Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-452-2009.pdf
PDF · 81.32 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Er/452/2009
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., pobočka Košice, so sídlom Štúrova 7, 040 04 Košice, IČO: 00 151 700 proti povinnému: I. V., O.. O. U..L.., O. O. B. T. X/XXXX, XXX XX I.B., Y.: XX XXX XXX pre vymoženie pohľadávky 657,64 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom pod sp. zn. Ex 1117/2009 sa z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 62,64 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
IV. Návrh na uloženie poriadkovej pokuty Rolandovi Kleinovi, bytom Petržalská 8/1639, 060 01 Kežmarok z 19.4.2012 sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal 2.6.2009 na exekútorský úrad vo výroku označeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 657,64 eur s príslušenstvom priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok č. k.: 3Ro 278/2008-13 z 9.9.2008.
15.6.2009 vydal súd vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
Poverený súdny exekútor doručil súdu 7.1.2014 podnet na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Konateľ povinného oznámil, že povinný viac ako 2 roky nevykonáva žiadnu obchodnú ani výrobnú činnosť. Preverovaním vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam bolo zistené, že povinný nevlastní nehnuteľnosti ani podielovo. Lustráciou prostredníctvom príslušného dopravného inšpektorátu bolo zistené, že povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo. Taktiež nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky a jej príslušenstva. Povinný nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti. Exekučné príkazy zaslané do bánk na zistené účty povinného boli realizované s negatívnym výsledkom. Povinný od roku 2007 nevykazuje žiadnu činnosť. Exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 66,01 eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe reálny podklad pre úspešné vedenie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. Šetrením nebol zistený žiadny majetok povinného, a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
V tejto súvislosti súd prihliadol i na judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), v zmysle ktorej: " ... súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor."
V prejednávanej veci súd aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením sp. zn.: 1CoE/52/2013 zo 17.5.2013, podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 66,01 eur.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len "vyhlášky") súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky sa cestovné náhrady poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len "cit. zákona") ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom,
patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.
Podľa § 7 ods. 4 cit. zákona náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd nepriznal tzv. "náklady so zavedením spisu" predstavujúce 1 x obal, kanc. papier, obálky v celkovej uplatnenej výške 2,81 eur. Náhrada za takto spotrebovaný kancelársky materiál je krytá odmenou exekútora, opačný výklad by totiž ani neumožňoval spravodlivo takéto trovy priznať, keďže by nebolo možné, resp. len s veľkými ťažkosťami, preukázať účelnosť týchto trov exekúcie (t.j. účelné množstvo kancelárskeho materiálu; cenu, za akú bol obstaraný a pod.). Navyše z exekučného spisu nie je zrejmé, o aké náklady sa jedná a nie je žiadnym spôsobom preukázané ich vynaloženie, dodatočné zisťovanie by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.
Cestovné výdavky boli súdom vyčíslené na sumu 9,08 eur. Predmetné výdavky boli vyúčtované v súvislosti s pracovnou cestou vykonanou dňa 20.7.2009 zo sídla exekútorského úradu do miesta sídla povinného, t.j. smer Košice - Kežmarok a späť, za účelom zisťovania skutočných majetkových pomerov povinného. Vzdialenosť tam a späť je v rozsahu 35 km, z toho základná náhrada po prepočítaní predstavuje 6,41 eur (17,50 km x 2 cesty x 0,183 €) a náhrada za spotrebované pohonné látky 2,67 eur (17,50 km x 2 cesty x 0,069 l/km x 1,107 €/l. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že exekútorom uplatnené cestovné výdavky možno priznať v plnej výške 8,75 eur.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk (0,66 eur) za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu za stratu času v súvislosti s pracovnou cestou vykonanou 20.7.2009 zo sídla exekútorského úradu do miesta bydliska povinného, kde vzdialenosť tam a späť v rozsahu 35 km za 1 začatú polhodinu strávenú na tejto ceste v celkovej výške 0,66 eur. Súd priznal náhradu za stratu času za pracovnú cestu vo výške 0,66 eur.
V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spočívajúce v odmene súdneho exekútora vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 9,60 eur, cestovné vo výške 8,75 eur a náhradu za stratu času vo výške 0,66 eur a 20 % DPH vo výške 10,44 eur, teda trovy exekúcie v celkovej výške 62,64 eur. Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že súdny exekútor dostatočne preukázal, že vzhľadom k spôsobu vykonávanie exekúcie, išlo o účelné vynaložené výdavky v celkovej výške 62,64 eur.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poverený súdny exekútor 19.4.2012 doručil súdu návrh na uloženie poriadkovej pokuty Rolandovi Kleinovi, bytom Petržalská 8/1639, 060 01 Kežmarok vo výške 829,84 eur, a to z dôvodu, že nepredloženia vyhlásenia o svojom majetku.
Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri vykonávaní exekúcie, sú povinné exekútorovi na jeho písomnú žiadosť tieto listiny a veci vydať alebo zapožičať.
Podľa § 34 ods. 11 EP osoby uvedené v odsekoch 1 až 10 sú povinné poskytnúť exekútorovi súčinnosť bez zbytočného odkladu a bezodplatne; ustanovenia osobitných predpisov upravujúcich nároky na plnenie za poskytnutie súčinnosti sa nepoužijú.
Podľa § 34 ods. 12 EP za nesplnenie povinností uvedených v odsekoch 1 až 11 môže súd na návrh exekútora uložiť poriadkovú pokutu.
Podľa § 35 ods. 1 EP exekútor môže požiadať o súčinnosť tretie osoby podľa § 34 len po preukázaní svojho poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44) a len v súvislosti s vykonávaním tejto exekúcie.
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p." ) tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd uloží uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.
Keďže v exekučnej veci boli zistené dôvody na zastavenie exekúcie, súd považoval za nadbytočné rozhodovať o návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty konateľovi povinného. Súd je toho názoru, že za daných okolností by uloženie poriadkovej pokuty nebolo účelné a nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie súdu o zastavení tejto exekúcie, preto tento návrh zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.