Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1P/47/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa C. B., narodená XX. Q. XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa T.. L. Y., narodenej X. Q. XXXX, bytom I. L. XXX a T.. O. B., narodeného XX. B. XXXX, bytom K. XXX, o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia, takto

rozhodol:

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. -47 zo dňa 06.05.2010 vo výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti tak, že sa maloletá C. B., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

II. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. -47 zo dňa 06.05.2010 vo výroku o výživnom tak, že sa matka z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej C. výživným vo výške 27,13 Eur mesačne, a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu výživným vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

III. Dlh na výživnom matke nevznikol.

IV. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.

V. Súd upravuje styk matky s maloletou takto:

Matka je oprávnená s maloletou sa stýkať:

- každý párny kalendárny víkend od piatku od 17:00 hod do nedele do 17:00 hod.,

- cez letné prázdniny od 01.07. od 08:00 hod. do 15.07 do 18:00 hod., od 01.08. od 08.00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., s tým, že matka maloletú prevezme v určenom čase a v mieste bydliska otca a po zrealizovanom styku otcovi v určenom čase maloletú odovzdá v mieste bydliska otca. Otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť.

VI. Súd právoplatnosťou tohto rozsudku ruší predbežné opatrenie Okresného súdu Brezno, č.k. -113 zo dňa 04.04.2016

VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

VIII. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Otec maloletej C. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. augusta 2015 žiadal, aby súd zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti, matku zaviazal prispievaním výživného vo výške 100 Eur mesačne, styk matky s maloletou nežiadal upraviť. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletou bol upravený na každý párny víkend od piatku do nedele. Zmenu výchovného prostredia odôvodňuje otec maloletej tým, že maloletá nechce bývať s matkou pri jej terajšom manželovi na samote, cca 5 km od civilizácie a bez elektriny. Pri odovzdávaní maloletej bol často verbálne napádaný matkou maloletej a jej novým manželom. Maloletá nenavštevuje základnú školu, pretože má schválený individuálny študijný plán, s čím otec nesúhlasí. Podľa otca maloletej chýba kolektív seberovných kamarátov a žije v izolácii od sveta a chýba jej orientácia v civilizačných veciach. Najväčším problémom podľa otca je aj skutočnosť, že maloletá chodí na krúžky a do školy sama bez doprovodu asi 5 km cez les. Maloletá sa v domácnosti otca cíti bezpečne, je tam spokojná a má tam kamarátov.

Matka v písomnom vyjadrení k návrhu nesúhlasila so zmenou výchovného prostredia. Uviedla, že maloletá od roku 2010 žije v mieste bydliska, ktoré bolo viackrát pracovníkmi kolízneho opatrovníka preverované a neboli zistené žiadne nedostatky. Podľa matky maloletá vie sebavedome vyjadriť svoje názory a pocity. Maloletá nie je zaostalá, je komunikatívna, vie sa zapojiť do rozhovoru. Individuálny študijný program je riadne schválený spôsob vzdelávania detí, pričom maloletá chodí do školy na viaceré krúžky kde sa so svojimi kamarátmi stretáva. Maloletá sa venuje jazdeniu na koni, čomu sa venuje celá rodina matky a maloletá je v tomto odbore talentovaná v čom ju matka podporuje. Otec maloletej v minulosti sústavne narúšal rodinný život matky a potom, čo matka začala trvať na styku otca s maloletou presne podľa rozsudku súdu, tak matka má zato, že otec negatívne vplýva na maloletú iluzórnymi výhodami života u neho ako sú napr. televízor, kamarátky atď. Na záver matka uviedla, že otec neustále stresuje maloletú podávaním rôznych sťažností na matku a na jej spôsob výchovy.

Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania uviedol, že v starostlivosti a opatere o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletá má u obidvoch rodičov vytvorené vhodné sociálne a bytové podmienky pre jej zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin. Matka s maloletou žijú v drevenom zrube, kde maloletá má spolu s bratom B. vlastnú detskú izbu v podkroví. Otec maloletej býva v rodinnom dome, kde má maloletá k dispozícii jednu izbu, ktorá slúži potrebám maloletej.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23. novembra 2015 a na deň 11. mája 2016, vec prejednal v prítomnosti rodičov maloletej a kolízneho opatrovníka. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom maloletej C. B., výsluchom znalca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

Otec maloletej na pojednávaní dňa 23. novembra 2015 zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že s maloletou sa stýka podľa rozsudku, matka mu so stykom problémy nerobí. Maloletá v jeho domácnosti má kamarátky a od otca k matke odchádza ťažko. Otec takisto nesúhlasí s individuálnym študijným plánom maloletej, nakoľko to má dopad na vedomosti maloletej o civilizácii v chápaní detí jej veku. Otec má ešte jednu dcéru, ku ktorej vyživovaciu povinnosť už nemá a táto býva mimo územia Slovenskej republiky. Otec obýva rodinný dom, ktorý vykuruje drevom. Otec vie spraviť všetky práce súvisiace s riadnym fungovaním domácnosti. Otec je podnikateľ v poľnohospodárskom sektore s priemerným mesačným príjmom 200 Eur mesačne, plus poberá ešte invalidný dôchodok vo výške 175 Eur mesačne. V prípade zverenia maloletej do jeho starostlivosti je otec dohodnutý, že maloletá nastúpi do školy, ktorá je vzdialená 100 metrov od jeho domu.

Matka maloletej na pojednávaní dňa 23. novembra 2015 s návrhom otca nesúhlasila. Matka nesúhlasí s tvrdením otca, že maloletá neovláda veci bežné pre jej rovesníčky, nakoľko maloletá má aj mobil aj notebook a vyzná sa do týchto vecí. Matka poprela tvrdenie otca, že maloletá chodí bez doprovodu cez les. Matka má okrem maloletej ešte dve deti - A., ktorá má 21 rokov a študuje vysokú školu v Nitre a syna B., ktorý má päť rokov a býva aj s maloletou na samote, spolu s matkou a otcom maloletého B.. Po návrate maloletej od otca, tak matka pozoruje na maloletej zmeny súvisiace najmä s voľným režimom u otca a vplyvom jej kamarátky A., na ktorú je maloletá dosť upnutá. Matka je na ďalšej materskej dovolenke do 6 roku veku maloletého B. a okrem prídavkov na deti nemá žiadny príjem. Maloletá navštevuje krúžok šikovných rúk, krúžok mladý plavec, malá kuchárka a tiež chodí maloletá na angličtinu. Matka sa venovala športovo jazdeniu na koni, k čomu vedie aj svoje deti, pričom maloletá má o toto záujem a pripravuje sa na skúšky výcviku jazdca. Maloletá nemá zdravotné problémy, nosí len okuliare.

Maloletá C. B. na pojednávaní dňa 23. novembra 2015 uviedla, že býva s mamou, mladším bratom a manželom mamy na samote pri obci Horná Lehota. Maloletej chýbajú kamarátky. Potom čo ukončí svoje povinnosti na krúžkoch ide domov a málokedy zostáva s kamarátkami. Maloletá sa ráno postará o sliepky, potom sa učí alebo bicykluje. Po obede sa učí alebo robí niečo mimo domu, napr. jazdí na koni. Matke pomáha s varením, upratovaním a starostlivosťou o zvieratá. Mobilný telefón maloletá má, rovnako aj notebook. Maloletá pripustila, že jej chýba chodenie do školy. Do školy nikdy nešla sama, vždy len s matkou autom alebo niekedy peši. So staršou sestrou A. má dobrý vzťah. S kamarátkou A. trávi takmer celé dni, keď je pri otcovi. Otec vie variť a maloletej u otca chutí ním navarené jedlo. Na záver maloletá uviedla, že by chcela jeden školský rok byť u otca a druhý u mamy.

Znalec Mgr. František Nociar vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol, že vzťah matky s maloletou je dostatočne vytvorený s dostatočným emočným a citovým sýtením. Matka stotožňuje svoj pohľad na spôsob a okolnosti života s pohľadom dcéry, pričom neskúma, či to dcére naozaj vyhovuje. Vzťah maloletej k otcovi je na dobre prirodzenej úrovni, vykazuje známky primeranej emočnej a citovej väzby. Vo vzťahu s otcom má pocit dostatočného bezpečia. Maloletá citlivo vníma vzťahy a pretrvávajúce rozpory jej rodičov, čo maloletú zneisťuje a vytvára u nej stavy napätia a neistoty. Vytvára si vlastnú predstavu o svojom fungovaní. Maloletá sa trápi pocitom nedostatočného pochopenia zo strany matky. Vníma negatívne stránky bývania pri matke, ktorými sú obmedzený kontakt s kamarátkami, malá miera súkromia v rámci bývania a zhoršujúci sa vzťah matky s jej súčasným manželom. Otca maloletá vníma, jeho záujem a prostredie hodnotí ako príťažlivé a čiastočne si otca idealizuje. Osobnosť otca sa javí extravertovaná s priemerným sociálnym fungovaním, priemerná je osobnostná štruktúra. Zrejmá je aj tendencia aktívne hľadať riešenia problémov. Osobnosť matky sa javí ako nezrelá s nedostatočne vytvoreným a ukotveným systémom hodnôt a priorít. Prevažuje zameranie na vlastný záujem a vlastnú spokojnosť. Mnohé aspekty hodnotí vlastným subjektivistickým pohľadom, ktorý nezohľadňuje v dostatočnej miere potreby a záujem ľudí v jej okolí. Problémom na strane matky je fakt, že uvažuje subjektivisticky so zameraním na vlastnú osobu a považuje pre svoje deti za najlepšie to čo vyhovuje jej samej a málo reflektuje signály od maloletej, ktorá poukazuje na nespokojnosť s týmto stavom. Spôsobilosť otca poskytovať maloletej starostlivosť sa javí ako dostatočná. V oblasti praktickej je matka dostatočne spôsobilá poskytovať starostlivosť maloletej. Vzhľadom k osobnostným charakteristikám matky ako aj k nízkej miere reflektovania potrieb maloletej vzniká vo vzťahu matky a dcéry pocit neistoty a napätia, preto maloletá nepreferuje možnosť zostať v starostlivosti matky. Vo fungovaní osobnosti otca sa preukazuje lepšia stabilita v spôsobilosti poskytovať osobnú starostlivosť. V súčasnej situácii sa preto javí otec ako vhodnejší pre osobnú starostlivosť o maloletú. Záujem otca o výchovu maloletej sa javí ako úprimný, postavený na základe vnímania potrieb maloletej. Pri zohľadnení potrieb maloletej má znalec zato, že vhodnejšie pre maloletú je zverenie do osobnej starostlivosti otca a poskytnutie dostatočného kontaktu maloletej s matkou v rozsahu každého druhého víkendu a minimálne v rozsahu polovice školských prázdnin. Vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov nie je striedavá starostlivosť prakticky realizovateľná.

Na pojednávaní dňa 11. mája 2016 otec maloletej uviedol, že na návrhu trvá, požaduje po matke platenie len minimálneho zákonného výživného a styk matky s maloletou navrhuje upraviť podľa priania maloletej. Otec býva v rodinnom dome, kde platí za elektrinu 44 Eur mesačne, za drevo na kúrenie cca 500 Eur ročne, náklady na pitnú vodu neprekročia 100 Eur ročne. Počnúc rozhodnutím súdu o predbežnom opatrení je maloletá v jeho osobnej starostlivosti. Maloletá chodí do školy v Bijacovciach. Otec ju ráno do školy vychystá, po škole je maloletá v školskom klube. Po škole sa otec s maloletou pripravuje do školy. Otec mesačne platí stravné za družinu okolo 30 Eur mesačne. Náklady maloletej na stravu sú 100 Eur mesačne. Pomôcky do školy dostala maloletá zo školy. V súvislosti so zdravotným stavom maloletej sú nákladom len kúpa okuliarov.

Na pojednávaní dňa 11. mája 2016 matka maloletej uviedla, že so zmenou výchovného prostredia nesúhlasí. Stále býva s manželom a maloletým B.. Je na ďalšej rodičovskej dovolenke, nemá príjem.

Naposledy mala príjem v roku 2012 okolo 350 Eur mesačne. Matka má ukončenú vysokú školu, odbor poľnohospodárstvo. Od veľkej noci sa matka s maloletou stretla len raz, bola v Bijacovciach na programe ku dňu matiek. Potom spolu s maloletou a jej bratom B. a staršou sestrou A. si vyšli na Spišský hrad. Matka sa chce s maloletou stretávať aj častejšie, ale v tom jej bráni otec maloletej. Podľa matky sú bytové podmienky u otca nevyhovujúce starostlivosti o dieťa. Pre prípad, že by súd zveril maloletú otcovi, tak matka chce čo najširšie kontakty s maloletou, aby táto mala vzťah so súrodencami a starými rodičmi zo strany matky. Matka ďalej vysvetlila okolnosti týkajúce sa Veľkej noci, keď sa matke stratili kone a táto ich išla podvečer hľadať, pričom si zabudla zobrať mobil. Keďže sa matka dlho nevracala, jej súčasný manžel (s ktorým je v rozvodom konaní) ju začal hľadať a polícia po nej vyhlásila pátranie. Matka sa vrátila do miesta svojho bydliska asi poobede na druhý deň, a teda podľa jej názoru išlo o nedorozumenie, ktoré otec maloletej využil vo svoj prospech a maloletú vystrašil.

Maloletá C. B. na pojednávaní dňa 11. mája 2016 uviedla, že chce bývať u ocka. Cíti sa tam lepšie, má tam kamarátky v jej veku. Matka býva na samote a jej tam kamarátky chýbajú. Chodí do školy. Raňajky je robí ocko, alebo si ich sama nachystá. Po vypracovaní úloh do školy sa chodí s ockom bicyklovať, alebo je s kamarátkami. Maloletej nebude vadiť keď sa nebude venovať jazdeniu na koni, sama ešte nevie čomu by sa chcela venovať. Predstava maloletej o styku s matkou je taká, že na úvod by matka prišla na hodinku, dve a môže prísť aj B. a A.. Cez prázdniny si maloletá vie predstaviť aj týždeň u matky. Maloletá má v dome otca samostatnú izbu. Od Veľkej noci bola s matkou len raz, keď ju pozvala na deň matiek a potom spolu s B. a A. boli na Spišskom hrade. Maloletá si s matkou telefonuje skoro pravidelne, niekedy je u telefonátov otec, niekedy nie. Po Veľkej noci sa maloletá nechcela vrátiť do domu matky, lebo sa bála, že sa tam môže stratiť aj ona a začala mať strach z prostredia v ktorom žila. Avšak maloletá chcela už dlhšiu dobu bývať u otca a toto bol posledný dôvod na jej definitívne rozhodnutie.

Znalec Mgr. František Nociar po zákonnom poučení na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvá na záveroch znaleckého posudku č. XX/XXXX. Obaja rodičia sú dostatočne disponovaní na starostlivosť o maloletú. Obidvaja majú vytvorený prirodzený vzťah k maloletej. Na strane maloletej znalec konštatoval dostatočnú psychickú vyspelosť a jej vzťah k rodičom je primerane vytvorený. Maloletá hodnotí bývanie u matky ako nevyhovujúce jej predstavám, pretože je tam izolovaná od vrstovníkov, pociťuje tam aj nedostatok súkromia a tiež čiastočne negatívne hodnotí vzťah s manželom matky, ale tiež vzťah matky a jej manžela. Maloletá vzhľadom na svoju mentálnu vyspelosť dokáže porovnať podmienky bývania u rodičov a vníma nerešpektovanie svojich potrieb zo strany matky. Znalec odporúča zveriť maloletú do starostlivosti otca a zachovať dostatočne široký kontakt s matkou v rozsahu každého druhého víkendu a pomernej časti školských prázdnin. Vzťah matky s maloletou nie je natoľko narušený, aby maloletá nedokázala s matkou absolvovať takto upravený styk. Pre maloletú nie je potrebná žiadna adaptačná doba, nakoľko prostredie u matky pozná. Na otázku matky, aby vysvetlil rozdiely vo svojom posudku s posudkom, ktorý na matku v roku 2010 vypracoval iný znalec, znalec uviedol, že v priebehu piatich rokov za určitých okolností môže prísť k zmenám v správaní a fungovaní človeka, aj keď jadro osobnosti zostáva stabilné. Znalec konštatuje, že fungovanie matky prechádza fázami nestability, čo má dosah na emočné stavy, ktoré sú následkom prežívaných situácií. Matka prenáša svoje predstavy do presvedčenia, že tieto sú vyhovujúce aj pre maloletú a táto si to aj praje. Matka vníma iné predstavy maloletej o štýle bývania, ale v tomto veku nemieni realizovať žiadne zmeny. Rodič musí citlivo zhodnotiť čo je pre dieťa dobré a čo rozvíja jeho osobnosť. Rodič by mal rešpektovať aj potreby dieťaťa, ktoré sa nemusia zhodovať s predstavou rodiča, avšak predstavy matky o živote maloletej, matka úplne preniesla na maloletú, pričom ignorovala signály zo strany maloletej, že tento životný štýl nie je pre ňu vyhovujúci. Preto znalec konštatuje, že matka nenapĺňa potreby dieťaťa. Maloletá je podľa znalca dostatočne vyspelá, aby vedela zhodnotiť podmienky života u otca a matky. Maloletá pohľad na vec formuluje podľa vlastného pocitu a prežíva určitú neistotu k štýlu bývania matky, kde je narušený jej pocit bezpečia, pričom si maloletá nedokáže vysvetliť niektoré správanie a postoje matky v poslednej dobe.

Maloletá pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -47 zo dňa 6. mája 2010, právoplatným dňom 10. mája 2010, súd maloletú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100 Eur mesačne. Styk otca s maloletou súd upravil na každý párny víkend od piatku do nedele do 17.00 hod.

Zo správy zo sociálneho zisťovania súd zistil, že šetrením pomerov v domácnosti otca neboli zistené žiadne nedostatky ohľadne starostlivosti otca o dieťa. Otec má vytvorené vhodné sociálne a bytové podmienky pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletej. Zo správy zo sociálneho zisťovania súd zistil, že šetrením pomerov v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky ohľadne starostlivosti matky o dieťa.

Okresný súd Brezno uznesením č.k. -113 zo dňa 4. apríla 2016 maloletú C. predbežne zveril do osobnej starostlivosti otca. Matku zaviazal prispievať minimálnym zákonným výživným mesačne. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. apríla 2016 a vykonateľné je od 4. apríla 2016.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.“), rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods.1, 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv a povinností je skutočnosť, že od pôvodnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu došlo k takej zmene pomerov, ktorá zohľadňujúc záujem maloletého dieťaťa si vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy. Zmena pomerov musí byť závažnejšieho charakteru a môže spočívať v okolnostiach tak na strane rodičov, ako aj dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene doterajšieho výchovného prostredia súd musí mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove, pri rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia. Súd musí tiež uvážiť, či sú v čase rozhodovania vytvorené náležité predpoklady pre odovzdanie dieťaťa do iného výchovného prostredia aj z toho hľadiska, či toto prostredie dieťa pozná, či si naň a na osoby, ktoré ho budú vychovávať, zvykne a priľne k nim, teda, či zverením do nového prostredia nebude ohrozený ďalší vývoj dieťaťa.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na strane dieťaťa došlo k zmene pomerov. V zmysle Dohovoru o ochrane práv dieťaťa musí dieťa vyrastať v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné prihliadať na záujmy maloletého. Záujem maloletého nemožno však vidieť len v tom, že treba za každú cenu rešpektovať vytvorený faktický vzťah. Pri rozhodovaní o výchove detí rodičov, ktorí spolu nežijú, súd sa musí riadiť vždy záujmom dieťaťa, ale tento musí posudzovať v súlade so záujmom spoločnosti. Súd musí hodnotiť osobné a povahové vlastnosti rodičov a prostredie, v ktorom rodičia žijú. Súd musí zistiť, aký je vzťah rodiča k dieťaťu a ako sa o neho starali v minulosti a musí zistiť ako sa prejavuje postoj konkrétneho rodiča k rodine, deťom a spoločnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá C. B. bola rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -47 zo dňa 6. mája 2010, právoplatným dňom 10. mája 2010, zverená do výchovy a opatery matky, avšak odvtedy na strane dieťaťa došlo k zmene pomerov. Maloletá v čase poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bývala v domácnosti matky. Na základe vykonateľného predbežného opatrenia maloletá od konca marca 2016 žije v domácnosti otca, kde sa nachádza nepretržite až doposiaľ, pričom tu navštevuje základnú školu a má tam aj kamarátky v jej veku. Súd pri rozhodovaní o zmene výchovného prostredia maloletej nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd s prihliadnutím na záujem maloletej, maloletú C. zveril do osobnej starostlivosti otca. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosť, že maloletá je na prostredie u otca zvyknutá, otec starostlivosť o maloletú zvláda a nemá s maloletou žiadne výchovné problémy. Vôľou samotného dieťaťa - maloletej je byť s otcom. Tu súd poznamenáva, že aj samotná matka v písomnom vyjadrení k návrhu otca uviedla, že maloletá vie sebavedome vyjadriť svoje názory a pocity. Maloletá svoje pocity vyjadrila jednoznačne a bez pochybnosti. Vzhľadom na takto preukázanú zmenu pomerov a s prihliadnutím na závery znaleckého posudku súd dospel k záveru, že návrh otca na zmenu výchovného prostredia v prípade maloletej C. je dôvodný a preto súd návrhu otca vyhovel počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, nakoľko do právoplatnosti tohto rozsudku platí právny stav podľa vykonateľného predbežného opatrenia.

Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej a z možnosti, schopností a majetkových pomerov matky. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o vyživovacej povinnosti matke, ktorej stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnej dobe vo výške 27,13 Eur mesačne ako minimálne zákonné výživného v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine. V konaní nebol zistený taký príjem matky maloletej, ktorý by umožňoval zaviazať ju na plnenie vyššieho ako minimálneho zákonného výživného. Matka maloletej bude povinná prispievať na výživu maloletej k rukám otca maloletého počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, nakoľko do právoplatnosti tohto rozsudku má matka povinnosť prispievať na výživu maloletej podľa vykonateľného predbežného opatrenia.

Súd teda v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol.

Matke dlh na výživnom nevznikol, nakoľko do právoplatnosti tohto rozsudku má matka povinnosť prispievať na výživu maloletej podľa vykonateľného predbežného opatrenia.

Súd zároveň upravil styk matky s maloletou; pričom rozsah určeného styku zaručuje zachovanie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov, na rovnocenný styk s oboma rodičmi a práva rodiča podieľať sa na výchove maloletých detí tak aby sa doterajšie vzťahy medzi matkou a maloletou zachovali a prehlbovali. S prihliadnutím na závery znaleckého posudku, kde znalec navrhuje poskytnúť dostatočný priestor styku matky s maloletou súd upravil styk matky s maloletou každý párny kalendárny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a počas letných prázdnin od 1. júla resp. augusta od 8.00 hod. do 15. júla resp. augusta do 18.00 hod. tak, aby sa doterajšie vzťahy medzi matkou a maloletou zachovali a prehlbovali v zmysle záverov znaleckého posudku a to najmä s prihliadnutím na vek maloletej a aj kvôli tomu, aby sa vzťahy matky s maloletou po zmene výchovného prostredia opätovne začali prehlbovať.

Nakoľko súd rozhodol o zmene výchovného prostredia, právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa ruší predbežné opatrenie tunajšieho súdu sp.zn. -113 zo dňa 4. apríla 2016, ktorým bola maloletá predbežne zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej k rukám otca.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie môže začať i bez návrhu. V zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. aj bez návrhu možno začať konanie vo veci starostlivosti o maloletých.

O trovách konania súd rozhodol § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má právo na náhradu trov konania, ktoré platil proti účastníkom konania. Súd do konania pribral uznesením znalca, ktorý si však do času rozhodovania súdu uplatnil len znalečné za znalecký posudok, pričom znalečné za účasť na pojednávaní si znalec uplatní dodatočne a súd bude o tomto nároku rozhodovať dodatočne. Nakoľko o týchto trovách konania sa ešte len bude rozhodovať, súd o týchto trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.