Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cbi-23-2015.pdf
PDF · 115.56 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cbi/23/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci navrhovateľa: DELFIN - REAL s.r.o., so sídlom Horné Suroviny 1010, 905 01 Senica, IČO: 35 922 206, právne zastúpený: POTOMA & Co., s.r.o., so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 36 861 898 proti odporcovi: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, správca úpadcu ER - PRINT, a.s., so sídlom Vrútocká 46, 821 04 Bratislava, IČO: 36 246 425, právne zastúpený Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, o určenie pohľadávok prihlásených do konkurzu, takto
rozhodol:
U r č u j e s a , že pohľadávky žalobcu uplatnené súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok dňa 5.2.2015 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/17/2012 spolu vo výške 66.200 eur a to pohľadávka č. 1: istina vo výške 20.000 eur, úroky z omeškania vo výške 2.230 eur, spolu vo výške 22.230 eur pohľadávka č. 2: istina vo výške 46.200 eur, úroky z omeškania vo výške 5.151, 30 eur spolu vo výške 51.351,30 eur, sú čo do právneho dôvodu, výšky a poradia nesporné a oprávnené.
Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
Úpadca ER-PRINT a.s. so sídlom Vrútocká 46, 821 04 Bratislava, IČO: 36 246 425 j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 332,58 eur, za trovy právneho zastúpenia, do rúk právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.8.2015, domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávky v celkovej výške 96.228,54 eur uplatnené Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok žalobcu dňa 5.2.2015 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod spis. zn. 25K/17/2012, t.j. a) pohľadávka poradové číslo 1: istina vo výške 20.000 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 2.230 eur, t.j. v celkovej výške 22.230 eur. b) pohľadávka poradové číslo 2: istina vo výške 46.200 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5.151,30 eur, t.j. v celkovej výške 51.351,30 eur c) pohľadávka poradové číslo 3: istina vo výške 7.140 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 461,41 eur, t.j. v celkovej výške 7.601,41 eur d) pohľadávka poradové číslo 4: istina vo výške 7.140 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 399,64 eur, t.j. v celkovej výške 7.539,64 eur; e) pohľadávka poradové číslo 5: istina vo výške 7.140 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 366,19 eur, t.j. v celkovej výške 7.506,19 eur.
sú čo do právneho dôvodu, výšky a poradia nesporné. V žalobe uviedol, že dňa 5.2.2015 si ako veriteľ úpadcu, spoločnosti ER - PRINT, a.s., uplatnil súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod č.k. 25K/17/2012 nezabezpečené pohľadávky v celkovej výške 96.228,54 eur a špecifikované vyššie. Dňa 14.7.2015 bolo žalobcovi doručené Oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 9.7.2015, v ktorom správca oznámil žalobcovi, že jeho pohľadávky boli popreté, pričom:
a) dôvodom popretia pohľadávok pod poradovým číslom 1 a 2 čo do právneho dôvodu, výšky a poradia (t.j. pohľadávky v celkovej výške 22.230 eur a pohľadávky v celkovej výške 51.351,30 eur) mala byť skutočnosť, že : „Veriteľ nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávky a ani jej výšku, nedošlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky, úpadca neeviduje pohľadávku v účtovníctve, spriaznenosť - Miroslav Vépy, Pavol Mikulič a Jaroslav Žísek“;
b) dôvodom popretia pohľadávok pod poradovým číslom 3 až 5 čo do právneho dôvodu, výšky a poradia (t.j. pohľadávky v celkovej výške 7.601,41 eur, pohľadávky v celkovej výške 7.539,64 eur a pohľadávky v celkovej výške 7.506,19 EUR) mala byť skutočnosť, že: „Veriteľ nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávky a ani jej výšku, úpadca neeviduje pohľadávku v účtovníctve, spriaznenosť - H.K dôvodom popretia pohľadávok pod poradovým číslom 1 a 2 žalobca uviedol, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky vo výške 20.000 eur (pohľadávky evidovanej pod por. č.1 v celkovej prihlásenej výške 22.230,- EUR) bola Zmluva o pôžičke č. XX/XXXX/EP zo dňa 1.7.2011, na základe ktorej žalobca poskytol úpadcovi pôžičku/ peňažné prostriedky vo výške 20.000 eur, čo žalobca preukazuje zmluvou o pôžičke, príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 1.7.2011. Úpadca sa zaviazal peňažné prostriedky poskytnuté na základe pôžičky vrátiť žalobcovi najneskôr do 31.12.2011. Úpadca poskytnutú pôžičku/peňažné prostriedky žalobcovi nevrátil. Žalobca sa s úpadcom v článku III ods. 1 predmetnej Zmluvy o pôžičke dohodli, že: „V prípade omeškania plnenia dlžníka, sa dlžník zaväzuje uhradiť úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania plnenia.“ Nakoľko Úpadca napriek vyššie uvedeným dojednaniam, poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi, dostal sa svojím konaním do omeškania a je povinný podľa vyššie citovaného článku Zmluvy o pôžičke zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej istiny (poskytnutých peňažných prostriedkov) aj dojednané úroky z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania s vrátením peňažných prostriedkov odo dňa nasledujúceho po dojednanej splatnosti až do dňa vyhlásenia konkurzu. Obdobne tomu bolo aj u pohľadávky č. 2., ktorej právnym dôvodom vzniku vo výške 46.200 eur (pohľadávky evidovanej pod por. č.2 v celkovej prihlásenej výške 51.151,30 EUR) bola Zmluva o pôžičke č. 07/2011/EP zo dňa 16.9.2011, na základe ktorej poskytol žalobca úpadcovi pôžičku/peňažné prostriedky vo výške 46.200 eur, čo žalobca preukazuje zmluvou o pôžičke, príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 16.9.2011. Úpadca sa zaviazal peňažné prostriedky poskytnuté na základe vyššie uvedenej Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.09.2011 vrátiť žalobcovi najneskôr do 31.12.2011, čo neurobil a žalobcovi tak vnikol nárok okrem dlžnej istiny (poskytnutých peňažných prostriedkov) aj nárok na dojednané úroky z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dojednanej splatnosti až do dňa vyhlásenia konkurzu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že dostatočne preukázal tak právny dôvod ako aj výšku prihlásených pohľadávok 1 a 2 a k popretiu došlo bez zákonných dôvodov. K pohľadávkam č. 3 a až 5 žalobca uviedol, že dňa 15.1.2010 bola medzi žalobcom ako poskytovateľom a úpadcom ako objednávateľom uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb, v ktorej sa žalobca zaviazal, že zabezpečí pre úpadcu podnikateľské poradenstvo a úpadca zaviazal zaplatiť žalobcovi za zabezpečenie podnikateľského poradenstva dojednanú odplatu. V článku V zmluvy sa žalobca s úpadcom dohodli, že: „Za zabezpečenie záležitostí podľa ustanovení tejto zmluvy sa objednávateľ zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi mesačne sumu v rozmedzí od 5.500 eur do 6.500 eur v závislosti od množstva vykonaných úkonov. Odmena je splatná podľa termínu uvedeného na faktúre.“ Žalobca poskytol riadne a včas v mesiacoch október 2011, november 2011 a december 2011 úpadcovi podnikateľské poradenstvo v celkovej výške 21.420 eur, ktoré bolo vyfakturované faktúrou č. 10110017 zo dňa 14.11.2011 na sumu 7.140 eur, splatná dňa 28.11.2011, faktúrou č. 10110020 zo dňa 12.12.2011 na sumu 7.140 eur, splatná dňa 26.12.2011, faktúrou č. 10110021 zo dňa 31.12.2011 na sumu 7.140 eur, splatná dňa 14.1.2012. Ako je zrejmé zo znenia Súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok žalobcu zo dňa 2.2.2015, právnym dôvodom vzniku predmetných pohľadávok žalobcu voči bolo poskytnutie služieb/poradenstva zo strany žalobcu v mesiacoch október až december 2011. Nakoľko Úpadca napriek vyššie uvedeným dojednaniam žalobcovi dlžnú sumu neuhradil, dostal sa svojím konaním do omeškania a je povinný podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej istiny aj zákonné úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých súm až do dňa vyhlásenia konkurzu. Žalobca dostatočne preukázal tak právny dôvod ako aj výšku prihlásených pohľadávok 3 až 5, pohľadávky nesporne existujú tak, ako si ich žalobca v predmetnom konkurznom konaní uplatnil súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok dňa 14.7.2015 (čo do právneho dôvodu, výšky a poradia) a k popretiu pohľadávok evidovaných pod č. 3 až 5 v celkovej výške 22.647,24 eur došlo bez zákonných dôvodov.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.12.2015 (č.l. 25 spisu ) uviedol, že žalobu pokladá za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Žalovaný neeviduje prihlásené pohľadávky vo svojom účtovníctve a teda nejde o preukázaný nárok žalobcu. Preto žalovaný trvá na dôvodoch popretia.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.1.2016 (č.l. 31) uviedol, že skutočnosť, že dlžník neeviduje svoje záväzky vo svojom účtovníctve nepreukazuje, že takéto pohľadávky neexistujú a dlžník nie je povinný takéto záväzky plniť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobcu, konateľa žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, svedkyne oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so zmluvami o pôžičke, pokladničnými dokladmi, zmluvou o poskytovaní služieb, faktúrami, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Právna zástupkyňa žalobcu v konaní uviedla, v súvislosti s pohľadávkou pod poradovým č. 1 vo výške 22.230 eur žalobca dostatočne preukázal, že právnym dôvodom vzniku tejto pohľadávky je zmluva o pôžičke č. 0X/XXXX/RP zo dňa 1.7.2011. V článok 2 odsek 5 zmluvy dlžník podpisom tejto zmluvy prehlásil, že dňom podpisu zmluvy prevzal od veriteľa finančnú čiastku v sume 20.000 eur v hotovosti. V tejto súvislosti poukázala na príjmový pokladničný doklad zo dňa 1.7.2011 ako aj výdavkový doklad č. Y. zo dňa 1.7.2011 z ktorých je zrejmé že k poskytnutiu pôžičky reálne došlo pričom. Predmetná pohľadávka existuje čo do právneho dôvodu výšky a jej vymáhateľnosti. V súvislosti s pohľadávkou pod poradovým č. 2 vo výške 51.351,30 poukázala, že právnym dôvodom je zmluva o pôžičke č. X/XXXX/EP zo dňa 16.9.2011. V článku 2 odsek 5 veriteľ potvrdil, že v deň podpisu zmluvy poukázal sumu uvedenú v bode 1 tohto článku v plnej výške do pokladne spoločnosti. Z výdavkového pokladničného dokladu č. Y. zo dňa 16.9.2011 a tiež príjmové dokladu zo dňa 16.9.2011 vyplýva, že k poskytnutiu pôžičky reálne došlo. Právny dôvod, výška a vymáhateľnosť pohľadávky je preukázaná. Pri pohľadávke č. 3 vo výške 7.601,41 eur, č. 4 vo výške 7.539,64 a č. 5 vo výške 7.506,19 eur poukázala na to že právnym dôvodom vzniku týchto pohľadávok je zmluva o poskytovaní služieb, na základe ktorej žalobca poskytoval podnikateľské poradenstvo úpadcovi ako objednávateľovi týchto služieb. Reálne sa toto poradenstvo realizovalo, táto skutočnosť nebola doposiaľ žiadnym spôsobom relevantne spochybnená, v minulosti úpadca obdobné faktúry aj riadne uhrádzal. Bližšie sa k okolnostiam výkonu činnosti vyjadriť nevedela a ani súčasný konateľ žalobcu, keďže v tej dobe bol zástupcom žalobcu vtedajší prokurista pán Toman. Zdôraznila, že faktúry ktoré sú predmetom konania neboli úpadcom aj napriek tomu že mu boli doručené vrátené, namietané. Dôvodu popretia - spriaznenosť osôb uviedla, že táto skutočnosť nie je podstatná pri posudzovaní existencie pohľadávky a jej rozsahu a vzniku. Žalobca tieto pohľadávky eviduje vo svojom účtovníctve. Doteraz zo strany úpadcu neboli spochybnené. DPH bola riadne odvedená. Štatutárny zástupca žalobcu A.š sa v plnom rozsahu pridržal obsahu výpovede právnej zástupkyne a dodal, že konateľom žalobcu sa stal až v priebehu roku 2015, preto sa bližšie k skutkovým okolnostiam vyjadriť nevie.
Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že správca neeviduje v účtovníctve predmetné pohľadávky, z toho dôvodu aj poprel pohľadávky pod poradovým č. 1 až 5 a má za to že práve z tohto dôvodu je ich existencia sporná. K prihláškam pohľadávok neboli priložené listinné dôkazy a tieto boli priložené až následne k žalobe a to PPD a VPD zo dňa 1.7.2011, PPD a VPD zo dňa 16.9.2011, zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 15.1.2010. Vzhľadom na to že tieto listinné dôkazy boli doložené až v priebehu súdneho pojednávania a správca sa s nimi oboznámil až v priebehu súdneho pojednávania a správca má postupovať s odbornou starostlivosťou a porovnávať tieto doklady s účtovnou dokumentáciu má správca za to ak neeviduje predmetné doklady ktoré preukazujú pohľadávky že nie sú preukázané. Môže tu existovať podozrenie či tieto úkony nie sú fiktívne, urobené dodatočne. Pri pohľadávkach pod č. 3 až 5 žiadajú, aby protistrana preukázala vykonané a fakturované úkony. Žiadal vypočuť osoby, ktoré podpisovali pokladničné doklady a mali ozrejmiť nedostatočne preukázanú skutočnosť prijatia pôžičiek a plnenia z pôžičiek. Svedkyňa F. v konaní uviedla, že do konca februára 2012 bola v pracovnom pomere u úpadcu a vykonávala aj zároveň funkciu predsedkyňa predstavenstva úpadcu, ktorá funkcia jej zanikla v máji
2012. Potom čo jej boli dané súdom k nahliadnutiu listinné dôkazy - príjmové pokladničné doklady (č.l. 10,13 spsiu) a Zmluva o poskytovaní služieb z č.l. 17, v ktorých je uvedené že tieto za dlžníka uzatvára v zastúpení aj predsedkyňa predstavenstva F. uviedla, že potvrdzuje uzavretie uvedených právnych úkonov, písomných zmlúv. Na otázku súd akým spôsobom došlo reálne k poskytnutiu pôžičiek odpovedal, že na detaily si s odstupom času už nepamätám, ale vie potvrdiť s istotou že na základe zmlúv sa plnilo, odmietla, že by išlo o fiktívne zmluvy. K príjmovému pokladničnému dokladu zo dňa 1.7.2011 na sumu 20.000 eur uviedla, že predmetný doklad vyhotovila účtovníčka spoločnosti p. O. a na doklade sa nachádza pri podpise príjemcu jej vlastnoručný podpis, keďže v tej dobe mala fyzicky na starosti pokladňu spoločnosti. Týmto potvrdila a potvrdzuje to aj listinný doklad, že do pokladne spoločnosti, úpadcu bola vložená suma 20.000 eur. Na základe pokladničného dokladu mala pani O. ako účtovníčka aj uvedený príjem zaúčtovať do účtovníctva spoločnosti. Jej náplňou nebolo toto kontrolovať, ale vykonával sa pravidelný ročný audit spoločnosti, ktorý robila pani Ing. Y. a nebol dôvod aby sa prijatie takéhoto plnenia nezaúčtovalo. Má za to, že to v účtovníctve vedené bolo. Obdobne sa vyjadrila aj k listinnému dôkazu príjmovému pokladničnému dokladu zo dňa 16.9.2011 na sumu 46.200 eur. Na otázku súdu aby sa vyjadrila k článku V. zmluvy o poskytovaní služieb a to najmä akým spôsobom sa presne určovala odplata, cena za poskytnuté poradenské služby, keďže cena v zmluve je určená v rozmedzí od 5.500 eur do 6.500 eur v závislosti od množstva vykonaných úkonov a akým spôsobom sa odkontrolovalo a preukazovalo medzi stranami vykonanie a množstvo vykonaných úkonov svedkyňa odpovedala, že v spoločnosti vykonávala ekonomické činnosti výrobného charakteru polygrafickej výroby. Obchodné záležitosti aké sú uvedené v zmluve mal na starosti finančný manažér spoločnosti E. a preto sa nevie vyjadriť či o tejto skutočnosti existovali nejaké osobitné záznamy. Svedkyňa si svedočné neuplatnila. Zo zmluvy o pôžičke č. XX/XXXX/EP. zo dňa 1.7.2011 (č.l. 9 spisu) súd zistil, že v tento deň uzavreli žalobca ako veriteľ a úpadca ako dlžník v zastúpení predsedkyňou predstavenstva F. zmluvu o pôžičke na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky v celkovej sume 20.000 eur do 31.12.2011. Dlžník prehlásil, že dňom podpisu zmluvy prevzal sumu 20.000 eur v hotovosti.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 1.7.2011 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že v tento deň úpadca potvrdil prijatie hotovosti 20.000 eur od žalobcu.
Zo zmluvy o pôžičke č. XX/XXXX/EP. zo dňa 16.9.2011 (č.l. 11 spisu) súd zistil, že v tento deň uzavreli žalobca ako veriteľ a úpadca ako dlžník v zastúpení predsedkyňou predstavenstva F. zmluvu o pôžičke na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky v celkovej sume 46.200 eur do 31.12.2011. Dlžník prehlásil, že dňom podpisu zmluvy prevzal sumu 46.200 eur v hotovosti.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16.9.2011 (č.l. 13 spisu) súd zistil, že v tento deň úpadca potvrdil prijatie hotovosti 46.200 eur od žalobcu.
Zo zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej v zmysle § 269 ods. 2 ObchZ. (č.l. 17 spisu) súd zistil, že dňa 15.1.2010 uzavreli úpadca ako objednávateľa a žalobca ako poskytovateľ zmluvu na základe ktorej sa poskytovateľ zaviazal zabezpečiť pre objednávateľa podnikateľské poradenstvo - poradenské služby v oblasti podnikateľských aktivít a objednávateľ zaviazal zaplatiť mu za to odplatu. V článku V. zmluvy si strany dohodli, že za zabezpečenie záležitostí podľa zmluvy sa objednávateľ zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi mesačne sumu v rozmedzí od 5.500 eur do 6.500 eur v závislosti od množstva vykonaných úkonov.
Z faktúry č. 10110017 zo dňa 14.11.2011 (č.l. 14 spisu) súd zistil, že žalobca ako dodávateľ vystavil v tento deň úpadcovi ako odberateľovi faktúru na sumu 7.140 eur za poradenstvo za mesiac október 2011.
Z faktúry č. 10110020 zo dňa 12.12.2011 (č.l. 15 spisu) súd zistil, že žalobca ako dodávateľ vystavil v tento deň úpadcovi ako odberateľovi faktúru na sumu 7.140 eur za poradenstvo za mesiac november 2011.
Z faktúry č. 10110021 zo dňa 31.12.2011 (č.l. 16 spisu) súd zistil, že žalobca ako dodávateľ vystavil v tento deň úpadcovi ako odberateľovi faktúru na sumu 7.140 eur za poradenstvo za mesiac december 2011.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
Podľa § 32 ods. 15 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 32 ods. 16 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
Podľa § 28 ods. 6 ZKR, doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby o určenie popretej pohľadávky bolo nutné ako predbežnú otázku posúdiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o návrhu žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo sp.zn. 25K/17/2012 zo dňa 3.8.2012, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 154/2012 zo dňa 10.8.2012, bol vyhlásený dňom 11.8.2012 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) konkurz na majetok dlžníka ER-PRINT, a.s., a súčasne bol ustanovený predbežný správca. V zmysle § 28 ods. 2 ZKR začala plynúť 45 dňová základná lehota na podávanie prihlášok v ktorej navrhovateľ zaslal prihlášky správcovi. Správca v 30 dňovej lehote na popieranie pohľadávky poprel s tým, že písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo žalobcovi dňa 14.7.2015. Dňa 15.7.2015 začala plynúť žalobcovi v zmysle § 32 ods. 9 ZKR 30 dňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Žalobca ako veriteľ si uplatnil právo na určenie popretých pohľadávok na súde žalobou dňa 13.8.2015. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote a teda včas.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný poprel viaceré pohľadávky z viacerých a rôznych dôvodov je nutné preskúmať každú pohľadávku a dôvod osobitne.
Súd na základe vykonaného dokazovania a to najmä listinných dôkazov - zmlúv o pôžičke, príjmových pokladničných dokladoch a svedeckej výpovede F. má dostatočne hodnoverne preukázaný u pohľadávok č. 1 a 2 ako právny dôvod, titul ich vzniku, tak aj ich výšku a súd dospel k záveru, že tieto pohľadávky boli popreté nedôvodne. V konaní bolo preukázané, že sa na základe zmlúv o pôžičkách reálne úpadcovi plnilo, úpadca pôžičku v dohodnutej dobe ani čiastočne nevrátil a súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že skutočnosť, že dlžník neeviduje tieto záväzky vo svojom účtovníctve bez ďalšieho nepreukazuje, že takéto pohľadávky neexistujú, nevznikli a dlžník nie je povinný takéto záväzky plniť. Táto skutočnosť nie je rozhodujúca a zásadná pri posudzovaná právneho dôvodu vzniku týchto pohľadávok a ich výšky. Žalobca si dôvodne v zmysle č. II. bod 1 zmluvy uplatnil aj príslušenstvo (zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne) predmetných pohľadávok. Spriaznenosť osôb ako žalobcom uvedený dôvod popretia nemá žiaden vplyv pri posudzovaní dôvodnosti vzniku a výšky nároku, pohľadávky žalobcu. Súd preto dospel k záveru, že prihlásené pohľadávky č. 1 a 2 žalovaný z dôvodu, že žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávok, ich výšku, nedošlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky, úpadca neeviduje pohľadávky v účtovníctve, spriaznenosť osôb poprel neodôvodnene a v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.
Pri pohľadávkach č. 3 až 4. však dáva súd za pravdu žalovanému, že žalobca nedostatočne preukázal výšku uplatnených pohľadávok. Právny titul opäť nie je podľa názoru súdu sporný, nakoľko dôvodom vzniku pohľadávok je písomná Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 15.1.2010, ktorú uzavrel úpadca ako objednávateľ a žalobca ako poskytovateľ a na základe ktorej sa žalobca zaviazal zabezpečiť pre úpadcu podnikateľské poradenstvo - poradenské služby v oblasti podnikateľských aktivít a objednávateľ zaviazal zaplatiť mu za to odplatu. V článku V. zmluvy si strany dohodli, že za zabezpečenie záležitostí podľa zmluvy sa objednávateľ zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi mesačne sumu v rozmedzí od 5.500 eur do 6.500 eur (bez DPH) v závislosti od množstva vykonaných úkonov. Zo zmluvy tak jednoznačne vyplýva, že nárok na odmenu je podmienený vykonaním objednaných úkonov. V konaní ale žalobcom nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalobca nejaké úkony, ktoré si účtoval vôbec vykonal a preto nie je možné dospieť ani k záveru o vzniku nároku žalobcu na dohodnutú odplatu. Ak by žalobca preukázal samotnú skutočnosť reálneho vykonania fakturovaných úkonov, tak opäť v konaní nebolo preukazované z akého dôvodu si fakturoval sumu za každý mesiac vo výške 7.140 eur (s DPH). Je síce pravda, že takáto suma je v zmluvnými stranami dohodnutom rozmedzí 6.600 eur (5.500 eur bez DPH) do 7.800 eur (6.500 eur bez DPH) avšak bez bližšej špecifikácie jej určenia by bolo možné priznať ju len v najnižšej dohodnutej výške 6.600 eur a nie 7.140 eur. Takáto úvaha je však bezpredmetná, keďže ako je vyššie uvedené žalobca nie len že nepreukázal výšku uplatneného nároku, pohľadávok č. 3 až 5. (určenej množstvom vykonaných úkonov) ale ani samotný vznik takéhoto nároku, podmieneného reálnym výkonom úkonov. Je zrejmé, že žalobca bol v dôkaznej núdzi a neuniesol dokazné bremeno, ktoré ho v tomto smere zaťažovalo a preukázať reálne vykonanie úkonov poradenskej služby v mesiacoch október až december 2011 a množstvo týchto úkonov určujúcich presnú výšku fakturovanej odplaty. Predloženie len samotných faktúr č. 10110017, 10110020, 10110021, na úhradu týchto pohľadávok nie je dôkazom dostatočným, ak žalovaný v súčasnosti ako správca dlžníka spochybnil z dôvodu pochybnosti tento nárok a rozporuje ho (nie je rozhodujúce, že ho nerozporoval v minulosti po doručení faktúr dlžník). Prihlásené pohľadávky č. 3 až 5. žalovaný poprel dôvodne a preto v tejto časti žalobu ako dôvodnú zamietol.
Nakoľko žalobca mal vo veci len čiastočný úspech, o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 11 ods. 1 (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil a vzhľadom k tomu procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal náhradu trov konania spolu vo výške 332,58 eur (vo výške percentuálneho rozdielu v úspešnosti účastníkov predstavujúcej 52 % z celkových trov konania /predmetom určenia spolu suma 96.228,54 eur = 100%, dôvodne určená suma 73.581,30 eur = 76 %, úspech žalovaného 24 %, rozdiel 52 % ). Celkové trovy konania žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 639,58 eur (za 2 úkony právnej služby po á 64,53 eur /11.8.2015 prevzatie a príprava, 11.8.2015 podanie žaloby/, za 3 úkony po á 66 eur /27.1.2016 písomné vyjadrenie vo veci samej, účasť na pojednávaní v deň 1.4.2016 a 11.5.2016/, náhrada hotových výdavkov (§ 15 a nasl. vyhlášky): 2 x náhrada cestovného Bratislava - Trnava a späť, 114 km, spolu 58,80 eur, 2 x režijný paušál (§ 16 vyhlášky) po á 8,39 eur, 3 x režijný paušál po á 8,58 eur, náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky): 2 x Bratislava - Trnava a späť, 8 polhodín po á 14,30 eur, spolu 137,28 eur, odmena a náhrady zvýšené podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o 20 % daň z pridanej hodnoty) s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu.
Súd inak za potrebné považuje ešte uviesť, že žalobca si vyčíslil nesprávne náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 3.662,63 eur, pričom správna výška mala byť 332,58 eur. Keďže žalobca si uplatnil náhradu trov konania (nesprávne) vo výške väčšieho rozsahu ako priznávaná suma, súd rozhodol o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia len do výšky, ktorá správne žalobcovi patrí, teda do sumy 332,58 eur a zvyšok, do sumy pozostávajúcej z vyčíslených trov právneho zastúpenia žalobcu, súd v zmysle vyššie uvedeného neuznal. Právny zástupca žalobcu nesprávne pri vyčíslení trov konania vychádzal pri určení tarifnej odmeny za úkony právnej služby z hodnoty pohľadávok pričom správne mal vychádzať z určenia výšky tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci a tento záver aj korešponduje s ustálenou súdnou praxou.
Trovy incidenčného konania sú vylúčené z uspokojenia v rámci konkurzu, čo znamená, že súd môže tieto trovy konania procesne úspešnému účastníkovi priznať, avšak tieto nie je možné uspokojiť z konkurznej podstaty. V prípade, ak v konaní bol neúspešný správca, trovy konania súd prizná úspešnému veriteľovi voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v konaní vystupuje namiesto úpadcu s tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z úpadcovho majetku, ktorý mu zvýši po zrušení konkurzu.
Aj keď je priznaná náhrada trov konania proti správcovi, nie sú jeho „osobnými trovami“, pretože správca koná v mene úpadcu a na jeho účet. Náhrada trov konania je preto pohľadávkou proti úpadcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.