Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2To-91-2022.pdf
PDF · 81.88 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/91/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Mariána Dunčka, v trestnej veci proti obžalovanému U. R., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom R. nad M., Q. č. XXX,okres U., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. mája 2022, sp. zn. 1T/26/2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. septembra 2022 v Trenčíne jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písm. e), odsek 2 Tr. poriadku sa v napadnutom rozsudku z r u š u j e výrok o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/26/2022 zo dňa 30. mája 2022 (ďalej len „súd prvého stupňa“) bol obžalovaný U. R. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 17. septembra 2021 v čase o 04.30 hodine v Meste U. na križovatke ulíc S. a Q. cesta viedol osobné motorové vozidlo značky FIAT Punto TEČ:PD-XXX BB po ulici Q. cesta smerom od Q. k Autobusovej stanici v U., pričom pri odbočovaní vľavo na ulicu S. prešiel do protismerného jazdného pruhu a nedal prednosť chodkyni V. ktorá išla po riadne vyznačenom prechode pre chodcov a ktorá už bola v ľavom jazdnom pruhu prechodu pre chodcov, čím porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno f) a § 9 odsek 1 Zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím došlo k ich vzájomnej zrážke, v dôsledku čoho utrpela V. zranenia a to trieštivú posunutú vnútrokĺbnu zlomeninu vonkajšieho kondylu píšťaly ľavého kolena a pomliaždenie ramena ľavého kolena s narušením obvyklého spôsobu života v trvaní minimálne osem týždňov, pričom liečba a narušenie obvyklého spôsobu života poškodenej doposiaľ trvá.
Za to bol odsúdený podľa § 157 odsek 2, § 38 odsek 3, § 36 písm. l) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 odsek 1 písm. a), § 50 odsek 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61 odsek 2, § 38 odsek 3, § 36 písm. l) Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov. Zároveň podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku bola poškodená V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., G. č. XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Proti výroku o treste zákazu činnosti podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Nestotožnil sa s výrokom súdu prvého stupňa o uložení tohto trestu. Uviedol, že je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Pre prípadné ďalšie zotrvanie v tomto zamestnaní vodičské oprávnenie nevyhnutne potrebuje. Dopravná
nehoda, ktorú spôsobil je exces v jeho živote. Z posudku od zamestnávateľa je zrejmé, že si svoje pracovné povinnosti plní svedomito, a aj napriek tomu, že dopravnú nehodu zavinil, má záujem ho naďalej zamestnávať za predpokladu, že mu nebude právoplatne uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá. Pri posúdení jeho konania je potrebné prihliadnuť aj na jeho postoj k predmetnej trestnej veci, pretože skutok priznal, spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, a svoju plnú zodpovednosť zobral na seba. Svoje konanie ľutuje a poškodenej sa ospravedlnil. Urobil všetky potrebné úkony na to, aby poškodenej bola nahradená spôsobená škoda, a aj škoda na zdraví. Uviedol, že vzhľadom na jeho osobu, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, ako aj vzhľadom na jeho postoj k veci, je podľa jeho názoru postačujúce na jeho prevýchovu, a aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti uloženie podmienečného trestu odňatia slobody bez toho, aby musel byť zároveň uložený aj trest zákazu činnosti. Uložený trest zákazu činnosti by mal vzhľadom na stratu jeho zamestnania dopad aj na jeho rodinu. Je toho názoru, že okrem poľahčujúcej okolnosti, na ktorú poukázal aj súd prvého stupňa podľa § 36 písm. l) Tr. zákona je u neho možné zohľadniť aj ďalšie dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. k) Tr. zákona, t. j., že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a urobil opatrenia, aby bola poškodenej škoda riadne uhradená. Priťažujúcu okolnosť nemá žiadnu. Mal za to, že samotný podmienečný trest, ktorý mu bol uložený súdom prvého stupňa, bez uloženia trestu zákazu činnosti zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie trestu v § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu. Navrhol, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozsudku v časti, v ktorej bol napadnutý odvolaním, a aby po jeho preskúmaní v súlade s § 321 odsek 1 písm. e), odsek 2 Tr. poriadku zrušil výrok súdu prvého stupňa o uložení trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu na dobu 16 (šestnásť) mesiacov.
Prokurátor okresnej prokuratúry sa k písomnému odôvodneniu odvolania obžalovaného do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu, písomne nevyjadril.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu uviedol, že napadnutý výrok o treste zákazu činnosti považuje za správny a zákonný a odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.
Zvolený obhajca obžalovaného (§ 39 odsek 1 Tr. poriadku) na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal na písomné odôvodnenie odvolania a navrhol rozhodnúť tam spôsobom uvedeným s tým, že alternatívne navrhol, že ak by súd uvažoval ešte o ďalšom inom treste, tak obžalovaný je schopný zaplatiť peňažný trest do sumy - 1.000,- Eur. Dodal, že v prípade, ak by mu bol uložený predsa len trest zákazu činnosti, obžalovaný príde o prácu.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že mu je ľúto čo spôsobil, v prípade, že by mu bol uložený trest zákazu činnosti, tak príde o prácu.
Podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.
Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku o vine, po splnení zvyšných obligatórnych zákonných podmienok uznal obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, pretože tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu, vrátane materiálneho korektívu podľa § 10 odsek 2 Tr. zákona. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania /prípustné iba z dovolacieho dôvodu podľa § 371 odsek 1 písm. c) Tr., poriadku - zásadným spôsobom porušenie práva na obhajobu/, mohol preskúmať z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 odsek 1 Tr. poriadku len výrok o uloženom treste zákaze činnosti a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného, ktoré bolo podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne uložil obžalovanému podľa § 157 odsek 2, § 38 odsek 3, § 36 písm. l) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 odsek 1 písm. a), § 50 odsek 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Pri určení výmery trestu odňatia slobody súd prvého stupňa obligatórne dôvodne prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (1:0). Odvolací súd preto dospel k záveru, že vyššie uvedený trest odňatia slobody (s podmienečne odloženým výkonom) uložený obžalovanému súdom prvého stupňa so súčasným určením (dĺžkou) skúšobnej doby, je trestom zákonným, pričom nejde o trest uložený súdom prvého stupňa mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, čo by zakladalo dovolací dôvod / § 371 odsek 1 písm. h) Tr. poriadku/.
Následne odvolací súd svoju prieskumnú povinnosť zameral na výrok o treste zákazu činnosti uloženom obžalovanému, keď zohľadnil nielen kritérium zákonnosti, ale aj primeranosti a spravodlivosti, pričom zistil, že súdom prvého stupňa uložený trest zákazu činnosti je síce zákonný, ale zároveň nie je primeraným.
Pri zisťovaní toho, či je primerané uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti (prípadne i v akej výmere) mal odvolací súd na zreteli zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona) a podriadil (subsumoval) ich preskúmavanej veci.
U obžalovaného bolo relevantné (rovnako ako tomu bolo pri určovaní výmery trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol obžalovanému podmienečne odložený) posudzovanie všetkých rozhodných zákonných kritérií. Konkrétne ide o zavinenie (nedbanlivostný trestný čin), pohnútku (úmysel nie je prítomný), priťažujúce okolnosti (žiadna), poľahčujúce okolnosti (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), osobu obžalovaného (nebol súdne trestaný, negatívna dychová skúška na alkohol bezprostredne po čine, pozitívne hodnotený zamestnávateľom, zo správy o povesti obce R. kde má evidovaný trvalý pobyt nevyplynuli negatívne poznatky), jeho pomery (starostlivosť o matku), možnosť jeho nápravy (uloženie trestu zákazu činnosti s prihliadnutím tiež na to, že je i profesionálny vodič a v období rokov 2017 až 2021 spáchal len päť priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, sa nejaví ako nevyhnutné), ako aj skutočnosť, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (obžalovaný žije s matkou, ktorej finančne pomáha). Je síce pravdou, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona a poškodenej V. G. spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, no na druhej strane je potrebné poukázať na to, že spáchal nedbanlivostný trestný čin (prečin), pričom pre udržanie zamestnania obžalovaného ako vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy by bolo uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v akejkoľvek výmere, teda aj vo výmere 6 (šesť) mesiacov v prípade použitia mimoriadneho zníženia tohto trestu v zmysle ustanovenia § 39 odsek 3 písm. f) Tr. zákona neprimerane prísne.
Odvolací súd po takomto zohľadnení zásad ukladania trestov zistil, že súdom prvého stupňa obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov s podmienečným odložením jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov a bez súčasného uloženia trestu zákazu činnosti dôsledne zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 odsek 1, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistenú poľahčujúcu okolnosť, nezistenú priťažujúcu okolnosť, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Uložený trest bude vplývať na obžalovaného, aby bol predovšetkým (no nielen) v cestnej premávke zvlášť obozretný (pozorný), pretože prípadne i priestupky na úseku dopravy, ktorých by sa obžalovaný dopustil v budúcnosti počas plynutia skúšobnej doby, môžu mať vplyv na to, či sa v skúšobnej dobe osvedčí, resp. neosvedčí. Negatívne konštatovanie tejto skutočnosti (neosvedčenie sa v skúšobnej dobe) zo strany súdu by potom následne znamenalo, že obžalovaný by si trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený, skutočne vykonal.
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že výrok adhézneho konania v napadnutom rozsudku, ktorým súd prvého stupňa podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku poškodenú V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., G. č. XXXX/XX odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces je v súlade so zákonom, k čomu ešte dopĺňa, že výrok o náhrade škody nebol touto poškodenou, či inou oprávnenou osobou napadnutý riadnym opravným prostriedkom (odvolaním).
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd z podnetu dôvodne podaného odvolania obžalovaného zrušil v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 321 odsek 1 písm. e), odsek 2 Tr. poriadku výrok o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon n e p r i p ú š ť a žiadny ďalší riadny opravný prostriedok (sťažnosť).