Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cbi/70/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: JUDr. S. M. R E A L I T A, s miestom podnikania M. F. XXXX/XX, XXX XX R., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: JUDr. Danica Birošová, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, správca úpadcu O., s.r.o. v konkurze, so sídlom A. XX, XXX XX H., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený: A3 advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Partizánska 25, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 198,33 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 178,99 eur a hotových výdavkov účastníka v sume 19,34 eur.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 08.07.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha, aby súd určil, že žalobca je veriteľom voči úpadcovi O., s.r.o. v konkurze, titulom dodania právnych služieb a náhrady nákladov právneho zastupovania vo výške XXX,XX eur, s poradím iná pohľadávka, ktorá v konkurze vedenom u Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. je zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 8/J-6. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že u Okresného súdu Trenčín je pod sp. zn. vedený konkurz na majetok úpadcu O., s.r.o. v konkurze a za správcu bola ustanovená žalovaná. Žalobca ako veriteľ úpadcu si riadne a včas prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku v celkovej výške 220,12 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 200,00 eur a úrokov z omeškania vo výške 20,12 eur s právnym dôvodom jej vzniku

- právne služby v spore Fatra B. a Senion o vypratanie nehnuteľností, neuhradená časť zálohy na právne služby a súdny poplatok a úrok z omeškania. Právny dôvod (pravosť) vymáhateľnosť, poradie prihlásenej pohľadávky a výšku pohľadávky voči úpadcovi osvedčil pripojenými listinami. Prihlásenú pohľadávku žalovaná zapísala v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 8/J-6. Popretie pohľadávky žalovaná oznámila žalobcovi listom zn. s 106 zo dňa 05.06.2014, doručeným dňa 10.06.2014. Cez analýzu textu doručeného listu v konfrontácii s dikciou § 32 ods. 5, prvá veta a § 32 ods. 6 treba urobiť záver, že zo strany správkyne ide o také popretie pohľadávky, ktoré treba kvalifikovať ako popretie neúčinné. Z dikcie § 32 ods. 6 ZoKR nesporne vyplýva záver, že rozsah textu popretia zapísaného u popieranej pohľadávky v zozname pohľadávok by mal byť svojim obsahom i rozsahom prinajmenšom zhodný s textom popretia oznamovaného veriteľovi. Z toho vyplýva záver, že aké a ako popretie správca zapíše písomný text podľa § 32 ods. 5, prvá veta ZoKR v zozname pohľadávok, tak také má povinnosť oznámiť veriteľovi. Z listu oznámenia evidentne vyplýva, že tomu tak nie je. Žalovaná v zozname pohľadávok prihlásenú pohľadávku poprela čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, čo do výšky i poradia pohľadávky. Popretie v zozname pohľadávok vo všetkých častiach

popretia odôvodňuje tak, že prihlášku podáva nesprávny subjekt JUDr. M., avšak nie ako advokát, teda nepreukázaný právny dôvod vzniku pohľadávky. Sú uplatnené vyúčtované zálohy, ktoré však svojou povahou nie sú voči úpadcovi pohľadávkou, ale záväzkom a to až do riadneho vyúčtovania. Služby na faktúre boli pravdepodobne vyúčtované dvakrát. Existujú dôvodné pochybnosti o pravosti pohľadávky, prihláška je nepreskúmateľná. Z rovnakého dôvodu popretá aj vymáhateľnosť. Už zbežnou analýzou správkyňou vykonaného zápisu popretia možno urobiť záver, že ide o účelové popretie prihlásenej pohľadávky. Formulácia dôvodu popretia žalovanou, je iba účelovým tvrdením a podľa presvedčenia žalobcu tiež možno iba účelovým postupom, ktorým úmyselne odníma výkon práv a povinností žalobcu ako konkurzného veriteľa. Žalobca je advokátom, ale tiež živnostníkom (obchodné meno M.. S. M. - F.), z hľadiska obchodného zákona FO podnikateľom (§ 2 ods. 1 a 2 ObchZ). Ako podnikateľ je zo zákona o účtovníctve účtovnou jednotkou, ktorá účtuje v jednoduchom účtovníctve. Ako daňovník je registrovaný ako platiteľ DPH s vydaným osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, v ktorom je ako zdaniteľná osoba označený: JUDr. S. M. - F.. H. ako je označená ako účtovná jednotka, a pod ktorým obchodným menom vedie účtovníctvo a príslušné účtovné výkazníctvo. Bez ohľadu či subjekt vykonáva podnikateľskú činnosť podľa § 2 ods. 2 písm. b/ alebo c/ ObchZ, pri účtovaní o príjmoch a výdavkoch z tej či onej podnikateľskej činnosti je stále iba „jednou“ účtovnou jednotkou a vedie iba „jedno“ účtovníctvo, a vedie ho (a môže ho viesť iba pod jedným obchodným menom). Logicky takým menom je meno, pod ktorým je ako účtovná jednotka evidovaný u príslušného správcu dane a v prípade, že je platiteľom DPH, tak predovšetkým iba pod (obchodným) menom, pod ktorým je registrovaný ako platiteľ DPH. Preto bez ohľadu či je faktúra vystavená podnikateľom - advokátom bude (a musí byť) na nej ako platiteľ, ktorý faktúru vystavil, uvedený pod menom, ktorým je ako platiteľ DPH registrovaný na DPH. Ako platiteľ DPH je povinný pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemskej inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou vyhotoviť faktúru. Faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať mimo iného meno a priezvisko zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania (§ 74 ods. 1 - a zákona o DPH). Preto prihláška takéhoto podnikateľského subjektu ako je žalobca môže byť podávaná iba pod takýmto jeho (obchodným) menom, ktoré nesie ako účtovná jednotka, pretože iba subjekt - účtovná jednotka môže vykonať vyhlásenie, že o pohľadávke účtuje. Žalobca je vždy jeden a ten istý subjekt či v postavení advokáta alebo živnostníka, identifikovaný obchodným menom, miestom podnikania či IČO. Kedy je žalobca správny subjekt a kedy je nesprávny a prečo vtedy je správny a inokedy nesprávny, žalovaná bližšie vo svojom popretí neodôvodňuje. Nesporné však je, že právny dôvod vzniku pohľadávky vyplýva z označenia veriteľa v podanej prihláške či na faktúre. Právnym dôvodom jej a môže byť iba právna skutočnosť, ktorá spôsobuje vznik záväzkového vzťahu. Úvahy žalovanej o tom, či je vyúčtovaná faktúra pohľadávkou alebo záväzkom, úvahy a nejakej pravdepodobnosti, že služby boli vyúčtované dvakrát, pochybnostiach o pravosti pohľadávky či jej nepreskúmateľnosti pôsobia zarážajúco predovšetkým potom, čo sa žalovaná oboznámila so stavom súdneho konania a veriteľom v ňom - advokátom vykonaných úkonov právnej pomoci a vynaložených výdavkoch. Žalobca opakovane poukázal na to, že zo strany žalovanej išlo - a to nielen u tejto pohľadávky

- o čisto účelové popieranie pohľadávky. Podľa zistenia poprela všetky pohľadávky každého veriteľa, ktorý by zistením jeho pohľadávky nadobudol hlasovacie právo na schôdzi veriteľov - a tým také postavenie, v ktorom by mohol ohroziť postavenie žalovanej ako správkyne v predmetnom konkurze.

Žalovaný sa k žalobe po doručení žaloby vyjadril podaním zo dňa 24.11.2015, v ktorom uviedol, že námietku právneho zástupcu žalobcu o neúčinnom popretí jeho pohľadávky považuje za neopodstatnenú, nakoľko z textu § 32 ods. 5 a 6 ZoKR nevyplýva pre správcu povinnosť oznamovať veriteľovi popretej pohľadávky dôvod popretia. Pojem popretie, ktorý sa v uvedených ustanoveniach ZoKR uvádza, podľa názoru správcu automaticky nezahŕňa aj jeho odôvodnenie ale len informáciu o tom, že pohľadávka je podľa odborného názoru správcu sporná a na základe toho ju nebolo možné zistiť. Pričom pre účely úplnosti zoznamu pohľadávok má správca ďalej povinnosť uvádzať okrem samotnej skutočnosti popretia aj jeho dôvody. Povinnosť zdôvodniť popretie ako také, má preto správca výlučne pri vyznačovaní popretia do zoznamu pohľadávok, nie však pri notifikácii veriteľa popretej pohľadávky. Podľa § 32 ods. 6 ZoKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Túto povinnosť ktorú pre oznamovanie popretia stanovuje ZoKR si správca pri popretí predmetnej pohľadávky splnil. Aj odborná literatúra uvádza, že správca oznámi veriteľovi popretej pohľadávky údaje o tom, kto pohľadávku poprel a v akom rozsahu, pričom nie je povinnosťou správcu uvádzať zároveň dôvod popretia (M.. N. A., zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, L. I., XXXX). Popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu správkyňou obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti popretia a preto je žalobcom uvádzaný záver o neúčinnosti popretia jeho prihlásenej pohľadávky nesprávny a správkyňa ho odmieta.

Správkyňa po preskúmaní predmetnej pohľadávky s odbornou starostlivosťou túto ako nepreskúmateľnú poprela, nakoľko ju prihlásil subjekt, ktorý neposkytoval právne služby dohodnuté Mandátnou zmluvou č. 1107, ktoré sú predmetnom faktúry č. 12008. Ďalším dôvodom popretia predmetnej pohľadávky je nepreskúmateľnosť faktúry č. 11076, ktorou boli úpadcovi v postavení odberateľa fakturované právne služby v spore o vypratanie nehnuteľnosti proti Fatra Global, s.r.o. a Senion n. o.. Predmetná faktúra neobsahuje náležitosti stanovené v § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, nakoľko v nej absentuje označenie účastníkov prípadu - JUDr. S. M., advokát, člen SAK, zapísaný pod č. 0765. Ďalším dôvodom popretia je skutočnosť, že predmetnou faktúrou je uplatnená záloha, ktorá však svojou povahou nie je voči úpadcovi pohľadávkou ale záväzkom, a to až do riadneho vyúčtovania. K prihláške taktiež nebol priložený návrh na začatie konania, ani potvrdenie z Okresného súdu Žilina, na ktoré predmetná faktúra odkazuje. Z uvedených dôvodov, preto nebolo možné ustáliť právny dôvod, výšku, ako ani poradie predmetnej pohľadávky. K tvrdeniu účelovosti popretia žalovaný uviedol, že v zmysle § 32 ods. 1 ZoKR ak pri skúmaní správca zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Predmetná prihlasovaná pohľadávka nie je prihlásená spôsobom, pri ktorom je možné zistiť právny dôvod či výšku v rozsahu, v akom ju žalobca prihlásil, a preto bola správkyňa v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia ZoKR a v spojení s absenciou vyjadrenia úpadcu k prihlásenej pohľadávke, povinná túto poprieť a to tak, ako je vyznačené v zozname pohľadávok v konkurznom konaní sp. zn. , ktorý bol doručený Okresnému súdu Trenčín. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Zistenie pohľadávky sporne prihlasovanej by predstavovalo porušenie povinností správcu postupovať s odbornou starostlivosťou. Správkyňa popretím pohľadávky postupovala v zmysle a v súlade s ZoKR. Na podklade predložených listín nebolo možné jednoznačne ustáliť výšku, poradie a dôvod prihlasovanej pohľadávky. Existencia právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky v kontexte vysvetlenom v žalobe neberie do úvahy preukázanie všetkých v nej tvrdených skutočností a tiež špecifický charakter konkurzného konania, kladúceho exaktné podmienky na uplatňovanie nárokov veriteľov. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v prítomnosti účastníkov resp. ich právnych zástupcov. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom konateľa úpadcu Ing. O. Y., A.. a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov.

Žalobca na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že zastáva názor, že tým, že súd zamietol ním navrhované dokazovanie, odňal mu možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo účastníka konania. Predložením účtovníctva úpadcu, ktoré je teraz k plnej dispozícii žalovanej chcel preukázať, že faktúra č. 12008, ktorou je vyúčtovaná prihlásená pohľadávka nebola žiadnou zálohou, ale bola účtovaná ako výkonová faktúra aj u úpadcu, a výkonová faktúra za poskytnuté služby, napriek tomu, že je tam uvádzané záloha - právne služby. V čase vystavenia tejto faktúry boli úpadcovi poskytnuté už úkony právnej pomoci ako prevzatie veci, žalobný návrh Okresného súdu Žilina, nikdy nešlo pri vystavovaní faktúr s uvedením záloha o účtovanie zálohy na budúce poskytnuté právne služby, v tejto veci došlo k prevzatiu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom 24.01.2012, žaloba bola podaná na súde 30.01.2012, právne služby sú účtované vo výške 83,75 Eur. Vo faktúre je uvedené, že faktúra je vystavená 28.01.2012, cena jedného úkonu v tejto veci predstavuje sumu 2499,18 eur za jeden úkon. Súdny poplatok nie je účtovaný vôbec ako záloha. Bolo to vystavené s tým, že splatnosť má byť 04.02., a 04.02. už bola podaná žaloba na OS Žilina. Predloženie spisu OS Žilina sp. zn. navrhoval z dôvodu objektívneho prekontrolovania, kedy jednotlivé úkony právnej služby boli poskytnuté. Preukázanie tvrdených skutočností bez akýchkoľvek pochybností nie je možné bez vykonania navrhovaných dôkazov.

Žalobca v záverečnom návrhu uviedol, že podaná žaloba je dôvodná a ako žalobca sa domáha určovacieho výroku súdu, že je voči úpadcovi Migareal s.r.o. v konkurze veriteľom pohľadávky vo výške 220,12 Eur s poradím iná pohľadávka. Aj vzhľadom na predchádzajúce pojednávania si myslí, že predovšetkým spornou otázkou je či faktúra č. 12008 je faktúrou, ktorou sa účtuje záloha v zmysle účtovníctva. Zastáva názor aj z predloženej faktúry č. 12008 vyplýva, že sa nejedná o zálohovú faktúru, ale tak ako bolo povedané aj úpadcom išlo o výkonovú faktúru, bez ohľadu na to, že priamo v tej faktúre je uvedené záloha. Ak výkonovú faktúru ju vždy chápal, aj žalobca a táto faktúra bola vystavená v súlade s mandátnou zmluvou č. 1107. Pokiaľ sa z takejto faktúry uhradila časť fakturovanej sumy, tak bola medzi žalobcom a úpadcom dohoda, že táto čiastka bude prednostne zaúčtovaná na úhradu účtovanej sumy za právne služby. Po vyhlásení konkurzu na úpadcu bola uzavretá medzi ním a spoločnosťou

Migareal dohoda, že faktúry vystavené pred vyhlásením konkurzu budú ponechané tak ako boli a to už aj z toho pohľadu, že ich chápali obe strany ako výkonové faktúry a nie ako zálohové a pokiaľ boli v konkrétnom prípade poskytnuté právne služby nad rámec vyúčtovania prvotnej faktúry, tak v rámci celkového vyúčtovania dodaných právnych služieb a nákladov s tým spojených bude pôvodná faktúra vo vyúčtovacej faktúre odpočítaná. Takto to bolo aj v tomto prípade, keď vyúčtovacou faktúrou bola faktúra č. 14020, ktorá je súčasťou spisu. Pokiaľ je v tomto prípade účtovaná a prihlásená pohľadávka v istine 220,12 eur, tak je to nesporne na celý súdny poplatok a časť právnych služieb. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Poukázal aj na to, že súčasťou faktúry je aj súdny poplatok nielen záloha na právne služby.

Konateľ a spoločník úpadcu L.. O. Y. A.. na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že tak ako už uviedol aj v iných veciach, žalobca ako právny zástupca ich zastupoval vo všetkých sporoch. N. dohodnutí na zastupovaní, následne na tom,, že si vyúčtuje odmenu za zastupovanie a táto mu bude zaplatená. Čo sa týka mandátnej zmluvy ide o všeobecnú zmluvu, ktorú podpísal, na základe ktorej ich žalobca zastupoval, čo sa týka faktúry, táto faktúra bola odsúhlasená a bola zaevidovaná do účtovníctva úpadcu, túto faktúru nerozporoval. N. to fakturované správne. Vždy žalobcovi platili odmenu a nezaujímalo ich, ako to bude zúčtovávať, vnímal to ako vzťah, ktorý existoval medzi nimi a právnym zástupcom, ako sa to zúčtovalo nevie, nemal to na starosti, nie je ekonóm. Týmto sa zoberal pán N.. Ústna dohoda bola, že platíme odmenu právnemu zástupcovi. Predmetnú faktúru nebral ako zálohovú faktúru, bral ju ako výkonovú faktúru. Dohodli sa čo sa spraví a za to dostane nejakú čiastku, čo je napísané v texte nikdy nekontroloval. Nevedel o tom, že je to zálohová faktúra, pre neho to bola výkonová faktúra, ktorú dal zaplatiť a odsúhlasil. Nie vždy boli peniaze na zaplatenie celej faktúry a to bral ako zálohu na zaplatenie výkonovej faktúry. Po vyhlásení konkurzu bolo dohodnuté, že faktúry nebudú znovu fakturovať, nechajú ich v účtovníctve a tak to vyhlásili aj pre správkyňu. Nepamätá si akú mali dohodnutú odmenu za jeden úkon, nie je ani presvedčený, že mali dohodnutú nejakú tarifnú odmenu, bolo to tak, že pán doktor prišiel, povedal aké náklady mal s uvedenou vecou, tieto schválili.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodov uvedených v popretí prihlásenej pohľadávky. Rozporuje nesprávnosť obchodného mena , tak ako aj v iných obdobných konaniach, rovnako je tu účtovaná záloha na právne služby, ktorá nie je pohľadávkou spôsobilou na prihlásenie do konkurzu a teda ani pohľadávkou, ktorá môže byť zistená v incidenčnom konaní, celkovo žaloba neobstojí a pre prípad úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že žalovaný zotrváva na doterajšej argumentácii najmä k nedostatkom v označení žalobcu ako konkurzného veriteľa z dôvodov už súdu známych. Pokiaľ ide o snahu žalobcu pretransformovať zálohovú faktúru na vyúčtovaciu "výkonovú" faktúru, tak táto sa javí ako účelová s ohľadom na to, ako sa vyvíja rozhodovacia prax ohľadom ním prihlasovaných zálohových faktúr. Napokon sám žalobca si v prihláške tejto pohľadávky uviedol, ako dôvod zálohu na právne služby a súdny poplatok a toto už v incidenčnom konaní nemôže meniť a aj preto je jeho snaha bezprávna a návrh musí byť zamietnutý. Navyše ves súvisí s právnou vecou pod číslom , kde rovnako boli vo vyúčtovacej faktúre odúčtované tieto platby ako záloha. Okrem toho, ak teraz tvrdí žalobca, že ide o tzv. výkonovú faktúru v tejto veci, tak potom je tu rozpor čo sa týka tarifnej odmeny, ku ktorej sa potom vyjadrí vo veci . Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Súd vykonal ďalej dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok poradové číslo 1, mandátna zmluva č. 1107, faktúra č. 12008, plná moc č. A12011, osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, popretie uplatnenej pohľadávky, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 8/J-6, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -832, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -832, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 15.02.2016, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 6/G-1, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 6/G-2, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 8/J-6, faktúra č. 14020, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 10.05.2016, výpis z obchodného registra na úpadcu z 10.05.2016 a zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. prihláška pohľadávky.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:

Okresný súd Trenčín uznesením č. k. -832 zo dňa 12.03.2014 zastavil reštrukturalizačné konanie vedené voči dlžníkovi O., s.r.o., začal voči nemu zároveň konkurzné konanie a vyhlásil na majetok dlžníka zároveň aj predmetným uznesením konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený M.. M. Z.. V uznesení súd vyzval veriteľov, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k sp. zn. -832 a v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku tohto uznesenia vykonal poučenie veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 18.03.2014 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a to dňa 19.03.2014. Dňa 20.03.2014 začala plynúť veriteľom 45 dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok, pričom posledným dňom tejto lehoty bol deň 05.05.2014. Od nasledujúceho dňa t. zn. od 06.05.2014 začala správcovi plynúť tridsaťdňová lehota na popieranie prihlásených pohľadávok, ktorá uplynula dňa 04.06.2014. Od nasledujúceho dňa po doručení oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky správcom t. zn. od 11.06.2014 začala plynúť veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá, tridsaťdňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Posledným dňom tejto lehoty bol 10.07.2014. Súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok č. 1 na uplatnenie pohľadávok v konkurze žalobcu došla súdu a žalovanému ako správcovi dňa 02.05.2014 (posledný deň na prihlasovanie pohľadávok bol 05.05.2014) t. zn. k prihláseniu pohľadávky došlo v zákonnej prihlasovacej lehote. Správca poprel všetky pohľadávky žalobcu, prihlásené súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, dňa 30.05.2014, a to čo do právneho dôvodu vzniku, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Popretie pohľadávky zhodne zdôvodnil tým, že prihlášku podáva nesprávny subjekt M.. M., avšak nie ako advokát, teda nepreukázaný právny dôvod vzniku pohľadávky, sú uplatnené vyúčtované zálohy, ktoré však svojou povahou nie sú voči úpadcovi pohľadávkou, ale záväzkom a to až do riadneho vyúčtovania, služby na faktúre boli pravdepodobne vyúčtované dvakrát, existujú dôvodné pochybnosti o pravosti pohľadávky, prihláška je nepreskúmateľná. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi dňa 10.06.2014. Od nasledujúceho dňa od doručenia oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky t. zn. od 11.06.2014 začala žalobcovi plynúť tridsaťdňová lehota na podanie určovacej žaloby. Žaloba žalobcu na určenie popretej pohľadávky došla súdu dňa 08.07.2014. Dňa 08.07.2014 sa začalo súdne konanie vyvolané konkurzom. Žalobca s úpadcom uzatvoril dňa 10.09.2011 mandátnu zmluvu č. 1107, na základe ktorej vznikol žalobcovi záväzok poskytovať t. č. úpadcovi právne služby v rozsahu a lehotách podľa jeho potreby a požiadaviek, na jeho účet za odplatu. Výška odmeny bola dohodnutá odkazom na vyhlášku ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z., za predpokladu, že nebude medzi účastníkmi dohodnuté niečo iné. Rovnako bolo medzi účastníkmi dohodnuté právo fakturovať odmenu za poskytnutie právnych služieb okrem dňa ukončenia právneho zastúpenia v jednotlivej právnej veci, aj v deň predchádzajúci dňu vyhlásenia konkurzu. Žalobca vystavil úpadcovi dňa 16.12.2011 faktúru č. 12008 v sume 200,- eur s dátumom splatnosti 04.02.2012, ktorou fakturoval úpadcovi právne služby v spore o vypratanie nehnuteľnosti - záloha a súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Právnu vec súd posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“).

Podľa § 1 ZoKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby.

Podľa § 23 odsek 1 ZoKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

Podľa § 24 odsek 1 ZoKR účastníkmi konkurzného konania sa dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa § 28 odsek 1 ZoKR pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

Podľa § 28 odsek 2 ZoKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd.

Podľa § 28 odsek 3 ZoKR ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.

Podľa § 29 odsek 1 ZoKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis.

Podľa § 29 odsek 6 ZoKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

Podľa § 32 odsek 1 ZoKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenie úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

Podľa § 32 odsek 2 ZoKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

Podľa § 32 odsek 6 ZoKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

Podľa § 32 odsek 9 ZoKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

Podľa § 32 odsek 15 ZoKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 32 odsek 19 ZoKR pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

Podľa § 120 odsek 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa článku III odsek 2 Mandátnej zmluvy č. 1107 mandatár je povinný a oprávnený účtovať poskytnuté právne služby osobitne za každú právnu vec. Právo vyúčtovať - fakturovať odmenu vzniká mandatárovi v deň ukončenia právneho zastupovania v jednotlivej právnej veci. Tento deň je súčasne dňom zdaniteľného plnenia.

Podľa článku III odsek 3 Mandátnej zmluvy č. 1107 mandatár je oprávnený požadovať zaplatenie zálohy na poskytnutie právnych služieb v jednotlivých právnych veciach, maximálne však do výšky ceny dvoch úkonov právnej veci, pokiaľ medzi účastníkmi nebude v jednotlivej právnej veci dohodnuté inak.

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto: Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu a pasívnu legitimáciu žalobcu a žalovaného. Aktívna legitimácia žalobcu je daná, vzhľadom k tomu, že žalobca je veriteľom pohľadávky v konkurze podľa § 24 odsek 1 ZoKR. Pasívna legitimácia žalovaného je daná, vzhľadom k tomu, že žalovaný má postavenie správcu majetku úpadcu podľa § 40 ods. 1 ZoKR. Následne, po zistení, že aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná, súd zisťoval dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt. Žalobca si v konkurznom konaní prihlásil svoje pohľadávky súhrnnou prihláškou dňa 02.05.2014, t. zn. v základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok (táto lehota uplynula dňa 05.05.2014), správca prihlásenú pohľadávku poprel dňa 30.05.2014, pričom lehota na popieranie pohľadávok uplynula správcovi dňa 04.06.2014, žalobcovi bolo doručené oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok dňa 10.06.2014 a žalobca podal určovaciu žalobu na súde dňa 08.07.2014 (posledný deň tejto lehoty uplynul dňa 10.07.2014). Pri prihlasovaní pohľadávky žalobcom, pri popretí pohľadávky správcom, ako aj pri podaní žaloby o určenie popretej pohľadávky boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne doby. Na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Žalobca v rámci podanej žaloby namietal účinnosť popretia pohľadávky s poukazom na § 32 odsek 6 ZoKR, nakoľko žalovaný ako správca žalobcovi ako veriteľovi neoznámil dôvody popretia, tak ako boli uvedené v zozname pohľadávok. Súd v tomto smere poukazuje na znenie predmetného zákonného ustanovenia, ktoré výslovne uvádza, že správca popretie pohľadávok bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a oznámi veriteľovi, pričom obsah oznámenia, t. zn. aj uvedenie dôvodov popretia zákon ďalej neobsahuje. V zmysle uvedeného potom postup správcu, kedy len oznámil žalobcovi ako veriteľovi popretie pohľadávok bol správny. Rovnako súd poukazuje na § 32 ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého je preskúmanie prihlásených pohľadávok v kompetencii správcu, pričom zákon správcu osobitne nelimituje (okrem § 32 ods. 2 ZoKR posledná veta), pri rozsahu prieskumu ako ani pri dôvodoch popretia. Ak teda správca, pri svojom konaní s odbornou starostlivosťou, má akékoľvek pochybnosti o prihlásenej pohľadávke, najmä za stavu, ak je prihláška pohľadávky pomerne stručná čo do obsahu či čo do pripojených listinných dôkazov, zákon mu umožňuje prihlásenú pohľadávku bez ďalšieho poprieť resp. mu priam ukladá povinnosť ju poprieť, pričom rozsah ďalšieho konania, určí rozsahom popretia. Preto aj postup správcu, kedy mal pochybnosti o prihlásenej pohľadávke, ktorý viedol k jej popretiu bol uskutočnený účinne a v súlade so zákonom. Následne je na veriteľovi, aby podal určovaciu žalobu a v konaní, podľa obsahu popretia, vyvrátil dôvody popretia. Žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku čo do právneho dôvodu vzniku, výšku, poradia, vymáhateľnosti z viacerých dôvodov. Prvým z nich bola nesprávnosť prihlásenia pohľadávky resp. prihlásenie pohľadávky pod nesprávne označeným subjektom, nakoľko žalovaný mal za to, že správne si mal žalobca prihlásiť pohľadávku iba pod obchodným menom JUDr. Václav Jaroščiak, bez akéhokoľvek dodatku. K tomuto súd uvádza, že poukazuje na to, že podnikateľom je v zmysle § 2 Obchodného zákonníka ako osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, tak aj osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia, sem sa zaraďuje aj výkon tzv. slobodných povolaní, medzi ktoré patrí aj výkon advokácie. V uvedenom prípade sa tieto dve možnosti výkonu podnikateľskej činnosti v spojili v jednej osobe a to vo fyzickej osobe JUDr. Václava Jaroščiaka. Ide o jednu fyzickú osobu, čo samotný zákon nevylučuje. Rovnako súd poukazuje na to, že ak ide o podnikateľa fyzickú osobu, táto koná buď osobne alebo zástupcom. V uvedenom prípade bola uzatvorená zmluva medzi úpadcom a žalobcom tak, že ako subjekt zmluvy bol označený žalobca ako fyzická osoba bez dodatku a k tomuto označeniu boli pripojené jeho údaje vyplývajúce z výkonu jeho podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, konkrétne jeho IČO, ktoré charakterizuje a medzi inými aj špecifikuje jednotlivých podnikateľov. Identifikačné číslo pridelí živnostenský úrad podnikateľovi, ak zistí, že spĺňa všetky zákonné náležitosti na jeho pridelenie. V uvedenom prípade mal súd z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané a to z výpisu z živnostenského registra, že žalobca vykonáva živnostenskú činnosť a má pridelené identifikačné číslo, tak ako bolo uvedené na mandátnej zmluve č. 1107 uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom dňa 10.09.2011. Na základe uvedenej mandátnej zmluvy sa žalobca zaviazal úpadcovi poskytovať právne služby v rozsahu a lehotách podľa potreby a požiadaviek, na jeho účet a za odplatu. Aj keď žalobca nemá v rámci predmetu podnikania uvedené poskytovanie

právnych služieb, v uvedenom prípade aj napriek tomu, je vzhľadom k zápisu do Advokátskej komory oprávnený takýto druh služieb poskytovať a teda je aj v súlade s § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka podnikateľom a podniká aj v tejto oblasti služieb. Žalovaný poukazoval na nesprávnosť vyhotovovania účtovných dokladov zo strany žalobcu, súd však účtovníctvo žalobcu pre účely súdneho konania nepovažuje za relevantné. Čo súd považuje za relevantné je preukázanie skutočnosti, či právny vzťah medzi úpadcom a žalobcom ako podnikateľom vznikol a v akom konkrétnom rozsahu. Žalobca je podnikateľ a to ako v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/, tak aj § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka, pričom žalobca používa obchodné meno, ktoré je reálnym obchodným menom žalobcu t. zn. ide o obchodné meno, ktoré je oprávnený používať v zmysle jeho evidencie v Živnostenskom registri. Vzhľadom k vyššie uvedenému len samotný dôvod označenia subjektu tak ako bolo označený v prihláške, súd nepovažoval za dôvodný pre popretie pohľadávky. Čo sa týka možnej duplicity na ktorú rovnako poukazoval žalovaný, z toho dôvodu, že ak žalobca používa dve obchodné mená, mohol si ten istý nárok uplatniť v konkurze úpadcu duplicitne, tento dôvod súd v konaní preukázaný nemal a žalovaný, ktorého rovnako v konaní zaťažuje bremeno dôkazu na preukázanie ním tvrdených rozhodných skutočností, na preukázanie tejto skutočnosti v konaní ani žiaden dôkaz vykonať nenavrhol. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalovaný ako správca poprel prihlásenú pohľadávku, bola jej celková nepreskúmateľnosť a to, že právny dôvodom uplatneného nároku je vyúčtovanie tzv. „zálohy“ za poskytnutie právnej služby, ktorá však svojou povahou nepredstavuje voči úpadcovi pohľadávku ale záväzok a to až do riadneho vyúčtovania. Súd sa v tejto časti stotožňuje s dôvodmi popretia. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že právnym dôvodom prihlásenej pohľadávky bola na základe mandátnej zmluvy uplatnená záloha za v budúcnosti poskytnuté právne služby vo výške 200,- eur. Medzi účastníkmi bola síce dohodnutá možnosť požadovať zaplatenie tzv. zálohy, maximálne do výšky dvoch úkonov právnej služby, avšak zároveň bolo medzi účastníkmi dohodnuté právo žalobcu vyúčtovať poskytnuté právne služby ku dňu ukončenia zastupovania, pričom medzi účastníkmi bolo aj výslovne dohodnuté právo žalobcu fakturovať odmenu za poskytnuté právne služby tiež deň predchádzajúci dňu vyhláseniu konkurzu. Rovnako súd poukazuje na to, že v zmysle § 52 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony t. zn. zaniklo aj plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v konkrétnej právnej veci, nakoľko okrem rámcovej mandátnej zmluvy, bolo na zastupovanie udelené aj osobitné plnomocenstvo a teda zaniklo aj plnomocenstvo udelené na zastupovanie vo veci o vypratanie nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 984 v k. ú. Rudina, obec Rudina, okres Kysucké Nové Mesto a zapísaných na LV č. 478 v k. ú. Rudina, obec Rudina, okres Kysucké Nové Mesto, v rámci ktorej bol následne žalobca oprávnený urobiť úpadcovi vyúčtovanie a teda uplatniť si voči nemu konkrétne, v predmetnej veci reálne uskutočnené úkony právnej služby. Avšak súd má za to, že po zániku zastupovania v konkrétnej veci ako na základe mandátnej zmluvy, tak aj na jej základe udeleného plnomocenstva žalobca už nemá nárok na vyplatenie zálohy, ktorá má pokryť náklady na budúce právne služby, pretože ak oprávnenie na zastupovanie zaniklo, žiadne ďalšie právne služby nemohol žalobca úpadcovi poskytovať, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. V súvislosti so zálohovými platbami súd poukazuje aj na rozhodnutie Mestského súdu v Prahe sp. zn. , s ktorým záverom sa stotožňuje z ktorého vyplýva, že zálohové platby podliehajú zúčtovaniu, preto po skončení zúčtovacieho obdobia nie je možné sa úspešne domáhať zaplatenia záloh. Pri riadnom prevedení vyúčtovania sa nezaplatené zálohy musia premietnuť v jeho výsledku (spravidla ako nedoplatok za poskytnuté plnenie). To, že k uskutočneniu vyúčtovania v uvedenom prípade došlo, súd mal preukázané, z vystavenej vyúčtovacej faktúru č. 14020, ktorou žalobca uskutočnil vyúčtovanie v predmetnej veci o vypratanie nehnuteľností uskutočnených úkonov právnej služby, v rámci ktorého si uplatnil nárok za jednotlivé úkony právnej služby, ktoré v uvedenej veci uskutočnil. Žalobca si uvedený nárok aj prihlásil do konkurzu úpadcu ako zálohu, pričom následne vzhľadom k rozhodovacej činnosti súdu, svoju argumentáciu zmenil tak, že ide o jednotlivé poskytnuté úkony právnej služby. Ak by súd pripustil argumentáciu žalobcu, potom by k uplatneniu nároku na časť úkonov právnych služieb došlo dva krát, nakoľko úradnou činnosťou súd zistil, že žalobou vedenou pod sp. zn. sa domáha určenia pohľadávky, ktorá vznikla práve z vyúčtovacej faktúry. Je na zodpovednosti žalobcu akým spôsobom uskutočňuje vyúčtovanie a súdu nie je dostatočne zrejmé, prečo vyúčtovacia faktúra obsahuje odpočet zálohy, t. zn. obsahuje údaj o tom, akoby bola záloha zaplatená, pričom k jej zaplateniu podľa zhodného tvrdenia strán zmluvného vzťahu nedošlo. Nič to ale nemení na skutočnosti, že žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie zálohy a to po ukončení poskytovania úkonov v predmetnej veci, t. zn. v čase kedy už uskutočnil vyúčtovanie, čo podľa názoru súdu nie je možné žalobcovi priznať. Žalobca poukazoval aj na to, že okrem uplatneného nároku na odmenu je súčasťou aj vyúčtovanej

faktúru zaplatený súdny poplatok. Súd k uvedenému uvádza, že nič to nemení na tom, že ide o zálohu, samotný súdny poplatok predstavuje v zmysle § 15 písm. a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov nárok na náhradu hotových výdavkov, medzi ktoré patrí aj najmä súdny poplatok, nemožno tento nárok nejak oddeliť, ale je súčasťou nároku právneho zástupcu voči zastúpenému a rovnako aj tento nárok bol vo vyúčtovacej faktúra č. 14020 zachytený, zúčtovaný ako súčasť zálohovej faktúry. Čo sa týka dôkazu, ktorý v konaní súd nevykonal a to oboznámenie a pripojenie spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. , účtovníctvom úpadcu a výsluch Ing. Belanca, súd poukazuje na to, že pri vykonávaní dôkazov postupuje v súlade s hospodárnosťou konania a dôkazy, ktoré sú v rozpore s touto zásadou nevykoná. Žalobca poukazoval na to, že účtovníctvom úpadcu preukáže, že predmetná faktúra bola v účtovníctve vyúčtovaná ako riadna, výkonová faktúra, nie zálohová. To ako účtoval úpadca nárok žalobcu je podľa názoru súdu nepodstatné a irelevantné. Opakovane súd poukazuje na to, že žalobca sa dostáva sám do rozporu, keď na jednej strane tvrdí, že išlo o akúsi výkonovú faktúru t. zn. uplatnenú za výkony a na druhej strane vystavil úpadcovi vyúčtovaciu faktúru č. 14020, v rámci ktorej opakovane zúčtováva jednotlivé úkony právnej služby v predmetnej veci poskytnuté a zúčtováva aj predmetnú faktúru ako zálohu. Zároveň súd poukazuje aj na to, že žalobcovi vzniklo právo na vyúčtovanie poskytnutých služieb až ukončením zastupovania v predmetnej veci, s poukazom na článok III odsek 2, resp. článku IV odsek 3 Mandátnej zmluvy č. 1107, avšak mal právo na vyplatenie zálohy článok 3 Mandátnej zmluvy č. 1107. Z rovnakých dôvodov súd zamietol aj výsluchu Ing. Belanca, ktorého navrhol žalobca vypočuť v konaní za účelom preukázania dohody o tom, že predmetná faktúra bude chápaná ako výkonová. Pripojením spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. žalobca navrhoval preukázanie rozsahu úkonov, dátumu, kedy jednotlivé úkony boli uskutočnené, pričom poukázal na to, že predloženie spisu bude nevyhnutné aj vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Súd k uvedenému uvádza, že vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v uvedenej veci ide o zálohu na poskytnuté služby, preukazovanie jednotlivých konkrétnych vo veci vykonaných úkonov považoval za nehospodárne a pre potreby rozhodnutia za irelevantné. O pripojení predmetného spisu a jeho oboznámenie vo veci sp. zn. , bude rozhodnuté v predmetnej veci. Súd opakovane poukazuje na to, že žalobca chcel týmito dôkazmi preukázať rozsah poskytnutých služieb, avšak tieto služby, ich rozsah súd skúma v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Žalobca si prihlásil uvedenú pohľadávku ako zálohu a z vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne preukázané, že o zálohu aj išlo. Ak by tomu tak nebolo, potom by si žalobca vyúčtoval a uplatňoval tie isté úkony dva krát, čím by bola dôvodný aj dôvod popretia duplicity ich vyúčtovania, nakoľko ako úkon prípravy a prevzatia zastúpenia, tak aj písomné podanie na súd je aj súčasťou vyúčtovania v rámci úkonov v konaní pred súdom I. stupňa, a preto ak žalobca teraz tvrdí, že o zálohu nešlo, napriek tomu, že to z faktúry výslovne vyplýva, potom by išlo o duplicitne vyúčtované úkony právnej služby. Súd poukazuje na to, že rozsah dokazovania, je vždy na zvážení súdu, týmto postupom podľa názoru súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom, vo vzťahu k žalobcovi nedošlo. Podľa § 142 odsek 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech, priznal súd žalovanému plnú náhradu trov konania. Trovy konania žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 178,99 eur a hotových výdavkov žalovaného v sume 19,34 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a účasť na konaní pred súdom dňa 10.05.2016. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi žalovaného podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods.1 písm. a/, písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške 1/13 výpočtového základu. 1/13 výpočtového základu v roku 2016 je 66,- eur, preto súd priznal právnemu zástupcovi odmenu v tejto výške. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2016 bol vo výške 858,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi priznaná predstavuje za rok 2016 sumu 8,58 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšil súd odmenu a náhradu hotových výdavkov v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty.

Trovy hotových výdavkov účastníka, konateľa úpadcu Ing. Milana Cibuľku, PhD. sú tvorené hotovými výdavkami na cestovné, ktoré bolo uskutočnené prostriedkami hromadnej dopravy a to za cestu Rajecké Teplice - Žilina, Žilina - Trenčín a späť v celkovej sume 51,54 eur, výdavkami na stravné v sume 4,20 eur a náhradou ušlej mzdy v sume 21,60 eur, nakoľko podľa potvrdenia zamestnávateľa konateľa žalovaného, je jeho hodinová mzda 2,70 eur, čo predstavuje celkom 77,34 eur. Nakoľko sa konateľ úpadcu zúčastnil v uvedený deň štyroch pojednávaní, súd mu priznal v tomto konaní náhradu vo výške 1/4 t. j. v sume 19,34 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.