Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-175-2014.pdf
PDF · 95.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41P/175/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci navrhovateľa : I.. E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX T., proti odporkyni: I.. C. T. Y., O.. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX T., za účasti maloletého E. T., L.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č 9, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa I.. E.O. T. s odporkyňou I.. C. T. Y., O.. Y., uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
Schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Maloletého E. T., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého vychovávať a starať sa o neho. Obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu mal. E. T., L.. XX.XX.XXXX, výživné vo výške 200 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. E.Í. T., nar. XX.XX.XXXX, nasledovne:
- každú stredu od 15.30 hodiny do 17.30 hodiny s tým, že si maloletého vyzdvihne v školskom zariadení a po ukončení styku ho odovzdá matke v mieste jej bydliska,
- každý nepárny týždeň od piatku od 16.00 hodiny do nedele do 16.00 hodiny s tým, že si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a odovzdá ho matke v mieste jej bydliska, a to s výnimkou špeciálnej úpravy v čase prázdnin a sviatkov nasledovne:
- každé zimné prázdniny nepárneho kalendárneho roka dňa 24.12. v čase od 10.00 hodiny do 16.00 hodiny dňa 30.12. príslušného kalendárneho roka a párneho roka v čase od 10.00 hodiny dňa 31.12. príslušného kalendárneho roka do 12.00 hodiny dňa 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka,
- každé jarné prázdniny párneho kalendárneho roka od 10.00 hodiny soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin do 18.00 hodiny nasledujúcej soboty,
- každé veľkonočné sviatky nepárneho kalendárneho roka v čase od 10.00 hodiny piatka do 16.00 hodiny veľkonočného pondelka príslušného kalendárneho roka,
- každé letné školské prázdniny každého kalendárneho roka v čase od 9.00 hodiny dňa 16.7. do 17.00 hodiny dňa 30.7. a v čase od 9.00 hodiny dňa 15.8. do 17.00 hodiny dňa 28.8. tak, že otec si maloletého prevezme a jeho i odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk otca riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
O náhrade trov konania súd r o z h o d n e osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 12.12.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému E. T., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode. Maloletého E. T. žiadal zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá by maloletého vychovávala, zastupovala, starala sa o neho a spravovala jeho majetok. V otázke styku a určenia vyživovacej povinnosti uviedol, že rokuje s odporkyňou o možnosti uzavretia dohody.
Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou neplní svoju spoločenskú funkciu. Rozvrat manželstva je vážny, trvalý a nezvratný až do takej miery, že obnovenie manželského spolužitia pre oboch je nepredstaviteľné. K rozvratu manželstva a jeho dôvodom uviedol, že manželstvo bolo pôvodne harmonické, ktoré možno navonok pôsobilo dojmom ako-tak funkčného manželského zväzku. Pod ťarchou každodenných povinností a najmä jeho pracovných povinností vzťah s odporkyňou ochladol natoľko, že považuje za nemožné uskutočniť jeho nápravu. O nápravu manželstva s odporkyňou sa pokúšal, a to najmä v záujme ich maloletého syna a zachovania kompletnej rodiny, avšak po dôkladnom zvážení je toho názoru, že najlepšie aj pre mal. syna bude, ak dôjde k ukončeniu ich spoločného súžitia. Odporkyňa v súčasnosti trávi pomerne veľkú časť roka u svojich rodičov v D., kde má počas rodičovskej dovolenky výborné podmienky pre mal. syna.
Odporkyňa sa k návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode písomne nevyjadrila.
Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 41/175/2014 zo dňa 9.1.2015 ustanovil mal. E. T., nar. XX.XX.XXXX, za opatrovníka v tomto konaní Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice.
Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po prešetrení pomerov v rodine v správe zo dňa 10.4.2015 uviedol, že matka v roku 2014 s rozvodom nesúhlasila, v súčasnosti k otázke rozvodu nevie zaujať stanovisko. Uviedla, že má vedomosť o tom, že otec má novú známosť. V prípade, že dôjde k rozvodu, súhlasila s tým, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti a súhlasila i s navrhovanou výškou výživného 200 eur mesačne na maloletého. Uviedla, že s otcom sa ohľadom styku vedia dohodnúť. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pre prípad rozvodu navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné vo výške 200 eur mesačne, styk otca s maloletým ponechať na dohodu rodičov.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX. U navrhovateľa aj u odporkyne sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov konania pochádza mal. E. T., nar. XX.XX.XXXX. Obidvaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky.
Navrhovateľ pracuje ako advokát. V čase podania návrhu odporkyňa bola na rodičovskej dovolenke s maloletým E.. V čase vyhlásenia rozsudku odporkyňa pracovala ako sudkyňa na Okresnom D. T. W..
Počas celého konania navrhovateľ trval na podanom návrhu na rozvod manželstva, pričom nebol ochotný obnoviť manželské spolužitie s odporkyňou. Na pojednávaní dňa 26.8.2015 za príčinu rozvratu manželstva označil nezhody, pričom nevylúčil, že tie boli spôsobené aj jeho pracovnou zaneprázdnenosťou. Rozvrat v manželstve považoval za trvalý a obnovenie manželského spolužitia za nemožné. K otázke styku s mal. dieťaťom prezentoval, že mu záleží na tom, aby vzťah otca so synom bol čo najlepší, aby s nim mohol stráviť čo najviac času, pretože vzor otca a matky v jeho veku považuje za veľmi potrebný. Navrhoval, aby bol v styku so synom každý druhý víkend od piatku do nedele a v rámci tzv. rozšíreného styku žiadal, aby mohol prevziať syna počas týždňa škôlke a odovzdať ho matke. V spoločnej domácnosti s odporkyňou nežije od konca roka 2014.
Odporkyňa na pojednávaní dňa 26.8.2015 s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Potvrdila pracovnú zaneprázdnenosť navrhovateľa, ktorý od kedy sa stal advokátom, bol skutočne pracovne vyťažený. Uviedla, že s pracovnou zaneprázdnenosťou navrhovateľa je spojený ďalší dôvod rozvratu manželstva, ktorý označila za hlavný dôvod rozvratu manželstva, a týmto dôvodom je známosť navrhovateľa s inou ženou, ktorá je jeho kolegyňou. Aj keď s manželom sú rozdielnej povahy, v základných a dôležitých veciach pre život sa dokázali zhodnúť. S navrhovanou úpravou styku otca s dieťaťom nesúhlasila, bola to názoru, že momentálne tento styk nepovažuje za možný, nakoľko od narodenia dieťaťa je so synom viac-menej sama, keďže navrhovateľ spoločnú domácnosť opustil v decembri 2014, kedy zároveň podal návrh na rozvod. Reálne však nežil s ňou a so synom v spoločnej domácnosti rok predtým. Počas tohto obdobia viackrát opustil domácnosť. Prvýkrát, keď jej manžel oznámil, že o ňu nestojí, bolo to v čase, keď syn nemal ešte ani dva mesiace. Následne po vzájomnej dohode s navrhovateľom trávila čas striedavo u rodičov v D. s tým, že pravidelne sa so synom vracala do T. a navrhovateľ mohol kedykoľvek prísť za synom. Aj keď bol s nimi doma, trávil minimum času so synom. Odporkyňa navrhla styk otca s dieťaťom tak, ako prebiehal doteraz, za jej účasti. Na dohodu vo veci úpravy styku otca s dieťaťom nebola prístupná. Matka uviedla, že dieťa je sledované u detského psychológa, kde bolo poukázané neurológom. Z lekárskej správy vyplynulo, že separačná úzkosť dieťaťa nie je zvládnutá a detský psychológ doporučuje realizovať styk v prítomnosti matky.
Keďže sa rodičia nedokázali dohodnúť na úprave styku otca s dieťaťom, aj na návrh kolízneho opatrovníka súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom posúdenia osobnostných predpokladov obidvoch rodičov v starostlivosti o dieťa a úpravy styku otca s dieťaťom v záujme dieťaťa.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne G.. T. Š., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých zo dňa 14.3.2016 vyplýva, že osobnostné predpoklady matky na výchovu mal. syna sú dobré, bez významných výhrad. Taktiež osobnostné predpoklady otca na výchovu mal. syna sú dobré, bez významných výhrad. Citový vzťah mal. E. k matke je výsostne pozitívny, emocionálne sýtený. Svoju matku považuje za najdôležitejšiu osobu a oporu vo svojom živote, ktorej dôveruje. Citový vzťah matky k jej synovi je taktiež výsostne pozitívny, je na neho emocionálne naviazaná, záleží jej na jeho fyzickom a duševnom zdraví i morálnom vývine. Zaujíma voči synovi nielen ochraňujúci a úzkostnejší postoj, čo je zväčša typický postoj matky voči svojmu dieťaťu, ale nevedome čiastočne i majetnícky. Citový vzťah otca k synovi je taktiež výsostne pozitívny, má ho rád, záleží mu na jeho fyzickom a duševnom zdraví i morálnom vývine. Maloleté dieťa je značne emocionálne naviazané na matku, avšak nejde o extrémnu naviazanosť, nakoľko dieťa dokázalo byť počas SZ psychologického vyšetrenia, bez nej určitý čas a v inej miestnosti ako matka, v spoločnosti starého otca. Taktiež sa prostredníctvom hry dokázalo fyzicky odpútať od matky. Nakoľko dieťa navštevuje MŠ, je evidentné, že už zvláda byť časť dňa i bez nej. Dieťa je síce emočne naviazané na svoju matku, ale nie tak, aby bez nej nedokázalo fungovať. Maloleté dieťa pociťuje voči otcovi pozitívne emócie, počas SZ psychologického vyšetrenia znalkyňa nezaznamenala zo strany dieťaťa ku otcovi prejavy negatívnych emócií, ako úzkosti, strachu alebo odporu. Nie je však na neho emocionálne naviazané, čo je pravdepodobne spôsobené ich nepravidelnejším vzájomným kontaktom. Ďalej znalkyňa uviedla, že každé dieťa vo veku mal. E., teda v predškolskom veku, je ovplyvniteľné a manipulovateľné. Ku priamemu negatívnemu ovplyvňovaniu alebo manipulovaniu mal. dieťaťa v zmysle jeho štvania voči druhému rodičovi, pravdepodobne nedochádza. Mal. dieťa maximum času trávi so svojou matkou, ktorej i bezvýhradne dôveruje. Jej nevedomé ovplyvňovanie je preto prípustné a prirodzené. Maloletý E. automaticky preberá matkine postoje a vzorce správania a priori ich považuje za správne. Akákoľvek možná zmienka v negatívnom smere o otcovi zo strany matky alebo najbližších ľudí z okolia, ku ktorým dieťa prechováva pozitívne citové väzby, môže ovplyvniť jeho názor, ktorý v tomto veku nie je stabilný. Vzhľadom k tomu, že mal. E. trávil doteraz s otcom fyzicky menej času, ovplyvňovanie z jeho strany je minimálne a menej podstatné. Ani jeden z rodičov vedome negatívne nevplýva na svojho syna. Z výsledkov vyšetrenia mal. dieťaťa vyplýva, že v jeho osobnosti - správaní a prežívaní sa t.č. nepreukázali závažné psychopatologické prejavy. Matka priamo nebráni synovi v kontakte so svojim otcom, avšak ani tento kontakt aktívne nadmerne nepodporuje. Jej postoj je skôr pasívny, teda nebráni, ale ani výdatne nesýti. Verbálne proklamuje, že má záujem, aby kontakt otca so synom prebiehal pravidelne, ale svojim správaním to nepreukazuje. Je málo pravdepodobné, aby mal. dieťa dokázalo nadviazať intenzívny a frekventovaný kontakt so svojim otcom, bez aktívnej podpory matky. K tomu môže významnou mierou dopomôcť matka. Z výsledkov vyšetrenia a z rozhovoru s oboma rodičmi vyplýva, že dieťa by malo byť zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky, s čím od začiatku súhlasí i otec mal. dieťaťa. Osobnosť matky jednoznačne zabezpečuje lepšiu saturáciu emocionálnych potrieb mal. E., čo
vzhľadom k jeho veku a bazálnej potrebe istoty a bezpečia je nevyhnutné. Obidvaja rodičia sú rovnako kognitívne uspôsobení na výchovu svojho mal. syna, obaja rodičia dokážu zabezpečiť základné životné potreby dieťaťa - fyzické, sociálne, morálne a tiež jeho adekvátnu výchovu v rámci reálnych predpokladov každého z nich. Obaja rodičia majú primerané materiálne zázemie a môžu zabezpečiť vhodné podmienky na rozvoj záujmov svojho syna a využitia voľného času. Vzťah a kontakt s druhým rodičom je prirodzený a nevyhnutný, ak obe strany (rodič i dieťa) majú záujem spolu sa stretávať. V prípade zverenia mal. dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti matky doporučuje znalkyňa rozšírený styk otca so svojim synom, tak ako to už v minulosti žiadal. Vzhľadom k pozitívnej citovej väzbe mal. E. na otca znalkyňa doporučuje kontakt s ním, každý druhý víkend od piatka popoludní do nedele večera. Taktiež stretnutia 2 dní počas pracovného týždňa, po vzájomnej dohode rodičov. Rozdelenie prázdnin a sviatkov na polovicu. Vzhľadom k tomu by bolo vhodné postupné navykanie si mal. dieťaťa na pobyt s otcom a u otca, a to: prítomnosť matky už nie je nevyhnutná, kontakt v neutrálnom prostredí, „nie domáce teritórium“, teda byt matky alebo otca, ak by to bez prítomnosti matky nebolo spočiatku možné, mohla by byť matka prítomná pri prvých cca 3 stretnutiach, pričom by sa otec snažil na určitý čas postupne fyzicky vzďaľovať so synom, od jej osoby tak, aby syn mal pocit bezpečia. Ak bude zjavné, že mal. dieťa už dokáže byť s otcom aj bez matky, mohlo by tráviť s otcom čas cca od 2 hodín už aj samé, spočiatku na jeho známych miestach, neskôr vyskúšať viac hodín a až po absolvovaní tejto „postupky“ by mohlo tráviť mal. dieťa u svojho otca i noc a neskôr i celý víkend. Pravidelný a intenzívny kontakt syna s otcom považuje znalkyňa u mal. E. za veľmi dôležitý. Podľa ust. § 23 zák. č. 36/2005 Z.z. - zákon o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V danom prípade súd príčinu rozvratu manželstva videl jednak v názorových v nezhodách medzi manželmi, čo mohlo byť spôsobené aj pracovnou zaneprázdnenosťou navrhovateľa, ale najmä v mimomanželskom vzťahu navrhovateľa, ako aj v rozdielnych pohľadoch manželov na manželský a rodinný život a v zlyhaní komunikácie, ktorá je základom každého vzťahu, najmä manželského. V dôsledku zlyhania komunikácie došlo evidentne k ich vzájomnému citovému ochladeniu a následne odcudzeniu. V súčasnosti už účastníci konania nežijú od decembra 2014 v spoločnej domácnosti, ani manželským životom. Keďže manželstvo účastníkov konania je vážne rozvrátené, neplní svoju funkciu a je iba formálne, súd rozviedol manželstvo účastníkov konania. Podľa názoru súde v danom prípade nie je predpoklad perspektívy obnovenia manželského spolužitia, nakoľko navrhovateľ nebol ochotný obnoviť manželské spolužitie .
Podľa § 24 ods. 1 zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 zákona rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4,5 zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Na pojednávaní dňa 11.5.2016 rodičia oznámili súdu, že dňa 17.4.2016 uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej navrhujú na čas po rozvode mal. E. T., nar. XX.XX.XXXX, zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého vychovávať a starať sa o neho, obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviazať k plateniu výživného vo výške 200 eur mesačne a upraviť styk otca s maloletým v zmysle rodičovskej dohody zo dňa 17.4.2016.
Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice doporučil rodičovskú dohodu schváliť.
Keďže rodičia predložili súdu rodičovskú dohodu ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k mal. E. T., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode, túto rodičovskú dohodu súd schválil v znení, ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko dohoda rodičov je v záujme a v prospech mal. dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
O náhrade trov štátu, ktoré vznikli štátu v súvislosti so spracovaním znaleckého posudku, súd rozhodne osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, nakoľko po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení účastníci konania v súlade s ust. § 207 O.s.p. zhodne pred súdom prehlásili, že sa vzdávajú práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozhodnutiu vo všetkých jeho výrokoch.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť matrike, kde uzavretie manželstva bolo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.