárok navrhovateľ už započítal v priznanej sume, a to vo výške 8,25 % ročne.

Čo sa týka uplatňovaného nároku navrhovateľa na platenie zmluvného úroku vyčísleného v sume 362,03 Eur a kontinuálneho zmluvného úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 1.266,06 Eur od 31.03.2014 do zaplatenia, súd v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol v súlade s § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 5, § 54 Občianskeho zákonníka. Predčasná splatnosť úveru nastáva v prípade, ak klient jednostranne porušil podmienky, za ktorých mu bol poskytnutý úver. V takomto prípade je klient povinný banke splatiť úver, v termíne stanovenom bankou, v celej výške. Podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru - zosplatnenia úveru - sú stanovené v zmluve o poskytnutí úveru a v obchodných podmienkach. Najčastejším dôvodom na mimoriadnu splatnosť úveru je meškanie so splátkami úveru, použitie úveru na iný účel, ako bol v zmluve stanovený, a poskytnutie nepravdivých údajov banke. Ako už súd vyššie uviedol, predmetnú Zmluvu o úvere zo dňa 02.09.2009 je potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú a v týchto intenciách posudzovať i vyváženosť práv a povinností zmluvných strán, aby neboli v značnej nerovnováhe. Je nepochybné, že navrhovateľ z vlastnej vôle dňom 25.10.2012 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého odporkyni a túto zároveň vyzval na zaplatenie vyčíslenej pohľadávky k tomuto dňu, ktorá ako to vyplýva z výpisu z úverového účtu predstavovala istinu vo výške 1.266,06 Eur, ktorú sumu mu súd aj priznal. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ sa domáhal platenia zmluvného úroku vyčísleného v sume 362,03 Eur a kontinuálneho vo výške 18,90 % ročne z istiny úveru ako odmeny za poskytnutie úveru aj za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti do

budúcna s tým, že súčasne sa v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka domáha aj zaplatenia zákonných úrokov z omeškania v sume 193,75 Eur (vyčíslených do dňa 30.03.2014) a kontinuálne od 31.03.2014 do budúcna /do zaplatenia/ a ktorý nárok mu súd priznal, súd uplatňovaný nárok na platenie zmluvných úrokov vyhodnotil ako nárok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi pri duplicitnom uplatňovaní si jednak dojednanej „odmeny v podobe zákonného úroku do zaplatenia úveru“ a jednak uplatňovaní si zákonných úrokov z omeškania v zmysle § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v prípade, že odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením dlhu. Existuje tu pri posúdení obsahu zmluvy značná nerovnováha v právach a povinnostiach navrhovateľa a odporkyne, kedy by bol odporkyňa povinná popri zákonných úrokoch z omeškania naďalej do budúcna platiť navrhovateľovi aj zmluvné úroky ako odmenu za poskytnutie úveru za splátky, ktoré mali byť podľa zmluvy splatné v budúcnosti. Týmto by navrhovateľ mal zachované v podstate všetky práva a nároky z predmetnej zmluvy o úvere ako keby ani k predčasnej splatnosti nedošlo, kým naopak odporkyňa ako spotrebiteľ žiadne, nakoľko v čase po zosplatnení už nemohla povolený úverový limit čerpať. Súd preto nárok navrhovateľa posúdil ako nárok v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím už na vyššie citované zákonné ustanovenia.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR podporil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bol pomerne úspešnejší navrhovateľ, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.821,84 Eur. Navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.459,81 Eur, t. j. 80 %, v časti o zaplatenie sumy 362,03 Eur bola úspešná odporkyňa, t. j. 20 % (neúspech navrhovateľa je úspechom odporkyne), čiže navrhovateľ bol úspešný v pomernej časti 60 % (80 - 20). Trovy uplatnené navrhovateľom predstavujú zaplatený súdny poplatok v sume 109,- Eur a trovy právneho zastupovania v sume 214,48 Eur (za dva právne úkony po á 81,33 Eur, 2 krát režijný paušál po á 8,04 Eur a 20% DPH). Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v pomernej časti 60 %, teda v sume 65,40 Eur za zaplatený súdny poplatok a v sume 128,69 Eur ako trovy právneho zastúpenia. Súd nepriznal navrhovateľovi odmenu za úkon - písomné podanie vyjadrenie zo dňa 28.01.2016, nakoľko bolo povinnosťou navrhovateľa tieto skutočnosti týkajúce sa špecifikácie nároku a doloženie dôkazov uviesť a doložiť už pri podaní návrhu na súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t .j . 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t .j . 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)