Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, p r o t i žalovanému: L. B., I.. X.X.XXXX, Z. Š. XXX/XXX, XXX XX O. Š. - N., o zaplatenie 701,66 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 196,93 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 23,22 Eur od 19.2.2013 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16,34 Eur od 18.3.2013 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 17,20 Eur od 18.4.2013 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19,45 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 120,72 Eur od 19.6.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 15.12.2015, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 7.1.2016, sa domáhal zaplatenia sumy 701,66 Eur, ako aj úrokov z omeškania vo výške z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 28,21 Eur od 19.2.2013 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 21,33 Eur od 18.3.2013 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 41,99 Eur od 18.4.2013 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 24,44 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 585,69 Eur od 19.6.2015 do zaplatenia. Nárok uplatnil z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby, ako aj z titulu zmluvnej pokuty, dohodnutej v zmluve medzi jeho právnym predchodcom - Slovak Telekom a.s. a žalovaným.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. dňa 13.2.2012 a následne dňa 25.2.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických telekomunikáciách. Žalobca poukázal len na príslušné faktúry, ktoré pripojil k žalobe a uviedol, že žalovaný si svoj zmluvný záväzok nesplnil, keď neuhradil faktúry za poskytnuté služby, čím porušil zmluvnú povinnosť, a preto mu vznikol aj nárok na zákonný úrok z omeškania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj keď žaloba s prílohami mu bola doručená ešte dňa 16.3.2016.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na to, že sa jedná o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.2.2012, ako aj ďalšou Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.2.2013, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, Pokusom o zmier zo dňa 1.12.2015 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 13.2.2012 a následne dňa 25.2.2013 bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb medzi poskytovateľom Slovak Telekom a.s. a žalovaným. Jej predmetom bolo poskytnutie telekomunikačných služieb a zároveň bol dohodnutý konkrétny program služieb Magio TV Naked, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému Magio Box s ovládačom, kartou a ostatným príslušenstvom. Zmluvy obsahujú aj prehlásenie žalovaného, že sa oboznámil s obsahom tejto zmluvy, ako aj so Všeobecnými podmienkami, Osobitnými podmienkami a Cenníkom, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti tejto zmluvy zaväzuje držiavať. Svojím podpisom potvrdil prevzatie Všeobecných podmienok, Osobitných podmienok a Cenníka, že si záväzne objednal služby špecifikované v Zmluve a zároveň sa zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, dodatkov k Zmluve, Obchodných podmienok a Cenníka, najmä riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie Služieb. Súčasťou tejto zmluvy je aj ustanovenie, v zmysle ktorého je Podnik oprávnený vyúčtovať Účastníkovi jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 150 Eur v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Boxu, ďalej vo výške 10,00 Eur v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio boxu a vo výške 10,00 Eur v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia ostatného príslušenstva (SCART kábel).

Žalovaný nezaplatil faktúry za poskytnuté služby, a to konkrétne:

- faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.1.2013 do 31.1.2013 vo výške 28,21 Eur so splatnosťou 18.2.2013, ktorá zahŕňala zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 Eur,

- faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.2.2013 do 28.2.2013 vo výške 21,33 Eur splatnú dňa 17.3.2013, ktorá zahŕňala zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 Eur,

- faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.3.2013 do 31.3.2013 vo výške 41,99 Eur splatnú dňa 17.4.2013, ktorá zahŕňala zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 Eur a poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 Eur (16,50 Eur + 20 % DPH vo výške 3,30 Eur),

- faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.4.2013 do 30.4.2013 vo výške 24,44 Eur splatnú dňa 18.5.2013, ktorá zahŕňala zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 Eur,

- faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.5.2013 do 31.5.2013 vo výške 585,69 Eur splatnú dňa 18.6.2013, ktorá sa týkala zmluvných pokút, a to pokuty Magio TV vo výške 299,00 Eur, pokuty za nevrátenie/poškodenie HAG vo výške 165,97 Eur, pokuty za Magio box vo výške 100,00 Eur, pokuty za diaľkový ovládač vo výške 10,00 Eur, pokuty za ostatné príslušenstvo vo výške 10,00 Eur a ostatných poplatkov vo výške 0,72 Eur.

Žalobca v žalobe vôbec nekonkretizuje porušenie zmluvných povinnosti žalovanej, len vo všeobecnosti uvádza, že neplatil riadne a včas faktúry.

Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalobcom dňa 20.11.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2011/351/20150623?ucinnost=23.01.2012>, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,39) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20150623? ucinnost=23.01.2012> 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20150623?ucinnost=23.01.2012>, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20150623?ucinnost=23.01.2012>, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20150623?ucinnost=23.01.2012>, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 43 ods. 1 zákona podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) <https://www.slov-

lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20150623?ucinnost=23.01.2012> alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).

V danom prípade uzavretou zmluvou sa žalovaný zaviazal k finančnému plneniu za služby, ktoré mu poskytoval právny predchodca žalobcu, pričom tieto služby mu boli riadne fakturované a žalovaný ich neuhradil. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie faktúr súvisiacich s poskytovaním konkrétnych telekomunikačných služieb vo výške 76,93 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 120,00 Eur, celkovo vo výške 196,93 Eur vyhovieť. Jednalo sa o faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 28,21 Eur, z ktorej súd priznal iba sumu 23,22 Eur, ďalej faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 21,33 Eur, z ktorej súd priznal iba sumu 16,34 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 41,99 Eur, z ktorej priznal iba sumu 17,20 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 24,44 Eur, z ktorej priznal iba sumu 19,45 Eur a napokon faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 585,69 Eur, z ktorej priznal iba sumu 120,72 Eur predstavujúcu zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná za porušenie povinnosti, resp. za nevrátenie, stratu alebo odcudzenie prenajatého Magio Boxu vo výške 100 Eur, nevrátenie, stratu alebo odcudzenie diaľkového ovládača k prenajatému Magio boxu vo výške 10,00 Eur a za nevrátenie, stratu alebo odcudzenie ostatného príslušenstva vo výške 10,00 Eur tak, ako si ich žalobca uplatnil a pravidelné poplatky vo výške 0,72 Eur.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušných faktúr, a to s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

Pokiaľ ide o sumu 484,93 Eur za uplatnenú zmluvnú pokutu a sumu 19,80 Eur, ktoré súd nepriznal a v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, je potrebné uviesť nasledovné:

Pokiaľ ide o sumu 504,73 Eur (pozostávajúcu zo sumy 19,80 Eur za poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie, sumy 19,96 Eur (4 x 4,99 Eur) za zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti a sumu 464,97 Eur za ostatné zmluvné pokuty), ktorú súd nepriznal a v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, je potrebné uviesť nasledovné:

Podľa § 3 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Faktúrou č. 6749806545 bol žalovanému fakturovaný poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50 Eur (bez DPH), resp. suma 19,80 Eur.

V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi takýto druh poplatku v uvedenej výške. Tento umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za príslušenstvo označuje inter alia náklady na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Paušálna výška poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50 Eur bez DPH, t.j. vo výške 19,80 Eur s DPH, bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto zapadá do definície neprijateľných zmluvných podmienok (v rozpore s ratio legis zákona a z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti).

Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR z 11.11.2013).

Sporný poplatok za prerušenie služby v dôsledku neplatenia má vyslovene sankčnú povahu a svojou podstatou predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle § 544 OZ, ktorá však musí byť dohodnutá písomne. Uvedeným poplatkom dodávateľ obchádza ust. § 544 OZ, čo je neprípustné. Zmluvnú pokutu totiž by mohol súd moderovať. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30. apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie so žalovaným výslovne dojednal.

Faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX F. Č.. XXXXXXXXX bola žalovanému fakturovaná zmluvná pokuta vo výške 4,99 Eur za nedodržanie doby splatnosti, celkovo vo výške 19,96 Eur a faktúra č. XXXXXXXXXX bola vystavená na sumu 585,69 Eur, z ktorej nepriznal sumu 299,00 Eur za Magio TV pokutu a pokutu za nevrátenie/poškodenie HAG vo výške 165,97 Eur.

Nárok na zmluvnú pokutu vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Takúto „dohodu“ o zmluvnej pokute však súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je totiž nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 ods. 1 OZ.

Súd uvádza, že žalobca tento nárok žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Žalobca totiž neuviedol o aké zmluvné porušenie povinnosti zo strany žalovanej konkrétne išlo, zvlášť ak v zmluve boli uvedené v súvislosti s porušením tohto záväzku rôzne poplatky. V sporovom konaní pritom platí zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je nepochybne sporové), a preto je zásadne vecou účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Žalobca už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť má žalobca aj v priebehu konania (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.). Každý z účastníkov teda musí v závislosti na hypotéze príslušnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Pri splnení povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že účastník musí označiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení. V opačnom prípade nesie za predpokladu, že ním tvrdené skutočnosti neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jeho neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu žalobca v danom prípade nesplnil.

Právny predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom smernice

rady 93/13/EHS ak by sa pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobila poškodiť spotrebiteľa.

Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ust. § 53 OZ.

Súd len pripomína ust. § 53a ods. 1 OZ, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53a ods. 1 teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. V takomto prípade, ak si žalobca uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu napriek spomínanému zákonnému zákazu, nie je možné uplatnenému nároku poskytnúť právnu ochranu, a preto žaloba aj z toho dôvodu v tejto časti bola nedôvodná.

Plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky by zakladalo bezdôvodné obohatenie. Nie bezvýznamným je aj fakt, že žalobca nepreukázal samotný základ nároku, podľa ktorého si právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu, čomu malo predchádzať porušenie povinnosti. Súd môže svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané a s vysokou pravdepodobnosti až na hranici istoty zistené. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným voči právnemu predchodcovi žalobcu a opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému je nedôvodný s poukázaním na jeho uplatnenie v rozpore so zákonom, keď dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je absolútne neplatná.

Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. nakoľko súd mal za to, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. na žalobcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil len žalobca, ten však bol v prevažnej časti uplatneného nároku neúspešný, preto mu nárok na náhradu trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.