Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-1123-2005.pdf
PDF · 65.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/1123/2005
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, Prievidza, proti povinnému: J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, G. P., o vymoženie istiny vo výške 680,48 eur (20.500,- Sk) s príslušesntvom, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi, Exekútorský úrad so sídlom Kmeťkova 30, Nitra, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.10.2005 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 20.500,- Sk s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Prievidza č. 705-619-4101/2002 zo dňa 09.01.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.01.2002. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi dňa 10.11.2005.
Podaním zo dňa 12.11.2012 súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia času vykonateľnosti rozhodnutia.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Skutočnosť, či nedošlo k zániku práva z dôvodu preklúzie skúma súd ex offo. Preklúzia ako taká spočíva na dvoch právnych skutočnostiach, a to na uplynutí stanovenej prekluzívnej doby a na neuplatnení práva.
Rozhodnutie oprávneného, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.01.2002. Odo dňa právoplatnosti bolo možné právo ním priznané vykonať najneskôr do 10 rokov (§ 25 ods. 1 až 3 a § 30 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003 v spojení s § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v účinnom znení).
Desaťročná lehota, v ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, bolo zavedená zákonom č. 242/2001 Z.z. zo dňa 31.5.2001, ktorým bolo prijaté nové znenie § 25 ods. 1 až 3 zákona č. 274/1994 Z.z., ktorý v odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť 1.7.2001 a v odseku 3 dňa 1.4.2002. Zákon č. 242/2001 Z.z. neobsahoval intertemporálne ustanovenia, teda výslovne neuvádzal, či aj rozhodnutia vydané pred jeho účinnosťou možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Napriek tejto skutočnosti sa však od nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. jeho ustanovenia vzťahujú aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. (nepravá retroaktivita), a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti.
Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v stanovisku zo dňa 4.11.2002 (Snj 84/02) vyslovilo pre oblasť verejného práva právny názor, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Podľa súdu zavedenie preklúzie rozhodnutí oprávneného zákonom č. 242/2001 Z.z. je pre povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľa uvedeného právneho názoru správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z.z. posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej úpravy.
Lehota desiatich rokov, počas ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, uplynula dňa 29.01.2012, čím došlo k zániku práva priznaného uvedeným rozhodnutím. Preto súd exekúciu s použitím citovaných zákonných ustanovení zastavil.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Poverený súdny exekútor v podaní zo dňa 12.11 súdu oznámil, že nakoľko bola pohľadávka počas exekúcie čiastočne vymožená vo výške 497,91 eur, pričom pre oprávneného bolo vymožených 411,48 eur a na trovy exekúcie 86,43 eur, súdny exekútor žiada aby súd nezaviazal na ich úhradu nikoho, nakoľko boli vymožené v rámci exekúcie.
Vzhľadom na uvedené oznámenie súdneho exekútora, súd rozhodol o trovách exekúcie podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
V zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v stave účinnom do 31.10.2013, možno proti výroku o trovách exekúcie podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V zmysle § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.