Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-530-2015.pdf
PDF · 84.52 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/530/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, Z., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou pre toto konanie Mgr. Z. Q., zamestnankyňou Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 1.143,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19. januára 2015 č.k. 35C/95/2014-78 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 497, § 708 ods. 1, § 710 Obch.z., § 524 ods. 1, 2 O.z., § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z., § 142 ods. 1 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, nakoľko navrhovateľ nepreukázal vznik právneho vzťahu medzi ním a odporcom a ani poskytnutie akéhokoľvek plnenia odporcovi, či už na základe právneho dôvodu alebo bez právneho dôvodu. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že dňa 25.9.2007 uzavrel s odporcom Zmluvu č. 2311692453, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej poskytol odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti mali byť upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ uviedol, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu, inak je neplatná. Navrhovateľ však súdu žiadnu písomnú zmluvu o úvere, ktorá by v súlade s jeho tvrdením obsahovala zákonné náležitosti, nepredložil. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadny doklad o poskytnutí peňažného plnenia odporcovi zo strany právneho predchodcu navrhovateľa. K návrhu nie je pripojený listinný dôkaz o poukázaní, resp. odovzdaní finančných prostriedkov odporcovi v určitej sume alebo výpis z účtu, z ktorého by vyplývalo reálne čerpanie peňažných prostriedkov odporcom. Prílohu ku Zmluve o postúpení pohľadávok VÚB zo dňa 14.2.2011, založenú na č.l. 22, súd nepovažoval za dôkaz preukazujúci tvrdenie navrhovateľa. Hoci sa číslo účtu uvedené na tejto listine zhoduje s číslom účtu, ku ktorému mal byť žiadaný kontokorentný úver (č.l.3), ako dátum poskytnutia je na tejto listine
uvedený dátum 7.6.2007. Podľa tvrdenia navrhovateľa mala byť zmluva o úvere uzavretá až 25.9.2007. Skutočnosť aká pohľadávka, na základe akého právneho vzťahu bola postúpená, nie je možné z tejto listiny identifikovať. Nakoľko zo strany navrhovateľa nebola preukázané existencia tvrdeného právneho vzťahu a ani existencia nároku na vrátenie poskytnutého plnenia, súd návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporcovi ako v plnom rozsahu úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporcovi žiadne trovy doposiaľ nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,76 eur. Vo svojom odvolaní odvolateľ uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu a zamietnutím žaloby v plnom rozsahu, keď je toho názoru, že navrhovateľ, resp. právny predchodca navrhovateľa
- Všeobecná úverová banka, a.s. s odporcom preukázateľne uzavrela zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa zriadil odporcovi účet na realizáciu hotovostných a bezhotovostných platobných operácií. Keďže zo strany odporcu došlo k prečerpaniu prostriedkov na účte a dostal sa do nepovoleného prečerpania zo strany právneho predchodcu došlo k ukončeniu zmluvy. Ku dňu postúpeniu pohľadávky vyčíslil postupca dlžnú sumu vo výške 1.166,20 eur, ktorá pozostáva z istiny 1.143,18 eur a úroku z omeškania 23,02 eur, čo postupca deklaruje prílohou k zmluve o postúpení. Údaje výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a ide o listinný dôkaz, ktorý je certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že súd navrhovateľa nevyzval na bližšie preukázanie dlžnej sumy a preto sa domnieval, že predložený výpis bankového systému je pre súd dostatočným spôsobom na preukázanie výšky dlžnej sumy. Súd počas konania nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti nároku navrhovateľa a neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, či navrhovateľ nemohol produkovať konkrétne dôkazy na unesenie dôkazného bremena. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.05.2011 sp. zn. 26Cob 51/2011 a Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.01.2014 sp. zn. 11Co/311/2012.
Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslal.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa vedeného pod sp. zn. 35C/95/2014 je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 1.143,18 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.143,18 eur od 15.02.2011 do zaplatenia.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a v závislom výroku o náhrade trov konania.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p..
Z obsahu spisu vyplýva, že spolu s návrhom navrhovateľ predložil súdu ako prílohy žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru - flexi debetu, kde je uvedený typ úveru flexi debet nezabezpečený, požadovaná
výška úveru: 25.000,- Sk, číslo bežného účtu pre poskytnutie úverového limitu. Táto žiadosť je podpísaná odporcom. Ďalej boli zo strany navrhovateľa predložené všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na depozitné produkty účinné dňom 01.02.2007, Dodatok č. 1 k týmto Všeobecným obchodným podmienkam VÚB, a.s., zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2011, Príloha k zmluve o postúpení pohľadávok VÚB zo dňa 14.02.2011, Pokus o zmier zo dňa 22.08.2013, v ktorom okrem iného navrhovateľ uviedol, že dňa 14.10.2010 bola pôvodným veriteľom - Všeobecná úverová banka, a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá pozostáva z neuhradeného úveru 1.143,18 eur, zmluvného zákonného úroku 259,33 eur a úroku z omeškania 23,02 eur. Zároveň navrhovateľ vyzval odporcu, aby si svoju povinnosť splnil najneskôr do 29.08.2013. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo spolu s predvolaním na termín pojednávania na deň 19.11.2014 doručené aj poučenie súdu o procesných právach a povinnostiach účastníka konania podľa Občianskeho súdneho poriadku, medzi ktorými je aj poučenie podľa ustanovenia § 118a ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p., § 120 ods. 4 O.s.p.
Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa vety tretej súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská odvolací súd uzatvára, že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď v konaní dostatočnými dôkazmi nepreukázal, že jeho nárok v rozsahu uplatnenom v žalobe je dôvodný. Odvolací súd je pritom toho názoru, že v danej veci neboli splnené podmienky, aby súd výnimočne vykonal aj iné dôkazy, ako ich v konaní predostrel navrhovateľ. Keďže navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca sa napriek riadne a včas doručenému predvolaniu na nariadené prvostupňové pojednávanie na deň 19.01.2015 nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal, navrhovateľ sa tak vlastným zavinením neúčasťou na nariadenom pojednávaní sám zbavil možnosti byť súdom oboznámený o tých tvrdeniach, ktoré zostali sporné, resp. nepreukázané.
Ďalej odvolací uvádza, že zo strany navrhovateľa už pri doručení návrhu na súd mali byť predložené listinné dôkazy, ktorými by preukazoval dôvodnosť podaného a uplatneného nároku voči odporcovi. Ak navrhovateľ uviedol, že zaplatenia uvedenej sumy sa domáha titulom uzavretia zmluvy č. 2311692453 zo dňa 25.09.2007, tak mal takúto zmluvu súdu predložiť. Ak takáto zmluva má byť zmluvou, ktorá je uvedená na č.l. 3 a bola predložená navrhovateľom ako príloha návrhu, kde je uvedené len: žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru - flexi debetu, tak v danom prípade odvolací súd konštatuje, že predmetná zmluva nespĺňa náležitosti úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obch.z., nakoľko z predmetnej žiadosti nevyplýva, že by sa veriteľ zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a zároveň že sa dlžník zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 497 Obch.z. Ďalej odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ vo svojom odvolaní okrem toho, že uvádza, že nebol vyzvaný na predloženie ďalších dôkazov, ktoré by preukazovali dôvodnosť ním uplatneného nároku, súdu ani v rámci odvolacieho konania nepredložil žiadne ďalšie listinné dôkazy, čím by preukázal oprávnenosť uplatneného nároku.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny vrátane závislého výroku o náhrade trov konania s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov proti neúspešnému navrhovateľovi. Keďže si ale odporca náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu nevyplývajú ani z obsahu spisu.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.