Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10C-103-2014.pdf
PDF · 104.25 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/103/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobkyne H. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom Ž.H. K. Z., X.. S. X/X, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, o návrhu na zaplatenie sumy 331,30 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhala vydania od žalovaného bezdôvodného obohatenia vo výške 331,30 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne, počítaný od 8.5.2014 do zaplatenia s poukazom na uzavretú zmluvu o úvere. Žalovaný jej poskytol finančné prostriedky vo výške 1327,76 €. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 2589,12 €, čiže o 1261,37 € viac, ako mal žalovaný nárok, a tak sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Konštatovala, že uzavretá zmluva nespĺňala zákonom stanovené náležitosti a to uvedenie RPMN, takisto nie sú uvedené celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a treba ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania, pretože návrh bol podaný v rámci subjektívnej premlčacej lehoty, keďže žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až v deň prvej porady so svojim právnym zástupcom dňa 25.4.2014. Právny zástupca poukázal na to , že v danej veci je potrebné aplikovať 10- ročnú premlčaciu dobu, nakoľko zo strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Zdôraznil, že žalovaný aktívne podniká v poskytovaní úverov od 14.3.2001. Žalobkyňa uzavrela zmluvu takmer po 6 rokoch od účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého platila nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov v prípade absencie RPMN. Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať RPMN je podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne nutné vyhodnotiť ako úmyselné konanie žalovaného.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil s poukazom na pracovnú zaneprázdnenosť, súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Návrh žiadal zamietnuť s poukazom na obsah svojho písomného vyjadrenia. V písomných podaniach namietal miestnu príslušnosť Okresného súd Žiar nad Hronom a vzniesol námietku premlčania s tým, že právo sa premlčalo dňa 28.4.2010. Podľa jeho názoru nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, pričom konštatoval, že žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľky, a preto nie je možné jej právny nárok posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto nie je dôvod, na základe ktorého by mal byť poskytnutý úver posudzovaný ako bezúročný a bez poplatkov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom žalobkyne, ako aj právneho zástupcu žalobkyne, oboznámil sa s podaným návrhom, so zmluvou o úvere, s rozpisom splátok a pokút, s výzvou na vrátenie plnenia, s písomným vyjadrením odporcu, s ostatným spisovým materiálom.
Súd o návrhu žalobkyne rozhodol rozsudkom ( konajúci sudca JUDr. Kamila Haverlová ) zo dňa 15.10.2014 tak, že návrhu vyhovel. Proti rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17Co/41/2015 zo dňa 28.1.2016 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol doručený okresnému súdu dňa 15.2.2016.
Vzhľadom na to, že sudkyňa JUDr. Kamila Haverlová na tunajšom súde už nepracuje, spis bol v zmysle opatrenia predsedu súdu pridelený sudkyni JUDr. Jarmile Kasanovej.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)
Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Žalovaný namietal príslušnosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Súd je toho názoru, že v danej veci je daná príslušnosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom s poukazom na to, že podľa dôvodovej správy k novelizovanému zneniu § 87 písm. f/ Zákonom č. 384/2008 Z. z. je rozšírenie miestnej príslušnosti, danej na výber, príspevkom k rozšíreniu ochrany spotrebiteľa vnútroštátnymi orgánmi členských štátov Európskej únie. Je nepochybné, že žalobkyňa je spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a žalovaný je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade je významné len to, že tento spor vznikol zo zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie § 87 písm. f/ OSP umožňuje spotrebiteľovi, aby podal žalobu okrem všeobecného súdu žalovaného aj na súde, v obvode ktorého má svoje bydlisko. Keďže žalobkyňa toto právo voľby miestnej príslušnosti využila, došlo tým k založeniu miestnej príslušnosti Okresného súdu v Žiari nad Hronom.
Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 20.4.2008 Zmluvu o úvere. V zmysle uvedenej zmluvy o úvere žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 10.000,- Sk (331,94 €) a žalobkyňa sa ho zaviazala zaplatiť o sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.680,-Sk ( 321,32 €), čiže spolu 19.680,-Sk (653,26 €) v 12 mesačných splátkach po 1.646,-Sk (54,64 €), počnúc dňom 20.5.2008 na účet veriteľa. Zo zmluvy vyplýva, že žalobkyni boli finančné prostriedky vyplatené v hotovosti pri podpise zmluvy.
Žalovaný pri uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa, nakoľko konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa ako fyzická osoba bola spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že účastníci konania uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, má charakter aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalobkyni bol poskytnutý spotrebný úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania ani podnikania. Žalovaný žalobkyni poskytol finančné prostriedky v hotovosti pri podpise zmluvy, čiže ide o spotrebiteľský úver vo forme pôžičky, pričom spotrebiteľským úverom sa na účely Zákona č. 258/2001 Z. z. považuje aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Novela Občianskeho zákonníka, definovaná Zákonom č. 102/2014 Z: z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co 53/2015 zo dňa 20.4.2015).
Uzavretá zmluva spĺňa podmienku písomnej formy, avšak neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ( 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.). Zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť ( § 4 ods. 2 písm. d ), termín konečnej splatnosti úveru ( § 4 ods. 2 písm. g ),ročnú úrokovú sadzbu ( § 4 ods. 2 písm. h ), výšku, počet , termín splátok istiny , úrokov a iných poplatkov ( § 4 ods.2 písm. i ), a neobsahuje ani RPMN ( § 4 ods. 2 písm. j ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov ( § 4 ods. 3 ).
Z prehľadu splátok súd zistil, že žalobkyňa zaplatila žalovanému 11 splátok a spolu zaplatila sumu 663,24 €. Poslednú splátku zaplatila dňa 28.4.2008. Keďže úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, vznikla by povinnosť žalovaného vyplatiť žalobkyni sumu 331,30 € (663,24 € - 331,94 €).
V danej veci však žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou bol súd povinný sa zaoberať. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, ktorá je stanovená v zákone. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka a v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 107 ods. 1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené obdobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ako aj k tomu, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, avšak tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že žalobkyňa sa skutočne dozvedela o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia najskôr 25.4.2014 po porade so svojim právnym zástupcom. Žalobkyňa podala návrh na tunajší súd dňa 1.7.2014, čiže je zrejmé, že návrh bol podaný v čase plynutia subjektívnej lehoty. Navrhovateľka žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 331,30 €, pričom z prehľadu splátok je zrejmé, že poslednú splátku, ktorú zaplatila žalovanému vo výške 108,55 € zaplatila dňa 28.4.2008. Ostatné splátky boli zaplatené ešte pred týmto dátumom. Objektívna lehota uplynula dňa 28.4.2011. Z uvedeného je zrejmé tak, ako súd konštatoval, že návrh žalobkyňa podala na súd dňa 1.7.2014, že ho podala po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a vzhľadom na to, že žalovaný sa premlčania dovolal, súd nemohol žalobkyni žalovanú sumu priznať, a z toho dôvodu súd jej návrh zamietol.
Pokiaľ ide o aplikáciu trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - 54 OZ. Dualistický systém záväzkového práva v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie spotrebiteľskoprávnej a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
Súd sa nestotožnil s tvrdením zástupcu žalobkyni, že v danej veci išlo zo strany žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda plynie desaťročná objektívna premlčacia doba. V konaní nebolo preukázané ničím, že by sa žalovaný na úkor žalobkyni úmyselne obohacoval. V prípade žalovaného dôvodom bezdôvodného obohatenia mala byť úverová zmluva, ktorá sa má považovať za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na to, že neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle právnej úpravy. Aj keď súd konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, nie je možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že žalovaný mal úmysel sa obohatiť voči žalobkyni. Dôkazné bremeno na preukázanie úmyselného konania za strany žalovaného je na tom, kto tvrdí, že niekto iný sa na jeho úkor úmyselne obohatil, teda v danom prípade bolo dôkazné bremeno na žalobkyni, ktorej dôkaznou povinnosťou bolo preukázať tvrdenie, že v čase keď sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, existoval na starne žalovaného úmysle bezdôvodne sa na úkor žalobkyne obohatiť. Úmysel ( priamy alebo nepriamy ) súvisí so zavineným protiprávnym konaním zodpovedného subjektu. Protiprávne konanie, je také konanie, ktoré je v rozpore s právom. Žalobkyňa uviedla, ako protiprávne konanie absenciu náležitosti zmluvy a to RPMN a nerešpektovanie zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s neuvádzaním RPMN napriek zákonnej úprave. Súd poukazuje na to, že absenciu presne v zákone vymedzených obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy sankcionoval v záujme zvýšenej ochrany spotrebiteľa bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Žalobkyni ako spotrebiteľovi dal teda zákonodarca účinný nástroj na to, aby sa v zákonom stanovenej premlčacej dobe bránila voči popísaným postupom žalovaného ( dodávateľa úveru ).
Vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania a žalobkyňa podala návrh po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, súd jej návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný mal v konaní úspech, zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplynuli, tieto si ani neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).