Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9P-350-2013.pdf
PDF · 101.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/350/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletého I. K., nar. XX. 9. XXXX, trvalé bydlisko Q. Q., ul. Q. č. XXX/XX-X, občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky Q. K., nar. XX. 5. XXXX, trvalé bydlisko Q. Q., ul. Q. č. XXX/XX-X, občianky Slovenskej republiky a otca U. N., nar. XX. 2. XXXX, trvalé bydlisko Žilina, ul. S. č. XXXX/XX, občana Slovenskej republiky, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, na Okresnom súde Žilina dňa XX. 5. 2016, takto
rozhodol:
Súd návrh otca U. N., nar. XX. 2. XXXX, na zníženie výživného pre maloletého I. K., nar. XX. 9. XXXX, zo dňa XX. 12. 2013, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa XX. 12. 2013, zo sumu 120 EUR na sumu 70 EUR,
z a m i e t a.
odôvodnenie:
Podaním zo dňa XX. 12. 2013, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa XX. 12. 2013, sa otec maloletého dieťaťa domáhal zníženia výživného pre maloletého I. K., a to zo sumy XXX EUR na sumu 70 EUR mesačne.
Návrh odôvodnil vysokou náročnosťou výdavkov pre maloletú dcéru O., keď začali s jej prikrmovaním. Poukázal na jednotlivé výdavky pre maloleté dieťa, ako aj výdavky jeho a jeho manželky. V súčasnosti sú jeho finančné možnosti obmedzené - vo výške 730 EUR mesačne.
Matka maloletého dieťaťa navrhla v písomnom vyjadrení zo dňa XX. 12. 2013 návrh otca zamietnuť.
Podaním zo dňa 8. 1. XXXX sa otec domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd znížil výživné pre maloletého syna. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 21. 1. 2015, sp. zn. 9P 350/2013, bol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.
Navrhovateľ - otec vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že naposledy bolo určené výživné pre maloletého Sebastiána rozsudkom Okresného súdu Žilina dňa 11.4.2011. S matkou dieťaťa uzavrel rodičovskú dohodu, z ktorej vyplývala výška vyživovacej povinnosti v sume 120 EUR mesačne. Takéto výživné platí aj v súčasnosti.
Následne podal návrh na zníženie výživného a matka na zvýšenie výživného a obidva návrhy boli v roku 2013 zamietnuté.
Od apríla 2011 došlo u neho k nasledovným zmenám:
- v roku 2013 sa mu narodila dcéra Alexandra,
- od marca 2016 jeho manželka nepoberá rodičovský príspevok, predĺžila si rodičovskú dovolenku, pretože čakajú ďalšie dieťa,
- maloletá dcéra Alexandra by mala v septembri nastúpiť do škôlky,
- zvýšili si výdavky na stravu maloletej Alexandry.
V roku 2011 pracoval na Mestskej polícii v Žiline, kde pracuje aj doteraz. Vtedy mal čistý príjem zhruba 700 EUR mesačne, v roku 2013 750 až 800 EUR, rovnako v roku 2014, v roku 2015 asi 850 EUR.
Dcéra zdravotné problémy nemá. Manželka má reoperáciu očí. Nemá však zníženú pracovnú schopnosť ani invalidný dôchodok. Má problémy z očami robí sa jej zákal. Problémy s očami má od roku 2010.
K iným zmenám u neho od roku 2011 nedošlo.
So synom I. sa stretáva jeden krát do mesiaca, zoberie si ho v piatok a v nedeľu ho vráti matke. Kupuje mu oblečenie, obuv, čo si nosí aj ku matke. Mesačne takto do syna investuje asi 20 EUR. Niekedy mu kúpi hračky, stravu a podobne.
Matka maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že otec dieťaťa platí výživné riadne a včas vo výške 120 EUR. So synom sa stretáva tak, ako uviedol vo výpovedi. Keď príde syn od otca, vždy má niečo, napr. tričko, tepláky, sladkosti. Možno mu takto otec kúpi mesačne veci za 20 EUR.
V roku 2011 chodil maloletý syn do škôlky. V septembri 2011 nastúpil do školy. V roku 2013 navštevoval tretí ročník základnej školy a v septembri 2015 nastúpil do piatej triedy základnej školy. Jeho zdravotný stav je dobrý.
Matke sa zvýšili výdavky na dieťa, a to najmä jeho nástupom do školy a aj tým, že dieťa fyzicky a psychicky dospelo. Odhadla zvýšenie na 100 EUR mesačne od roku 2011. Od druhého ročníka základnej školy navštevuje syn ZUŠ - odbor výtvarný, kde platí polročne 22 EUR. Od leta 2015 chodí syn na florball, kde platí 10 EUR mesačne. K iným zmenám u dieťaťa od roku 2011 nedošlo.
Od roku 2011 až doteraz matka pracuje na Okresnej prokuratúre Žilina. V roku 2011 mala príjem asi 470 EUR, v roku 2013 asi 500 EUR, v roku 2014 tiež tak 500 EUR, v roku 2015 asi 510 EUR a v roku 2016 550 EUR.
Vyživovacia povinnosť jej nepribudla. V roku 2010 si zobrala hypotéku v celkovej výške 40.000 EUR, platila splátku asi 200 EUR mesačne. Od roku 2014 platí 260 EUR, lebo si skrátila dobu platenia hypotéky. Od roku 2011 došlo k zníženiu platby za plyn o 10 EUR mesačne. K iným zmenám od roku 2011 u nej nedošlo.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla návrh otca zamietnuť, pretože zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
_____
Súd na pojednávaní vykonal aj listinné dôkazy, preukazujúce predovšetkým príjmy a výdavky matky a otca detí, ich majetkové pomery, ich sociálny status, ako aj náklady spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa.
Súd sa na pojednávaní oboznámil predovšetkým obsahom spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P 8/2011 a z neho najmä s rozsudkom zo dňa 11. 4. 2011, č. k. 21 P 8/2011.
Toto súdne rozhodnutie sú dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného v roku 2011 a prípadnú zmenu pomerov, ktorú navrhovateľ konkretizoval v písomnom návrhu.
Z uvedeného súdneho spisu vyplýva, že výživné pre maloletého I. K. bolo určené schválenou rodičovskou dohodou na sumu 120 EUR a od podania návrhu. Dlh na výživnom od 11. 1. 2011 do vyhlásenia rozsudku vo výške 150 EUR sa otec zaviazal splácať vo výške 30 EUR mesačne.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku navštevovalo maloleté dieťa škôlku. Otcov príjem bol v tom čase 750 EUR mesačne a matkin príjem 531 EUR mesačne. Matka v návrhu na zvýšenie výživného popísala svoje príjmy a výdavky.
Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 15P 36/2013 vyplýva, že bolo začaté konanie o návrhu otca na zníženie výživného zo sumy 120 EUR na sumu 30 EUR mesačne. Otec návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P 239/2011 bolo rozvedené jeho manželstvo s Luciou N., čím došlo k poklesu jeho príjmu, došlo k zníženiu jeho príjmu rozhodnutím zamestnávateľa, dňa 19. 1. XXXX uzavrel manželstvo s O. N., manželka bola v tom čase tehotná, manželka nemala nárok na materské.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 28. 5. XXXX, č. k. 15P 36/2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 8. 2013, č. k. 11CoP/20/2013, bol návrh otca na zníženie výživného aj návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého I. Ďuranu zamietnutý.
Z rozsudku V. súdu Žilina zo dňa 1. 2. 2012, č. k. 30P 239/2012 vyplýva, že manželstvo otca dieťaťa bolo rozvedené s Q. N.. Manželstvo bolo bezdetné.
Zo sobášneho listu vyplýva, že otec maloletého dieťaťa dňa 19. 1. 2013 uzavrel manželstvo s Andreou Pikusovou.
Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu otca dieťaťa vyplýva jeho príjem v roku 2010 vo výške 853,50 EUR brutto, v roku 2012 vo výške 827 EUR brutto.
Zo správy o príjme matky v roku 2013 vyplýva, že jeho výška bola v roku 2012 497,85 EUR netto a v roku 2013 527,46 netto.
Podaním zo dňa 13. 3. 2013 sa matka domáhala zvýšenia výživného pre maloletého Sebastiána na sumu 160 EUR mesačne.
Otec v roku 2013 pracoval aj na základe dohody o vykonaní práce v Alianz - Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave. V období od marca 2012 do marca 2013 nemal z tejto činnosti príjem.
Z rodného listu vyplýva, že otcovi sa dňa 10. 3. 2013 narodila v manželstve dcéra Alexandra Pikusová.
V rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina bolo manželke otca oznámené, že nemá nárok na materské, pretože nebola potrebnú zákonnú dobu nemocensky poistená.
Z potvrdenia ÚPSVaR Žilina zo dňa 19. 8. 2013 vyplýva, že manželka navrhovateľa poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 EUR.
Súd sa oboznámil aj s prílohami k návrhu otca na zníženie výživného, z ktorého vyplýva jeho príjem a niektoré výdavky, vrátane skutočnosti, týkajúce sa zdravotného stavu maloletej Alexandry Pikusovej.
Rovnako sa súd oboznámil s príjmom matky v rozhodnom období a s niektorými výdavkami maloletého dieťaťa.
Zo správy zamestnávateľa otca vyplýva, že jeho príjem dosahoval v roku 2013 sumu od 631,04 EUR do 939,17 EUR., v roku 2014 od 435,64 EUR do 1 417,77 EUR, v roku 2015 od 722,46 EUR do 1 475,37 EUR a od januára do marca 2016 od 880,26 EUR do 1 519,87 EUT netto. Otec v roku 2013
ani v ďalšom období nemal príjem z činnosti vykonávanej na základe dohody o vykonaní práce, ktorú mal uzavretú s v Alianz - Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave.
Zo správy OR PZ, ODI Žilina vyplýva, že otec je vlastníkom motorového vozidla zn. Škoda OCTAVIA COMBI a matka HYUNDAY GETZ TB/E1/OVN.
Matka dosahovala v roku 2013 čistý priemerný mesačný príjem 529,70 EUR, v roku 2014 sumu 626,23 EUR, v roku 2015 sumu 658,56 EUR, v januári 2016 578,56 EUR
______
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
______
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom účastníkov konania - matky, otca maloletého dieťaťa a prečítaním a oboznámením obsahu listín.
Podľa § 132 OSP súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia
Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného v roku 2011, ani rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 28. 5. 2013, č. k. 15P 36/2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 8. 2013, č. k. 11CoP/20/2013, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia.
Súd pri rozhodovaní o návrhu otca vychádzal zo všeobecných zákonných kritérií, a to:
· odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, · schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, · práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne · prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, · či a v akom rozsahu došlo k zmene pomerov, a to od augusta 2013, kedy súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného,
ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.
Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Keďže predmetom konania bol návrh otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, súd zameral dokazovanie na prípadnú zmenu pomerov, čo je jediný zákonný dôvod na zmenu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine).
Pomery na strane matky od augusta roku 2013 a v rozhodnom období - od podania návrhu otcom do rozhodnutia vo veci:
Matka pracovala v roku 2011 na Okresnej prokuratúre Žilina, s príjmom 531 EUR mesačne. Matka zamestnávateľa nezmenila, je príjem sa každoročne zvyšoval, v roku 2013 v sume 529,70 EUR, v roku 2015 dosahoval výšku priemerne 660 EUR. Zvýšila sa jej mesačná splátka hypotekárneho úveru, pretože si skrátila dobu jeho splácania asi o 60 Eur mesačne
K iným podstatným zmenám u matky nedošlo.
Pomery na strane otca od augusta roku 2013 a v rozhodnom období - od podania návrhu otcom do rozhodnutia vo veci:
Otec pracuje ako pracovník Mestskej polície Žilina. V roku 2011 dosahoval jeho príjem 750 EUR netto. Postupne sa jeho príjem zvyšoval, v roku 2013 na sumu od 631,04 EUR do 936,17 EUR, až na sumu cca 850 EUR netto v roku 2016.
Otec maloletého dieťaťa:
· v roku 2013 uzavrel nové manželstvo z terajšou manželkou, · v marci 2013 otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej AlE.j (dcére z posledného manželstva),
pričom tieto skutočnosti súdy zobrali do úvahy v roku 2013, keď rozhodovali o návrhoch rodičov na zmenu výšky výživného, takže nejde o nové skutočnosti, ktorými by bolo možné preukazovať zmenu pomerov v predmetnej prejednávanej veci.
K iným podstatným zmenám u otca dieťaťa nedošlo.
Pomery na strane maloletého dieťaťa od augusta roku 2013 a v rozhodnom období - od podania návrhu otcom do rozhodnutia vo veci:
V čase zvýšenia výživného na sumu 120 EUR mesačne - v roku 2011 navštevovalo maloleté dieťa škôlku. V septembri 2013 nastúpil maloletý I. do 3. ročníka základnej školy, v septembri 2015 nastúpil do 5. triedy základnej školy (druhý stupeň).
Samozrejme, že od roku 2013 dieťa fyzicky a psychicky vyspelo a jeho odôvodnené potreby sa zvýšili. Taktiež došlo k nárastu životných nákladov.
K zmene pomerov na strane otca uzavretím manželstva a pribudnutím vyživovacej povinnosti k maloletej AQ.e sa prvostupňový aj odvolací súd už vyjadrili, keď návrh otca na zníženie výživného pre maloletého I. zamietli.
Skutočnosť, že otcova manželka je aktuálne tehotná, na predĺženej rodičovskej dovolenke a nepoberá rodičovský príspevok, nemožno hodnotiť v kontexte s oprávnenými potrebami maloletého I. ako zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Ochorenia otcovej manželky jej pracovnú schopnosť neznížili a ani je nebola priznaná invalidita.
Otcove právo uzavrieť manželstvo a mať aj ďalšie deti, súd nespochybňuje. Keď sa otec rozhodol mať ďalšie dieťa (deti), iste zodpovedne zvážil svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery tak, aby týmto rozhodnutím neutrpelo maloleté dieťa, ktoré sa mu narodilo skôr. Vznik ďalšej zákonnej vyživovacej povinnosti nemôže byť dôvodom na zníženie už trvajúcej vyživovacej povinnosti.
Súd samozrejme uznáva argument otca, že výdavky na uspokojovanie oprávnených potrieb maloletej O. rastú, ale rovnako rastú aj výdavky pre maloletého I.. Ochorenia maloletej O. nie sú takého charakteru, ktoré by podstatným spôsobom zvyšovali výdavky, na uspokojovanie je potrieb.
Otcovej dcére O. a očakávanému dieťaťu poskytujú osobnú starostlivosť dvaja rodičia, ktorí sa podieľajú spoločne aj na výdavkoch rodiny, avšak u maloletého I. musí jeho potreby uspokojovať matka sama. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že otec matke prispieva výživným a pomáha jej pravidelným braním si syna na víkendy, ako aj a kupovaním potrebných vecí (naturálne plnenia), čo je chvályhodné.
Aj za súčasného skutkového stavu, má podľa názoru súdu otec také reálne schopnosti a možnosti, aby mohol prispievať na maloletého syna sumou 120 EUR mesačne.
Keďže súd dospel k záveru, že na strane účastníkov konania nedošlo k takým zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o výživnom (zníženie výživného), návrh otca v celom rozsahu zamietol, ako nedôvodný.
_____
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:
· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne
· žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, · označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.