Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-534-2015.pdf
PDF · 94.7 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/534/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol. s.r.o,. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa Bratislava 10, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: R. S., nar. X.X.XXXX, bytom W. Q. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 638,89 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 428,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 428,30 eur od 3.6.2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 53,63 eur (súdny poplatok 12,92 eur, trovy právneho zastúpenia 40,71 eur) a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.11.2015 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 638,89 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 638,89 eur od 3.6.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že s odporcom uzatvoril Zmluvu o pripojení č. A6947220, č. A6083907, č. A4533991, č. A3611595, č. B0357103 spolu s dodatok k Zmluve zo dňa 25.4.2013, č. A4754582 spolu s dodatok k Zmluve zo dňa 30.12.2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky. V zmysle uvedenej zmluvy navrhovateľ zriadil prístup s telefónnymi číslami, ktoré odporcovi umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Pri uzavretí Dodatku k zmluve odpredal odporcovi mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy S III mini white; Huawei E3131 za akciovú kúpnu cenu 1 eur. V tomto konaní domáha sa nároku vo výške škody 197 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou (280 eur; 80 eur) a jeho akciovou cenou v súlade čl. 1 bod 1.3 Dodatku. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie 01/2014 do 03/2014 vo výške 625,30 eur, porušil zmluvné povinnosti. Navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 19.5.2014 pokus o pokonávku s rozpisom neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace. Odporca na výzvu nereagoval, pohľadávka v časti vo výške 197 eur bola odpísaná. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne, a to počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 3.6.2014.
Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000 eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 25.4.2016.
Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
Navrhovateľ ako operátor služby v oblasti elektronických komunikácii uzatvoril s odporcom zmluvu o pripojení s dodatok k Zmluve zo dňa 30.12.2012 a 25.4.2013 a s kúpou mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy S III mini white; Huawei E3131 za akciovú kúpnu cenu 1 eur so záväzkom zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti 24 mesiacov a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky.
Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb za zúčtovacie obdobie 1/2014 do 3/2014 vo výške 625,30 eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 19.5.2014 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej pohľadávky do 2.6.2014 a odporca doposiaľ pohľadávku neuhradil.
V predmetnom konaní navrhovateľ uplatňuje cenu za neuhradené služby vo výške 428,30 eur a nárok na náhradu škody vo výške 210,59 eur.
Podľa § 43 ods.1 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
Podľa § 44 ods. 8 písm. b, e) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Podľa § 44 ods. 10 a 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995Zb. (účinnosť od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci a obsahom Zmluvy a Všeobecnými podmienkami, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou súd čiastočne návrhu vyhovel.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá vyššie uvedená Zmluva o pripojení spolu s dodatok k Zmluve zo dňa 30.12.2012 a 25.4.2013, pričom zmluvné povinnosti (článok 2 ) ku plneniu ktorých sa odporca zaviazal si riadne nesplnil. V časti o zaplatenie ceny služieb odporca nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku navrhovateľa na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za špecifikované zúčtovacie obdobie 01/2014-03/2014. Navrhovateľ služby dodal, odporca ich prijal a do vyhlásenia rozsudku za ne nezaplatil. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a nemal dôvod o správnosti výpočtu pochybovať. Súd preto v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 428,30 eur návrhu vyhovel, pretože odporca ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho zákonníka). Súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. aj úroky z omeškania, vzhľadom na to, že nastalo omeškanie odporcu s plnením záväzku dňom 3.6.2014.
V prejednávanej veci je predmetom konania nielen zaplatenie ceny služby, ale aj zaplatenie náhrady škody vo výške 210,59 eur. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti po dobu 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodu, zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov a pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nebolo preukázané splnenie už prvého predpokladu a to protiprávne konanie, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti ako i spôsob ukončenia zmluvy o pripojení (písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka) nepreukázal. Pokiaľ ide o samotný vznik škody, je potrebné poznamenať, že podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou a jeho akciovou cenou. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľ predáva mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu a táto škoda nie je následkom nim tvrdeného protiprávneho úkonu odporcom, ale výsledkom zmluvného konsenzu zúčastnených strán navrhovateľa a odporcu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo tvrdeným a nepreukázaným porušením povinností odporcu, ale dojednaním kúpnej ceny. Je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. V prejednávanej veci dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa a keďže v konaní nemal súd nárok navrhovateľa na náhradu škody za preukázaný, preto ho v rozsahu náhrady škody v sume 210,59 eur zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd navrhovateľovi priznal istinu 428,30 eur a podľa procesného výsledku v konaní priznaná suma predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných 210,59 eur predstavuje v danej veci táto suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. V percentuálnom vyjadrení potom predstavuje úspech navrhovateľa 67 % (tento výsledok súd vypočítal pomerom medzi sumou požadovanou a sumou priznanou); neúspech navrhovateľa predstavuje 33 % a predstavuje úspech odporcu. Čistý úspech navrhovateľa teda predstavuje 34 % (ako rozdiel v %-tuálnom vyjadrení jeho úspechu a úspechu odporcu) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bol teda úspešný navrhovateľ. Navrhovateľ náhradu trov konania uplatnil za zaplatený súdny poplatok vo výške 38 eur a ako náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 119,74 eur za 2 úkony právnej služby á 41,50 eur + á 8,39 režijný paušál + 20% DPH (prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie žaloby), ktoré boli vyčíslené v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a),c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, § 20c Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Čistý úspech navrhovateľa predstavuje 34 % a preto súd priznal titulom súdneho poplatku sumu 12,92 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 40,71 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 53,63 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).