Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sd/14/2016

Potvrdené rozhodnutím 9So/230/2016
„Identifikačné číslo spisu: 8016200160 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8016200160.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľky: X. T., bytom B. XXXX/X, X. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č.8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11.5.2016, č.k. 6Sd/14/2016-16, jednomyseľne takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11.5.2016, č.k. 6Sd/14/2016- 16, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľky X. T., bytom B. XXXX/X, X. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o invalidný dôchodok takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2015.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.11.2015 odporkyňa podľa § 71 (správne § 70), § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákona“ ) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 22.10.2015. Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovení § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona podľa ktorých, poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dôvodila, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Poprad zo dňa 22.10.2015 nie je navrhovateľka invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie jej zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 22.10.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia a namietala, že jej zdravotný stav sa nezlepšil, naopak stále pretrváva a má pocit, že sa to zhoršuje. Stále nepočuje a v novembri 2015 bola hospitalizovaná s pretrvávajúcim hučaním a šumením v ušiach. Po vyšetrení magnetickou rezonanciou jej boli zistené na mozgu lezie v počte 8 a následne urobené vyšetrenie v nemocnici. Aj napriek liečbe infúziami a liekmi, ktoré berie sa jej stav nezlepšil. Od 15.07.2015 nosí načúvací aparát a má zníženú schopnosť nájsť si prácu. Má pocit menejcennosti o strachu o svoju budúcnosť.

K opravnému prostriedku navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 09.03.2016, v ktorom popísala doterajší priebeh konania, poukázala na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia a poverená zástupkyňa odporkyne navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1,2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250 a.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového a posudkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 22.10.2015 požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku. Na základe tejto žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad výsledkom, ktorého je Lekárska správa a Odborný posudok o invalidite zo dňa 22.10.2015. V predmetnom posudku posudkový lekár sociálneho poistenia popísal odborné lekárske vyšetrenia predložené navrhovateľkou v konaní, na základe ktorých stanovil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť, zaradené do kapitoly VII., oddiel B, položka 5, prílohy č. 4 zákona, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľka je v sledovaní v ORL ambulancie pre nedočujnosť. Opakovane Fowler 56%, čo je stredne ťažká nedočujnosť.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol opätovne posudzovaný jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko Poprad, výsledkom ktorého je Lekárska správa a Odborný lekársky posudok zo dňa 01.03.2016, v ktorom posudkový lekár popísal odborné lekárske vyšetrenia predložené navrhovateľkou v konaní, na základe ktorých určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie obojstranná stredne ťažká nedočujnosť, zaradené do kapitoly VII., oddiel B, položka 5, prílohy č. 4 zákona, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%. Ako iné zdravotné postihnutie uviedol depresia v súvislosti s nepriaznivým somatickým stavom, pre ktoré percentuálnu mieru nezvýšil. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľka je v dispenzárizácii foniatra pre nedočujnosť a šumenie v ušiach. Opakované audiometrické vyšetrenie zisťuje celkovú stratu sluchu podľa Fowlera na úrovni 56,9%, čo je stredne ťažká nedočujnosť. Bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení pre ambulantne zistené demyelinizačné lézie v počte 8 s podozrením na SM alebo neuroboreliózu, ako aj v súvislosti s pretrvávaním šumenia v ušiach a hučanie v hlave. Ani jedno z ochorení, na ktoré bolo podozrenie nebolo potvrdené. Šumenie v ušiach a hučanie v hlave neurologické vyšetrenie neobjasnili. Je predpoklad, že je to skôr na psychickom podklade. Pri posudzovaní zdravotného stavu bolo hodnotené aj psychiatrické vyšetrenie. Navrhovateľka sa v psychiatrickej ambulancii lieči od októbra 2015, cca 4-5 mesiacov. Závery týchto odborných vyšetrení vyznievajú, skôr ako rentovo účelové aj z tohto dôvodu, že je to vyšetrenie pre potreby Sociálnej poisťovne. Záverečná diagnóza v psychiatrickom vyšetrení je nevierohodná aj z tohto dôvodu, že navrhovateľka aj pri dnešnom hodnotení zdravotného stavu vôbec nejaví známky depresie. Počas explorácie imlulzívna, rezonantná, nepokojná, excitovaná, čo nekoleruje s adynamiou, anenergiou a

ťažkou depresiou, čo popisuje psychiater v opakovaných vyšetreniach. Toto ochorenie tiež nespĺňa kritéria dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pretože od prvého vyšetrenia až do súčasnosti ubehlo cca 5 mesiacov. Reumatologické vyšetrenie je bez závažných somatických porúch. V súvislosti s poruchami sluchu stredne ťažkého stupňa, ktoré posudkový lekár hodnotí ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, je miera pokladu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s prílohou č. 4 zákona 25%. Ostatné ochorenia sú z posudkového hľadiska menej závažné, resp. nespĺňajú kritériá dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, preto nie je dôvod na percentuálne navýšenie. Posudkový lekár pri hodnotení zdravotného stavu nezistil zmenu v zdravotnom stave navrhovateľky od posledného posúdenia posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne v zmysle zhoršenia, preto považuje predchádzajúci posudok za správne vypracovaný a nie je dôvod na jeho zmenu.

Podľa § 70 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1,2 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 4 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5,6,7,8 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Zákon o sociálnom poistení upravuje podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok v § 70 a nasledujúcich ustanoveniach zákona. Aby bol poistencovi priznaný nárok na invalidný dôchodok musí spĺňať zákonom stanovení podmienky uvedené v § 70 ods. 1 zákona a to, že je invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nemá priznaný predčasný starobný dôchodok. Tieto podmienky zo stany poistenca musia byť splnené kumulatívne. Poistenec podľa § 71 ods. 1 zákona sa stáva invalidným vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdravotný stav poistenca sa posudzuje v rámci lekárskej posudkovej činnosti posudkovými lekármi sociálneho poistenia podľa § 153 zákona v rámci ktorej, na základe predložených lekárskych správa údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov v súlade s ustanovením § 71 ods. 4 zákona posudkoví lekári sociálneho poistenia určujú druh rozhodujúceho zdravotného postihnutia a stanovujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je priradená k tomuto zdravotnému postihnutiu podľa prílohy č. 4 zákona.

Ako vplýva z odborných posudkov o invalidite vypracovaných posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie a pobočky za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovili u navrhovateľky obojstranná stredne ťažká nedočujnosť, zaradené do kapitoly VII., oddiel B, položka 5, prílohy č. 4 zákona, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%.

V prílohe č. 4 zákona sú upravené v kapitole VII. choroby zmyslových orgánov, oddiel B, pod položkou 5 - obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť (55% podľa Fowlera 40-45dB), kde je stanovená percentuálna miera od 20 do 25%.

Podľa § 209 ods. 1,2 a 4 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tvoria neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia odporkyne. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Poprad nesporne vyplýva, že u navrhovateľky zo stratou sluchu podľa Fowlera na úrovni 56,9% ide o stredne ťažkú nedočujnosť, čo vyplýva aj zo záverov foniatrických vyšetrení, ktoré predložila navrhovateľka v konaní (strata sluchu podľa Fowlera pri ťažkej nedoslýchavosti s vyšším percentuálnym hodnotením - 35 až 45 % predstavuje až 80% podľa Fowlera). Navrhovateľka v konaní v rámci posudkovej činnosti predložila aj neurologické vyšetrenia a psychiatrické vyšetrenia, ktoré posudkový lekára sociálneho poistenia vo svojom posudku logicky a presvedčivo vyhodnotil, pričom dospel k záveru, že pri týchto vyšetreniach a ich diagnostických záveroch nie je dôvodné zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona z dôvodu, že z posudkového hľadiska ide menej závažné ochorenia takisto nespĺňajú kritéria dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Ak by aj posudkový lekár navrhovateľke zvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre iné zdravotné postihnutia v maximálnej výške o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona, ani v tom prípade by navrhovateľka s 35% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespĺňala kritéria pre priznanie invalidného dôchodku (potrebná je 40% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne a odborných posudkov o invalidite, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Teda spĺňa všetky požadované kritéria v ustanovení § 209 ods. 4 zákona.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka, ktorá nebola v konaní úspešná a odporkyňa aj pri úspechu v konaní nemá právo na náhradu trov konania. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.