Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-48-2014.pdf
PDF · 87.66 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/48/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanému: B. Z. - ZEMASFALT, O. XX, O., IČO: 10809911, o zaplatenie 1.758,90 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13.3.2014 č.k. 8Cb/65/2013-58 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.
Nepriznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č.k. 8Cb/65/2013-58 rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu1.758,90 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 5.1.2012 do zaplatenia, trovy konania vo výške 105,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca dňa 30.5.2011 u žalovaného na odbernom mieste O. XX vykonal kontrolu odberného miesta, kde zistil neoprávnený odber elektriny (§ 39 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike). Doba trvania neoprávneného odberu bola od 28.11.2010 do 30.5.2011 určená podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. V rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 1.990,34 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2011 s lehotou splatnosti 4.1.2012. Dňa 29.2.2012 bola zaplatená dlžná suma 231,44 eur. Zvyšok 1.758,90 eur nebol zaplatený.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil. V odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že elektromer, ktorý sa uvádza v návrhu, nebol kontrolovaný a ani sa fyzicky nenachádza na tom mieste ako udáva Východoslovenská distribučná, a.s..
Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že 15.12.2005 žalovaný ako odberateľ a Východoslovenská energetika, a.s. ako dodávateľ uzavreli zmluvu o združenej dodávke oprávnenému odberateľovi s ročným vyúčtovaním č. zmluvy XXXXXXXXXXC. Predmetom zmluvy bola dodávka, distribúcia a prenos elektriny a poskytovanie systémových služieb, ktoré zabezpečuje dodávateľ, ako aj prevzatie zodpovednosti za odchýlku odberateľa dodávateľom v súlade so zákonom č. 656/2004 Z.z. o energetike. Zo zápisu z 31.5.2011 vyplýva, že pri kontrole odberného miesta bolo zistené, že na kryte jadra elektromera sú nainštalované falošné metrologické znaky. Odberateľ poškodil originálne metrologické znaky a nahradil ich falzifikátmi. Týmto zásahom sa dostal do jadra elektromera i k číselníku elektromera. Je podozrenie, že dochádzalo k stáčaniu číselníka elektromera a odberateľ si reguloval spotrebu.
Faktúrou z 21.12.2011 si žalobca vyúčtoval voči žalovanému náhradu škody za spôsobený neoprávnený odber elektriny v čiastke 1.990,34 eur. 29.2.2012 bola zaplatená suma 231,44 eur.
Podľa Zákona o energetike kto pri neoprávnenom odbere elektrinu odoberal je povinný uhradiť vzniknutú škodu. Nakoľko pri tejto škode neexistujú objektívne a spoľahlivé podklady, žalobca určil škodu s odkazom na vyhlášku č. 154/2005 Z.z.. Škoda bola vyčíslená v celkovej výške 13.308,65 eur. Žalobca to považoval za neprimeranú tvrdosť zákona uplatnil si voči žalovanému len sumu 1.990,34 eur. Po čiastočnej úhrade žaluje len 1.758,90 eur.
Je nesporné, že elektromer s výrobným číslom XXXXXXX sa nachádza na odbernom mieste žalovaného. Pri kontrole bolo zistené porušenie overovacích známok. Ide o objektívnu zodpovednosť toho, kto elektrinu pri neoprávnenom odbere odoberal. Vyviniť sa môže odberateľ len v prípade, ak by preukázal jednoznačne, že niekto bez jeho vedomia plomby poškodil, čo doposiaľ nebolo preukázané.
Žalovaný popieral, aby on osobne elektromer poškodil. Žalobca nech žaluje toho, kto plombu poškodil a kto disponoval s elektromerom. Vyslovil domnienku, že zamestnanci dodávateľa elektriny mohli zasiahnuť do jeho elektromera, nakoľko chodili rôzni aktivisti a presviedčali ľudí, aby zmenil odberateľa. To môže byť jeden z dôvodov, pre ktoré bolo zasiahnuté do elektromera. Trvá na tom, že do elektromera nezasahoval, plomby nefalšoval.
Svedok O. Z.S.Š. potvrdil, že dňa 30.5.2011 spolu s kolegom M. Z. vykonal kontrolu odberného miesta v obci O.. Odberné miesto slúžilo pre penzión A.. Tu zistili, že na elektromere sú nainštalované falošné metrologické známky, to znamená plomby, ktoré chránia jadro elektromera. Následne kontaktovali pána Z., aby bol pri kontrole prítomný. Tu mu boli oznámené zistenia a informácie o neoprávnenom odbere elektriny. Vec sa zdokumentovala, vyhotovil sa zápis a predložil na podpis pánovi Z.. Keď bol zadaný pracovný príkaz na výmenu elektromera, elektromer bol vymenený a pôvodný elektromer zaslaný do Metrologického strediska v Prešove na úradné preskúšanie z dôvodu zásahu do elektromera. Metrologické stredisko konštatovalo falošnosť plomby. Obdobne falošné známky boli aj na odbernom mieste pre kúpalisko a jazdiareň. Tiež tam bol uvoľnený kryt v jadre elektromera, čo znamenal zásah do elektromera a tým ovplyvňovanie spotreby elektriny.
Súd posudzoval nárok žalobcu podľa § 29 ods. 2 písm. c) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, kde odberateľ je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým požiadavkám. Podľa § 39 ods. 1, 2 zákona č. 656/2004 Z.z. neoprávneným odberom elektriny je odber podľa písm. c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pri neoprávnenom odbere je ten, kto z elektriny odoberá povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nie je možné vyčísliť skutočnú škodu, na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo.
Zákon o energetike stanovuje objektívnu zodpovednosť u žalovaného, teda zodpovednosť bez zreteľu na vzájomné zavinenie. Tvrdenie žalovaného o tom, že do plomby elektromera nezasahoval, plomby nefalšoval, nie sú právne významné vzhľadom pre objektívnu zodpovednosť žalovaného ako odberateľ elektriny. Preto ani súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie navrhované žalovaným. Okresný súd vyhovel návrhu a zaviazal žalovaného k náhrade škody 1.758,90 eur podľa vyhlášky 154/2005 Z.z..
O platení úrokov z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatky z omeškania; výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Tým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. § 3 ods. 1, 2 stanovuje výšku úrokov z omeškania, ktorá je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku a je povinný platiť úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 5.1.2013 do zaplatenia.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože neboli splnené podmienky pre postup podľa § 39 ods. 1 písm. b) zákona č. 656/2004 Z.z.. Neboli preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu vzniknuté neoprávneným odberom elektriny. Podľa zistení žalobcu u žalovaného bol odber elektriny meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalovaný zodpovedá za túto neoprávnenú manipuláciu, hoci to mohla spôsobiť ktorákoľvek iná osoba. Žalovaný nesúhlasil s výpočtom náhrady škody podľa zákona č. 656/2004 Z.z., a to § 39, kde sa žiada naplnenie všetkých znakov zodpovednosti za škodu, a to je protiprávny úkon odberateľa, škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom odberateľa a škodou. Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu ale aj splnenie preukázané neboli. Nebolo preukázané jednoznačne, aby do meradla neoprávnene zasahoval odberateľ. Nebolo zisťované, ani či vznikla skutočná škoda, to však ani pri ustálení výšky škody, aj keď toto nie je možné objektívne zistiť a vyčísliť na základne objektívnych a spoľahlivých podkladov. Údajná skutočná škoda sa len z neoprávneného odberu elektriny nedá vyčísliť. Žalovaný sám elektromer nepoškodil. O zásahu tretej osoby nevedel. Súd tieto námietky nepovažoval za dôvodné, ani významné.
Okrem iného žalovaný poukázal na to, že v spornom období bola spotreba elektriny primeraná predchádzajúcim a nasledujúcim zúčtovacím obdobiam, a nebolo odobraté menšie množstvo elektriny. Ak by mohol byť žalobca čo len čiastočne úspešný, musel by preukázať skutočne vzniknutú škodu, čo sa mu ale nepodarilo. Naviac sa poukazuje na to, že podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z., ak nie je možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanovuje všeobecne záväzný predpis. Je možná aplikácia vyhlášky len pre prípady nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, čo nie je sporný prípad. Nie je preukázané, či škoda v skutočnosti vznikla, ako je to aj v tomto prípade. Navrhuje odvolaciemu súdu zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa, žalobu zamietnuť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Metrologickým laboratóriom bolo zistené neoprávnené nainštalovanie falošných metrologických známok na krytie jadra elektromera. Skutková podstata obsiahnutá v § 39 ods. 1 písm. c) je založená na objektívnej zodpovednosti. Pre jej naplnenie je postačujúci odber z elektriny s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej regulácii, porušenie zabezpečenia - znak nie je viazaný na osobu žalovaného. Zákon nevyžaduje podmienku naplnenia skutkovej podstaty, ide o samostatnú skutkovú podstatu. Ak nie je možné vyčísliť skutočnú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobený neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecný záväzný právny predpis, ktorý vydáva ministerstvo. Na elektromere nielenže boli overovacie znaky poškodené, ale boli nahradené falošnými znakmi, čím bol umožnený prístup k mechanizmu s možnosťou úpravy nameraných údajov, a to bez následných stôp po vykonaní zásahu a dobe jeho vykonania. Podľa § 19 Zákona o metrológii je určené meradlo možno použiť na daný účel len, ak majú platné overenie. Úprava náhrady škody podľa § 39 ods. 2 Zákona o energetike v takomto prípade stanovuje škodu ako právnu domnienku, ktorá bola určená spôsobom podľa všeobecne záväzného predpisu. V tom čase ním bola vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Preto aj v tomto prípade bol postup žalobcu správny, s čím sa aj stotožnil súd prvého stupňa. Navrhuje rozhodnutie potvrdiť.
Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:
Súd ako aj žalobca vychádzal pri riešení nároku zo zákonnej úpravy, a to zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, ktorý v § 39 v kapitole neoprávnený odber elektriny rieši túto otázku s tým, že stanovil objektívnu zodpovednosť pre odberateľa elektriny. Neoprávnený odber podľa § 39 ods. 1 písm. c) je
zadefinovaný ako odber meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy alebo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Potom podľa ods. 2 pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nie je možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobený neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanovuje všeobecný záväzný právny predpis, ktorý vydáva ministerstvo. Týmto všeobecným záväzným predpisom je vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z.. Tá v § 1 ods. 1 určuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. To sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa ods. 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektrickej energie s príslušnou cenou. Ak nie je možné zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny určí sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných 6 mesiacov. V tomto prípade žalobca postupoval podľa vyhlášky, pričom v zápise o zistenom neoprávnenom odbere z 30.5.2011 sú uvedené spotrebiče s ich výkonom, počty a spotrebou 26,76 kW. Počet dní neoprávneného odberu bol ustálený od 28.11.2010 do 30.5.2011, t.j. celkovo 183 dní. Výpočet škody (č.l. 5 spisu je na 95 460 kW) a konkrétna škoda bola potom účtovaná faktúrou na 1.990,34 eur. Q. Z. zaplatila na túto faktúru 231,44 eur a zbytok nie je zaplatený.
Námietky žalovaného sa nejavia relevantné, aby bolo možné zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Objektívna zodpovednosť žalovaného za stav meracieho zariadenia je nepochybná. Vyplýva z definície v zákone č. 656/2004 Z.z. s určením zodpovednej osoby za neoprávnený odber. Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ žalovaný neprodukoval žiadne racionálne dôvody, ktoré by viedli k vyvineniu žalovaného z tejto objektívnej zodpovednosti.
Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne aj vo výroku o náhrade trov konania. Žalovaný ako neúspešný účastník konania je povinný podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nahradiť trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, resp. si ich neuplatnil, preto úspešnému žalobcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.