Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cpr-9-2015.pdf
PDF · 85.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cpr/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Y. F., K.. X.X.XXXX, O. V., V. XXX, zastúpený: JUDr. Ján Garaj, advokát, so sídlom v Prešove, Florianova 2, p r o t i žalovanému: Q. V. P., W. Q. V. R. XX, Z., IČO: 47481170, o zaplatenie 1.300,72 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 818 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 360 Eur od 1.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 360 Eur od 1.12.2014 do zaplatenia a zo sumy 98 Eur od 1.1.2015 do zaplatenia a je tiež p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 75,45 Eur na účet jeho právneho zástupcu, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z a s t a v u j e konanie o zaplatenie 482,72 Eur.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 23.10.2015 sa domáhal zaplatenia mzdy za obdobie od 1.9.2014 do 18.11.2014, ako aj za obdobie od 14.1.2015 do 28.2.2015. Uviedol, že napriek tomu, že vykonával práce v súlade s pracovnou zmluvou uzavretou so žalovaným mu nebola vyplatená dohodnutá mzda 360 Eur za obdobie od 1.9.2014 do 18.11.2014. V novembri 2014 mu žalovaný zaslal len 100 Eur. Za ďalšie obdobie od 19.11.2014 do 13.1.2015 bol žalobca práceneschopný. V januári 2015 mu elektronicky bola zaslaná od žalovaného písomnosť označená ako „Skončenie pracovného pomeru“, podľa ktorej mal pracovný pomer skončiť dohodou dňa 10.11.2014. Tento právny úkon podľa žalobcu treba považovať za výpoveď s jednomesačnou výpovednou lehotou, ktorá začala plynúť od 1.2.2015. Žalobca preto uplatnil nárok na mzdu aj za obdobie po skončení jeho práceneschopnosti do ukončenia jeho pracovného pomeru, teda od 14.1.2015 do 28.2.2015.
V priebehu konania zobral žalobca späť žalobu o sumu 482,72 Eur, keďže pôvodne žaloval 1300,72 Eur, pričom spätvzatá suma predstavuje nárok na náhradu mzdy za obdobie po ukončení jeho práceneschopnosti do 28.2.2015. Žiadal preto o zaplatenie sumy 818 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 360 Eur od 1.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 360 Eur od 1.12.2014 do zaplatenia a zo sumy 98 Eur od 1.1.2015 do zaplatenia.
Žalovaný podniká ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia s miestom podnikania Hôrka, Ondrej 43. Súd mu na túto adresu zaslal žalobu aj s prílohami vrátane uznesenia v zmysle § 114 O.s.p. a neskôr aj predvolanie na pojednávanie. Žalovaný zásielku neprevzal, s poukazom na § 48 ods. 3 O.s.p. však platí fikcia o jej doručení. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka Q. V., pracovnou zmluvou, poštovou poukážkou, listom o skončení pracovného pomeru zo dňa 9.11.2014, výpisom zo živnostenského registra a zistil tento skutkový stav:
Pracovný pomer účastníkov bol založený pracovnou zmluvou z 15.7.2014, vznikol od 16.7.2014 a potrebné je ho považovať za pracovný pomer na dobu neurčitú napriek tomu, že v pracovnej zmluve sa uvádza, že je dohodnutý na dobu určitú, ktorá však nie je nijakým spôsobom špecifikovaná. Žalobca podľa zmluvy vykonával pomocné murárske práce v Slovenskej republike a v Českej republike. Mesačná mzda je uvedená vo výške 360 Eur (bod 1. zmluvy). Ako výplatný termín je 31.kalendárny deň nasledujúceho mesiaca.
Listom žalovaného zo dňa 9.11.2014 označeným ako „Skončenie pracovného pomeru“, ktorý bol adresovaný žalobcovi a je podpísaný žalovaným, žalovaný oznámil žalobcovi, že sa rozhodol s ním ukončiť pracovný pomer ku dňu 10.11.2014 dohodou. Žalobca toto skončenie pracovného pomeru nenapadol žalobou na súde. Prehlásil, že tento list mu bol doručený elektronicky v januári 2015 ešte pred ukončením jeho práceneschopnosti.
Dňa 12.11.2014 žalovaný zaslal poštou žalobcovi sumu 100 Eur, na ústrižku je uvedené, že ide o zálohu.
Podľa § 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b)výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160102>.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Žalobca má nárok na mzdu za žalované obdobie t.j. od 1.9.2014 do 18.11.2014 vzhľadom na to, že od nasledujúceho dňa bol práceneschopný a teda dostával nemocenské dávky. Za uvedené obdobie mu žalovaný ako zamestnávateľ vyplatil len zálohu v mesiaci november 2014 vo výške 100 Eur, súd mal za to, že jedná sa o zálohu na mzdu za daný mesiac t,j. za november 2014. Súd nemal dôvod neveriť výpovedi žalobcu, že žalovaný mu mzdu nezaplatil za žalované obdobie, nakoľko aj výpoveď účastníka je dôkazným prostriedkom. Výška mzdy bola dohodnutá v pracovnej zmluve. Predstavuje mesačne sumu 360 Eur. Za dva mesiace činí 720 Eur a za obdobie od 1.11.2014 do 18.11.2014 pomerná časť predstavuje 198 Eur (360:20 pracovných dní x 11 pracovných dní). Z nároku na pomernú časť mzdy
vo výške 198 Eur súd odpočítal vyplatenú zálohu 100 Eur. Súd preto považoval za dôvodné žalobe o zaplatenie sumy 818 Eur vyhovieť.
Priznané boli aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd pre úplnosť dodáva, že list žalovaného označený ako skončenie pracovného pomeru dohodou so žalobcom je potrebné považovať za ničotný právny úkon o skočení pracovného pomeru, nakoľko išlo len o jednostranný právny úkon zo strany žalovaného a nie dohodu ako zmluvný konsenzus oboch účastníkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepodal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou v zmysle § 77 Zákonníka práce, nastáva fikcia o tomto skončení pracovného pomeru dohodou, avšak vzhľadom na judikatúru, v zmysle ktorej nemôže byť dohoda o skončení pracovného pomeru platná neskôr ako bola stanovená jej účinnosť (čo je aj tento prípad, nakoľko žalobcovi bola doručená táto listina označená ako skončenie pracovného pomeru až v januári 2015 a k ukončeniu pracovného pomeru malo dôjsť skôr a to 10.11.2014) súd vychádzal zo záveru, že k skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi došlo dohodou dňom doručenia listiny o skončení pracovného pomeru žalobcovi, čo bolo až v priebehu januára 2015 ale ešte pred ukončením jeho práceneschopnosti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR 21Cdo 1801/2007 zo dňa 26.3.2008, 21Cdo 3016/2005 zo dňa 11.5.2006 alebo 21Cdo 2039/2012 zo dňa 6.3.2013).
O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p.
Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca. Ten však bol úspešný v pomere 63% a neúspešný v pomere 27%. S poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. súd mu preto priznal náhradu trov konania v podiele 36% (63-27).
Trovy konania žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1, ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a), písm. c) a písm. d) (v znení účinnom od 1.7.2013), § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“).
Tarifná odmena podľa § 10 ods. 1, ods. 2 vyhlášky za jeden úkon právnej služby predstavuje 61,41 Eur (z tarifnej hodnoty sporu vo výške 1.300,72 Eur), avšak právny zástupca žalobkyne vychádzal z tarifnej hodnoty sporu vo výške 818,00 Eur. V takom prípade by predstavovala tarifná odmena za jeden úkon právnej služby sumu 51,45 Eur. Súd teda priznal tarifnú odmenu vo výške 184,23 Eur za tri úkony právnej služby:
- prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 61,41 Eur
- podanie žaloby dňa 23.10.2015 61,41 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 11.5.2016 61,41 Eur
Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 25,36 Eur, t.j. 2 x 8,39 Eur za rok 2015 a 1 x 8,58 Eur za rok 2016.
Súd nepriznal tarifnú odmenu za nahliadnutie do spisu dňa 6.4.2016, pretože tento úkon považoval za neúčelný.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 209,59 Eur (184,23 Eur + 25,36 Eur).
Keďže žalobca mal v spore úspech v časti 63 %, po odpočítaní 27 % úspechu žalovaného, žalobca má nárok na pomerné trovy konania vo výške 36 %, a preto mu aj boli v tejto výške priznané. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu vo výške 75,45 Eur, ktorá zodpovedá 36 % z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 209,59 Eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Tieto trovy je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.