Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-41-2009.pdf
PDF · 84.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7Er/41/2009
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s. r. o., v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, proti povinnej: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E., A.. Ť. XXXX/X, v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky v sume 286,01 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e. II. Súd návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného z a m i e t a. III. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 19.03.2009 bola Okresnému súdu Dolný Kubín doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, Exekútorsky úrad so sídlom v Novom meste nad Váhom, Lipová 7, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 30.01.2009 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 02.03.2009. Predmetný návrh na vykonanie exekúcie bol opravený podaním doručeným tunajšiemu súdu 06.04.2009. Opraveným návrhom oprávnený domáhal vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia pohľadávky vo výške 286,02 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Exekučný titulom, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o vydanie poverenia je vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, so sídlom v Žiline, Mydlárska 185, zo dňa 12.03.2008, sp. zn. UD-46/08-MK (ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“). Podľa vyznačenej doložky rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2008 a vykonateľnosť dňa 22.04.2008. Predmetným rozsudkom rozhodca uložil žalovanej - povinnej v tomto exekučnom konaní, aby žalobcovi - oprávnenému v tomto exekučnom konaní povinnosť zaplatiť sumu 305,93 eur (9.216,31 Sk), so 6% ročným úrokom z omeškania od 01.12.2007 až do dňa zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1,03 eur (31,03 Sk), náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 16,60 eur (500,09 Sk). V opravenom návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že povinná do podania návrhu na vykonanie exekúcie zaplatila dňa 22.09.2008 - 6,64 eur (200,04 Sk), dňa 22.10.2008 - 6,64 eur (200,04 Sk) a dňa 28.11.2008 - 6,64 eur (200,04 Sk), zostávajúca výška pohľadávky na vymoženie predstavuje sumu 286,02 eur (8.616,64 Sk), 6% úrok zo zmenkovej sumy 305,93 od 01.12.2007 do 21.09.2008, 6% úrok zo zmenkovej sumy 299,29 eur od 22.09.2008 do 21.10.2008, 6% úrok zo zmenkovej sumy 292,65 eur od 22.10.2008 do 27.11.2008, 6% úrok zo zmenkovej sumy 286,02 od 28.11.2008 do dňa zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1,03 eur, trovy konania 16,60 eur a súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie 16,50 eur.
Tunajší súd Mgr. Ing. Ivana Šteinera poverením č. 5503 027215 * zo dňa 06.04.2009 poveril vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, za účelom vymoženia pohľadávky z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. UD-46/08-MK zo dňa 12.03.2008.
V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.03.2016 súdny exekútor predložil súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania - oprávneného v predmetnom konaní.
Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“) v platnom znení, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom.
Súd mal preukázané, že oprávnený s povinnou uzatvoril dňa 02.05.2007 Dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „dohoda“), na základe ktorej sa žalovaná zaviazala splatiť pohľadávku vo výške 6.778,75 Sk v 13 mesačných splátkach vo výške 522,- Sk v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý je súčasťou dohody. Záväzok, ktorý povinná uznala čo do právneho dôvodu a výšky v predmetnej dohode zodpovedal nároku žalobcu - oprávneného v tomto exekučnom konaní, ktorý nadobudol voči žalovanej - povinnej v tomto exekučnom konaní titulom Zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi žalovanou ako užívateľkou a právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. (ďalej len „zmluva“). Podľa predloženej karty klienta bola táto zmluva uzatvorená so spotrebiteľom (povinná bola označená ako fyzická osoba). Z uvedeného vyplýva, že pôvodný vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou, je vzťahom spotrebiteľským, pričom povinná mal pri uzavieraní zmluvy s oprávneným postavenie spotrebiteľa.
Právomoc rozhodcu rozhodovať a vydať v danej veci rozhodcovský rozsudok bola daná na základe vyššie uvedenej dohody medzi oprávneným a povinnou, ktorú uzavreli dňa 02.05.2007, ktorej súčasťou sú „Zmluvné ustanovenia“ obsahujúce rozhodcovskú doložku.
Neprijateľná (nekalá) podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS). Zákon síce explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej podmienky a tiež, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná, no pokiaľ však zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné podotknúť, že rozhodcovská doložka ako nekalá zmluvná podmienka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor EÚ už v rozsudku C-40/08 Asturcom č.51 judikoval, že „Smernica Rady 93/13/EHS, z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí pokiaľ má za tým účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Súd tak zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy“.
Riešenie sporov medzi oprávneným a povinnou bolo upravené v čl. 9.1 dohody nasledovne: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 9.2 tejto Dohody. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa Dohody spočíva na žalobcovi.“ Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky dohody uzavretej medzi oprávneným a povinnou, ktorá bola uvedená v „Zmluvných ustanoveniach“. V zmysle článku 9.2.1 uvedených zmluvných ustanoveniach sa oprávnený s povinnou dohodli na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: ... V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ ....“
Z uvedenej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcu, vyplýva, že povinná bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcom. Takáto rozhodcovská doložka jednoznačne znemožňuje voľbu povinnej dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si povinná nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými úverovými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola povinnou osobitne vyjednaná a núti povinnú neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti navyše súd poznamenáva, že čitateľnosť rozhodcovskej doložky je zjavne znížená, keďže táto je písaná malými písmenami.
Aj napriek tomu, že v čase uzavretia dohody Občiansky zákonník konkrétne neobsahoval ustanovenie, na základe ktorého by dojednaná rozhodcovská doložka v zmysle ktorej by prípadné spory mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným a povinným ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami platila prostredníctvom právnych predpisov, ktoré takéto zmluvné podmienky vypočítavali nie taxatívne, ale demonštratívne (napr. Občiansky zákonník, smernica Rady č. 93/13/EHS).
Je zjavné, že v danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej dohody, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. a čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/ EHS neplatná.
Súd vzhľadom na uvedené považuje výkon práv oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, ktoré sa vedie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaným rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, so sídlom v Žiline, Mydlárska 185, zo dňa 12.03.2008, sp. zn. UD-46/08-MK za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, keďže právomoc rozhodcu, ktorý vydal exekučný titul bola stanovená neprijateľnou zmluvnou podmienkou - rozhodcovskou doložkou.
V tejto súvislosti súd napokon konštatuje, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stráne formálnej a materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R-58/1997). Keďže konanie, na základe ktorého bol vydaný rozhodcovský rozsudok zo dňa 12.03.2008, sp. zn. UD-46/08- MK má inú vadu, pre ktorú nie je tento exekučný titul materiálne vykonateľný aj plnenie z tohto rozsudku musí byť v rozpore s platným právom. Z vyššie uvedených dôvodov, no najmä s poukazom na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP túto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že v štádiu konania, kedy bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zároveň aj zastavená nie je už možné vo veci ďalej konať(a rozhodnúť o navrhovanej zmene účastníka konania). Z uvedeného dôvodu návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného zamietol.
O trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e odvolanie vždy p r í p u s t n é . (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.