Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Cb-61-2012.pdf
PDF · 80.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-34Cb/61/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: JUDr. Andrea Havlátová Rajczyová, sídlo: Žižkova č. 6, Košice, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: ABO MILL s.r.o., sídlo: Simai út 6, Nyíregyháza, Maďarsko, IČO: 00 617 547, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Kotus, sídlo: Žižkova č. 6, Košice, proti žalovanému: ERGIES SARL, sídlo: 3 Ave Malaussena, 061 00 Nice, Francúzsko, ID: FR 15404818346, v konaní o zaplatenie 47.668,32 eur istiny s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 47.668,32 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne od 3.12.2008 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.058,68 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátovi JUDr. Vladimírovi Kotusovi.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby Okresnému súdu Košice II vo výške 2.860,00 eur.
IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.4.2012 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 47.668,32 eur s príslušenstvom a to titulom nároku na uhradenie ceny za predaj tovaru podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2008. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 14% z dlžnej sumy ročne od 3.12.2008 do zaplatenia. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov tohto súdneho konania.
Žalovaný sa veci žiadnym spôsobom nevyjadril a na vo veci nariadené pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Z uvedeného dôvodu súd vo veci rozhodol aj bez zistenia stanoviska žalovaného účastníka konania, a to na základe dôkazných prostriedkov predložených žalobcom. Predvolanie na pojednávanie ako aj ostatné písomnosti boli žalovanému doručené postupom podľa § 48 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci dňa 4.8.2008 uzavreli Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj základového oleja MPxxx zatriedeného v nomenklatúre colného sadzobníka Colného riaditeľstva SR ako tovar 27101999. V úvodných ustanoveniach zmluvy sa účastníci dohodli, že tento vzťah sa bude riadiť Zákonom č. 513/1991 Zb., t.j. slovenským Obchodným zákonníkom. V článku IV (body 2, 3 a 4) zmluvy sa účastníci dohodli, že tovar bude žalovanému dodaný dodaním do
železničných cisterien, prípadne autocisterien, pričom prepravu do miesta určenia si na vlastné náklady mal zabezpečiť kupujúci. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z citovanej Kúpnej zmluvy.
Na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy žalobca predal žalovanému tovar v hodnote 47.898,08 eur. Na úhradu ceny za predaný tovar vyzval žalobca žalovaného svojou faktúrou č. 9340005360 zo dňa 3.10.2008 so splatnosťou 2.12.2008. Žalovaný z citovanej faktúry žalobcu do dnešného dňa uhradil iba sumu vo výške 229,76 eur, a to dňa 9.10.2008. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a z citovanej faktúry žalobcu.
Dňa 30.6.2004 bola základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska stanovená na 5% ročne. Túto skutočnosť súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia.
Podľa článku 1 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa článku 5 bod 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001: „Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať“
Žalovaný má sídlo na území Francúzskej republiky, avšak plnenie podľa článku IV Kúpnej zmluvy bolo poskytnuté na území Slovenskej republiky (dodanie tovaru do železničných cisterien, príp. autocisterien), preto rešpektujúc rozhodnutie žalobcu na využitie možnosti žalovať v druhom členskom štáte (v mieste zmluvného plnenia) v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Nariadenia (Článok 5 bod 1) je daná právomoc súdov SR na konanie v tejto veci.
Podľa čl. 3, bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008/ES (Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ďalej len Rímsky dohovor), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si v tomto prípade zvolili právny poriadok Slovenskej republiky (dohoda v úvodnom ustanovení zmluvy), právom rozhodným pre tento zmluvný vzťah je slovenský poriadok, konkrétne teda Zákon č. 513/1991 Zb., t.j. Obchodný zákonník.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka sa kúpnou zmluvou predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 411 Obchodného zákonníka je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska (od 1.1.2009 základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky) uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Podľa § 768f Obchodného zákonníka (Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009) ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných noriem súd konštatuje, že žalobca má voči žalovanému nárok na uhradenie pohľadávky v celkovej výške 47.668,32 eur a to titulom nároku na zaplatenie kúpnej ceny za predaj tovaru podľa §409, § 411 a § 450 Obchodného zákonníka.
Žalovaný sa s uhradením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto žalobcovi tiež podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikol aj nárok na uhradenie nároku na úrok z omeškania.
S poukazom citované zákonné ustanovenia a na vyššie uvedenú základnú úrokovú sadzbu stanovenú Národnou bankou Slovenska bol zákonný úrok z omeškania ku dňu vzniku omeškania (márne uplynutie lehoty splatnosti faktúry žalobcu) určený na úrok vo výške 15% z dlžnej sumy ročne. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania tak ako si ho uplatnil, preto mu ho súd vo výroku I rozsudku priznal v plnom rozsahu tak ako ho žalobca požadoval.
Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch: „ Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.“
Žalobca bol na základe Uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. značka 2Cob/93/2012 zo dňa 29.6.2012 oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky. Z vedeného dôvodu súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby neúspešného žalovaného. Výška súdneho poplatku vyplýva z Položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. po príslušnom zaokrúhlení predstavuje 6% z uplatnenej pohľadávky, konkrétne 2.860,00 eur.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.“
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.“
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu. Náhrada trov konania spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia, pretože žalobca bol v konaní zastúpený advokátom. Trovy právneho zastúpenia predstavujú: 1. odmenu za 3 úkony právnej pomoci v hodnote po 519,49 eur (prevzatie zastúpenia, spracovanie a podanie žaloby a účasť na pojednávaní dňa 10.5.2016), 2. odmenu za jeden úkon právnej pomoci v hodnote 129,87 eur (1 z hodnoty úkonu - pojednávanie dňa 10.11.2015 bolo odročené bez prejednania veci), 3. náhradu tzv. režijného paušálu 2 x po 7,63 eur, 1 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur a 4. príslušnú daň z pridanej hodnoty (20% z hodnoty úkonov a režijných paušálov). To všetko v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 13a, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd nepriznal žalobcovi odmenu za 1 úkon právnej pomoci - konkrétne za opätovné prevzatie zastúpenia novým právnym zástupcom, k tomuto rozhodnutiu súd pristúpil z dôvodu, že zmenu právneho zastúpenia žalobcu a s tým súvisiace výdavky žalobcu nepovažoval súd za účelne vynaložené trovy konania.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.