Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cbi/22/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Mgr. Eva Timár Myjavcová, so sídlom Štúrova 42, 927 01 Šaľa, správca úpadcu KORVI SLOVAKIA s.r.o., so sídlom časť Nové Osady 79, 925 22 Veľké Úľany, IČO: 36 825 280, proti žalovanému: JUDr. Slavomír Králik, narodený 27.7.1963, trvale bytom Vihorlatská 1414/2, 069 01 Snina, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

U r č u j e s a , že právny úkon vrátenia pôžičky urobený úpadcom KORVI SLOVAKIA s.r.o., v prospech žalovaného Y. v sume 13.000 eur, dňa 10.7.2013 v sume 10.000 eur, a dňa 10.7.2013 v sume 2.000 eur, sú voči veriteľom úpadcu konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trnava sp. zn. právne n e ú č i n n é .

Žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty sumu 25.000 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2015 domáhala určenia, že právne úkony vrátenia pôžičky urobené úpadcom KORVI SLOVAKIA s.r.o., v prospech žalovaného Y.a dňa 25. 9.2012 v sume 13 000 eur, dňa 10.7.2013 v sume 10 000 eur, a dňa 10.7.2013 v sume 2 000 eur, sú voči veriteľom úpadcu konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trnava sp. zn. právne neúčinne. V žalobe uviedla, že dňa 27.11.2014 bolo Okresným súdom Trnava vydané uznesenie, ktorým súd vyhlásil konkurzu na majetok úpadcu a ustanovil do funkcie konkurzného správcu Mgr. Evu Timár Myjavcovú. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku číslo OV 242/2014 zo dňa 18.12.2014, pričom konkurzné konanie je vedené pred Okresným súdom Trnava pod sp.zn. . Žalovaný je vo vzťahu k úpadcovi spriaznená osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. c) a d) ako brat konateľa úpadcu a štatutárny orgán jediného spoločníka úpadcu. Správca pri zisťovaní majetku úpadcu, ktorý by podliehal konkurzu a tvoril konkurznú podstatu zistil, že na bankovom účte úpadcu vedenom v A., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX boli medzi úpadcom a žalovaným vykonávané finančné operácie, ktoré boli konateľom úpadcu značené ako vrátenie krátkodobých finančných výpomocí. Na základe uvedeného správca tieto finančné operácie podradil pod adresné jednostranné právne úkony tzv. „solúcie“ v podobe vrátene pôžičiek, pri ktorých ako zmluvné strany vystupovali úpadca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ úpadcu. Z výpisov z bankového účtu úpadcu za roky 2010 až 2012 vyplýva, že vrátenia pôžičiek úpadcom ich veriteľovi žalovanému sa uskutočnili, nasledovne: dňa 25.9.2012 v sume 13.000 eur, dňa 10.7.2013 v sume 10.000 eur, dňa 10.7.2013 v sume 2. 000 eur. Spolu boli vykonané jednostranné právne úkony úpadcom ako dlžníkom, v prospech žalovaného ako spriaznenej osoby úpadcu, ktoré ukrátili veriteľov úpadcov, za 5 rokov pred začatím

konkurzného konania, vo výške 25.000 eur. Z konečného zoznamu pohľadávok zostaveného správcom podľa ust. § 31 ods. 1 ZKR, vyplýva, že v čase vykonania týchto úkonov existovali pohľadávky prihlásených veriteľov v konkurze, nasledovne:

ROK SUMA

2010 15 518,16 €

2011 2 760,80 €

2012 1 134 426,98 €

2013 4 724 487,00 €

2014 3 179 925,50 €

2015 1 490,40 €

? 9 058 608,84 €

Aplikujúc zákonné ustanovenia § 57 ods. 1,2 § 60 ods. 1,2,5 na daný skutkový stav, sa úmysel ukrátiť veriteľov v tomto konaní ex lege predpokladá zo zákona, nakoľko je žalovaný spriaznená osoba úpadcu v zmysle ust. § 9 a ust. § 116 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). V prípade, ak ukracujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a že druhá strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka, t.j. opak v prípade sporu musí preukázať druhá strana. Žalobkyňa žiadala, aby súd v prípade určenia neúčinnosti právnych úkonov zaviazal žalovaného zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty peňažnú náhradu v nominálnej výške 25 000 eur, ktoré by inak podliehali konkurznej podstate.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal pojednávanie dňa 11.5.2016 v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného, keď podľa § 47 ods. 2 O.s.p. súd považoval vrátenú nedoručenú zásielku za doručenú. Nakoľko žalovaný na adrese trvalého pobytu nebol dňa 11.4.2016 zastihnutý a opakované doručenie zásielky poštovým doručovateľ dňa 12.4.2016 zostalo bezvýsledné, bola písomnosť (predvolanie) dňa 12.4.2016 uložená na pošte. Keďže si žalovaný zásielku počas jej uloženia nevyzdvihol, súd považoval deň keď bola zásielka vrátená súdu, teda 4.5.2016 za deň jej doručenia, a to aj napriek tomu, že sa adresát o uložení nedozvedel. Súd upustil od osobného výsluchu žalovaného, ktorého výpoveď by nezvrátila už súdom, z iných dôkazov, zistený skutkový stav a bola by nadbytočná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s výpisom z účtu, s odpoveďou bývalého konateľa úpadcu ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Žalobkyňa v konaní uviedla, že trvá na žalobe v plnom rozsahu ako aj na jej skutkovom a právnom zdôvodnení a zdôraznila, že ako správca úpadcu počas konkurzného konania zistila, že v prospech žalovaného ako spriaznenej osoby s úpadcom boli vykonané 3 právne úkony z 25.9.2012 v hodnote úkonu 13.000 eur, 10.7.2013 v sume 10.000 eur a 10.7.2013 v sume 2.000 eur, pričom v čase vykonania týchto právnych úkonov bolo preukázané, že úpadca bol už v úpadku vo forme platobnej neschopnosti keď hodnota jeho finančného majetku nedosahovala hodnotu majetku a to o viac ako 6.000.000 eur. Úpadok sa naďalej prehlboval s tým, že v čase vyhlásenia konkurzu už hodnota záväzkov prevyšovala hodnotu majetku o viac ako 3.000.000 eur. Úkony boli vykonané v prospech spriaznenej osoby v zmysle § 9 ods. 1 písm. c/ a písm. d/ ZKR. Dôkazné bremeno preukázať že nebol v úpadku leží na žalovanom. Predmetnými úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov nakoľko v čase vykonania úkonov boli podľa zistení spolu záväzky úpadcu po splatnosti, resp. pohľadávky veriteľov ktorí si prihlásili tieto do konkurzného konania a ktoré boli zistené spolu vo výške 5.800.000 eur, pričom po vykonaní týchto napadnutého právneho úkonu zostal úpadcovi majetok len 2.100.000 eur. Bývalý konateľa úpadcu vykonanie napadnutých právnych úkonov nepoprel a sám uviedol, že ide o vrátenie pôžičiek a účel vyplýva aj z bankových výpisov v ktorých je uvedené, že ide vrátenie investičnej výpomoci.

Z výpisu z účtu úpadcu z A., a.s, (č.l. 12-13 spisu) súd zistil, že z účtu úpadcu bola odoslaná platba dňa 25.9.2012 v sume 13.000 eur, dňa 10.7.2013 v sume 10.000 eur, a dňa 10.7.2013 v sume 2.000 eur s poznámkou „.

Z odpovede J., bývalého konateľa úpadcu, zo dňa 4.5.2015 (č.l. 14 spisu) súd zistil, že bývali konateľ úpadcu sa správkyni mal vyjadriť tak, že čo sa týka finančných transakcii so Slavomírom Králikom, tak išlo o transakcie v rámci krátkodobých finančných výpomocí.

Podľa ust. § 9 ods. 1 písm. c), d) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

Podľa ust. § 57 ods.1 prvá veta právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa ust. § 57 ods.4. odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa ust. § 60 ods. 1 odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa ust. § 60 ods. 2 ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa ust. § 60 ods. 3 odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa ust. § 62 ods. 1 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa § 62 ods. 5 právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

Podľa ust. § 63 ods. 1 ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.

Podľa ust. § 63 ods. 3 ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.

Podľa § 118a ods.1,2 O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr

do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

V prvom rade je nutné uviesť, že úprava odporovateľnosti obsiahnutá v zákone o konkurze a reštrukturalizácii je úpravou špeciálnou popri právnej úprave v Občianskom zákonníku. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že v prospech žalovaného boli úpadcom poskytnuté plnenia dňa 25. 9.2012 v sume 13.000 eur, dňa 10.7.2013 v sume 10.000 eur, a dňa 10.7.2013 v sume 2.000 eur ako vrátenie krátkodobých finančných výpomocí. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že úpadca poskytnutím finančných plnení žalovanému ukrátil uspokojenie pohľadávok ďalších svojich veriteľov, ktorých v tom čase úpadca mal a ktorí si následne aj svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní. Preto v zmysle § 59 a § 60 napadla účinnosť predmetných úkonov ako odporovateľných právnych úkonov. Poukázala na to, že úpadca urobil právny úkon v prospech spriaznenej osoby, nakoľko finančné plnenie bolo poskytnuté žalovanému, ktorý je bratom bývalého konateľa úpadcu. Z uvedeného dôvodu sa predpokladá úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť druhej strany - žalovaného o tomto úmysle. Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby bolo nutné zistiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 27.11.2014, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníka OV 242/2014 zo dňa 18.12.2014, bol vyhlásený dňom 19.12.2014 konkurz na majetok dlžníka KORVI SLOVAKIA s.r.o. a zároveň bola za správcu ustanovená žalobkyňa. Dňa 18.12.2015 žalobkyňa uplatnila na súde právo odporovať právnym úkonom zo septembra a októbra 2012. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobkyňa uplatnila svoje právo na súde v zákonnej lehote (v zmysle § 57 ods. 2 do jedného roka od vyhlásenia konkurzu) a napadla úkony urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania (§ 59 ods. 4 a piatich rokov pred začatím konkurzného konania (§ 60 ods. 3 . Základnými predpokladmi odporovateľnosti v zmysle § 60 sú ukrátenie veriteľov, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle ukrátiť veriteľov. Vo všeobecnosti platí, že ten kto právnemu úkonu odporuje musí preukázať (na ňom je dôkazné bremeno), že druhá strana (žalovaný) o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa vedela. V prípade ak bol právny úkon urobený v prospech spriaznenej osoby ako v danom prípade, keďže žalovaný je ako konateľ - štatutárny zástupca a spoločník v zmysle § 9 ods. 1 spriaznenou osobou úpadcu, tak sa úmysel ako aj vedomosť predpokladá, prezumuje, ak sa nepreukáže opak. Dôkaz opaku je na žalovanom. Osoba blízka dlžníkovi sa môže

ubrániť odporovacej žalobe len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle skrátiť odporovaným úkonom veriteľom nevedela a ani nemohla vedieť, pretože vyvinula starostlivosť k poznaniu tohto dlžníkovho úmyslu a šlo o náležitú starostlivosť. Ak sa má osoba dlžníkovi spriaznená ubrániť odporovacej žalobe, musí preukázať, že dlžníkov úmysel skrátiť veriteľa nemohla pri náležitej starostlivosti poznať aj keď dlžník uzavretím odporovaného právneho úkonu v jej prospech plní svoju morálnu alebo právnu povinnosť (zo zákona, zmluvy /napr. pracovnej/ alebo z iného právneho dôvodu). Ako je vyššie uvedené jedným zo všeobecných a aj osobitných predpokladov odporovateľnosti je, že právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľa. Treba zdôrazniť, že ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a hlavne aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, nepochybne postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa a nie je dôvod na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Zásadnou otázkou tak je, či hodnota majetku dlžníka (úpadcu), po vykonanom právnom úkone postačovala alebo nepostačovala na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že napadnutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a zmareniu uspokojenia ich pohľadávok. V konaní mal súd preukázané, že Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že v dobe vykonania právnych úkonov mal úpadca viacerých veriteľov s existujúcimi pohľadávkami, ktoré si títo prihlásili do konkurzného konania a ktoré boli zistené spolu vo výške 5.800.000 eur, pričom po vykonaní týchto napadnutého právneho úkonu zostal úpadcovi majetok len vo výške 2.100.000 eur. Na základe vyššie uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že reálne došlo, ukráteniu uspokojenia ďalších veriteľov (okrem žalovaného) a čo je zásadné, veriteľov, ktorí mali v čase vykonania napadnutých úkonov voči úpadcovi pohľadávky, ktoré si riadne a včas v konkurznom konaní aj prihlásili. V konaní bolo preukázané, že v dobe rozhodnej hodnota majetku, ktorý zostal úpadcovi po vykonaní napadnutých právnych úkonov je nižšia ako hodnota zistených pohľadávok prihlásených do konkurzného konania existujúcich v dobe vykonania právnych úkonov úpadcu (dlžníka). Majetok dlžníka, ktorý mu vždy po vykonaní napadnutých úkonoch zostal nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok a právnymi úkonmi preto došlo k ukráteniu ich uspokojenia. Súd má tak zato, že žalobkyňa preukázala ukrátenie uspokojenia veriteľov úpadcu ako tým naplnila prvý zo základných predpokladov odporovateľnosti. Žalobkyňa môže s úspechom odporovať úkony dlžníka iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky. Prvá podmienka je, že právny úkon ukracuje niektorého z veriteľov dlžníka, druhá podmienka je úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tretia podmienka vedomosť druhej strany o tomto úmysle ukrátiť veriteľov. Ak bol právny úkon urobený v prospech spriaznenej osoby ako v danom prípade, tak sa úmysel ako aj vedomosť predpokladá, prezumuje, ak sa nepreukáže opak. Dôkaz opaku je na žalovanom. Žalovaný ako účastník konania, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, ak chcel byť úspešný, musel v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že úpadca nekonal v úmysle ukrátiť svojich veriteľov ako aj svoju nevedomosť o tomto úmysle. V konaní ale žalovaný nepredložil ani jeden dôkaz vyvracajúci predmetnú zákonnú domnienku. Na základe toho mal súd preukázané, že sú naplnené všetky zákonné predpoklady odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov v zmysle § 60 ZKR.

Základným právom, ktoré je možné uplatniť z neúčinného právneho úkonu, na základe ktorého bola z majetku dlžníka prevedená vec, právo alebo iná majetková hodnota je právo na peňažnú náhradu. Výška peňažnej náhrady za poskytnuté plnenie sa rovná hodnote tohto plnenia v čase, keď bolo dlžníkom poskytnuté. Výšku peňažnej náhrady mal súd preukázanú z výpisov z účtov úpadcu spolu v sume 25.000 eur, ktorú uložil žalovanému zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty.

O náhrade trov konania žalobkyne súd rozhodol tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni nepriznal ich náhradu, nakoľko si žiadnu náhradu trov konania neuplatnila a vzdala sa tohto nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.