Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_30Cb-13-2021.pdf
PDF · 99.9 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: F. G., S..D.., D. D. T. XX, J. XX, W.: XX XXX XXX, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: R. T., L.. XX.X.XXXX, J. P. XXX, zast.: Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., so sídlom Galvaniho 7/D, Bratislava, o zaplatenie 858,08 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 858,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 28.3.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom v rozsahu plnenia realizovaného na základe platobného rozkazu sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 21.10.2021 povinnosť plnenia žalovaného zaniká.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenej tunajšiemu súdu dňa 20.12.2021, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 858,08 eur s prísl. s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných a náhradu trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že so žalovaným v 1. rade (D. &. Q.. D..O..M.., K. XX.X.XXXX Q. Q. D. D..O..M..) ako poistníkom uzavrel poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa XX.XX.XXXX v meste Lučenec došlo k stretu poisteného motorového vozidla (vo vlastníctve žalovaného v 1. rade) s motorovým vozidlom poškodeného tak, že vozidlá stáli za sebou na kopci, pri pohybe dopredu poistené motorové vozidlo dostalo šmyk a cúvlo dozadu a poškodilo tak motorové vozidlo poškodeného. Vinníkom bol žalovaný v 2. rade ako vodič predmetného motorového vozidla. Na základe uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil poškodenému škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla, vo výške 1.072,60 eur dňa 2.10.2018 a poistenému/ poškodenému oznámil výšku poistného plnenia listom zo dňa 5.10.2018. Žalovaní v 1. a 2. rade neoznámili vznik poistnej udalosti do 15 dní od vzniku poistnej udalosti. Na základe uvedeného si uplatnil voči žalovaným nárok na náhradu poistného plnenia, a to v nižšej výške 858,08 eur. Listom zo dňa 11.10.2018 vyzval žalovaného v 1. rade, aj žalovaného v 2. rade, na zaplatenie dlžnej sumy, opätovne listom zo dňa 11.1.2019 a 28.3.2019, avšak žalovaní v 1. a 2. rade pohľadávku neuhradili. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade neuhradili pohľadávku riadne a včas, uplatnil si žalobca zároveň úrok z omeškania.
3. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to poistnú zmluvu, oznámenie o poistnej udalosti, oznámenie poškodeného o poistnej udalosti, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 5.10.2018, potvrdenie o úhrade poistného plnenia, likvidačnú správu k poistnej udalosti, uplatnenie postihu zo dňa 11.10.2018, 11.1.2019 a 28.3.2019, záznam o dopravnej nehode.
4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 21.10.2021 žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. 16Up/1677/2021, proti ktorému podal žalovaný (pôvodne žalovaný v 2. rade) v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej.
5. Voči žalovanému v 1. rade (D. &. Q.. D..O..M..) nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť dňa 23.11.2022.
6. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že žalobca si v rámci podaného návrhu platobného rozkazu uplatňuje voči žalovanému 1 a žalovanému 2 nárok vo výške 858,08 eur spolu s príslušenstvom za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý nárok neuznáva čo do výšky a aj do právneho dôvodu. Dôvodil, že hneď po poistnej udalosti sa snažil o telefonické nahlásenie poistnej udalosti žalobcovi, avšak pracovník žalobcu jeho nahlásenie neprijal s tým, že údajne neevidujú motorové vozidlo žalovaného 1 ako poistené. Tomuto tvrdeniu nechápal, s tým, že po preverení uvedeného sa ukázalo, že žalobca neevidoval úhradu za poistné zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v dôsledku pochybenia Slovenskej pošty, ktorá zadala nesprávny variabilný symbol k platbe žalovaného 1, a preto sa platba u žalobcu nespárovala s poistnou zmluvou. Medzičasom však žalobca z dôvodu neevidovania platby poistnú zmluvu zrušil. Po prešetrení celej situácie a dohľadaní platby, žalobca poistnú zmluvu obnovil. Poistná zmluva bola teda platná od 6.7.2017, teda aj v čase poistnej udalosti. Následne po preverení tejto situácie si sama pracovníčka žalobcu dňa 28.9.2018, teda 9 mesiacov po poistnej udalosti, vyžiadala písomne vyplnené tlačivo o oznámení poistnej udalosti zo dňa 14.12.2017 od žalovaného 2, napriek tomu, že žalovaný sa snažil o telefonické nahlásenie poistnej udalosti bezodkladne po tom, ako sa stala a pracovník žalobcu mu vtedy nesprávne tvrdil, že nie je čo nahlasovať, nakoľko žalovaný 1 nie je údajne poistený. Na základe uvedeného mal za to, že nie je povinný uhradiť žalobcovi ním požadovaný nárok, nakoľko si splnil zákonnú povinnosť podľa § 10, ods. 1, písm. a) z. č. 381/2001 Z .z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nakoľko sa snažil o oznámenie poistnej udalosti do 15 dní od jej vzniku. Ďalej dôvodil, že nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia, keďže zmluvnými stranami z poistnej zmluvy je žalobca, ako poisťovateľ, a žalovaný 1 ako poistník a zároveň aj ako poistený a žalovaný nie je ani poistníkom, a ani poisteným. Žalovaný mal vo vzťahu k žalovanému 1 motorové vozidlo iba požičané.
7. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že žalovaný ako vodič poisteného motorového vozidla zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ust. § 4 ods. 1 a § 2 písm. f) Zákona o PZP je žalovaný poisteným, a preto bol povinný oznámiť vznik poistnej udalosti do 15 dní odo dňa jej vzniku, čím je daná jeho pasívna legitimácia. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil. Jeho obrana o údajnom telefonickom oznámení je na tento účel nedostatočná, a nie je splnením zákonnej povinnosti. Žalovanému v písomnom oznámení poistnej udalosti nemohlo brániť ani len tvrdenie o neevidencii poistenia predmetného motorového vozidla. Najneskôr dňa 21.3.2018 bol žalovaný upovedomený o skutočnosti, že poistná zmluva je stále platná, pričom žalobca sa o poistnej udalosti dozvedel od Slovenskej kancelárie poisťovateľov listom zo dňa 4.4.2018, t. j. v čase, kedy žalovaný vedel, že poistná zmluva je platná. Poukazoval, že povinnosťou žalobcu nie je osobitne vyzývať účastníkov poistnej udalosti na oznámenie vzniku poistnej udalosti. Napriek tomu, za účelom ukončenia likvidácie poistnej udalosti, žalobca požiadal žalovaného e-mailom zo dňa 28.9.2018 o zaslanie vyplneného tlačiva oznámenia o poistnej udalosti, ktoré mu bolo napokon doručené až dňa 8.11.2018.
8. Právny zástupca žalobcu zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v skorších písomných vyjadreniach (č. l. 80).
9. Na pojednávaní konanom dňa 3.5.2022 právny zástupca žalovaného zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v skorších písomných podaniach. Tvrdil, že žalovaný nahlasoval poistnú udalosť telefonicky a tento telefonický kontakt uskutočnil v 15 dňovej lehote od vzniku poistnej udalosti, s tým, že telefonické nahlásenie vzniku poistnej udalosti nebráni pracovníkovi spísať oznámenie o vzniku poistnej udalosti, nakoľko pracovníci poisťovane sú oprávnení k tomu, aby spísali oznámenie o vzniku poistnej udalosti. Poukazoval, že v dnešnej dobe je bežnou praxou poisťovní, že telefonické kontakty slúžia aj na to, aby oznamovateľ nahlásil vznik poistnej udalosti. Navrhoval doplniť dokazovanie vyžiadaním záznamu o tomto telefonickom kontakte (od žalobcu).
10. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 8.6.2022 uviedol, že žalovaný požiadal o predloženie telefonického záznamu, ktorý preukáže nahlásenie poistnej udalosti včas, avšak neuviedol konkrétny dátum, ani telefónne číslo, z ktorého mal údajne nahlasovať vznik poistnej udalosti žalobcovi. Kritériom vyhľadávania daného telefonického hovoru bolo preto obdobie od 1.1.2017 do 30.5.2022, pričom hovor sa vyhľadával podľa telefónnych čísel dostupných v poistnom systéme, a to telefónne číslo poistníka D. &. Q.. D..O..M.. a telefónne číslo žalovaného. Výsledkom šetrenia bolo zistené, že z telefónneho čísla poistníka nebol v danom rozmedzí zaznamenaný žiaden telefonický hovor. Z telefónneho čísla žalovaného sa eviduje iba jeden hovor, a to zo dňa XX.XX.XXXX, Č. XX:XX - XX:XX. Keďže k poistnej udalosti došlo dňa 14.12.2017 je zrejmé, že poistná udalosť nebola nahlásená včas ani len telefonicky. Zo zvukového záznamu jednoznačne vyplýva, že žalovaný kontaktoval žalobcu v nadväznosti na obdržanie urgencie, a nie aby nahlásil vznik poistnej udalosti. Žalovaný bol oboznámený s tým, že poisťovni voči nemu vznikol nárok na náhradu poskytnutého poistného plnenia, keďže neoznámil včas vznik poistnej udalosti. Žalovaný túto skutočnosť v telefonickom rozhovore nijako nenamietal.
11. Na pojednávaní konanom dňa 6.9.2022 právni zástupcovia strán zotrvali na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v ich doterajších písomných podaniach a vyjadreniach.
12. Podľa ust. § 2 písm. f) z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“) na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.
13. Podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
14. Podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o PZP poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
15. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona o PZP poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
16. Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. g) Zákona o PZP poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
17. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
18. Podľa ust. § 427 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
19. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z meškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia. Uplatnený nárok žalobca odôvodňoval porušením povinnosti žalovaného písomne
oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
22. V prejednávanej veci neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 14.12.2017. Nebolo sporné, v čom spočívala a ako prebiehala predmetná poistná udalosť (dopravná nehoda), teda kedy a za akých okolností k nej došlo, že táto škoda bola spôsobená motorovým vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalobcu na základe poistnej zmluvy zo dňa 5.7.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a pôvodne žalovaným 1 a že žalovaný pri tejto poistnej udalosti spôsobil škodu poškodenému. Rovnako nebolo sporné, v akej výške bola poškodenému škoda spôsobená tak, ako tieto skutkové okolnosti vyplývajú zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v podanej žalobe v spojení s pripojenými listinnými dôkaznými prostriedkami. Taktiež nebolo sporné, že žalobca na základe poistnej zmluvy za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poskytol poistné plnenie vo výške 1.072,60 eur, pričom v priebehu konania nebola spochybňovaná správnosť určenia výšky poskytnutého poistného plnenia poškodenému.
23. Spornou otázkou v konaní bolo, že: 1. nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, keďže zmluvnými stranami z poistnej zmluvy je žalobca ako poisťovateľ a žalovaný 1 ako poistník a zároveň aj ako poistený, a žalovaný nie je ani poistníkom, a ani poisteným, pričom vo vzťahu k žalovanému 1 mal motorové vozidlo iba požičané, 2. vo vzťahu k poistnej udalosti, ktorá nastala dňa 14.12.2017, si žalovaný ako poistník/poistený nesplnil voči žalobcovi oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 10 ods. 1 Zákona o PZP oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti, ktorá vznikla na území Slovenskej republiky, do 15 dní po jej vzniku.
24. Všeobecne možno za ustálený (v literatúre aj judikatúre) považovať záver, že za prevádzkovateľa na účely ust. § 427 Občianskeho zákonníka sa považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom, pričom takáto dispozícia má dlhodobejšie účelové určenie a nie je vylúčené, aby ako prevádzkovateľ boli určené aj viaceré subjekty. Zodpovednosť prevádzkovateľa, ktorá je aj v tomto prípade daná na základe samotnej existencie kvalifikovanej škodovej udalosti majúcej svoj pôvod v prevádzke, však nevylučuje zodpovednosť vodiča dopravného prostriedku, ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vzťah prevádzkovateľa a vodiča ako odlišných subjektov, ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce osobitnú zodpovednosť nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený tak môže uplatňovať právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu, rovnako ako voči vodičovi dopravného prostriedku podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení.
25. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 54/2009 možno považovať za ustálený záver, že z ust. § 12 ods. 2 Zákona o PZP vyplýva, že poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písmenami a) až h) nielen proti osobe, ktorá uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon v citovanom ustanovení teda priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník. Poisteným podľa citovaného zákona je teda nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v ust. § 420 Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť napr. aj vodič vozidla.
26. Obrana žalovaného, že nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia, je v zmysle vyššie uvedeného nedôvodná.
27. Ustanovenie § 12 ods. 2 písm. g) Zákona o PZP priznáva poisťovateľovi proti poistenému osobitný nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré poisťovateľ vyplatil za poisteného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak poistený bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa ust. § 10 ods. 1 až 4 Zákona o PZP. Ide o osobitný nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu, ktorý je daný priamo ust. § 12 ods. 2 písm. g) Zákona o PZP a výška uplatneného regresného nároku je ex lege limitovaná výlučne rozsahom poistného plnenia, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti poškodenému (§ 12 ods. 3 Zákona o PZP). Predpokladom
vzniku nároku poisťovateľa proti poistenému/poistníkovi na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a že poistený porušil svoje zákonné povinnosti vyplývajúce z ust. § 10 ods. 1 až 4 Zákona o PZP.
28. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca ako poisťovateľ vyplatil poistné plnenie v sume 1.072,60 eur z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá žalovaný. Rovnako bolo preukázané, že žalovaný porušil povinnosť v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o PZP písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku.
29. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného spočívajúcej v odkaze na telefonický kontakt uskutočnený v 15-dňovej lehote od vzniku poistnej udalosti, súd uvádza, že dôkazné bremeno ohľadne tohto tvrdenia má žalovaný, ktorý toto tvrdenie v spore nepreukázal. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný označil iba dôkaz o telefonickom kontakte, z ktorého však podľa písomného vyjadrenia žalobcu, žalovaným tvrdené skutočnosti nevyplynuli (žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že z telefónneho čísla žalovaného sa eviduje iba jeden hovor, a to zo dňa 14.11.2019).
30. Povinnosťou žalobcu bolo výlučne preukázať, že za žalovaného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistné plnenie poškodenému a že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 10 ods. 1 až 4 Zákona o PZP, ktoré podmienky uplatneného nároku žalobca v spore preukázal. Zároveň žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že k splneniu oznamovacej povinnosti podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o PZP došlo.
31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobcom uplatnený nárok za skutkovo a právne dôvodný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu poistného plnenia v uplatnenej výške 858,08 eur. Neuhradením pohľadávky žalobcu riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi a žalobcovi vznikol nárok požadovať popri plnení aj zákonné úroky z omeškania, ktoré boli žalobcom uplatnené v zákonom ustanovenej sadzbe. Pokiaľ ide o samotný počiatok omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi, tento nebol zo strany žalovaného rozporovaný.
32. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca má voči žalovanému podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky), keďže bol v spore v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať, ani ich strany netvrdili (§ 257 C.s.p.). O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.