Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-191-2011.pdf
PDF · 84.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Er/191/2011
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. N. XX, štátny občan SR, o vymoženie 1.595,53 eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu zastavuje.
odôvodnenie:
Na základe návrhu spísaného 31.1.2011 do zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. (začiatok exekučného konania) sa oprávnený domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 1.595,53 eur s prísl. na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10623/10 z 15.11.2010, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť 13.12.2010 a vykonateľnosť 16.12.2010. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že nárok oprávneného bol voči povinnému rozhodcom priznaný na podklade zmenky. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené 11.4.2011. Súdnemu exekútorovi bolo 21.1.2016 doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, exekučnému súdu postúpené na rozhodnutie 21.3.2016. Oprávnený v doplnení uviedol, že exekučné konania je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Predmetná skutočnosť musí byť známa súdnemu exekútorovi i súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti už uviedol v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Oprávnený ďalej poukázal na ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z., na základe ktorých dôvodil, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa. Vzhľadom na uvedené oprávnený zakončil, že predmetné ustanovenia sa na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola zaregistrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a inej podnikateľskej činnosti. Záverom oprávnený zdôraznil, že dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu, a tým pádom sú exekučnému súdu známe. Exekučný súd sa pred rozhodnutím o zastavení alebo pokračovaní exekúcie oboznámil opätovne s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, zmluvou o úvere č. 300500021 z 2.12.2009 (ďalej len "zmluva o úvere") vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, zmenkou č. 300500021 vystavenou v Partizánskom 2.12.2009, doplnením návrhu na vykonanie exekúcie, výpisom
z obchodného registra na oprávneného, výpisom zo živnostenského registra na povinného a zistil nasledovný skutkový stav: Exekučným titulom v prebiehajúcej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok, ktorým sa oprávnenému priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorá je fyzickou osobou. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca vychádzal z tohto, že hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským. Svoju právomoc si založil na podklade rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 15. všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa bodu 15. všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo pred b) príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde. Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovskom súde. Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že oprávnený v ňom opísal aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným, pričom poukázal na to, že právny vzťah vzniknutý na základe zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským. Podľa oprávneného nespĺňa podmienky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na jeho posúdenie ako vzťahu spotrebiteľského a právny vzťah nie je možné podkladať ani za spotrebiteľský úver, nakoľko to vyplýva z obsahu samotnej zmluvy o úvere, jej záhlavia a práv a povinností ňou založených. Zo zmluvy o úvere exekučný súd zistil, že táto bola uzavretá 2.12.2009 medzi oprávneným a povinným, pričom povinný bol v zmluve označený dvoma spôsobmi, a to ako podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Květoslav Mlčoch, s miestom podnikania 958 41 Veľké Uherce 28, IČO: 37 364 111, a ako fyzická osoba Květoslav Mlčoch, bližšie identifikovaná rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, s uvedením adresy jeho trvalého pobytu. V zmluve o úvere je uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, pričom všeobecné pomenovanie účelu poskytnutia úveru bolo vykonané zaškrtnutým príslušného políčka vo formulárovej zmluve. V nadväznosti na zmluvu o úvere oprávnený vyplnil zmenku 2.12.2009, v ktorej je povinný označený podnikateľským menom a IČO-om. Z výpisu zo živnostenského registra exekučný súd zistil, že povinný v čase uzavretia zmluvy s oprávneným vykonával podnikateľskú činnosť. Z výpisu z obchodného registra exekučný súd zistil, že oprávnený v čase uzavretia zmluvy s povinným bol podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa § 243f ods. 3 EP exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Podľa § 243f ods. 4 EP ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Podľa § 243f ods. 6 EP ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. Podľa § 39 ods. 4 EP v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Vzhľadom na dikciu ustanovení § 243f ods. 1 a ods. 3 EP exekučný súd v prvom rade konštatuje, že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. a o exekučné konanie, kde bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku), ktorým sa priznal nárok
zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou (zákonodarca nerozlíšil, či má ísť o fyzickú osobu podnikateľa alebo fyzickú osobu nepodnikateľa). Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP a stihol tak urobiť v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP a exekúciu buď zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 EP zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP. V zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ EP pritom na zastavenie exekúcie musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré z okolností uvedené pod bodom 1 až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie. O naplnení prvej podmienky niet pochybností, keďže oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že nárok oprávneného bol voči povinnému priznaný na podklade zmenky. Po oboznámení sa s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi dospel exekučný súd ďalej k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Naopak, exekučný súd má za to, že zmluva o úvere, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko ju uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom. O tom, že oprávnený mal pri uzatváraní zmluvy o úvere postavenie dodávateľa, t. j. že konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti niet pochybností. Na druhej strane však exekučný súd nemohol súhlasiť s tvrdením oprávneného, že povinný mal pri uzatváraní zmluvy o úvere jednoznačne podstavenie podnikateľa a nie spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol podnikateľom, ešte nemôže a u oprávneného ani nemohla zakladať presvedčenie, že povinný konal pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pochybnosti o statuse povinného pri uzatváraní zmluvy o úvere vyplývajú aj z toho, že povinný v nej bol označený dvoma spôsobmi, aj identifikačnými údajmi, ktoré obvykle identifikujú podnikateľa, aj identifikačnými údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu nepodnikateľa. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (oprávnený). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť, resp. nie je len všeobecný údaj o tom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania získaný zaškrtnutím políčka vo formulárovej zmluve, keďže tento neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Zmluva o úvere má charakter vopred predtlačeného formulára. Jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rubovej strane zmluvy o úvere. Povinný nemohol obsah zmluvy o úvere ovplyvniť, nakoľko takto formulovaná zmluva je pripravená pre veľký počet spotrebiteľov a zamestnanci oprávneného do nej dopisujú len údaje o dlžníkovi, sume poskytnutia úveru, dátume a času podpisu zmluvy a zaškrknú príslušné políčko týkajúce sa účelu poskytnutia úveru. Dlžník nemá možnosť vyjednávať o obsahu zmluvy, buď ju prijme ako celok alebo ako celok odmietne. Na základe uvedeného, keďže oprávnený nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti preukázal nespotrebiteľský charakter zmluvy, s poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy aplikovať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva, že by rozhodcovský súd aplikoval nejaké príslušné kogentné vnútroštátne či európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a tieto logicky ani nemohol aplikovať, keď dôvodil, že hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským. Exekučný súd má za to, že v rozhodcovskom konaní preto nemohlo byť prihliadnuté ani na neprijateľné zmluvné podmienky. Ak by rozhodca podrobil dojednané zmluvné podmienky kontrolou z hľadiska ich možnej neprijateľnosti, musel by sa zaoberať už pri riešení otázky svojej právomoci spor medzi účastníkmi konania rozhodnúť rozhodcovskou doložkou a zistiť, že rozhodcovská doložka inkorporovaná do všeobecných podmienok poskytnutia úveru napĺňa všetky predpoklady jej
neprijateľnosti, a teda v súlade s § 53 ods. 5 jej absolútnej neplatnosti. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené, vzhľadom na existenciu vyvrátiteľnej právnej domnienky existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP (§ 243f ods. 4 EP), ako aj s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nie je daný, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách zastavenej exekúcie súd rozhodne po ich vyčíslení súdnym exekútorom v samostatnom uznesení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 58 ods. 5 EP a contrario).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.