Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/104/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. G., P.. XX.X.XXXX, bydlisko u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: D. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. E. XXX, právne zastúpená: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2, a Z. L., P.. X.XX.XXXX, Y. Š.N. L. XXX, právne zastúpený: JUDr. Mária Trylčová, advokátka so sídlom Senica, J. Kráľa 738/12, o návrhu matky na zvýšenie výživného otca na maloleté dieťa a o návrhu otca na zmenu úpravu výkonu jeho styku s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje výživné otca na maloletého Z. G., P.. XX.X.XXXX zo sumy 66,39 € mesačne na sumu 160,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 1.12.2015.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 8.4.2008 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

Nedoplatok otca na zvýšenom výživnom za čas od 1.12.2015 do 10.5.2016 vo výške 468,05 € je otec povinný zaplatiť matke v splátkach po 50,- € mesačne spolu s bežným výživným, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

Súd návrh otca na zmenu úpravy výkonu jeho styku s maloletým dieťaťom zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 1.12.2015 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Z., P.. XX.X.XXXX, ostatný raz určenú rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 8.4.2008, a to zo sumy 66,39 € mesačne na sumu 250,- € mesačne, s poukazom na to, že od poslednej úpravy výživného už uplynulo 7 rokov a za ten čas sa zmenili pomery na strane matky i na strane maloletého dieťaťa, keď sa matka vydala a pribudli jej dve ďalšie vyživovacie povinnosti, a maloletý Z. sa stal už žiakom 7. ročníka ZŠ a jeho zdravotný stav si aj naďalej vyžaduje zvýšenú starostlivosť.

Otec s návrhom matky nesúhlasil a poukázal na to, že vzhľadom na jeho životnú úroveň a príjmy jeho rodiny, ktoré sú nižšie ako u matky maloletého dieťaťa, nemôže platiť na syna vyššie výživné. Zároveň otec návrhom zo dňa 21.12.2015 žiadal o rozšírenie jeho styku s maloletým Z., ostatný raz určeného rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.11.2010, nakoľko sa chce o syna starať vo väčšom rozsahu ako doposiaľ, a to tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým Z. každý

párny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod., každoročne počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 7.7. do 19.00 hod., každoročne počas Vianočných sviatkov 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý párny rok 31.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny rok 1.1. od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý párny rok na Veľkonočný piatok od 9.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny rok na Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 19.00 hod.

Matka s návrhom otca na rozšírenie jeho styku s maloletým Z. nesúhlasila a uviedla, že už v roku 2012 sa v tejto veci konalo na súde (konanie Okresného súdu Senica sp. zn. XXP/X/XXXX), avšak návrh otca bol vtedy s poukazom na zamietavý postoj samotného maloletého zamietnutý, pričom podľa matky sa za ten čas názor maloletého Z. ohľadom rozšírenia jeho styku s otcom nezmenil.

Kolízny opatrovník sa k návrhom oboch rodičov vyjadril tak, že v časti zvýšenia výživného odporučil výživné otca na maloleté dieťa zvýšiť a v časti úpravy výkonu styku otca s maloletým dieťaťom odporučil prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie spismi Okresného súdu Senica sp. zn. XXP/XX/XXXX, XP/XX/XXXX N. XXP/X/XXXX, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, správami Sociálnej poisťovne, správou Obce Š. L. N. H. A. E., potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, lekárskymi správami o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, správou z odborného poradenstva zo dňa 25.2.2016, pohovorom s maloletým dieťaťom, výsluchom matky a výsluchom otca maloletého dieťaťa, a zistil tento stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XXP/XX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom č. k. XXP/ XX/XXXX-XX zo dňa 8.4.2008, právoplatným dňa 26.4.2008, bol maloletý Z. G., P.. XX.X.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 2.000,- Sk (66,39 €) mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, a zároveň bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom tak, že bol oprávnený sa s ním stretávať každú párnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 14.00 hod. Zo spisu mal súd ďalej preukázané, že v čase rozhodovania súdu vo veci bývala matka u svojich rodičov v rodinnom dome J. U. a zabezpečovala celodennú starostlivosť o syna, pričom jej príjem predstavoval rodičovský príspevok vo výške 4.560,- Sk = 151,36 € mesačne (vyplácaný do 01/2008), prídavok na jedno dieťa 540,- Sk = 17,92 € mesačne, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, obuvi a bytového zariadenia vo výške 500,- Sk = 16,60 € mesačne, a peňažný príspevok na zabezpečenie prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 900,- Sk = 29,87 € mesačne, spolu mesačný príjem približne 215,75 €. Otec maloletého dieťaťa bol v tom čase súkromným podnikateľom v oblasti nákladnej automobilovej prepravy s priemerným čistým mesačným zárobkom okolo 20.000,- Sk = 663,88 €, bol ženatý a mal jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej U. L., P.. X.X.XXXX. Maloletý Z. bol vtedy dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) v celodennej starostlivosti matky a bolo potrebné s ním navštevovať odborné lekárske ambulancie v Bratislave. Určené výživné na maloletého otec v tom čase plnil riadne a včas s tým, že v prípade potreby prispieval maloletému aj na kúpeľnú a rehabilitačnú liečbu.

Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom č. k. XP/XX/ XXXX-XXX zo dňa 25.11.2010, právoplatným dňa 7.12.2010, súd upravil výkon styku otca s maloletým Z. G., P.. XX.X.XXXX tak, že určil, že je otec oprávnený sa s ním stretávať každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod., každoročne 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý párny rok 31.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny rok 1.1. od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý párny rok na Veľkonočný piatok od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny rok Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 19.00 hod., čím súd zmenil predchádzajúci rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX v časti úpravy výkonu styku otca s maloletým dieťaťom.

Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XXP/X/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom č. k. XXP/ X/XXXX-XX zo dňa 19.11.2013, právoplatným dňa 24.3.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. XXCoP/X/XXXX-XXX zo dňa 5.3.2014, súd zamietol návrh otca na zmenu úpravy výkonu jeho styku (rozšírenie styku) s maloletým Z. G., P.. XX.X.XXXX. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd poukázal na to, že rozšírenie styku s maloletým je skôr želaním otca ako samotného dieťaťa, nakoľko maloletý Z. sa v rámci pohovoru uskutočneného na súde sám vyjadril, že má svojho otca rád, no nechce u neho prespávať a prial by si, aby sa mu otec viac venoval, pokiaľ sa nachádza v jeho domácnosti. Zároveň bol v rámci konania vypracovaný tiež znalecký posudok znalca v odbore psychológia, z ktorého

záverov vyplynulo, že maloletý sa rozhoduje sám a vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť je schopný vyjadriť pred súdom svoj názor.

Súd mal v konaní ďalej preukázané, že matka maloletého dieťaťa uzavrela dňa XX.X.XXXX manželstvo s N. L. a pribudli jej dve ďalšie vyživovacie povinnosti, a to maloletý B. L.O., P.. XX.X.XXXX a maloletý I. L., P.. XX.XX.XXXX. Rodina býva v rodinnom dome v A. E., kde mesačné náklady na domácnosť predstavujú plyn a elektrina 161,- € a voda 13,48 €, ďalej mesačne splácajú po 262,39 € hypotéku čerpanú v roku 2009 vo výške 700.000,- Sk = 23.235,74 € a neskôr vo výške 12.000,- € na rekonštrukciu domu, keďže maloletý Z. chcel mať svoju vlastnú izbu. Sebe i deťom platia poistky spolu vo výške 141,- € mesačne, internet majú od svokrovcov, ktorí bývajú hneď vedľa, platia TV 14,40 € mesačne a telefonovanie 53,59 € mesačne. Matka je poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie maloletého v sume 244,59 € mesačne, ďalej peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,39 € mesačne, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,09 € mesačne, rodičovského príspevku na maloletého I. v sume 203,20 € mesačne a prídavkov na tri deti v sume spolu 70,56 € mesačne, t. j. mesačný príjem matky celkom 569,83 €. V roku 2015 bol matke vyplatený tiež peňažný príspevok na úpravu rodinného domu vo výške 1.123,20 €, použitý na rekonštrukciu kúpeľne v celkovej cene 2.717,- €, a v roku 2012 bol matke vypletený peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 6.638,79 €, ktorý matka použila na kúpu auta zn. Š. A. X. M.. v celkovej cene 11.275,- €. Manžel matky pracuje na živnosť a jeho príjem predstavuje cca 900,- € mesačne.

Otec maloletého dieťaťa býva v staršom, zrekonštruovanom rodinnom dome v A. Š. L. spolu s manželkou a dcérou. Náklady na domácnosť predstavujú mesačne plyn 122,- €, elektrina 37,- €, voda 13,48 €. Poistky neplatí žiadne, spláca hypotéku čerpanú pred jedenástimi rokmi vo výške 33.000,- € a to mesačne po 205,71 €, mesačne platí TV 4,64 €, Skylink a internet 13,- €, tento si odpočítava v rámci daňového priznania a tiež telefón si dáva do daňového priznania, keďže je živnostníkom v odbore autodoprava. Ďalej platia dcére U. ubytovanie 70,- € mesačne a ročne PZP 75,- €, poistenie domu 54,40 €, daň z nehnuteľnosti 16,75 € a poplatok za komunálny odpad 45,- € ročne. Čistý mesačný príjem otca podľa jeho vyjadrenia predstavuje sumu približne 350,- € mesačne, v zmysle daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 a v zmysle účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2014 predstavoval u otca základ dane z príjmov za rok 2014 (pred znížením o nezdaniteľnú časť základu dane) sumu 4.195,23 € (mesačne 349,60 €), výnosy z hospodárskej činnosti sumu 48.363,- €, náklady na hospodársku činnosť 56.765,- €, a výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti -8.402,- €. V roku 2014 boli otcovi vyplatené tiež diéty v eurách vo výške celkom 1.528,66 € ročne, t. j. mesačne 127,39 €, a v českých korunách vo výške 8.500,- Kč ročne, t. j. mesačne 708,33 Kč (= 25,54 € po prepočte výmenným kurzom ECB platným k 31.12.2014). Manželka otca pracuje u A., H.. H. Z..A.. I. s priemerným čistým mesačným príjmom okolo 550,- € mesačne. Dcéra U., P.. X.X.XXXX študuje na H. E. S. J. P. a brigádne si privyrába.

Pokiaľ ide o maloleté dieťa, súd zistil, že maloletý Z. má toho času 14 rokov a je žiakom 7. triedy ZŠ v W.. Ide o dieťa zdravotne ťažko postihnuté, ktoré v rámci vyučovania využíva služby osobného asistenta. Maloletý je po operácii chrbtice (neuromyopatická skolióza hrudníkovodriekovej oblasti), má zníženú imunitu a skoro každý mesiac je chorý s nutnosťou opakovane užívať antibiotiká. Jeho zdravotný stav si vyžaduje časté návštevy lekárov, kontroly na ortopédii a neurológii s nutnosťou rehabilitácie. Mesačné náklady na starostlivosť o maloletého predstavujú školské potreby 10,- €, strava v škole 14,17 €, oblečenie a obuv 30,- €, hygienické potreby 20,- €, lieky a vitamíny 20,- €, paušál na mobil 9,99 €, ďalej ročne zdravotné pomôcky 60,- €, nemocnica a kúpele 452,- €, nákup pohonných hmôt na cesty do kúpeľov (Kováčová) a za lekármi v Bratislave a Žiline spolu 320,- € ročne (teda mesačne cca 26,67 €), a ďalšie jednorazové výdavky (výlety, darčeky, kultúra, voľný čas). Matka tiež vozí syna ráno do školy a poobede zo školy, čo predstavuje náklady na cestovné vo výške približne 35,- € mesačne. Maloletý Z. má tiež ortopedický rehabilitačný bicykel, na ktorý sa doplácalo 20,- €, teraz je potrebné mu už kúpiť nový, na čo sa bude rovnako doplácať. Za okuliare pre maloletého matka zaplatila jednorazovo sumu 135,- €.

Z výsluchu matky maloletého dieťaťa súd zistil, že žije v spoločnej domácnosti so svojím manželom, ktorý pracuje na živnosť a jeho príjem predstavuje cca 900,- € mesačne. Majú spolu dve maloleté deti, ku ktorým majú vyživovaciu povinnosť. Matka od narodenia maloletého Z. nepracuje a v súčasnosti je na materskej dovolenke, maloleté deti I. N. B. má v celodennej starostlivosti. Maloletý B. nosí okuliare a

s I. chodí na nefrológiu do H.. Otec výživné na maloletého Z. platí riadne a stretáva sa s ním pravidelne podľa rozhodnutia súdu. Syn Z. sa sám odmieta s otcom častejšie stretávať, nakoľko sa cíti byť u neho ukrivdený, lebo polovicu času, čo je u otca, majú svoje návštevy a jeho zatvoria do izby a tam sa hrá hry na hernej konzole. Tiež sa maloletý vyjadril, že otec kupuje svojej dcére U. darčeky vo vyššej hodnote, napríklad mobil alebo nový skúter. Synovi dá otec k narodeninám 10,- alebo 20,- €. Na Vianoce si syn pýtal od otca doložiť peniaze na X-box, ktorý chcel, lebo je drahý, no otec mu peniaze nedal a zahovorili to. Pokiaľ by maloletý súhlasil s rozšírením styku, ona mu v tom brániť nebude. Čo sa týka príspevkov z úradu práce, ktoré využili, jednalo sa o príspevok na auto vo výške 200.000,- Sk = 6.638,78 €, pričom auto kúpili za 238.000,- Sk = 7.900,15 €. Pred dvomi rokmi už auto potrebám maloletého nevyhovovalo, a preto znova požiadali o príspevok, auto zn. Z. W. predali za 1.200,- € a "sociálke" zaň vrátili 1.300,- €, a nové auto kúpili za 11.700,- €, na čo dostali necelých 7.000,- €. Potom kvôli maloletému prerábali kúpeľňu na bezbariérovú, keďže ho nevládala dvíhať do vane, na čo dostali zo "sociálky" sumu 1.123,02 €, avšak celá rekonštrukcia stála 2.717,- €, teda zo svojho doplácali ešte 1.593,08 €. Na hygienu a benzín maloletý dostáva mesačne sumu 51,48 €, čo však nestačí, lebo detskú doktorku má v Y. D. a zubára v Bratislave, a jazdia aj do Žiliny k p. primárovi, kde má maloletý operované nohy aj chrbticu. Syn má síce nárok aj na bezplatnú sanitku, matka ako sprievodca však platí za kilometer 2,- €. Pokiaľ by otec mal záujem robiť maloletému Z. doprovod, keby išiel sanitkou, a Z. by s tým súhlasil, dovolila by to. Keď sa im dá, chodia tiež na plávanie do Bešeňovej na dva, tri dni, otec za posledný rok so synom nikde vo vode nebol. Čo sa aktuálneho zdravotného stavu maloletého týka, boli na kontrole v Žiline na ortopédii a zistili, že syn je na tom veľmi zle s krčnou chrbticou, na Slovensku sa krčná chrbtica ani neoperuje, v priebehu mesiaca sa im majú ozvať po tom, ako prekonzultujú možnosť operácie s kolegami zo zahraničia.

Z výsluchu otca maloletého dieťaťa súd zistil, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou a dcérou. Manželka je zamestnaná u A., H.. H. Z..A.. I. s priemerným čistým mesačným príjmom okolo 550,- € mesačne, otec je živnostník v odbore autodoprava s čistým mesačným príjmom podľa daňového priznania okolo 350,- € mesačne, odmeny si nevypláca žiadne. Podniká od roku 1999, vzdelanie má stredné bez maturity - oprava poľnohospodárskych strojov, čo však nikdy nerobil, vždy bol vodič, aktuálne má auto a rozváža tovar, väčšinou po Slovensku a niekedy do Čiech, dvakrát do roka ide do Nemecka. Diéty nevie, či mu manželka dáva, ale niečo mu dáva. Počas trvania jeho manželstva došlo k zrušeniu a vyporiadaniu BSM, lebo mu došiel nedoplatok zo sociálnej poisťovne a exekúcia, preto dala manželka návrh na zrušenie BSM, aby neprišla o dom. Vyživovaciu povinnosť má k dcére U., P.. X.X.XXXX, ktorá študuje na H. E.P. S. J. P. a brigádnicky si cez víkendy privyrába v Kauflande. Býva v podnájme v I., lebo sa jej nepodarilo vybaviť internát, tu platia mesačne nájom 70,- € a stravu 70,- až 90,- € mesačne. Dcéra sa lieči na endokrinológii, mesačne dávajú za lieky 20,- €, od šiestich rokov má alergiu. Výživné na maloletého Z. platí riadne a stretáva sa s ním podľa rozsudku, naposledy boli spolu 26.12.2015. Rozprával sa s ním, že by sa chcel s ním stretávať viac, na čo mu povedal, že s tým súhlasí, že ľutuje, čo povedal v roku 2014 na súde, že nie je pravda to, čo rozpráva matka o X-boxe. Synovi na narodeniny a meniny dá babka 10,- až 20,- € a keď idú napríklad do Bratislavy na výstavu Tutanchamon alebo na dinosaurov, tak to hradia z toho a má tam ako ZŤP aj zľavy, on mu nedáva peniaze, ale darčeky. Kupuje mu aj veci na oblečenie, hrnček, vankúš, nejaké tričko, má u nich veci na plávanie. Izbu má u nich spoločnú s dcérou U., má tam posteľ. Počas stretnutí trávia čas rôzne, podľa počasia, minulý rok boli asi trikrát na plavárni, v rokoch 2013 a 2014 chodievali na plaváreň skoro každý víkend, keď ho mal, alebo ho berie do Bratislavy, keď si ide niečo kúpiť, a tiež chodia do lesa bicyklovať. V roku 2015 pred operáciou v lete boli plávať v Hodoníne, on s ním do vody nejde, väčšinou ide manželka alebo U., ku ktorej má maloletý Z. dobrý vzťah. U. by nemala problém s tým, keby bol styk rozšírený a boli by spolu v jednej izbe. Maloletého Z. sa otec pýtal, či by s nimi išiel na dovolenku, na čo mu povedal, že áno, ale má mu to vybaviť u matky, lebo sám si to nevybaví. Styk so synom chce rozšíriť preto, lebo s ním chce byť dlhšie a aj on si to vyžaduje, chcú byť spolu viac.

Zo správy z odborného poradenstva zo dňa 25.2.2016 súd zistil, že na referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici bolo s účastníkmi konania uskutočnených celkom 12 konzultácií, z ktorých vyplynulo, že maloletý Z. je na dobrej intelektovej úrovni a vie dobre formulovať svoje myšlienky. K rozšíreniu styku s otcom sa vyjadril odmietavo s tým, že k otcovi chodieva a je tam v pohode, no takto mu to vyhovuje, u otca sa nudí, nevenujú sa mu, väčšinou sa hrá v izbe na X-boxe. Na stretnutia s otcom sa teší, ale dlhšie tam byť nechce, a uviedol tiež, že často sa mu viac venuje otcova manželka ako otec. Najbližší vzťah má k svojej matke a pozitívne sa stavia aj k jej manželovi, svojho biologického otca má síce rád, no zaťažuje ho domnienka, že sestre U. kupuje viac vecí a že mu nepomohol ohľadom kostného štepu, ktorý dala maloletému matka. Podľa záverov

poradenstva nie je dôvod, prečo by maloletý Z. nemal tráviť s otcom viac času, no nie je v záujme dieťaťa vyvíjať na neho v tomto smere príliš veľký tlak. Matka by mala podporovať stretávanie sa maloletého Z. s otcom a otec by mal byť v kontakte so svojím synom aktívnejší. Odporúčanie ohľadom prípadného rozšírenia styku sa týkalo len skúšobného obdobia.

Z vykonaného pohovoru s maloletým dieťaťom Z. G. súd zistil, že vie, prečo je na súde, mamina mu povedala, že otec chce, aby k nemu chodil na viac hodín, a aj otec sa s ním trochu rozprával. Otec mu povedal, že chce, aby k nemu chodil na viac hodín a na noc zo soboty na nedeľu. On nechce chodiť k otcovi na viac hodín. S otcom chodievajú na výlety, boli v Prahe, to bol aj na noc a moc dobre mu tam nebolo, boli aj na pamiatkach, na Orloji, na hrade, ale neboli v aquaparku a na plavárni. Rád chodí na plaváreň, nevie plávať, ale je mu na plavárni dobre, lebo je rád vo vode, má "rukávky" a hýbe nohami. Nechce byť u otca na noc, lebo keď nejdú na výlet, posadia ho pred hru, nechajú ho tam celý deň a ani si ho nevšímajú. Pred dvomi, tromi mesiacmi mali návštevu a absolútne si ho nevšímali, dali mu jesť aj piť, ale tú návštevu strávil tak, ako by tam ani nebol, i keď sa prišli dva-tri krát za deň za ním pozrieť. Keď chodia na výlety, je to dobré, ale nie vždy chodia na výlety. Niekedy idú s otcom i na bicykel, ale to idú tak dvakrát do roka. Niekedy s otcom pozerá televízor, ale inak mu dajú hru a hrá sa sám, otec buď niečo robí alebo majú návštevu a on tam len celý deň sedí. Stačí mu stretávať sa s otcom tak, ako doteraz, viac sa s ním stretávať nechce. Doma s mamou sa rozprávajú, má aj hru, ale túto hrá tak hodinku, dve, potom idú von na bicykel alebo sa trochu hrá so súrodencami, ale moc nie. Mama sa s ním skoro stále rozpráva. Na výlety s otcom chodievajú dosť, a keď je u nich doma, chcel by, aby chodievali na bicykel, čo sa nie vždy dá, napríklad keď prší, a aby sa viac rozprávali. Trochu premýšľal aj o tom, keby išli na výlet aj na dlhšie, že by tam aj prespal, ale asi by to nebolo dobré, minule boli v Bratislave na autosalóne, ale väčšinou chodievajú na výlety len do Bratislavy a do Brna. Nemá záujem chodievať s otcom ani na plaváreň, príde zo školy a majú veľa úloh, píše pomalšie, príde zo školy asi o 13.00 hod., naobeduje sa, do 14.00 - 15.00 hod. má oddych, potom robí úlohy a chystá sa do školy, a hneď je päť, šesť hodín.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého Z. bol podaný dôvodne, kým návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletým Z. dôvodne podaný nebol.

Pokiaľ ide o zvýšenie výživného, súd zistil, že výživné otca na maloletého bolo naposledy určované ešte v roku 2008 a to rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 8.4.2008, kedy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletého určená dohodou rodičov na sumu 66,39 € mesačne. Keďže v zmysle § 26 Zákona o rodine je možné zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností len vtedy, ak sa zmenia pomery, súd skúmal, či na strane účastníkov konania došlo k takej podstatnej a trvalej zmene osobných a majetkových pomerov, ktorá by zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa odôvodňovala.

Súd mal preukázané, že osobné a príjmové pomery matky sa od ostatnej úpravy výživného zmenili, matka sa vydala a okrem maloletého Z. jej pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Matka predtým nepracovala, keďže osobne a celodenne zabezpečovala starostlivosť o maloletého Z., pričom zamestnaná nie je ani v súčasnosti, nakoľko je momentálne na materskej dovolenke. Jej príjem v minulosti predstavoval rodičovský príspevok 151,36 €, prídavok na jedno dieťa 17,92 € mesačne, a peňažné príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na maloletého Z. v sume spolu 46,47 € mesačne, t. j. príjem matky bol celkom 215,75 € mesačne. Aktuálne je matka poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie maloletého v sume 244,59 € mesačne, ďalej peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi

a bytového zariadenia vo výške 18,39 € mesačne, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,09 € mesačne, rodičovského príspevku na maloletého I. v sume 203,20 € mesačne a prídavkov na tri deti v sume spolu 70,56 € mesačne, t. j. mesačný príjem matky sa oproti minulosti zvýšil na 569,83 € mesačne. Pokiaľ ide o osobné pomery otca, tieto sa od ostatnej úpravy výživného nezmenili, otec je aj naďalej ženatý a má okrem maloletého Z. ešte jednu vyživovaciu povinnosť k teraz už plnoletej dcére U., študujúcej na vysokej škole. Zmena nastala len v príjmových pomeroch otca, keďže tento aj naďalej podniká ako živnostník v autodoprave, avšak jeho priemerný čistý mesačný príjem v súčasnosti predstavuje sumu len okolo 350,- € mesačne, kým v minulosti to bolo až 663,88 € mesačne. Napokon, pokiaľ ide o pomery a náklady na maloleté dieťa, súd zistil, že maloletý Z. chodí už do 7. ročníka základnej školy a jeho zdravotný stav ako dieťaťa zdravotne ťažko postihnutého sa nezlepšil, skôr naopak, zhoršil, lebo maloletý musel absolvovať viaceré operácie chrbtice či nôh, býva často chorý s potrebou užívať lieky a je tiež nevyhnutné, aby cvičil, rehabilitoval, a pravidelne absolvoval kúpeľnú liečbu.

Na základe uvedených skutočností tak mal súd jednoznačne preukázané, že je dôvodné výživné na maloletého zvýšiť, a to najmä s poukazom na nepriaznivý zdravotný stav maloletého, jeho zvýšený vek a povinnú školskú dochádzku. Výživné na maloletého nebolo upravované už 8 rokov, maloletý medzičasom vyrástol a začal navštevovať základnú školu, s čím je spojené výrazné zvýšenie nákladov na jeho starostlivosť, a to jednak pokiaľ ide o rôzne školské pomôcky a poplatky, a jednak pokiaľ ide ošatenie, obuv či záujmové aktivity maloletého. Zároveň má maloletý dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si rovnako zvýšené náklady na starostlivosť oň, najmä pokiaľ ide o lieky, návštevy lekárov, rehabilitácie, hospitalizácie kvôli operáciám, zdravotné pomôcky, či náklady na nákup okuliarov. Toto všetko sú náklady, ktoré v prvom rade znáša matka maloletého, ktorá sa o neho sústavne a osobne stará, a je preto nevyhnutné, aby sa na zvýšených nákladoch na dieťa podieľal tiež otec maloletého dieťaťa. Súd preto výživné otca na maloletého zvýšil, a to zo sumy 66,39 € mesačne na sumu 160,- € mesačne, ktorú sumu súd považoval za opodstatnenú vzhľadom na zvýšené náklady na starostlivosť o dieťa, a tiež aj vzhľadom na osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Je pravdou, že matka je poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie maloletého, ako i ďalších peňažných príspevkov ohľadom oblečenia, hygieny či prevádzky osobného motorového vozidla pre maloletého, tieto príspevky však v nijakom prípade nenahrádzajú a neznižujú vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu, ale len do istej miery kompenzujú zvýšené náklady na starostlivosť o zdravotne ťažko postihnuté dieťa. Navyše je matka v súčasnosti na materskej dovolenke, čím sú jej príjmové a zárobkové možnosti značne obmedzené. Na druhej strane súd z predložených účtovných dokladov otca zistil, že tento pri nezmenenom povolaní oproti minulosti zarába menej než predtým, a to sumu len okolo 350,- € mesačne plus diéty cca 152,93 € mesačne, spolu približne 502,93 € mesačne. Podľa názoru súdu však takáto výška zárobku nie je objektívnym vyjadrením reálnych príjmov otca, lebo zisk podnikateľa (ako jeho čistý príjem) je ekonomickým vyjadrením podnikateľských aktivít otca a nemožno ho zamieňať s príjmom, pretože príjem otca tvoria aj sumy, ktoré slúžia aj na osobné potreby podnikateľa (napr. pohonné hmoty, používanie motorového vozidla, účty za telefón, atď.) a podnikateľ si tieto položky účtuje ako náklady (odpočítateľné položky), pretože to umožňujú právne predpisy upravujúce daň z príjmu, a tieto náklady (vždy uplatňované v čo najvyššej možnej miere) znižujú u podnikateľa tvorbu zisku. Tiež je všeobecne známym javom, že odberatelia služieb aj prác, hlavne fyzické osoby, často nežiadajú od dodávateľov prác daňový doklad (faktúru, príjmový pokladničný doklad podnikateľa) po vykonaní prác a podnikatelia takéto príjmy neuvádzajú v účtovníctve, hoci ich príjem tieto platby tvoria. Súd preto vychádzal z toho, že reálny príjem otca je s najväčšou pravdepodobnosťou vyšší, než tomu nasvedčuje predložené účtovníctvo, a to aj s poukazom na zárobky otca z minulosti, pohybujúce sa na úrovni 663,88 € mesačne, ako aj s poukazom na to, že otec sám uviedol, že sa chce na starostlivosti o syna podieľať a je ochotný matke v tomto smere pomôcť (odvoz k lekárovi, plaváreň), čo nasvedčuje tomu, že otec prostriedkami a možnosťami na platenie vyššieho výživného disponuje. Súd preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, s tým, že vzniknutý nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 1.12.2015 do 10.5.2016 vo výške 468,05 € (zvýšené výživné 160 €/mes. x 5 mesiacov od 12/2015 do 04/2016, mínus doteraz zaplatené výživné za päť mesiacov 5 x 66,39 €/mes.) súd vzhľadom na jeho výšku uložil otcovi zaplatiť v splátkach po 50,- € mesačne spolu s bežným výživným, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

Pokiaľ ide o návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletým Z., súd tento ako nedôvodný zamietol, najmä s poukazom na názor samotného maloletého dieťaťa. Maloletý Z. má v súčasnosti 14 rokov, čo je vek dostatočný na to, aby bez pochybností vedel povedať a vyjadriť svoj názor, čo napokon vyplynulo aj zo

znaleckého dokazovania vykonaného ešte pred dvomi rokmi, ako aj z uskutočneného psychologického poradenstva s maloletým z nedávnej minulosti. Maloletý sa jednoznačne vyjadril, a to opakovane pred kolíznym opatrovníkom i v rámci pohovoru na súde, že svojho otca má rád a chce sa s ním stretávať, avšak nie vo väčšom rozsahu, ako je to v súčasnosti. Maloletý oceňuje, keď sa mu otec venuje, chodia na výlety a bicyklovať sa, avšak podľa vyjadrenia maloletého sa tak nedeje príliš často - vo väčšine prípadov sa hrá sám napríklad na hernej konzole - čo vo výsledku spôsobuje, že maloletý necíti potrebu byť so svojím otcom častejšie. Skôr než pristúpiť k rozšíreniu styku otca so synom je tak podľa názoru súdu potrebné, aby otec hodnotnejšie naplnil ten čas, ktorý so synom trávi už v súčasnosti, čo môže byť v konečnom dôsledku práve tým chýbajúcim impulzom, vďaka ktorému sa maloletý bude chcieť stretávať so svojím otcom častejšie. Maloletý sa vyjadril, že by chcel, aby sa s ním viac rozprávali, viac sa mu venovali, a to hlavne otec a nie jeho rodina (manželka a dcéra, hoci aj tie má rád), a je preto na otcovi, aby sa pokúsil potreby maloletého v tomto smere väčšmi naplniť a tým sa synovi viac priblížiť tak, aby maloletý sám chcel byť so svojím otcom častejšie. Súd preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.