Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-13-2016.pdf
PDF · 77.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/13/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa: Z. I., E.. XX.X.XXXX, A. XXXX/XX, E., proti odporkyni: K. I., E.. XX.X.XXXX, A. XX, D., v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 7.3.2013 sp. zn. 45P/223/2012, s účinnosťou od 1.7.2013 do budúcna.
Konanie časti o vrátenie spotrebovaného výživného súd z a s t a v u j e .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni, určenej rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 7.3.2013, a to s účinnosťou od 1.6.2013 (v priebehu konania upravil dátum na 1.7.2013). Súčasne navrhol uložiť odporkyni povinnosť vrátiť navrhovateľovi ním uhradené výživné od dátumu zrušenia výživného.
Návrh odôvodnil tým, že jeho vyživovacia povinnosť voči odporkyni bola určená rozsudkom tunajšieho súdu vyššie citovanej značky, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.3.2013, kedy mu súd určil povinnosť platiť dcére Veronike výživné vo výške 30.- € mesačne, pričom túto vyživovaciu povinnosť si voči odporkyni riadne plní. Keďže dcéra ho nekontaktuje, o ničom neinformuje a neprejavuje o neho ako o otca žiadny záujem, vyzval ju na oznámenie, či od ukončenia Obchodnej akadémie v Košiciach v máji 2013 sa ešte stále pripravuje na budúce povolanie na VŠ, či je nezamestnaná a evidovaná na úrade práce, alebo či je zárobkovo činná. Na túto výzvu odporkyňa nereagovala. Zaslala mu len SMS správu, že jej nemusí platiť tak, ako neplatil celý život a že pracuje určite viac ako navrhovateľ, ktorý jej nevie poslať ani 30 eur. Na úrade práce si zistil, že od septembra 2014 je dcéra Veronika u nich evidovaná, avšak v novembri 2014 bola vyradená z dôvodu, že sa zamestnala v spoločnosti I. S. S..X..F.. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhovateľ dospel k názoru, že odporkyňa je schopná sama sa živiť a jeho vyživovacia povinnosť k nej zanikla po skončení štúdia na Obchodnej akadémii v Košiciach v máji 2013.
Odporkyňa sa písomne k návrhu nevyjadrila, len doručila súdu potvrdenia o zamestnaní, resp. pracovné zmluvy od 1.7.2013.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, predloženými listinami, pripojeným rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 45P/223/2012 a rozhodol vo veci po zistení tohto skutkového stavu:
Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 45P/223/2012 zo dňa 7.3.2013, právoplatného dňa 27.3.2013 súd zistil, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni za obdobie od 24.9.2012 do 30.11.2012 zo sumy 19,92 eur na sumu 100,- eur mesačne a počnúc dňom 1.12.2012 do budúcna zo sumy 19,92 eur na sumu 30,- eur mesačne, ktoré výživné mal navrhovateľ uhrádzať vždy do 15.- dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne, čím sa zmenil rozsudok Okresného súdu v Leviciach č. k. 11C 195/2003-81 zo dňa 28.2.2005. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 24.9.2012 do 31.3.2013 spolu v sume 219,17 eur, ktoré súd povolil navrhovateľovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur mesačne popri bežnom výživnom, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že sa u neho zmenili pomery tým, že má novú rodinu, narodil sa mu syn a od októbra 2015 je na rodičovskej dovolenke, preto nemá z čoho platiť výživné na dcéru, ktoré výživné podľa rozhodnutia súdu aj plnil, ale od januára 2016 sa mu výživné vždy vrátilo, keďže dcéra ho neprevzala. Keď mu odporkyňa potvrdila v SMS, že už neštuduje, ale pracuje, podal tento návrh na súd. Upravil v priebehu konania dátum, od ktorého navrhol zrušiť vyživovaciu povinnosť, t. j od 1.7.2013 do budúcna a nie od 1.6.2013. Netrval ani na návrhu o vrátenie spotrebovaného (zaplateného) výživného.
Odporkyňa pred súdom potvrdila, že navrhovateľ, ktorý je jej otcom, platil výživné na základe rozhodnutia súdu, ale po doručení návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti sa rozhodla, že nebude preberať zasielané výživné od otca. Po ukončení strednej školy nenastúpila študovať na VŠ, ale od 1.7.2013 sa zamestnala v Študentskom servise s.r.o. ako operátor výroby. V súčasnosti chce pokračovať v absolventskej praxi, venovať sa účtovníctvu a nemá záujem študovať na VŠ. Býva v podnájme s priateľom, je schopná sama sa živiť a súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej od 1.7.2013. Nesúhlasila však so spätným vrátením výživného, lebo 11 rokov na ňu navrhovateľ neplatil, potom platil iba 19 eur a až po zvýšení výživného platil výživné 30 eur. Poukázala na to, že navrhovateľ je pre ňu cudzí človek, aj keď je jej biologickým otcom, nepozná ho a nechce sa s ním stretávať, pretože neprejavil o ňu záujem.
Úrad práce, soc. vecí a rodiny Košice dňa 2.5.2016 oznámil súdu, že odporkyňa nie je vedená v ich evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Obchodná akadémia na Polárnej 1 v Košiciach vydala 18.4.2016 potvrdenie o priebehu a ukončení štúdia odporkyne vykonaním maturitnej skúšky dňa 31.5.2013 s tým, že odporkyňa bola žiačkou uvedenej strednej školy od 1.9.2009 do 31.5.2013
Z predloženej pracovnej zmluvy uzavretej 27.6.2013 medzi Študentským servisom s.r.o. Košice a odporkyňou súd zistil, že odporkyňa nastúpila do práce od 1.7.2013 na dobu určitú do 31.12.2013 ako operátor výroby a bola dočasne pridelená k užívateľskému zamestnávateľovi: Faurecia Slovakia s.r.o., Košice, ako súd zistil z ďalších predložených listín, v tejto spoločnosti bola zamestnaná od l.8.2014 do 19.8.2014, od 1.9.2014 do 31.8.2015 bola v pracovnom pomere so spoločnosťou M. S..X..F.. S. S. K. Š. a od 10.11.2014 sa zamestnala v spoločnosti I. S. S..X..F.. S. S. K. I. ako predavačka, kde pracovný pomer s ňou ukončili v skúšobnej dobe k 24.12.2014. Od 7.1.2015 nastúpila opätovne ako operátor výroby do spol. L. S. S..X..F.. (T. Š. S., S. X..F..), kde má pracovný pomer do 30.6.2016.
Súd právne posudzoval prejednávaný spor v súlade s príslušnými ust. zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákona o rodine) v znení zmien a doplnkov - ďalej ZoR.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že navrhovateľ si plnil vyživovaciu povinnosť k odporkyni na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. 45P/223/2012 zo dňa 7.3.2013, právoplatného dňa 27.3.2013 vo výške 30 eur mesačne od 1.12.2012, že odporkyňa ukončila štúdium na strednej škole - Obchodnej akadémii na Z. X K. D. absolvovaním maturitnej skúšky dňa 31.5.2013,
že od 1.7.2013 sa zamestnala v Študentskom servise, s.r.o. v Košiciach na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.6.2013, pracovné zaradenie menila, ale neštudovala na VŠ a aj v súčasnosti je zamestnaná do 30.6.2016 v spoločnosti Študentský servis, s r. o, Z uvedených nesporných skutočností súd vyvodil ten záver, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni bol podaný dôvodne, keďže v konaní bolo nesporné, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporkyne od poslednej úpravy výživného tým, že ukončila prípravu na svoje budúce povolanie, je teda schopná sama sa živiť a nie je závislá na výživnom zo strany navrhovateľa.
V danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti otca k dcére, nakoľko zanikla táto povinnosť navrhovateľa voči odporkyni. Povinnosť rodičov prispievať na výživu detí zaniká dovŕšením prípravy dieťaťa na zvolené povolanie a vstupom do procesu spoločenskej práce a nemožno požadovať od rodičov, aby prispievali na výživu dieťaťa, ktoré sa už náležite pripravilo na budúce povolanie. Odporkyňa dosiahla stredoškolské odborné vzdelanie, nepokračuje ďalej v štúdiu, zložila maturitnú skúšku, preto možno konštatovať, že ukončila prípravu na svoje budúce povolanie a je schopná sama si zabezpečiť svoju výživu a všetky svoje životné potreby. Trvanie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k deťom nie je obmedzené dosiahnutím určitého veku dieťaťa, ale schopnosťou samostatne sa živiť a to aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia, pričom v danom prípade odporkyňa má vlastný príjem z pracovnej činnosti a nie je odkázaná na výživu od navrhovateľa.
Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni podľa návrhu navrhovateľa, ktorým je súd viazaný, dňom 1.7.2013.
Na základe prejavu navrhovateľa o späťvzatí návrhu v časti o vrátenie spotrebovaného výživného, súd konanie v tejto časti zastavil v zmysle ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p., nakoľko odporkyňa s týmto späťvzatím návrhu prejavila súhlas.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ, aj keď bol v konaní úspešný, trovy konania si neuplatnil. Žiadne trovy konania nežiadala priznať ani odporkyňa, z uvedených dôvodov súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal aj s ohľadom na ich blízky príbuzenský vzťah.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II. V odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.