Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/138/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci navrhovateľky: M.. T. L., narodená XX.X.XXXX, bytom A. XX, O., zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Martincovou, so sídlom AK Moyzesova 2/A, P.O.BOX 131, Pezinok, proti odporcovi: P. L., narodený XX.X.XXXX, bytom A. XX, O., zastúpený advokátkou JUDr. Vysudilovou Adrianou, so sídlom AK Paulínska 15/A, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom L.: M., narodený X.XX.XXXX a B., narodený XX.X.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, takto

rozhodol:

Súd manželstvo P. L., narodeného XX.X.XXXX a M.. T. L., rodenej M., narodenej XX.X.XXXX uzavreté dňa X.X.XXXX v O., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu O., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

Súd zveruje maloleté deti L.: M., narodený X.XX.XXXX a B., narodený XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého M. mesačne sumou 220 eur a na výživu maloletého B. mesačne sumou 170 eur, u oboch počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov, ktoré sumy je odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamieta.

Otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi M. a B. v čase:

- každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 17:00 hod do nedele do 14:00 hod.,

- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 15:00 hod. do 17:30 hod.,

- každý kalendárny rok v čase od 01.07. od 9:00 hod. do 7.7. do 19:00 hod. a v čase od 01.08. od 9:00 hod. do 07.08. do 19:00 hod,

- každý kalendárny rok počas vianočných sviatkov v čase od 26.12 od 10:00 hod. do 28.12 do 18:00hod, a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloleté deti prevezme v bydlisku maloletých deti a v uvedené dni a hodiny vráti maloleté deti späť v bydlisku maloletých deti. Matka je povinná maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 1.6.2016 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom M. a B.. Svoj návrh odôvodnila tým, že od roku 2013 prechádzalo manželstvo účastníkov konania krízou, ktorú sa snažili riešiť aj cestou pohovorov u psychológa, čo nemalo pozitívny dopad na obnovenie spolužitia a v súčasnosti navrhovateľka už nie je schopná pokračovať v manželskom spolužití. Ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj účel, nevytvára dobrý vzor pre maloleté deti a navrhovateľka nevidí perspektívu spolužitia s odporcom do budúcna. Obnovenie spolužitia odmieta. Na čas po rozvode manželstva žiada , aby maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, odporca aby prispieval na výživu maloletého M. mesačne sumou 380 eur a na maloletého B. mesačne sumou 280 eur.

Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že v žiadnom prípade nemieni obnoviť spolužitie s odporcom, svoje nemenné rozhodnutie opiera o skutočnosť že v manželstve bola dlhé roky ponižovaná, fyzicky napadaná od augusta 2015 nežijú v spoločnej domácnosti a obnovenie spolužitia opakovane odmietla.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s rozvodom súhlasí, nie však s dôvodmi ktoré uviedla navrhovateľka. Nie je pravdou, že manželku ponižoval a fyzicky napadal, problém bol vo vzťahu navrhovateľky s jeho rodinou, on sa snažil zmieriť obe strany, nepodarilo sa mu to a v neposlednom rade to bola aj nevera navrhovateľky a tak isto aj jeho opakovaná nevera. Toto viedlo k citovému odcudzeniu manželov a dnes už obnovenie spolužitia odporca odmieta. Súhlasí, aby boli deti zverené matke, tak isto súhlasí s úpravou styku, ktorú navrhla na matka maloletých deti, nesúhlasí však s výškou výživného, on zo svojho príjmu je schopný prispievať na výživu maloletého M. mesačne 200 eur a maloletého B. 150 eur, touto sumou v súčasnosti na maloleté deti otec prispieva.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva, odporučil zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, upraviť styk v zmysle návrhu matky, čo medzi rodičmi nebolo sporne. Čo sa týka výšky výživného odporučili súdu zaviazať otca prispievať na výživu maloletého M. mesačne sumou 220 eur a maloletého B. mesačne sumou 170 eur.

Okresná Prokuratúra Pezinok odporučila súdu zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode manželstva a upraviť styk otca s maloletými deťmi v zmysle návrhu matky, s čím otec maloletých deti na pojednávaní súhlasil.

Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov(ďalej len O.s.p.) vo veci rozvodu manželstva a podľa §120 ods. 2 O.s.p., vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. Q. B., oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodnými listami maloletých deti, rozpisom výdavkov na maloleté deti, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, písomnou správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia v rodine účastníkov konania, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcich.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav: Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 9.7.2005, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v Pezinku, kde navrhovateľka spolu s maloletými deťmi bývajú, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. V manželstve účastníkov konania sa narodili maloleté deti - M., nar. X.XX.XXXX a B. nar. XX.X.XXXX. Účastníci konania žili v spoločnej domácnosti do augusta 2015, kedy sa odporca odsťahoval.

Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení navrhovateľky a odporcu, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, vykonaný súdom podľa §100 ods. 1 O.s.p. mal súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva, ktoré bolo uzavreté dňa X.X.XXXX. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že

toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia sa intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária., nežijú v spoločnej domácnosti. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na výkon manželských povinností, odlišnosť pováh v základných otázkach spolužitia, na postavenie druhého partnera v manželstve, nezhody v základných otázkach manželského spolunažívania , nevera oboch účastníkov konania a to všetko vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Účastníci konania opakovane zhodne na pojednávaní uviedli že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli, nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2015. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy , nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéhoto formálneho manželstva účastníkov konania nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých deti a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa Čl.1 a 2 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

S konaním o rozvod manželstva je podľa § 113 ods. l O.s.p. je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Z manželstva rodičov sa narodil dve maloleté deti M. , nar. X.XX.XXXX a B., nar. XX.X.XXXX. Rodičia maloletých deti sa na pojednávaní o zverení maloletých deti na čas po rozvode manželstva rodičov dohodli a tak isto aj na úprave styku, ktorý navrhla matka a otec s návrhom matky súhlasil. Sporná ostáva otázka výšky výživného.

Maloletý M. je vo veku X,X roka, je žiakom X.ročníka základnej školy, je zdravý, učí sa dobre, stravuje sa v škole 19 eur, školský klub mesačne 8,70 eur. Navštevuje krúžky - keramický 5,90 eur, výtvarný je hradený školou. Maloletý absolvoval školu v prírode v apríli 2016 80 eur. Priemerné mesačné výdavky s maloletým matka vyčíslila na sumu 481,84 eur.

Maloletý B. je vo veku necelých X rokov, navštevuje materskú školu, je zdravý, poplatky škôlke 24,99 eur, príspevok 27,50 eur. Priemerné mesačné výdavky s maloletým matka vyčíslila na sumu 371,95 eur.

Matka je zamestnaná ako učiteľka základnej školy 2.stupeň, jej priemerný mesačný netto príjem je 887,21 eur, poberá rodinné prídavky a daňový bonus , iný príjem nemá, nepodniká. Spolu s maloletými deťmi býva v 3-izbovom byte , ktorý je v BSM, mesačné náklady na bývanie - domové spoločenstvo 172,78 eur, elektrina 27 eur, plyn 4 eura, internet 10,99 eur, RTVS 4,64 eur, UPC 16,56 eur, komunálny odpad ročne 1145,34 eur, daň z nehnuteľnosti 19 eur. Matka uhrádza hypotekárny úver mesačne 33,66 eur a pôžičkový fond 53,11 eur, z hypotekárny úveru bol zakúpený byt. Otec na výživu maloletých deti prispieva mesačne 350 eur , s deťmi sa stretáva každý druhý víkend, maloleté deti u otca prespávajú. Otec maloletých deti je zamestnaný ako kuchár v V. A. Z. K. G. I. G., oficiálny príjem 384 eur mesačne netto, plus finančný dar zamestnávateľa ročne 5 000 eur a reálny príjem otca mesačne netto od 800 - 1000 eur. Otec býva u svojich rodičoch v ich 3-izbovom byte, mesačne prispieva na bývanie 50-80 eur. Otec nemá žiadne úvery ani pôžičky, užíva osobné motorové vozidlo Škoda Fabia , ktoré je v BSM.

Obaja rodičia maloletého nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.

Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 odsek 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa §-u 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa §-u 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že matka sa o maloleté deti riadne stará a preto zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a zviazal otca prispievať na výživu maloletého Mateja, mesačne sumou 220 eur a maloletého Jakuba mesačne sumou 170 eur a vo zvyšnej časti návrhu matky na výšku výživného súd návrh matky zamietol. Súd svoje rozhodnutie opiera o vykonané dokazovanie, vek maloletých deti, ich odôvodnené potreby, školské a mimoškolské aktivity. Matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky na maloletého M. v sume 481 eur a maloletého B. v sume 371 eur súd považuje za nadnesené a ustálil ich na sume cca 440 eur na M. a 340 eur na B. a z týchto súm súd vychádzal pri určení výživného. Maloleté deti nenavštevujú krúžkovú činnosť, ktorá by matke zaťažovala rodinný rozpočet, tak isto maloleté deti nemajú vážne zdravotné problémy a preto ich odôvodnené potreby sa odvíjajú od veku maloletých deti, ktoré sú vo veku X,X P. Q. X P.. Matka má stabilný príjem , riadne vydokladovaný mesačne netto 887 eur, spláca úver na majetok, ktorý je v BSM. Otec deklaroval svoj príjem na úrovni minimálnej mzdy plus 5 000 eur dar od zamestnávateľa za rok 2015, a jeho príjem ustálil na sume cca 800-1000 eur mesačne. S týmto tvrdením sa súd nestotožnil, nakoľko príjem otca je nepreukázateľný a súd vychádzal z priemerných zárobkov kuchárov v Bratislave, ktoré sú inzerované a ponúkané ako voľné pracovné miesta a tieto sa pohybujú v rozpätí 1300 -1500 eur ako nástupný plat. Je málo pravdepodobné, že otec dosahuje príjem 800-1000 eur, nakoľko už viac rokov robí v prestížnej reštaurácií v centre Bratislavy a pokiaľ by dosahoval príjem nim deklarovaný, mal by otec zmeniť zamestnávateľa , prijať ponúkané pracovné miesta kuchárov , kde by jeho príjem bol oficiálne cca 1500 eur. Súd má za to, zárobkové možnosti a schopnosti otca sú v takej výške, že výživné, na ktoré ho súd zaviazal bude schopný matke pravidelne poukazovať. Stretávanie sa otca s maloletými deťmi je v záujme maloletých deti, doposiaľ matka nebránila kontaktom deti s otcom. Vplyv otca na výchovu maloletých deti je nezastupiteľná a aj do budúcna je potrebné aby sa v súčasnosti dohodnutý rozsah rozširoval podľa potreby maloletých deti.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods1 Zákona o rodine).