Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/117/2014

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Údernícka 5, proti odporcovi: D. P., trvale bytom C. nad R., tohto času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou E. E., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Zámocká 36, o zaplatenie 7.693,01 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 957,11 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 26.05.2014 doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.693,01 eur spolu s príslušenstvom. Navrhovateľ za podaný návrh na začatie konania súdny poplatok nezaplatil. V priebehu konania odporca v 2. rade (Michal Ondrušek) zomrel bez zanechania dedičstva a dedičov. Preto súd uznesením zo dňa 28.08.2015 konanie voči odporcovi v 2. rade zastavil.

Podaním zo dňa 16.09.2014 doručeným súdu dňa 22.09.2014 vstúpil na základe vlastného podnetu do konania vedľajší účastník na strane odporcov, a to Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. V konaní je vedľajší účastník zastúpený zástupcom pre celé konanie, advokátom JUDr. Patrikom Podhorským. O prípustnosti vedľajšieho účastníka v tomto konaní bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 28.08.2015, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom a nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2016.

V konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a to zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril odporca s bankou (pôvodným veriteľom, postupcom pohľadávky na navrhovateľa). Za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa, súd nariadil pojednávanie na deň 10.05.2015 a predvolal naň zástupcov účastníkov konania. Dňa 06.05.2016, pred začatím pojednávania vo veci samej, bolo súdu doručené písomné podanie právneho zástupcu navrhovateľa, ktorého obsahom bolo späťvzatie návrhu v celom rozsahu. Toto späťvzatie návrhu navrhovateľ neodôvodnil.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže za konania vziať späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu a rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Preto súd podľa citovaného ustanovenia zákona konanie zastavil. Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu (resp. vedľajšieho účastníka) so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.

Podľa § 146 ods.1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie účastníkov na zastavení konania, pričom konštatuje, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, pretože vzal návrh späť, a to nie pre správanie odporcu. Preto pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, rovnako si právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupuje aj vedľajší účastník na strane odporcu, súd rozhodoval aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. Občiansky súdny poriadok potom v ustanoveniach § 153d a § 201 špecifikuje procesné postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. V týchto prípadoch právo vedľajšieho účastníka obmedzuje tak, že právo podať odvolanie má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie je.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov zastaveného konania, má toto právo aj vedľajší účastník na strane odporcu.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa, je účelné. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. V danom konkrétnom prípade vedľajší účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta. Ten urobil v konaní, ohliadnuc od vlastného podnetu na vstup do konania, aj vyjadrenia k návrhu zo dňa 30.10.2014, 18.11.2014, 20.01.2015, 11.03.2015 a 05.04.2016 a takisto sa zúčastnil nariadeného pojednávania. Práve pre okolnosť, že vedľajší účastník sa aktívne zúčastnil pojednávania prostredníctvom svojho právneho zástupcu, súd konštatuje, že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v konaní bolo účelné. Ak by sa vedľajší účastník nenechal zastúpiť advokátom je zrejmé, že pri takom počte súdnych konaní, ktorých sa zúčastňuje (túto skutočnosť súd zistil zo svojej činnosti), by nebolo objektívne možné, aby bol prítomný na tomto pojednávaní.

Vedľajší účastník si uplatnil v rámci trov konania trovy právneho zastúpenia, a to v podaní jeho právneho zástupcu zo dňa 10.05.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.05.2016. Tieto pozostávajú z odmeny za štyri úkony právnej služby a to: príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 02.09.2014 (generálne plnomocenstvo, založené na správe súdu), dve písomné podania na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie zo dňa 18.11.2014 a vyjadrenie zo dňa 11.03.2015 (pritom celkovo ich bolo päť) a nakoniec účasť na pojednávaní konanom dňa 10.05.2016.

Za každý z uvedených úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky, odmena vo výške 237,34 eur, s výnimkou účasti na pojednávaní, za ktorú mu patrí odmena vo výške 118,67 eur (1/2 zo sumy 237,34 eur), nakoľko na tomto pojednávaní došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia (právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil odmenu iba v 1). Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. V roku 2014 bol výpočtový základ vo výške 804 eur, v roku 2015 vo výške 839 eur a v roku 2016 je vo výške 858 eur. Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi súd určil v sume 863,74 eur.

Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, ktorý je advokátom so sídlom v Bratislave, patrí aj náhrada za stratu času podľa § 17 ods.1 vyhlášky vo výške jednej šesťdesiatiny príslušného výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za úkony, ktoré vykonal v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade, že ich vykonal v Trenčíne a nie v Bratislave. Ide o prípad právneho zastúpenia na pojednávaní. Cesta toto pojednávanie vrátane cesty späť trvala osem začatých polhodín. Celkovú výšku náhrady za stratu času strávený cestou na pojednávanie a späť súd určil v sume 85,80 eur (6 x 14,30 eur).

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal vedľajšiemu účastníkovi aj náhradu cestovných výdavkov v súvislosti s účasťou jeho právneho zástupcu na pojednávaní. Právny zástupca vedľajšieho účastníka použil na dopravu motorové vozidlo zn. JEEP Grand Cherokee s ev. č. T s kombinovanou spotrebou 7,5 litra nafty na 100 km jazdy. Vzdialenosť medzi sídlom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a sídlom súdu je približne 130 km. Priemerná cena 1 litra nafty podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 19. týždni 2016 (09.05.2016 - 15.05.2016) vo výške 1.039 eura. Základná náhrada za použitie vlastného osobného cestného motorového vozidla je stanovená podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 eura za 1 km jazdy. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka tak vznikli cestovné výdavky na cestu na uvedené pojednávanie v celkovej výške 67,84 eur (20,26 eur + 47,58 eur).

Celkovú výšku trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd určil v sume 1.017,38 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v nižšej

celkovej sume, a to 957,11 eur, súd rešpektujúc zásadu iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v ním vyčíslenej výške.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorého použitie je výnimočné, avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľ povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tomto súde. Odvolanie musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané a datované. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.