Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23P-152-2016.pdf
PDF · 83.06 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-19P/320/2018
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého N. L., P.. XX.X.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky O. A.Á., P.. XX.X.XXXX, Y. P. V. S. Č.. XX J. U., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hopferova, s.r.o. so sídlom na Bajzovej ulici č. 2 v Košiciach, za účasti otca X. L., P.. XX.X.XXXX, Y. P. U. S. Č.. XX J. U., v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým zveruje maloletého N. L., P.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky O.I. A., P.. XX.X.XXXX, a zaväzuje otca X. L., P.. XX.X.XXXX, prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti zamieta.
odôvodnenie:
Matka maloletého podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.5.2016 žiadala nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého N. L., P.. XX.X.XXXX, do jej osobnej starostlivosti, a aby súd zaviazal otca maloletého prispievať na výživu maloletého sumou 80 e mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiacu vopred od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. K návrhu pripojila plnomocenstvo na zastupovanie v konaní, vo fotokópiách doklad o zaplatení poisteného, splátkový kalendár, ústrižok poštovej poukážky, dohodu o opatrovníctve dieťaťu I. G. Y. a dodatok k dohode č. 1, čestné prehlásenia G. Š. N. M. J. úradne neoverené, doklad o stave na účte matky a rodný list dieťaťa.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia matka odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti do 8.4.2016, kedy sa matka zo spoločnej domácnosti spolu s maloletým odsťahovala, dôvodom opustenia spoločnej domácnosti bolo správanie na strane otca maloletého, ktorý matku už dlhšiu dobu psychicky týral, mal agresívne sklony a nadával jej, rovnako agresívne sa správal aj voči maloletému, nadával mu a opakovane ho aj zbil, uviedla, že otec nebol schopný sa o maloletého riadne postarať, maloletého zbil aj za to, že spadol, pričom maloletý v jeho veku nevedel pochopiť, čo urobil zlé, svedkom takéhoto správania sa otca maloletého bola aj suseda z bytového domu, ktorá o uvedenom urobila čestné prehlásenie, suseda matke so starostlivosťou o dieťa vypomáhala v čase, keď bola matka v práci, matka pracovala vo firme H. T. na živnosť, ale vzhľadom na potrebu prispôsobenia pracovného času maloletému, tento zmluvný vzťah ukončila, v najbližšej dobe sa opätovne zamestnala vo firme Q. C., N..H.., aby mohla pracovať len toľko, koľko je dovolí starostlivosť o dieťa, keďže bude dostávať úkolovú odmenu, pracovný čas bude mať voľnejší a starostlivosť o dieťa vie zabezpečiť bez problémov, finančne jej s dieťaťom vypomáhajú rodičia a aj súčasný priateľ matky, ktorý ale nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletému, matka ďalej v návrhu uviedla, že odkedy opustila spoločnú domácnosť, otcovi riadne umožňovala styk s maloletým podľa vzájomnej dohody, s otcom maloletého
bola vždy v kontakte a vždy aj on bol o maloletom informovaný, dňa 30.4.2016 podľa dohody dala maloletého otcovi, s tým, že jej ho má po ukončení styku vrátiť, čo sa nestalo, napriek matkiným opakovaným výzvam ho otec nedoniesol naspäť, matka nevedela, kde sa maloletý nachádza a či je v poriadku, otec jej odmietol poskytnúť žiadane informácie, vzhľadom na uvedené sa domnievala, že je vážne ohrozený priaznivý vývoj maloletého, podľa tvrdenia matky sa otec o maloletého nedokáže postarať tak, aby boli zachované jeho najlepšie záujmy a bol zabezpečený jeho zdravý vývin, správanie sa otca označila ako neadekvátne veku maloletého, pričom otec pristúpil aj k fyzickým trestom, matka mala za to, že konaním zo strany otca došlo jednak k ohrozeniu záujmov maloletého, ale zároveň k obmedzeniu práva matky na starostlivosť o dieťa, taktiež poukázala na skutočnosť, že dňa 3.5.2016 sa dostavila matka k rodičom otca maloletého, u ktorých bol maloletý, keďže otec maloletého bol v práci a domáhala sa stretnutia s maloletým za asistencie polície, napriek tomu jej svokrovci maloletého nevydali a neumožnili jej kontakt s ním, zároveň matka žiadala, aby súd zaviazal otca maloletého platiť výživné, keďže ona ako slobodná matka poberá len rodičovský príspevok vo výške 203 € mesačne a prídavky na dieťa 23 € mesačne, aj keď sa snaží si privyrábať, vzhľadom na sústavnú starostlivosť o maloletého, je to minimálna suma, aby vedela zabezpečiť všetky potreby maloletého, podľa jej vedomostí je otec maloletého riadne zamestnaný a jeho príjem uviedla okolo 480 € mesačne, matka taktiež v návrhu uviedla nevyhnutné výdavky na maloletého, ktoré značne presahujú jej príjem, okrem iného uviedla, že jej najväčším výdavkom je štúdium na vysokej škole Y. D. za externé štúdium vo výške 1.055 € ročne, ktorý uhrádza v splátkach, keďže sa musí starať o dieťa, nemohla študovať riadnou formou, mala za to, že obaja rodičia sú povinní uhrádzať výdavky na potreby maloletého a je dôležité, aby mal maloletý rovnakú životnú úroveň ako jeho otec, pričom príjem otca je vyšší ako príjem matky, napriek tomu všetky výdavky spojené s maloletým uhrádza matka sama.
Matka k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pripojila listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že matka uhrádza maloletému poistné vo výške 30 € mesačne, uhradila školné vo výške 527,50 € dňa 19.8.2015, maloletý navštevuje I. G. Y., pričom poplatok je vo výške 280 € mesačne, svedok G. Š. čestne prehlásil, že bol svedkom, ako matka dieťa otcovi odovzdávala na stretnutia 1-2 krát týždenne a dieťa bolo v poriadku, svedkyňa M. J. čestne prehlásila, že bola svedkom udalostí medzi rodičmi maloletého, pričom uviedla, že otec sa o syna nevedel nikdy dostatočne postarať, zanedbával ho a sám podľa jej vyjadrenia uviedol matke, že je to jej syn, nech sa o neho stará.
Otec maloletého sa návrhom doručeným súdu dňa 2.5.2016 domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti, pričom súd jeho návrhu nevyhovel a jeho návrh uznesením sp. zn. 23P/152/2016 zo dňa 5.5.2016 zamietol, keďže otec maloletého v návrhu nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému bez nariadenia predbežného opatrenia a ani potrebu okamžitého zásahu súdu vo forme predbežného opatrenia.
Podľa ustanovenia § 74 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej O.s.p./, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa ustanovenia § 75 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia. Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Navrhovateľ predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. h) môže navrhnúť, aby ten, kto porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie. Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
Podľa ustanovenia § 76 odsek 1 písm. a/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Musí ísť o taký stav právnych vzťahov (nie len faktických), ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu.
Predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o výkone predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia matky je dôvodný, keďže rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, potreba predbežnej úpravy je toho času nevyhnutná, obaja rodičia sa domáhali zverenia maloletého do ich starostlivosti, avšak starostlivosť o maloletého zabezpečuje od jeho narodenia matka a vzhľadom aj na útly vek dieťaťa je starostlivosť zo strany matky nevyhnutnou a prvoradou, preto mal súd za to, že v tomto prípade sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, keďže matka sa o maloletého riadne stará a chce maloletému zabezpečiť všetky jeho potreby nevyhnutné pre jeho zdravý vývoj, na základe uvedeného súd predbežne zveril maloletého N. do osobnej starostlivosti matky. Zároveň súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému vo výške 30 % zo sumy životného minima, t.j. v nevyhnutnej miere, keďže táto vyživovacia povinnosť je daná priamo zákonom a jej zrušenie pripadá do úvahy až nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Pravidelný príjem matky tvorí len rodičovský príspevok vo výške 203 € mesačne a prídavky na dieťa a otec dieťaťa sa dobrovoľne na výžive dieťaťa nepodieľa, súd mal za to, že takto určená vyživovacia povinnosť otca voči maloletému je v záujme maloletého, aby až do času, kým nebude rozhodnuté vo veci samej, nemohlo dôjsť k
ohrozeniu jeho života, zdravia, fyzického či psychického vývoja a mohli byť zabezpečené jeho základné životné potreby, zároveň súd zdôrazňuje, že konečná výška výživného bude podľa návrhu matky určená po riadne vykonanom dokazovaní v končenom rozhodnutí, kde súd zohľadní schopnosti, majetkové a zárobkové možnosti oboch rodičov a tiež všetky potreby maloletého. Súd nevyhovel návrhu matky v časti o určenie vyživovacej povinnosti vo výške 80 eur mesačne, nakoľko mal za to, že na rozhodnutie o takomto nároku matky je potrebné vo veci vykonať dokazovanie (zistenie zárobkových a majetkových pomerov účastníkov, najmä povinného a pod.), ktoré presahuje, resp. je nad rámec inštitútu predbežného opatrenia, t.j. aby sa v rámci neho vykonávali chýbajúce dôkazy. Matka k návrhu nepripojila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému, pokiaľ nebude stanovené výživné v požadovanej výške a tiež nepredložila dôkazy o skutočnom príjme otca maloletého. Predbežné opatrenie má navodiť len dočasný stav za účelom zabezpečenia bezprostrednej ochrany záujmov navrhovateľa a vykonávanie dôkazov patrí do konania vo veci samej, čo je nad rámec tohto konania, keďže konanie o predbežnom opatrení nie je prípravou, ani suplovaním konania vo veci samej. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 písm. d) O.s.p, predbežné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, po ktorý malo trvať. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd zároveň vymedzil platnosť predbežného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)