Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Cb-67-2015.pdf
PDF · 107.56 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/67/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v právnej veci navrhovateľa: ČD Cargo, a.s., IČO: 28 196 678, Jankovcova 1569/2c, 170 00 Praha 7 - Holešovice, Česká republika, zast. JUDr. Marek Letkovský, advokát, Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, proti odporcovi: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., IČO: 35 914 921, Drieňová 24, 820 09 Bratislava, zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548, Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, o zaplatenie 169.335,52 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 169.335,52 eur, trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 10.160,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.809,09 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.08.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 169.335,52 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla pri zabezpečení železničnej prepravy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ poskytol odporcovi v súlade s medzinárodnými dohodami a uzatvorenými zmluvami šesť nákladných vozňov vo svojom vlastníctve na účely vykonania železničnej prepravy, ktorú mal odporca vykonať pre objednávateľa MEVEPIX s.r.o., Závodní 540/51, 735 06 Karviná - Nové Město, Česká republika, IČO: 28637291. Vozne vo vlastníctve navrhovateľa boli pristavené dňa 30.08.2011 v stanici Kráľova Lehota, pričom nakládka pre objednávateľa sa mala uskutočniť dňa 31.08.2011. Objednávka objednávateľa bola daná v písomnej podobe odporcovi dňa 23.08.2011 a znela na desať nízkostenných vozňov na nakládku reziva, pričom vozne mali byť v stanici Kráľova Lehota naložené a následne odoslané do Karvinej. Odporca okrem šiestich vozňov vo vlastníctve navrhovateľa pristavil aj štyri vozne vo svojom vlastníctve, konkrétne dňa 30.08.2011 približne o 16,00 hod. Pôvodný termín nakládky bol zo strany objednávateľa vo vzťahu k odporcovi telefonicky preložený do 05.09.2011. Odporca vykonal prostredníctvom svojich zamestnancov kontrolu nakládky dňa 02.09.2011 v stanici Kráľova Lehota, pri ktorej sa zistilo rozpaľovanie pristavených vozňov a nakládka rozpáleného materiálu do cestných motorových vozidiel. Zamestnanci odporcu o svojich zisteniach informovali svojho nadriadeného a políciu. Na základe trestného oznámenia odporcu podaného na polícii bolo začaté trestné stíhanie vedené Okresným riaditeľstvom PZ v Liptovskom Mikuláši, odbor kriminálnej polície, a to pod ČVS: ORP-481/OEK-LM-2011. V trestnom konaní odporca uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 243.987,68 eur s odôvodnením, že si navrhovateľ bude náhradu škody nárokovať od odporcu; z celej sumy uplatnenej odporcom v trestnom konaní pripadla na navrhovateľa suma škody 169.552,48 eur, ktorá mu vznikla rozpálením šiestich vozňov, zvyšná časť uplatnenej škody pripadala na škodu vzniknutú
na majetku odporcu. V rámci uvedeného trestného stíhania sa nepodarilo zistiť konkrétneho páchateľa, poverený vyšetrovateľ preto trestné stíhanie prerušil. Navrhovateľ si škodu uplatnil písomne u odporcu, za týmto účelom vystavil aj faktúru č. 4512030721. Odporca náhradu škody navrhovateľovi do dnešného dňa neuhradil.
Odporca v podanom odpore uviedol, že dňa 02.09.2011 zamestnankyne odporcu vykonali na železničnej stanici Kráľova Lehota náhodnú kontrolu správnosti nakládky reziva, nakoľko objednávateľ prepravy mal nakladať prvýkrát. Následne zistili, že pristavené vozne rozpaľujú zamestnanci LPL Kovo, s.r.o. a získaný šrot nakladajú do pristavených cestných vozidiel. Zástupca uvedenej spoločnosti predložil privolanej polícii kúpnu zmluvu uzavretú medzi MEVEPIX s.r.o. ako predávajúcim a LPL Kovo, s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pristaveným 13 vozňom. Odporca argumentoval, že svojím konaním neporušil žiadne ustanovenie Dodatku D Dohovoru COTIF (o používaní nákladných železničných vozňov ako prepravných prostriedkov na uskutočňovanie medzinárodných železničných prepráv) a ani Všeobecnú zmluvu o používaní nákladných vozňov. Odporca nemohol predpokladať, že tretie osoby vopred pripraveným podvodom, za účelom získania šrotu, pristavené vozne rozpália. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 30.09.2011, t.j. v deň pristavenia vozňov, kedy z nápisov na vozňoch mohli zistiť ich identifikačné čísla. Pre odporcu nevyplýva povinnosť pristavené vozne strážiť proti neoprávnenému konaniu tretích osôb a ani zisťovať dôvod, prečo nemohol zákazník nakladať v deň požadovanej nakládky.
Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 23.02.2015 zdôraznil, že odporca napriek tomu, že spoločnosť MEVEPIX, s.r.o. bola pre neho úplne novým zákazníkom, si ju riadne nepreveril a spoľahol sa na jej dôveryhodnosť. Počínal si ľahkovážne, keď priebeh nakládky skontroloval až v jej tretí deň, aj keď išlo o nového zákazníka, ktorý ešte k tomu preložil nakládku o 5 dní. Odporca ponechal vozne bez akéhokoľvek dozoru alebo primeranej ochrany, a tým nedodržal svoju povinnosť predchádzať vzniku škôd stanovenú zákonom.
Odporca na pojednávaní dňa 01.12.2015 argumentoval, že v zmysle predmetného dohovoru prepravca nezodpovedá za škodu v prípade, ak táto je spôsobená konaním tretej osoby. Prípad rozpaľovania železničných vozňov sa u odporcu vyskytol iba v tomto jednom prípade, v predchádzajúcom období sa nič podobné nestalo. Zo strany odporcu je veľmi ťažko predvídateľné, že by mohlo dôjsť k rozpáleniu železničných vozňov a obchodovaniu s takto získaným šrotom, nakoľko súčasná legislatíva upravujúca obchodovanie s takýmto šrotom je veľmi prísna - výkup takéhoto šrotu je možný len od železničného podniku, resp. subjektu, ktorý so železničným podnikom preukázateľne pracuje na zmluvnom základe.
Odporca ďalej v podaní doručenom súdu dňa 03.03.2016 uviedol, že spoločnosť LPL Kovo, s.r.o. podpísala kúpnu zmluvu s MEVEPIX, s.r.o. za situácie, kedy neznáma osoba, ktorá sa prezentovala ako konateľ MEVEPIX, s.r.o., vyhlásila, že je vlastníkom nákladných železničných vozňov, ktoré boli odstavené na voľne prístupnej nákladnej vlečke v Kráľovej Lehote. Za týchto okolností nemôže byť žiaden kupujúci, ani LPL Kovo, s.r.o. dobromyseľný vzhľadom na všetky okolnosti, že nadobúda vec od jej vlastníka. Vznik škody na strane navrhovateľa bol preto spôsobený zavineným protiprávnym konaním spoločnosti LPL Kovo, s.r.o. v zastúpení jeho konateľom Ľ. Pišúthom a ním poverenými osobami. Ďalej uviedol, že zamestnankyne odporcu vykonali iniciatívne kontrolu z dôvodu, že prepravca (MEVEPIX, s.r.o.) ešte nespolupracoval s odporcom v rámci prepravy a existovala dôvodná obava, že by v dôsledku zle vykonanej nakládky tovaru mohlo dôjsť k poškodeniu vozňov, prípadne k vzniku inej škody v rámci dopravy po dráhe. Odporca tak vynaložil bežnú (primeranú) mieru opatrnosti vo vzťahu k železničným vozňom, nakoľko v minulosti už došlo zo strany prepravcu, ktorý nevykonával pravidelne nakládku a prepravu istého druhu tovaru, k nesprávne vykonanej nakládke. Odporca teda predvídal možný vznik škody na železničných vozňoch navrhovateľa a to v dôsledku možnej zle vykonanej nakládky tovaru (skutočnosti, ku ktorej dochádza) a vykonal kontrolu vozňov krátko pred ich odchodom, tzn. vynaložil bežnú opatrnosť vo vzťahu k vozňom v rozumnom a primeranom rozsahu.
Na pojednávaní dňa 10.05.2016 sa navrhovateľ vyjadril k tvrdeniu odporcu, že obchodovanie zo železným šrotom pochádzajúcim zo železnice je možné len za istých podmienok, pričom k tomuto predložil vyjadrenie ministerstva životného prostredia zo dňa 26.10.2015. Podľa označeného vyjadrenia je možné vykupovať šrot zo železnice od subjektov, ktoré sú prevádzkovateľom dráhy alebo ktoré spolupracujú s prevádzkovateľom dráhy na zmluvnom základe. K uvedenému argumentu odporcu navrhovateľ zdôraznil fakt, že označené vyjadrenie ministerstva nemá žiadnu právnu záväznosť, ide len
o jeho názor. Ďalej uviedol, že vozne poistené nemal, rovnako ako ich určite nemal poistené ani odporca, keďže takéto poistenie vozňov nie je v tomto odbore bežné, ani zaužívané. Zdôraznil skutočnosť, že sám odporca predvídal možný vznik škody nesprávnou manipuláciou s tovarom, a preto vyslal zamestnancov na kontrolu. Otázne však je, prečo odporca vykonal túto kontrolu až tretí deň nakládky, keďže by mohol oveľa účinnejšie škode zabrániť, ak by kontrolu smerujúcu k spôsobu manipulácie s tovarom vykonal už skôr.
Odporca na pojednávaní dňa 10.05.2016 uviedol, že má poistenie svojho majetku ako aj poistenie zodpovednosti za škodu na cudzom majetku, avšak poisťovňa ním riešenú poistnú udalosť nevyhodnotila spôsobom, že by odporca zodpovedal za vzniknutú škodu na vozňoch navrhovateľa. Pokiaľ ide o stanovisko ministerstva je pravdou, že nie je právne záväzné, má však významnú výpovednú hodnotu, nakoľko ide o autorský výklad. Zo strany odporcu bol podaný podnet na pokračovanie v trestom konaní vo veci trestného činu podvodu, ktoré bolo prerušené a trestnému činu poškodovania cudzej veci, o ktorom nie je rozhodnuté. V trestnom spise sa nenachádzajú doklady, ktoré by preukazovali výšku opodstatneného nároku uplatneného navrhovateľom.
V zmysle čl. 4 § 1 Dodatku D k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave COTIF železničný dopravno-prepravný podnik, ktorému bol vozeň daný k dispozícii na používanie ako prepravný prostriedok, zodpovedá za škodu vzniknutú stratou alebo poškodením vozňa alebo jeho súčastí, ak nedokáže, že škoda nebola spôsobená jeho zavinením.
V zmysle čl. 22 ods. 1 Všeobecnej zmluvy o používaní nákladných vozňov (Zmluva AVV) železničný podnik, v správe ktorého sa vozeň nachádza, zodpovedá držiteľovi za škodu, ktorá vznikla stratou alebo poškodením vozňa alebo jeho súčastí, pokiaľ nedokáže, že škoda nebola spôsobená jeho zavinením.
V zmysle čl. 22 ods. 2 prvá veta Všeobecnej zmluvy o používaní nákladných vozňov (Zmluva AVV) železničný podnik nezodpovedá za zavinenie najmä vtedy, ak dokáže, že sa jedná o jeden z nasledujúcich dôvodov:
- okolnosti, ktorým železničný podnik nemohol zabrániť a ich následky nemohol odvrátiť,
- zavinenie treťou osobou,
- nedostatočná údržba zo strany držiteľa, ak železničný podnik dokáže, že vozeň bezchybne prevádzkoval a správne udržiaval,
- zavinenie držiteľa.
Podľa § 15 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 670 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec poistiť, len ak to určuje zmluva.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.
Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu, ktorá má charakter nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a obsahuje aj znaky zmluvy o nájme, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi šesť nákladných železničných vozňov vo svojom vlastníctve na účely vykonania železničnej prepravy za odplatu. Vozne mal odporca využiť na vykonanie železničnej prepravy pre objednávateľa MEVEPIX s.r.o. na základe písomnej objednávky zo dňa 23.08.2011 a za týmto účelom boli pristavené spolu so štyrmi vozňami vo vlastníctve odporcu dňa 30.08.2011 v stanici Kráľova Lehota, pričom nakládka pre objednávateľa sa mala uskutočniť dňa 31.08.2011. Pôvodný termín nakládky bol zo strany objednávateľa vo vzťahu k odporcovi telefonicky preložený do 05.09.2011. Odporca však vykonal prostredníctvom svojich zamestnancov kontrolu nakládky dňa 02.09.2011 v stanici Kráľova Lehota, pri ktorej sa zistilo, že pristavené vozne rozpaľujú zamestnanci LPL Kovo, s.r.o. a získaný šrot nakladajú do pristavených cestných motorových vozidiel. Zástupca uvedenej spoločnosti predložil privolanej polícii kúpnu zmluvu uzavretú medzi MEVEPIX s.r.o. ako predávajúcim a LPL Kovo, s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pristaveným trinástim vozňom. Na základe trestného oznámenia odporcu podaného na polícii bolo začaté trestné stíhanie za zločin podvodu vedené Okresným riaditeľstvom PZ v Liptovskom Mikuláši, odbor kriminálnej polície, a to pod ČVS: ORP-481/OEK-LM-2011. Ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu poškodeného zo dňa 13.09.2011, zástupca odporcu pri výsluchu v uvedenej trestnej veci vypovedal, že mu vznikla škoda na vozňoch vo výške 74.435,20 eur a navrhovateľovi vo výške 169.552,48 eur, pričom si uplatnil celkovú náhradu škody výške 243.987,68 eur s tým, že náhradu škody na vozňoch si následne navrhovateľ uplatní priamo u odporcu. V rámci trestného stíhania sa nepodarilo zistiť konkrétneho páchateľa, poverený vyšetrovateľ trestné stíhanie prerušil. Vzájomný vzťah medzi účastníkmi konania je upravený okrem zmluvy, ktorá nie je uzavretá v písomnej forme, aj na základe Dodatku D k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave COTIF, ktorý je medzinárodnou zmluvou a tiež na základe Všeobecnej zmluvy o používaní nákladných vozňov (Zmluva AVV). Keďže ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody došlo na železničnej stanici v Kráľovej Lehote, nárok na náhradu
škody sa v zmysle § 15 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom spravuje právom Slovenskej republiky. Súd považuje žalovaný nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške 169.335,52 eur od odporcu za dôvodný v celom rozsahu, nakoľko má za to, že došlo k naplneniu všetkých zákonných predpokladov na náhradu škody, t.j. porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti škodcu a vznikom škody. Podľa názoru súdu odporca porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú tak z Dodatku D k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave COTIF, Všeobecnej zmluvy o používaní nákladných vozňov (Zmluva AVV), ako aj priamo zo zákona, a to tým, že nevynaložil potrebnú (nevyhnutnú) starostlivosť o veci mu zmluvne zverené (železničné vozne vo vlastníctve navrhovateľa) a neurobil vhodné opatrenia na to, aby nedošlo k ich poškodeniu či odcudzeniu, v dôsledku čoho zodpovedá za vzniknutú škodu. Odporca ako osoba, ktorá má dlhoročné skúsenosti s podnikaním v oblasti železničnej prepravy tovaru nepostupoval pri plnení svojich zmluvných povinností s náležitou odbornou starostlivosťou a porušil aj všeobecnú prevenčnú povinnosť, teda počínať si tak, aby nedošlo ku škode na majetku, ktorý mu bol zmluvne zverený. Konkrétne odporca pri realizácii objednávky spoločnosti MEVEPIX s.r.o. nebral na zreteľ skutočnosť, že išlo pre odporcu o neznámeho zákazníka, nepreveril si jeho dôveryhodnosť, oprávnenosť jej zástupcov konať v jej mene, neobozretne pristavil železničné vozne na stanicu deň pred plánovanou nakládkou a nechal ich na stanici bez dozoru skoro tri dni, keďže objednávateľ telefonicky zmenil dátum nakládky (posunul ho o päť dní neskôr). Odporca sám pripustil, že pri nových zákazníkoch, s ktorými odporca ešte nespolupracoval, nastávajú prípady, kedy dochádza k poškodeniu vozňov, príp. železničných koľají v dôsledku neodbornej manipulácie pri nakládke tovaru, pričom v konkrétnom prípade existovala dôvodná obava, že by v dôsledku zle vykonanej nakládky tovaru mohlo dôjsť k uvedenej situácii, preto zamestnankyne odporcu vykonali kontrolu na mieste nakládky dňa 02.09.2011. Podľa názoru súdu bol uvedený postup navrhovateľa ľahkovážny a neprimerane dôverčivý a v rozpore s uvedenou všeobecnou prevenčnou povinnosťou vzhľadom k tomu, že išlo o veci značnej hodnoty (243.987,68 eur). Tvrdenie odporcu, že prípad rozpaľovania vozňov sa stal prvýkrát a že to bolo ťažko predvídateľné a že nebolo povinnosťou odporcu zabezpečiť stráženie vozňov je v danom prípade irelevantné, keďže podľa názoru súdu odporca mohol bez prehnaných nárokov na jeho personálne kapacity zabezpečiť svojho zástupcu aspoň na začiatok nakládky, aby došlo k potrebnému usmerneniu ohľadom manipulácie s nákladom za účelom predchádzania prípadným škodám na vozňoch či dráhach, najmä ak existovala dôvodná obava, že k škode by mohlo dôjsť, čo odporca sám potvrdil. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti odporcu za škodu je existencia škody, náhradu ktorej si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní vo výške 169.335,52 eur. Ako súd uviedol vyššie, aj tento predpoklad je v predmetnom prípade splnený, keďže je aj z vyšetrovacieho spisu zrejmé, že došlo k úplnému zničeniu vozňov vo vlastníctve navrhovateľa vo výške 169.552,48 eur a zničeniu a poškodeniu vozňov vo vlastníctve odporcu vo výške 74.435,20 eur, čo zástupca odporcu (poškodeného) pri výsluchu dňa 13.09.2011 potvrdil. Odporca si preto ako poškodený v trestnom konaní uplatnil celkovú náhradu škody výške 243.987,68 eur s tým, že náhradu škody na vozňoch si následne navrhovateľ uplatní priamo u odporcu. Navrhovateľ v tomto konaní požaduje od odporcu zaplatenie náhrady škody v sume nižšej (169.335,52 eur) ako bola vyčíslená v trestnom konaní, pričom jej výšku odporca v priebehu konania nerozporoval. Odporca síce na poslednom pojednávaní uviedol, že v trestnom spise sa nenachádzajú doklady, ktoré by preukazovali výšku opodstatneného nároku uplatneného navrhovateľom, avšak súd toto tvrdenie odporcu považuje za účelové vzhľadom k tomu, že odporca si v trestnom konaní uplatnil náhradu škody aj za navrhovateľa vo výške, ktorá dokonca prevyšuje sumu uplatnenú navrhovateľom v tomto konaní (23Cb/67/2015). Súd nemá pochybnosti ani o tom, že je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu a vznikom škody na strane navrhovateľa, nakoľko keby odporca postupoval obozretne a zabezpečil kontrolu nakládky na stanici v Kráľovej Lehote včas, k vzniku škody na pristavených vozňoch vo vlastníctve navrhovateľa by nedošlo. Keďže medzi účastníkmi konania vznikol obchodnoprávny vzťah za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, na podmienky vzniku zodpovednosti za škodu je potrebné aplikovať ustanovenia § 757, resp. § 373 Obchodného zákonníka, t.j. na danú vec sa uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Odporca však v tomto konaní relevantným spôsobom nepreukázal, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť - teda nepreukázal, že možno rozumne predpokladať, že odporca nemohol škodu odvrátiť alebo predvídať. Odporca subsidiárne taktiež nepreukázal, že nezodpovedá za škodu v zmysle čl. 4 § 1 Dodatku D k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave COTIF a čl. 22 ods. 1 Všeobecnej zmluvy o používaní nákladných vozňov (Zmluva AVV), pretože nedokázal, že škoda nebola spôsobená jeho zavinením. Nepreukázal totiž, že škodu spôsobila iná osoba ako odporca, keďže ani vyšetrovateľ nezistil skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe a preto trestné stíhanie pre
trestný čin podvodu prerušil. Tvrdenie, že vznik škody na strane navrhovateľa bol spôsobený zavineným protiprávnym konaním spoločnosti LPL Kovo, s.r.o. v zastúpení jeho konateľom Ľ. Pišúthom a ním poverenými osobami, odporca nijak nepreukázal. Ním tvrdený dôvod, že žiaden kupujúci, ani spoločnosť LPL Kovo, s.r.o. nemohol byť dobromyseľný, že nadobúda kovový šrot od jeho vlastníka vzhľadom na všetky okolnosti (napr. právnu úpravu o zbere a výkupe kovového odpadu zo železničných koľají a vozňov), sám osebe pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu neobstojí, nakoľko v danom prípade chýba priama príčinná súvislosť medzi konaním zástupcov spoločnosti LPL Kovo, s.r.o. a vznikom škody na strane navrhovateľa. Priama príčinná súvislosť naopak existuje medzi zanedbaním povinnosti odporcu a vznikom škody na strane navrhovateľa, lebo keby zamestnanci odporcu vykonali kontrolu vozňov na železničnej stanici v Královej Lehote včas, resp. keby odporca zabezpečil pristavenie vozňov bezprostredne pred plánovanou nakládkou a jeho zamestnanci by boli pri nej prítomní, k vzniku škody na strane navrhovateľa by nedošlo. Z tohto dôvodu pre danú vec nemá právny význam ani odporcom predložené vyjadrenie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 26.10.2015 o tom, že zber a výkup kovového odpadu pochádzajúceho z koľajových vedení a vozidiel je možný len od prevádzkovateľov dráh a subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe. Okrem toho, uvedené vyjadrenie je len nezáväzné odporúčanie ministerstva, keďže ministerstvo životného prostredia nie je zo zákona oprávnené podávať právne záväzný výklad všeobecne záväzných právnych predpisov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd žalobný návrh považoval za dôvodný v celom rozsahu, preto zaviazal odporcu na náhradu škody navrhovateľovi v sume 169.335,52 eur.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku vo výške 10.160,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 5.809,09 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 01.12.2015, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 08.01.2016, účasť na pojednávaní dňa 10.05.2016) pri sadzbe 765,17 eur/1 úkon, za 1 úkon právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 03.03.2016) pri štvrtinovej sadzbe 191,29 eur, 2 režijné paušály po 8,04 eur, 2 režijné paušály po 8,39 eur, 3 režijné paušály po 8,58 eur a DPH vo výške 968,18 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.