Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6Cb/9/2022

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v právnej veci žalobcu: ZSE Energia, a.s. so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, právne zastúpený: advokátska kancelária Vojčík & Partners BA, s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 53 204 786 proti žalovanému: Solčany Properties, a. s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 45 619 212, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 30.08.2022 na tunajšom súde návrh voči žalovanému návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v znení: súd zriaďuje v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v spoluvlastníckom podiele 1/1, zapísané na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom, nachádzajúce sa v katastrálnom území B., obec: B., okres: C. a to na pozemok nachádzajúci sa na parcele registra „C" o výmere 9785 m2, par. č. XXXX/X, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok nachádzajúci sa na parcele registra „C" o výmere 155 m2, par. č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok nachádzajúci sa na parcele registra „C" o výmere 9867 m2, par. č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok nachádzajúci sa na parcele registra „C" o výmere 723 m2, par. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok nachádzajúci sa na parcele registra „C" o výmere 7255 m2, par. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok nachádzajúci sa na parcele registra „C" o výmere 4700 m2, par. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok nachádzajúci sa na parcele registra „C" o výmere 160 m2, par. č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok nachádzajúci sa na parcele registra „C" o výmere 723 m2, par. č. XXXX/X, druh pozemku: ostatná plocha, stavbu, popis stavby: Závod - B.-XX výrobná hala, súpis. č. XXXX, postavenú na parcele číslo XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému Solčany Properties, a. s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 45 619 212, žalovanej do výšky istiny v celkovej výške 210.855,20 EUR s príslušenstvom z titulu služieb spojených s dodávkou a distribúciou energie do odberného miesta na adrese 1. mája 1753, 956 17 Solčany, s číslom miesta dodávky XXZZSXXXXXXXXXXS a č. XXXXXXXXXX.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému odôvodnil tým, že účtoval žalovanému poskytovaný produkt: FirmaDPI so sadzbou za dodanú elektrinu vo výške 0,3837 EUR bez DPH (0,46044 EUR s DPH) / kWh, s fixnou sadzbou za odberné miesto vo výške 1,10 EUR bez DPH / odberné miesto / mesiac. Fixné sadzby za spotrebu energie a distribučných služieb ako aj povinné odvodové tarify určuje cenník žalobcu, cenník PDS a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO), ktorý zároveň schvaľuje maximálne ceny dodávok a distribúcie energie. Žalobca fakturoval žalovanému dodávku elektriny, distribučné služby a ostatné regulované poplatky

podľa údajov o spotrebe energie zistených na odbernom mieste odpočtom určeného meradla alebo podľa typového diagramu dodávky v súlade s prevádzkovým poriadkom a technickými podmienkami.

2.1. Dňa 06.04.2022 vystavil žalovanému vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX za spotrebovanú energiu a poskytované distribučné služby v meranom období 01.03.2022 - 31.03.2022. V uvedenom meranom období žalovaný spotreboval spolu 253.497 kWh energie pričom mu zároveň boli poskytované distribučné služby k uvedenej spotrebe. Žalobca vyčíslil v súlade s platným cenníkom cenu spolu vo výške 134.288,93 EUR, ktorá bola tvorená : cenou za spotrebovanú energiu 97.602,52 EUR, cenou za distribúciu a prenos energie 14.041,59 EUR, DPH 22.328,82 EUR, vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 316,- EUR. Spolu 134.288,93 EUR (97.602,52 + 14.041,59 + 22.328,82 + 316) so splatnosťou k 20.04.2022. Žalovaný následne dobrovoľne plnil na evidovaný nedoplatok platbou vo výške 119,41 EUR, čím došlo k zníženiu evidovaného nedoplatku na sumu 134.169,52 EUR (134.288,93 - 119,41).

2.2. Dňa 06.05.2022 vystavil žalovanému vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX za spotrebovanú energiu a poskytované distribučné služby v meranom období 01.04.2022 - 23.04.2022. V uvedenom meranom období žalovaný spotreboval spolu 143.283 kWh energie pričom mu zároveň boli poskytované distribučné služby k uvedenej spotrebe. Žalobca vyčíslil v súlade s platným cenníkom cenu spolu vo výške 776.685,68 EUR, ktorá bola tvorená : - cenou za spotrebovanú energiu 55.167,65 EUR, - cenou za distribúciu a prenos energie 8.737,08 EUR, - DPH 12.780,95 EUR. Spolu 76.685,68 EUR (55.167,65 + 8.737,08 + 12.780,95) so splatnosťou k 20.05.2022.

2.3. Žalobca eviduje celkovú pohľadávku spolu vo výške 210.855,20 EUR, čo predstavuje súčet z nedoplatku z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 134.169,52 EUR a z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 76.685,68 EUR (134.169,52 + 76.685,68). Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou evidovanej pohľadávky, uplatňuje si žalobca nárok na zákonný úrok z omeškania.

2.4. Nakoľko pohľadávka žalobcu nebola žalovaným uhradená, pristúpil žalobca k jej vymáhaniu súdnou cestou, a to podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 11.08.2022 (ďalej aj len ako „návrh na vydanie platobného rozkazu“), ktorým sa domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica zaviazal žalovaného zaplatiť dlžnú sumu vo výške 210.855,20 EUR s príslušenstvom (ďalej aj len ako „dlžná pohľadávka“). V nadväznosti na vyššie predostreté skutočnosti je žalobca toho názoru, že dostatočným spôsobom osvedčil a teda spravdepodobnil dôvodnosť a trvanie jeho peňažného nároku, ktorému sa má nariadením domáhaného sa zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana.

3. Žalobca sa týmto z dôvodu obavy z ohrozenia exekučného vymáhania dlžnej pohľadávky, domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovenia , podľa ktorého: „Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

3.1. V súvislosti s náležitosťou opísania skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana, poukazuje na skutočnosti uvedené v článku II., bode 2.1 tohto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na skutkové a právne odôvodnenie návrhu na vydanie platobného rozkazu, z čoho je zjavný a podľa názoru žalobcu aj dostatočne osvedčený nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej pohľadávky.

3.2. V súvislosti s náležitosťou opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, žalobca v prvom rade poukazuje na samotnú výšku dlžnej pohľadávky - 210.855,20 EUR spolu s príslušenstvom, ktorá vzbudzuje obavu, že táto dlžná pohľadávka z majetku žalovaného nebude (a doposiaľ nebola) uhradená.

3.3. Žalobca lustráciou verejných registrov evidujúcich majetok fyzických a právnických osôb identifikoval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. B., tak ako sú bližšie uvedené v odseku 1. tohto uznesenia.

3.4. V nadväznosti na predostretú obavu z ohrozenia exekúcie a zákonnú prednosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pred nariadením neodkladného opatrenia sa žalobca týmto návrhom domáha zriadenia záložného práva súdom na Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. V prípade

zriadenia záložného práva na Nehnuteľnosti, toto záložné právo ako aj jeho poradie zostáva zachované aj pri prevode zálohu na tretiu osobu a v prípade výkonu záložného práva prednostným záložným veriteľom, by bol žalobca ako záložný veriteľ ďalší v poradí oprávnený sa určitým spôsobom spolupodieľať na výkone záložného práva, čím by nedošlo k podstatnému sťaženiu vymožiteľnosti žalobcovej pohľadávky. Z uvedeného je zrejmé, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa dá dosiahnuť bezodkladná úprava pomerov medzi stranami sporu.

4. Žalobca v návrhu ďalej uvádza, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia žalobcu ako veriteľa, a to zriadením záložného práva na Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného na zabezpečenie žalobcovej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom zamedzenia alebo zredukovania možného nebezpečenstva uspokojenia žalobcovej pohľadávky. Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti, teda žalovaný, realizujú faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako však postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Žalobca poukazuje aj na tú skutočnosť, že podľa rozhodovacej praxe súdov SR pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné za účelom preukázania obavy z ohrozenia exekúcie osvedčovať úmysel žalovaného zbaviť sa svojho majetku až konkrétnymi dispozičnými úkonmi s týmto majetkom.

5. Žalobca s podaným návrhom predložil listinné dôkazy, a to výpis z LV č. XXXX, zmluvnú dokumentáciu, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, faktúru č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX.

6. Z predložených listinných dôkazov súd mal za preukázaný zmluvný vzťah medzi stranami sporu, týkajúci sa dodávky elektriny žalovanému. Faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 06.04.2022, s dátumom splatnosti 20.04.2022 žalobca fakturoval žalovanému za dodanie elektriny sumu 134.288,93 eura, pričom na základe plnenia zo strany žalovaného vo výške 119,41 eura došlo k zníženiu nedoplatku na sumu 134.169,52 eura. Faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 06.05.2022, s dátumom splatnosti 20.05.2022 žalobca fakturoval žalovanému za dodanie elektriny sumu 76.685,68 eura. Spolu 210.855,20 eura.

6.1. Z výpisu z LV č. XXXX, okres Topoľčany, obec B., kat. úz. B. vyplýva, že žalovaný je vedený ako vlastník 1/1 nehnuteľností zapísaných v tomto liste vlastníctva tak, ako sú uvedené bližšie v odseku 1. tohto uznesenia. Z časti C: ťarchy uvedeného LV vyplýva zriadenie vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam tak ak je to uvedené v tejto časti listu vlastníctva.

7. Podľa až 3 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa až 3 , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Zabezpečovacie opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia a jeho návrh musí obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy strán sporu, osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená.

14. Z ustanovenia vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení uvedené v ustanovení a nasl. , je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu takýmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu.

15. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo bola judikovaná. To znamená, že podmienkou, pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, nie je najskôr priznanie peňažnej pohľadávky žalobcovi.

16. V danej veci súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to výpis z LV č. XXXX, zmluvnú dokumentáciu, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, faktúru č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX. Predloženými listinnými dôkazmi žalobca osvedčuje existenciu pohľadávok voči žalovanému.

17. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, zníženú hodnotu. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť pritom reálne a musí hroziť bezprostredne. Opodstatnenosť obavy, že budúca exekúcia bude zmarená pripadá do úvahy vtedy, keď dlžník robí úkony smerujúce k zníženiu jeho majetku natoľko, že to má negatívny vplyv na jeho majetkové pomery. Ako vyplýva zo stanoviska Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.07.1997sp. zn. , samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (toľko zo stanoviska).

17.1. Žalobca splnenie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil danosťou existencie peňažného nároku spôsobilými predmetmi záložného práva, ktorými sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a ďalej uviedol, že sa domáha zriadenia záložného práva v nadväznosti na predostretú obavu z ohrozenia exekúcie a zákonnú prednosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pred nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca neuviedol však žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré

by preukazovali jeho obavu, že zo strany žalovaného tento mieni s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať tak, aby sa sťažilo alebo znemožnilo prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu.

17.2. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neosvedčil jeden z predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie existencie obavy z ohrozenia exekúcie, preto súd jeho návrh zamietol.

18. Podľa , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).