Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9SaZ/3/2016

Potvrdené rozhodnutím 1Sža/15/2016
„Identifikačné číslo spisu: 1016200153 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1016200153.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing JUDr.. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Jany Henčekovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: D. R., nar. XY, štátneho príslušníka Ukrajiny, posledný trvalý pobyt v meste M., aktuálne s miestom pobytu: N., zastúpeného Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/3/2016-34 z 11. mája 2016, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/3/2016-34 z 11. mája 2016 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: C. D. R., nar. X.X.XXXX, štátneho príslušníka Ukrajiny, posledný trvalý pobyt D. I. M., O.. S., Č..S.. XXX, F. B., aktuálne s miestom pobytu: N. XX, G., zastúpeného Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 1.2.2016 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-414-54/PO-Ž-2013 zo dňa 16.12.2015 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-414-54/PO-Ž-2013 zo dňa 16.12.2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-414-54/PO-Ž-2013 zo dňa 16.12.2015 odporca v zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi. V odôvodnení rozhodnutia argumentoval, že forma vážneho bezprávia v prípade návratu do krajiny pôvodu navrhovateľovi nehrozí. Odporca opísal priebeh konania, zistený stav veci a konštatoval, že navrhovateľ nespĺňa predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany. Dôvodil, že v Ukrajine nikdy nebolo proti navrhovateľovi vedené trestné konanie, nebol väznený a nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi či neštátnymi pôvodcami, nebol vystavený mučeniu, neľudskému ani ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, ďalej že sa nedopustil žiadneho trestného činu, za ktorý by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. Všeobecne deklarované príčiny subjektívnych obáv navrhovateľa z možnej ujmy - prenasledovania zo strany osôb, s ktorými prišiel do styku počas svojho pôsobenia ako policajt - v prípade návratu do krajiny pôvodu absentuje akákoľvek objektívna príčina, absentuje opodstatnená možnosť, že by pri návrate došlo k hroziacej ujme. S poukazom na aktuálne správy z krajiny pôvodu odporca podrobne vyhodnotil bezpečnostnú situáciu v tejto krajine a osobitne a dospel k právnemu záveru, že neexistuje objektívny predpoklad na poskytnutie doplnkovej ochrany. Bezpečnostná situácia v krajine pôvodu sa aj napriek ozbrojenému vnútroštátnemu konfliktu postupne stabilizuje a vyhrotená je vo východnej oblasti krajiny, a nie v Zakarpatskej oblasti odkiaľ navrhovateľ pochádza. Svoje právne závery odporca doplnil o relevantné a aktuálne informácie vo vzťahu ku krajine pôvodu so zameraním na existenciu a trvanie vnútroštátneho konfliktu, ako aj možnosti faktickej ochrany civilného obyvateľstva zo strany štátu. Odporca v prípade navrhovateľa jednoznačne vylúčil reálnu hrozbu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 1.2.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v ust. § 250j ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „O.s.p.“). Navrhovateľ iba vo všeobecnej rovine namietal, že odporca nedostatočne skúmal skutkový stav veci, najmä nedostatočne skúmal hrozbu vážneho ohrozenia života z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho konfliktu v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 29.2.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že aj napriek konfliktu na východe krajiny sa bezpečnostná situácia nachádza pod kontrolou ukrajinských štátnych orgánov, a súčasne skonštatoval, že navrhovateľ nesplnil podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle, resp. Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov.

Súd prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky), a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového spisu odporcu ČAS: MU-414/PO-Ž-2013. Z jeho obsahu o. i. zistil, že navrhovateľ požiadal o azyl vyhlásením dňa 4.9.2013 z dôvodu obavy o svoj život, pretože je prenasledovaný a je mu vyhrážané osobami, s ktorými prišiel do styku počas svojho pôsobenia na polícii. Z krajiny pôvodu vycestoval v roku 1993 s cieľom zamestnať sa v stavebnej firme svojho kamaráta na Slovensku, ale aj v iných krajinách. V roku 2000 sa dlhodobo nelegálne usadil v Bratislave, kde žil až do roku 2012. O udelenie azylu požiadal až po tom, ako bol zadržaný príslušníkmi polície z dôvodu nelegálneho pobytu v roku 2013. V uvedenej veci rozhodol odporca rozhodnutím zo dňa 26.9.2013, ktorým zamietol navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie o ktorom rozhodol tunajší súd tak, že rozhodnutie potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky po podanom odvolaní proti rozhodnutiu tunajšieho súdu, zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil vec na ďalšie konanie s tým, aby odporca vykonal dokazovanie opätovným výsluchom navrhovateľa, obsahom správ o krajine pôvodu v kontexte zmeny bezpečnostnej situácie s dôrazom na posúdenie otázky existencie bezpečnostného rizika, na ktoré navrhovateľ poukázal.

Odporca v pokračujúcom azylovom konaní navrhovateľa vypočul, zhromaždil informácie o krajine pôvodu pochádzajúce z rôznych zdrojov a následne opätovne neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu. Voči predmetnému rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k: -24 zo dňa 17.12.2014, ktorým rozhodnutie potvrdil. Najvyšší súd SR po podaní odvolania, rozsudkom č.k. -46 zo dňa 20.5.2015 potvrdil rozhodnutie odporcu v časti o neudelení azylu a zrušil v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. Odporcovi uložil, aby sa zameral na zistenie skutočnej, aktuálnej situácie v krajine pôvodu z hľadiska existencie a trvania vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, ako aj možností faktickej ochrany civilného obyvateľstva zo strany štátu pred zločineckými skupinami.

Odporca následne opätovne vyhľadal a do spisu založil komplexné správy vypracované odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce, taktiež množstvo novinárskych článkov mapujúcich situáciu na Ukrajine s dôrazom na Zakarpatskú oblasť, z ktorej navrhovateľ pochádza.

Podľa. § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne

ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podľa. § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom a dospel k záveru, že ním udávané námietky nie sú dôvodné a že odporca vo veci rozhodol správne a v súlade so zákonom.

K námietke nedostatočného zistenia stavu:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky (vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany) riadiac sa v rozsudku vysloveným právnym názorom (usmernením) tohto súdu vykonal doplňujúce dokazovanie. Vyhľadal a do spisu založil celý rad aktuálnych informácií pochádzajúcich z rôznych zdrojov, obsahovo zameraných na aktuálnu politickú a bezpečnostnú situáciu tak v Ukrajine ako celku, v jej východnej časti, ako aj v Zakarpatskej Ukrajine

- oblasti pôvodu navrhovateľa, na rozhodovaciu prax únijných štátov týkajúcu sa realizácie návratov neúspešných žiadateľov o azyl pochádzajúcich z Ukrajiny. Podľa názoru súdu takto vykonané (doplnené) dokazovanie bolo dostatočným, poskytlo odporcovi dostatočnú a objektívnu masu informácií, potrebných na posúdenie či sú splnené predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Na základe získaných informácií o krajine pôvodu navrhovateľa odporca dospel k správnemu záveru, že pre poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi neboli splnené zákonné predpoklady.

Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že iba fakt, že odporca vydal vo vzťahu k doplnkovej ochrane navrhovateľovi negatívne rozhodnutie neznamená, že by sa odporca neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. že by vykonal doplnenie dokazovania v nedostatočnej miere.

Pretože odporca zákonným a pre posúdenie podanej žiadosti dostatočným spôsobom zistil stav veci, tento podriadil pod príslušnú právnu normu, a pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zrozumiteľné, z obsahu ktorého je zrejmá správna úvaha, ktorou sa odporca riadil pri vydaní napadnutého rozhodnutia, a to v súvislosti s posúdením každej z foriem vážneho bezprávia v zmysle zákona o azyle, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).