Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/79/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ PhDr. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. Sv. M. XXX/XX, J., 2/ H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. Sv. M. XXX/XX, J., proti odporkyni: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX L. nad Z., okres G., Česká republika, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -511 zo dňa 03. septembra 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľom v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX v k.ú. O., a to par c. č. KNC 23 - zast. plochy a nádvoria o výmere 307 m2 a dom s.č. XX postavený na parc.č. KNC 23 a vyporiadal ho tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky v rade 1/ v podiele 3/9-ín a navrhovateľa v rade 2/ v podiele 6/9-ín. Navrhovateľka v rade 1/ bola zaviazaná na vyporiadanie podielu zaplatiť odporkyni istinu 782,67 eur a navrhovateľ v rade 2/ istinu 1.565,33 eur. Odporkyňu zaviazal k náhrade trov konania navrhovateľom titulom iných trov konania. Vychádzal zo zistenia, že dom je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok rozhodnutím bývalej Školskej a kultúrnej komisie ONV Žilina č. 189/1967 zo dňa 25.05.1967, teda požíva osobitný status a je nutné k nemu pristupovať v osobitnom režime a opravy vykonávať v spolupráci s pamiatkovým úradom. Nehnuteľnosti užíval právny predchodca navrhovateľov - H. J. od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu výlučne sám. Jeho sestra Y. (ktorá zdedila i podiel po druhej sestre C. J.), ho tam navštevovala, ale po jej smrti (1999) už jej právni nástupcovia (medzi nimi i odporkyňa) ho nenavštívili ani raz, nikto z nich neprispieval na údržbu domu, či opravy, nepodieľali sa ani na ostatných nákladoch na dom, neplatili daň z nehnuteľnosti vo výške zodpovedajúcej ich podielu. Všetky náklady na údržbu zabezpečoval výlučne H. J., pričom bol obmedzovaný práve tým, že nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností a ostatní spoluvlastníci neprejavili žiadny záujem, ani na jeho výzvy. Obaja navrhovatelia majú záujem spoločne sa finančne podieľať na rozsiahlej rekonštrukcii predmetných nehnuteľností, obidvaja sú príbuzní (teta a synovec) a na rozdelení podielov sa dohodli, keďže navrhovateľka v rade 1/ tam vyrastala, pozná tradície, ovláda čičmiansku čipku a ornamenty, dokonca predmetný dom maľovala a navrhovateľ v rade 2/ pôsobí ako umelecký rezbár, má záujem trvalo sa presťahovať do nehnuteľnosti, obaja platia daň z nehnuteľnosti, náklady spôsobené aj odporkyňou. Odporkyňa sa stala spoluvlastníčkou už smrťou svojej právnej predchodkyne, a nie až vydaním osvedčenia o dedičstva, napriek tomu predtým, ani potom sa riadne nestarala o nehnuteľnosti. Dokonca dedičské konanie po jej predchodcoch

iniciovali navrhovatelia, a nie odporkyňa. Vykonávala určité opravy, ktoré však boli vykonané bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, či pamiatkového ústavu, bez odborného prístupu a len za účelom nevyhnutného využitia na rekreáciu, bez záujmu zachovať nehnuteľnosť ako kultúrnu pamiatku. Z domu vždy odišla bez toho, aby uhradila vzniknuté dlhy na vode alebo ostatných energiách. Odporkyňa celý život žije v Českej republike, má tam trvalý pobyt, je zamestnaná a študuje a je ťažko uveriť jej tvrdeniu, že má zabezpečené zamestnanie v SR po ukončení štúdia a presťahovaní sa, keďže ešte má študovať 2-3 roky. Odporkyňa ani nepreukázala, že disponuje s finančnými prostriedkami na rekonštrukciu nehnuteľnosti, čo nepreukázali ani navrhovatelia, avšak z ich postoja k nehnuteľnosti je evidentných ich úprimný záujem, budú dvaja na financovanie rekonštrukcie, ktorá je nevyhnutná. Hoci výška podielu v predmetnej nehnuteľnosti bol v prospech odporkyne, tento bol však „prededený“ v roku 2013, avšak jej matka zomrela v r. XXXX a odporkyňa žiadnym spôsobom neprejavila záujem o predmetnú nehnuteľnosť, ale až v priebehu tohto konania. Hoci mala vedomosť, že sa jedná o kultúrnu pamiatku, vykonávala nejaké opravy neodborne bez konzultácie s pamiatkovým úradom. Z jej konania je možné konštatovať iba špekuláciu, účelovosť, nakoľko na jednej strane tvrdila, že má finančné prostriedky, čo však nepreukázala a zároveň tvrdila, že nehnuteľnosť je možné reálne rozdeliť, v dôsledku čoho bolo nariadené znalecké dokazovanie a nezaplatila ani preddavky na uvedené znalecké dokazovanie. Hoci konanie trvalo viac rokov, tvrdila, že bude hradiť daň z nehnuteľnosti, avšak do vyhlásenia rozsudku tak neučinila. Všetci účastníci súhlasili s hodnotou nehnuteľnosti stanovenej v dedičskom konaní sp.zn. (za podiel 2/3ny hodnota 2.348,-eur), celkom hodnota nehnuteľností 3.522,- eur. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa. Poukázala na to, že je majoritnou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, a to vo výške 2/3-ín po svojej starkej Y. Y., rod. J., o ktoré sa aj stará. Žiada, aby bola určená výlučnou vlastníčkou nehnuteľností s tým, že riadne vyplatí ostatných spoluvlastníkov.

K odvolaniu odporkyne sa navrhovatelia nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 OZ, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, ktorý má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium" vyplývajúcej z ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p., avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností.

Za reálne nedeliteľnú stavbu sa považuje taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy, v opačnom prípade ak spoluvlastníci sú ochotní uhradiť aj nákladnejšie stavebné úpravy, niet dôvodu považovať stavbu za reálne nedeliteľnú pre nákladné stavebné úpravy, alebo ak by v záujme reálneho rozdelenia stavby bol jeden zo spoluvlastníkov ochotný sám uhradiť všetky náklady spojené so stavebnými úpravami. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to v zmysle zakotvených v § 142 ods. 1 troch kritérií, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Z ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, a to navrhovateľka 1/ v podiele 1/9-na, navrhovateľ 2/ v podiele 2/9-ín a odporkyňa v podiele 2/3-ín. Nehnuteľnosti sú národnou kultúrnou pamiatkou, pri rekonštrukcii ktorej je potrebné postupovať v spolupráci s pamiatkovým úradom a z tohto dôvodu si vyžaduje citlivý prístup. Odporkyňa počas konania začala prejavovať záujem o nehnuteľnosť v tom smere, že v ňom trávila dovolenku a za tým účelom na nehnuteľnostiach vykonávala určité udržiavacie práce, avšak navrhovateľmi bolo preukázané, že tieto boli neodborné, bez konzultácie s pamiatkovým úradom, nehradila daň z nehnuteľnosti, ako ani energie, z ktorého dôvodu boli navrhovatelia nútení nehnuteľnosť odpojiť od elektrickej energie, nakoľko vždy hradili energie, ktoré spotrebovala odporkyňa. Navrhovatelia majú k nehnuteľnosti bližší vzťah, poznajú tradície vzťahujúce sa k nehnuteľnosti, majú záujem zrekonštruovať nehnuteľnosť, aby bola zachovaná národná kultúrna pamiatka, navrhovateľ 2/ má záujem sa trvalo presťahovať do nehnuteľnosti. Odporkyňa mala záujem nehnuteľnosť využívať iba na trávenie dovolenky, a je ťažko uveriť jej tvrdeniu, že má záujem sa presťahovať do nehnuteľnosti, keď celý život žije v Českej republike, kde má zamestnanie, rodinu aj svojich priateľov a z týchto dôvodov nemá ani eminentný záujem vynakladať finančné prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľnosti (ktoré budú v nemalej miere, keďže sa jedná o národnú kultúrnu pamiatku). Nepreukázala iniciatívu zrekonštruovať nehnuteľnosť v tradícií kultúrnej pamiatky, dokonca vykonávala zásahy, ktoré skôr kultúrnu pamiatku devastovali (napr. zavedenie vane v kuchyni, zavedenie ríny zo strechy s odtokom pod rodinný dom - viď fotografie pripojené navrhovateľmi). Účastníci konania sa zhodli na hodnote nehnuteľností, ako bola stanovená ich hodnota v dedičskom konaní sp.zn. , a to v celkovej výške 3.522,-eur. Preto v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. si v tejto časti súd osvojil zistenie založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Sporné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, čo vyplynulo aj zo znaleckého dokazovania. Preto okresný súd správne postupoval, keď pri rozhodovaní o prikázaní veci do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov vychádzal z účelného využitia nehnuteľností a podľa názoru odvolacieho súdu táto účelnosť má väčší význam, ako to, že odporkyňa má väčší spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Navrhovatelia preukázali, že majú záujem zachovať národnú kultúrnu pamiatku, zachovávajú tradície z oblasti, kde sa nehnuteľnosť nachádza, navrhovateľ 2/ sa venuje umeleckému rezbárstvu a má záujem sa natrvalo nasťahovať do nehnuteľnosti.

Nakoľko odvolacie dôvody odporkyne boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách konania. Okresný súd náležite rozhodol podľa výsledku konania.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. aplikujúc ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. V predmetnom odvolacom konaní mali plný úspech navrhovatelia, ktorí si však náhradu trov tohto konania neuplatnili, preto im ich súd nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.