Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-34-2015.pdf
PDF · 116.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6P/34/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v právnej veci navrhovateľa: T. W., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX W. B. W., W. č. XXXX, štátneho príslušníka Slovenskej republiky, právne zat. JUDr. Štefan Strýček, advokát, F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, proti odporkyni: Q. W., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX XX W. B. W., W. č. XXXX, štátnej príslušníčke Slovenskej republiky, o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode k maloletej H. W., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX W. B. W., W. č. XXXX, v konaní zastúpenej súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, A. Hlinku 8, 022 01 Čadca, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa T. W., nar. X.X.XXXX a C. Q. W., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX v W. B. W., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. B. W., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .
Maloletá H. W., nar. XX.X.XXXX, s a z v e r u j e na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej H. W., nar. XX.X.XXXX sumou 90,- Eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Styk matky s maloletou H. W., nar. XX.X.XXXX s a n e u p r a v u j e.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 4.9.2015, navrhovateľ požiadal súd o rozvod manželstva s odporkyňou, uzavretého dňa XX.X.XXXX, zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta W. B. W., vrátane návrhu na úpravu pomerov účastníkov ako rodičov na čas po rozvode k ich maloletej dcére H. - navrhujúc pre prípad rozvodu manželstva zverenie maloletej do starostlivosti otca a určenie výživného vo výške po 30,- eur mesačne na maloleté dieťa. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, v posledných rokoch medzi nimi vznikajú hádky, žijú ako dvaja cudzí ľudia, manželka vzala veľa pôžičiek z finančných ústavov, rôznych nebankových spoločností, míňala peniaze ktoré on zarobil, vedie bujarý život, keď je v práci na cestách, nestará sa o domácnosť, dcéru H., ale navštevuje pohostinské zariadenia, domov sa vracia až ráno. Intímne spolu taktiež nežijú a manželstvo neplní žiadny účel a nemožno očakávať ani obnovenie manželského spolužitia.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Na pojednávaní vo veci samej dňa 19.1.2016 a 10.5.2016 súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne U. W. a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisového materiálu k veci sa viažúcemu, pričom mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav :
Navrhovateľ vo výpovedi na pojednávaní zotrval na podanom návrhu nemienil obnoviť manželské spolužitie, uviedol, že problémy v manželstve sú dlhodobejšie minimálne 3 - 4 roky, manželstvo nenapĺňa to čo má. Problémy vznikali z finančného dôvodu, odporkyňa si brala pôžičky, nikdy nezistil ani na čo. Navrhovateľ zároveň uviedol, že splácal za odporkyňu pôžičku od septembra 2014 po dobu jedného roka v sume 300,- € mesačne. Poukázal na to, že pracoval v zahraničí, peniaze poukazoval na účet z ktorého vyberala odporkyňa peniaze. Zároveň poukázal i na to, že jeho sestra mu poslala peniaze z dedičstva v sume 2000,- € a túto sumu si odporkyňa taktiež ponechala pre svoju potrebu. Uviedol, že aktuálne má on novú známosť a taktiež i jeho manželka (odporkyňa) má priateľa. Čo sa týka maloletej dcéry H. navrhol, aby súd rozhodol v zmysle podaného návrhu. Manželka sa doma nezdržiava, žiadal preto, aby maloletá bol a zverená do jeho starostlivosti. Uviedol, že je zamestnaný, jeho príjem je 600,- € mesačne. Čo sa týka jeho výdavkov na maloletú uviedol, že jej hradí všetky náklady, manželka jej neprispieva ničím. Výdavky na maloletú H. špecifikoval z titulu poplatku na stužkovú 8,- € mesačne, nákladov na drogériu, oblečenie, obuv, hygienu 50,- € mesačne a 100,- € mesačne ako vreckové. V tejto sume nie je zahrnutá strava ani ostatné výdavky. Maloletá je zdravá, stravuje sa doma, nie v škole. Navrhovateľ poprel, že by niekedy svoju manželku týral, nikdy na ňu nepoložil ani ruku, odporkyňa mala otvorený účet na ktorom bolo 800,- €, keď potrebovala peniaze, vždy jej boli tieto doplnené. Na starostlivosti o deti sa nemohol zúčastňovať tak, ako odporkyňa, nakoľko zarábal peniaze
Odporkyňa vo výpovedi potvrdila, že vzťahy medzi ňou a navrhovateľom sú rozvrátené. Manžel si našiel prácu v Ž., avšak preto, že má milenku u ktorej je aj odsťahovaný. Uviedla, že je nezamestnaná, snaží sa nájsť si zamestnanie. Navrhovateľ zarábal financie a ona sa starala domácnosť. Dcéru chcela do svojej starostlivosti, nakoľko maloletá býva i nich a ona odprevádza ju zo spoločnej domácnosti. V čase pojednávania 19.1.2016 nemala žiadny príjem, nemala preto ani žiadne výdavky a náklady na domácnosť. Naposledy bola zamestnaná vo firme T. v 9/2014 a odvtedy pracovala iba brigádne. Pokiaľ bola zamestnaná na pošte ako poštárka v roku 2014, jej príjem bol 520,- €, avšak z práce bola prepustená pre podvod (nezaplatila inej osobe elektrinu - peniaze však prevzala). Čo sa týka pôžičiek uviedla, že manžel jej nedával toľko peňazí - celé výplaty a preto si vzala pôžičky. Z týchto pôžičiek platila náklady na stravu a taktiež i náklady na lekára deťom ak bolo potrebné. Pokiaľ jej navrhovateľ dal na účet 800,- € toto bolo málo, uhrádzala elektrinu a taktiež i tieto pôžičky a pre šesťčlennú rodinu to bolo málo. Pokiaľ mala prevziať peniaze z dedičstva toto potvrdila avšak uviedla, že z týchto peňazí uhradila náklady na plyn a elektrinu. Uviedla, že sa starala o starenku v Obci C., ktorá vyžadovala neustálu starostlivosť a preto u nej aj prespávala a nechodila domov. Taktiež uviedla, že pokiaľ jej táto práca skončila, následne našla si prácu v chate O. v C.H., ale príjem uviesť nevedela, nakoľko pracovala na dohodu. V tejto práci pracovala štyri dni týždenne, keď však opatrovala babičku bolo to non-stop. V čase pojednávania 10.5.2016 odporkyňa uviedla, že je zamestnaná, pacuje na pracovnú zmluvu v penzióne O., má prenajatý privát od majiteľa penzióna, kde hradi náklady 40-50,- € mesačne, spláca 200,- € súdnemu exekútorovi mesačne a po 20,- € spláca splátky týždenne v prospech L.. Odporkyňa taktiež uviedla, že počas manželstva ju navrhovateľ týral psychicky aj fyzicky, často sa hádali. Uviedla, že manžel nedával peniaze jej ale Silvii (dcére).
Svedkyňa U. W. (dcéra) uviedla, že otec pracoval v zahraničí, doma sa zdržiaval tak na týždeň v mesiaci. Mama v tom čase pracovala na pošte. Ona bola na materskej dovolenke. Mala vedomosť o tom, že matka dostala výpoveď v zamestnaní, dôvod však svedkyňa nepoznala. Otec prispieva na sestru H. priamo jej mesačne sumou 230,- € a keď potrebuje niečo naviac, tak jej peniaze tiež dá. Matka na H. neplatí vôbec nič. Otec sa zdržiava doma keď má voľno viac krát do týždňa, matka v dome nebýva takmer vôbec, príde len na pár hodín. Svedkyňa uviedla, že prevzala za matku tri krát prídavky na maloletú H., inak peniaze preberá jej matka.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a to č.l. 1, 2 návrh na začatie konania, č.l. 4, 5 sobášny list predložený v kópii, č.l. 6 rodný list maloletého dieťaťa, č.l. 9, č.l. 11 odpoveď na lustráciu Sociálnej poisťovne otca T. W., č.l. 17 uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka, č.l. 29 správa Mesta W. B. W., č.l. 30 správa kolízneho opatrovníka vo veci starostlivosti o maloletú H. zo dňa 27.11.2015, ktorú správu súd doslovne prečítal, č.l. 31 doklady predložené z
Advokátskej kancelárie právneho zástupcu navrhovateľa, č.l. 32 potvrdenie o návšteve školy maloletej, č.l. 33 potvrdenie o spoločnom trvalom bydlisku, č.l. 34, 35, 36 výpis z účtu T. W. za obdobie od 1.8.2015 do 31.8.2015, č.l. 35 výpis z účtu za obdobie od 1.9.2015 do 30.9.2015, č.l. 36 výpis z účtu za obdobie od 1.10.2015 do 31.10.2015, č.l. 37 platba poštovými poukážkami v prospech R. poisťovňa, a s. v sume 91,03 Eur, č.l. 38 výpis z LV č. 191, č.l. 39 výplatné pásky navrhovateľa za obdobie november 2014, október 2014, december 2014, január 2015, február 2015, marec 2015, č.l. 41 výplatná páska za obdobie apríl 2015, č.l. 42 výplatná páska za obdobie jún 2015, júl 2015, č.l. 43 pracovná Z. T. W., č.l. 44 pracovná zmluva navrhovateľa, č.l. 45 hrubá mzda zamestnanca 1.130,- Eur, č.l. 43 základná mesačná mzda u spoločnosti U. J., s.r.o. 532,- Eur, č.l. 53 oznámenie o hrubej mzde odporkyne u zamestnávateľa U. agency, s.r.o., č.l. 54 dohoda o vykonaní práce uzatvorená medzi spoločnosťou U. agency, s.r.o. a odporkyňou, kde je uvedená mzda, resp. táto dohoda je uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2015, kde je uvedená na dohode o vykonaní práce č.l. 54 odmena v sume 3,- Eur za hodinu, č.l. 70 potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca o tom, že naďalej, resp. od 7.10.2014 je odporkyňa evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, č.l. 71 dohoda o vykonaní práce zo dňa 11.1.2016, č.l. 72 dohoda o skončení dohody o vykonaní práce zo dňa 29.2.2016, č.l. 73, 74 pracovná zmluva odporkyne zo dňa 29.2.2016, č.l. 75 správa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 11.3.2016, č.l. 76, 77 potvrdenie od zamestnávateľa navrhovateľa spoločnosti J., s.r.o. zo dňa 15.3.2016, č.l. 77 mzdový list za obdobie od januára do marca 2016, č.l. 78, 79 správa od zamestnávateľa U. J., s.r.o., O., z ktorého je zrejmý príjem za obdobie mesiaca november a december 2015. Súd zamietol návrh odporkyne na výsluch svedka T. P., nakoľko išlo o bývalého druha dcéry účastníkov U. W. s ktorým sa rozišla a vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletej dcére H. výsluch tohto svedka sa javil ako nadbytočný presahujúci potreby tohto dokazovania vo veci.
V konaní mal súd preukázané, že z manželstva účastníkov pochádza päť detí z ktorých je maloletou iba H., nar. XX.X.XXXX. Ostatné deti z manželstva pochádzajúce sú plnoleté. Posledným spoločným bydliskom manželov bolo W. B. W.. Účastníci uzatvorili manželstvo XX.X.XXXX.
Podľa lustrácií v Sociálnej poisťovni odporkyňa bola zamestnaná na Slovenskej pošte a.s. do januára 2014. Hrubý príjem naposledy v mesiaci december 2013 bol v sume 522,98 €, v mesiaci január 2014 v sume 41,77 €. Od 4.9.2015 bola evidovaná na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti U. H. s.r.o. X. s neznámym príjmom. Navrhovateľ bol v dobe od 12.2.2012 do 5.5.2015 zamestnaný u zamestnávateľa R..J. U. s.r.o. a jeho posledný vymeriavací základ v mesiaci máj 2015 bol v sume 346,92 € a v mesiaci apríl 2015 v sume 1136,53 €.
Podľa správy Mesta W. B. W. na účastníkov nevedú žiadne sťažnosti. Na adrese bydliska sú prihlásené viaceré osoby okrem manželov aj ich deti a to G., nar. XX.X.XXXX, T., nar. XX.XX.XXXX, T., nar. XX.X.XXXX, H., nar. XX.X.XXXX, U., nar. X.XX.XXXX. ďalej je v dome prihlásená aj stará matka a to L. Y., nar. XX.XX.XXXX a jej druh G. S. sa v dome tiež zdržiava. Na adrese sú prihlásené i J. I. P., nar. X.X.XXXX a B. P., nar. X.X.XXXX.
Podľa potvrdenia U. drevárskej a stavebnej W. B. W. zo dňa XX.X.XXXX maloletá H. je žiačkou II. ročníka strednej školy.
Podľa LV č. 191 (č.l. 38) sú navrhovateľ a odporkyňa podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu č.s. 1127 a pozemku (každý v 1). V poznámke je vedené exekučné konanie na podiel odporkyne od súdneho exekútora JUDr. Ing. Y. R.H. PhD.
Z výplatných pások navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ mal v mesiaci november 2014 čistý príjem v sume 835,- €, v mesiaci október 2014 v sume 857,98 €, v mesiaci december 2014 v sume 1006,04 €, január 2014 v sume 852,80 €, február 2015 v sume 1689,78 €, marec 2015 v sume 852,87 €, apríl 2015 v sume 857,47 €, máj 2015 v sume 739,66 €, jún 2015 v sume 852,88 €, júl 2015 v sume 857,60 €. Podľa pracovnej zmluvy mal navrhovateľ túto uzatvorenú so spoločnosťou U. J. s.r.o. na dobu určitú do 31.12.2015 so základnou mesačnou mzdou 532,- €. Pokiaľ navrhovateľ bol zamestnaný v spoločnosti R.. J. &. Z. U. s.r.o., jeho brutto príjem podľa pracovnej zmluvy bol v sume 1130,- €. Navrhovateľ podľa potvrdenia od súčasného zamestnávateľa mal príjem v mesiaci január 2016 v sume 461,97 €, v mesiaci február 2016 v sume 428,98 €.
Podľa potvrdenia od spoločnosti U. H. s.r.o. mala odporkyňa príjem v mesiaci september 2015 v sume 124,15 € netto a vykonávala prácu na základe dohody - uzatvorenej do 31.12.2015.
Podľa správy ÚSVaR Čadca odporkyňa bola evidovaná ako nezamestnaná od 7.10.2014 do .3.2016, kedy sa zamestnala. Podľa pracovnej zmluvy mala nastúpiť do práce 1.3.2016 s pracovnou dobou 40 hodín týždenne a brutto mzdou 405,- € mesačne.
Kolízny opatrovník v podanej správe uviedol, že otec pracuje v spoločnosti J. s.r.o. Ž. a jeho zárobok je cca 600,- € mesačne, z tohto príjmu hradí 130,- € inkaso, 100,- € prispieva do domácnosti, platí si životnú poistku 31,- € mesačne. Maloletá je študentka 2 ročníka Združenej strednej školy drevárskej W. B. W., v škole sa nestravuje, otec jej dáva 70,- € vreckové, zdravotný stav maloletej je dobrý. Maloletá sa nevie so správaním matky vyrovnať, starostlivosť matky nahrádzajú plnoleté sestry. Podľa vyjadrenia členov domácnosti matka vedie túlavý spôsob života, doma sa zdržiava sporadicky. Po vykonanom šetrení navrhol kolízny opatrovník maloletú zveriť do starostlivosti otca a matku zaviazať platením výživného podľa jej možností a schopností, pričom s navrhovanou sumou 30,- € vyslovil kolízny opatrovník zásadný nesúhlas.
Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V konaní o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva súd na posúdenie zisteného skutkového stavu veci aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ust. § 22, § 23 v spojení s čl. I Základných zásad, § 1 ods.2, § 18, § 19 ods.1 Zákona o rodine.
S konaním o rozvod manželstva zo zákona (§ 113 ods.1 OSP) spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode je konaním, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 81 ods.1 OSP) a v ktorom preto návrhmi účastníkov nie je viazaný (§ 153 ods.2 OSP), postupuje z úradnej povinnosti, sledujúc pritom v zmysle ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika (uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb.), čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky (úst. zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a ust. §§ 22 a nasl. a §§ 28 a nasl. Zákona o rodine najlepší záujem maloletého dieťaťa.
V časti rozhodnutia súdu o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd vychádzal z ustanovení §§ 24 a nasl., §§ 62 a nasl. v spojení so všeobecnými ustanoveniami §§ 75 a nasl. Zákona o rodine. Zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa upravujú ust. §§ 31 a 32 Zákona o rodine.
Pri posudzovaní výšky výživného na maloletú H. súd vychádzal z rozhodných pomerov zistených v čase rozhodnutia (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP), posudzujúc výsledky vykonaného dokazovania, vyjadrenia oboch rodičov a súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka v prospech a so zreteľom na záujem maloletého dieťaťa. V nadväznosti na § 22, 23, 24 Zákona o rodine súd mal za to, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené a preto ho rozviedol. Primárnou príčinou rozvratu, podľa názoru súdu, bolo odcudzenie sa účastníkov v dôsledku hádok, ktoré vznikali medzi manželmi pre finančné hospodárenie odporkyne, ktorá nehospodárne nakladala s finančnými prostriedkami. Skutočnosti tvrdené odporkyňou o týraní v konaní nepreukázané žiadnym spôsobom neboli. Jednoznačne však bolo preukázané, že odporkyňa v poslednej dobe minimálne od roku 2014 zanedbáva starostlivosť o domácnosť, zdržiava sa mimo domu, starostlivosť o maloletú dcéru prenechala na staršie dcéry, ktoré naďalej žijú v rodičovskom dome. Matka
- odporkyňa sa zdržiava v domácnosti sporadicky - výnimočne i keď k tomu nemá žiadny reálny dôvod, ktorý by bol v konaní preukázaný. Odporkyňa už počas trvania manželstva si brala pôžičky, čím na seba brala neúmerné riziko bez bližšieho odôvodnenia. V konaní zo strany odporkyne nebolo preukázané dôvodné čerpanie pôžičiek, naviac pokiaľ si odporkyňa ponechala dedičstva navrhovateľa na splatenie plynu a elektriny navrhovateľ uviedol, že to neurobila, nakoľko následne boli odpojení. Je potrebné však uviesť, že obaja z manželov potvrdili mimomanželské známosti, ktoré sú intímneho charakteru a ktoré trvali i ku dňu rozhodnutia o rozvode manželstva. Všetky tieto okolnosti viedli k vytváraniu nepriaznivých manželských pomerov. Finančné nezrovnalosti medzi manželmi viedli k odcudzeniu sa
navzájom a následnou sekundárnou príčinou vyplývajúcou boli vzájomné nevery účastníkov, teda porušenie povinnosti podľa § 18, 19 Zákona o rodine „byť si verní“. V dôsledku toho došlo aj k zániku ostatných funkcií manželstva podľa § 18, 19 Zákona o rodine. Účastníci spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, nevytvárajú ani priaznivé prostredie pre výchovu tohto času poslednej z detí - maloletej dcéry H.. Ku dňu rozhodovania podľa § 154 ods. 1 OSP je manželstvo nefunkčné, formálne a súd má preto zato, že nie je v záujme ani maloletého dieťaťa a preto manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej dcére na čas po rozvode. Navrhovateľ od počiatku chcel zveriť dcéru do svojej starostlivosti, matka tiež žiadal zveriť dcéru do svojej starostlivosti. Vykonaným dokazovaním však mal súd preukázané, že je v záujme maloletej, aby bola v starostlivosti otca, ktorý jej zabezpečuje uhrádzanie všetkých nákladov a je „doma“ častejšie ako samotná odporkyňa - matka, ktorá prichádza domov len sporadicky a zdrží sa maximálne pár hodín v mesiaci. Toto správanie svedčí o tom, že matka nemá záujem o starostlivosť o maloletú ako takú, ale zrejme jej záujmom bolo iba získanie výživného na maloleté dieťa, ktoré navrhla priznať v sume 100,- €. Z výpovede svedkyne - dcéry účastníkov Silvie mal súd preukázané, že otec hradí všetky náklady na maloletú H., matka na maloletú neprispieva vôbec ničím (o osobnej starostlivosti nemožno hovoriť) a prídavky na maloletú si taktiež ponecháva pre seba matka s výnimkou platieb za tri mesiace, ktoré vybrala svedkyňa - sestra maloletej a neodovzdala ich matke. Súd prihliadol i k stanovisku maloletej, ktorá súhlasila so zverením do starostlivosti otca. Súd preto v súlade so zákonom maloletú H. zveril do starostlivosti a výchovy na čas po rozvode navrhovateľovi. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd pri jej určovaní prihliadal jednak na odôvodnené potreby maloletej dcéry účastníkov a zároveň i na schopnosti a možnosti odporcu ako povinného rodiča tak, aby výživné zodpovedalo potrebám maloletej H. a súčasne bolo i v schopnostiach a možnostiach odporkyne ako jej matky. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá H. Y.e študentkou strednej školy, jej náklady špecifikoval otec a tieto matka v žiadnej z výpovedí nerozporovala. Otec má príjem cca 500,- €. Všetky náklady na domácnosť a výdavky dcére hradil ku dňu rozhodnutia výlučne sám. Finančné prostriedky odovzdával najstaršej plnoletej dcére, ktorá de facto supluje starostlivosť o svoju najmladšiu sestru. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že matka má príjem brutto 405,- € z ktorého príjmu spláca svoje pôžičky v priemere mesačne 280,- €. Matka sa zamestnala v priebehu súdneho konania. Z príjmu uhrádza i náklady na bývanie u zamestnávateľa v priemere 40-50,- € mesačne. Súd však uvádza, že tieto náklady nemusí odporkyňa vynakladať pri vzdialenosti od miesta svojho bydliska má reálne možnosť bývať doma a znížiť tak svoje náklady na bývanie. Súd s prihliadnutím k veku maloletej a možnostiam schopnostiam matky dospel k záveru, že je v možnostiach matky aby hradila na výživu dcéry sumu 90,- € mesačne, pokiaľ ona sama požadovala od otca výživné v sume 100,- € mesačne. Pokiaľ spláca pôžičky, súd iba poukazuje na tú skutočnosť, že do tejto situácie sa dostala sama svojím zavinením a svojím konaním, za ktoré musí teraz niesť i následky, pričom jej správanie nesmie byť na ujmu maloletého dieťaťa a výživné na maloleté dieťa má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami, ktoré matka má. Pokiaľ príjem matky nie je dostatočný, súd v konaní nemal preukázané, že by nebolo v jej možnostiach a schopnostiach nájsť si iné zamestnanie, veď napokon je možné poukázať i na to, že odporkyňa mala stály príjem zo zamestnania na pošte, o ktorý sa však pripravila vlastným protiprávnym konaním, ktoré možno posudzovať ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. Z týchto dôvodov, keďže u odporkyne neexistujú na jej strane žiadne objektívne prekážky brániace jej v hľadaní a získaní výhodnejšieho zamestnania, bol súd toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach odporkyne prispievať na výživu dcéry sumou vo výške 90 € mesačne a táto suma s prihliadnutím na starostlivosť o maloletú je sumou primeranou jej veku a potrebám. Styk odporkyne matky s maloletou dcérou H. súd neupravil a ponechal ju na dohodu rodičov, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna okolnosť odôvodňujúca úpravu styku súdnym rozhodnutím. Naopak z dokazovania vyplynulo, že neexistujú žiadne prekážky brániace stretávaniu sa odporkyne ako matky s maloletou dcérou, pričom súd poukazuje na tú skutočnosť, že odporkyňa styk realizuje s maloletou len naozaj v minimálnom rozsahu, pričom je iba výlučne na nej, aby túto skutočnosť sama zmenila. Súd preto postupoval za podmienok podľa ust. § 25 ods.2 veta za bodkočiarkou Zákona o rodine. Záverom súd poukazuje na ust. § 26 Zákona o rodine, v spojení s ust. § 78 Zákona o rodine a § 163 ods.2 OSP umožňujúce zmenu tohto rozhodnutia v časti výroku o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode v prípade budúcej zmeny pomerov oproti rozhodným pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní týmto rozsudkom.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 vetá prvá OSP v spojení s ust. § 151 ods.1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP).
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 207 ods.1 OSP).
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 163 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods.1,2 Zákona o rodine).