Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-1-2015.pdf
PDF · 108.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: W. K., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX R., t.č. bytom G. X, XXX XX R., štátna občianka SR o zaplatenie sumy 172,81 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 64,46 eur s úrokom z omeškania ročne 8,75 % zo sumy 16,21 eur od 10.12.2012 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 16,21 eur od 10.1.2013 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 16,21 eur od 10.2.2013 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 15,83 eur od 10.3.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v časti týkajúcej sa sumy 47,80 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
Súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 1.12.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 172,81 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 5,98 eur od 10.11.2012 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 21,20 eur od 10.12.2012 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 21,20 eur od 10.1.2013 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 41,- eur od 10.2.2013 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 35,63 eur od 10.3.2013 do zaplatenia, 8,25 % zo sumy 47,80 eur od 10.12.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 14.10.2010 so žalovanou Zmluvu č. 4459500. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a Cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: faktúra č. 7211000246 na sumu 5,98 eur (so splatnosťou 9.11.2012), faktúra č. 7212072688 na sumu 21,20 eur (so splatnosťou 9.12.2012), faktúra č. 7213163034 na sumu 21,20 eur (so splatnosťou 9.1.2013), faktúra č. 7300788276 na sumu 41,- eur (so splatnosťou 9.2.2013), faktúra č. 7301908317 na sumu 35,63 eur (so splatnosťou 9.3.2013) a faktúra č. 7312481922 na sumu 47,80 eur (so splatnosťou 9.12.2013). Žalovaná po postúpení pohľadávky nerealizovala žiadnu úhradu. Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka z každej jednotlivej dlžnej sumy od nasledujúceho dňa po splatnosti príslušnej faktúry.
Podaním doručeným súdu dňa 29.4.2016 žalobca vzal žalobu v časti týkajúcej sa sumy 47,80 eur s príslušným úrokom z omeškania späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorý zobral žalobu čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie a súhlas žalovanej sa v tomto prípade nevyžaduje, súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. zastavil. Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 125,01 eur s príslušenstvom.
Žalovaná sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
V danej právnej veci ide vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky o drobný spor, a preto súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Rozsudok verejne vyhlásil, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 2.5.2016, t.j. v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd sa oboznámil so žalobou, Zmluvou o pripojení zo dňa 14.10.2010, cenníkom služieb, faktúrami, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:
Medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou bola dňa 14.10.2010 uzavretá Zmluva o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytnutie programu služieb Relax 60 na účastnícke telefónne číslo 0903 642 318. V bode 2. bol okrem iného určený záväzok Účastníka riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy, dodatkov k Zmluve, Všeobecných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie Služieb, že po dobu 24 mesiacov od dátumu účinnosti tejto Zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť túto Zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať túto Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany Účastníka. V bode 3. bolo určené, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 tejto Zmluvy alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu v sume 47,80 eur.
Za poskytnuté služby vystavil právny predchodca žalobcu žalovanej nasledovné faktúry:
- faktúra č. 7211000246 splatná dňa 9.11.2012, ktorou fakturoval žalovanej za obdobie 22.9.2012 - 21.10.2012 mesačné poplatky a DPH spolu v sume 5,98 eur;
- faktúra č. 7212072688 splatná dňa 9.12.2012, ktorou fakturoval žalovanej za obdobie 22.10.2012 - 21.11.2012 mesačné poplatky a DPH spolu v sume 21,20 eur, v nej zahrnutá upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eur;
- faktúra č. 7213163034 splatná dňa 9.1.2013, ktorou fakturoval žalovanej za obdobie 22.11.2012 - 21.12.2012 mesačné poplatky a DPH spolu v sume 21,20 eur, v nej zahrnutá upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eur;
- faktúra č. 7300788276 splatná dňa 9.2.2013, ktorou fakturoval žalovanej za obdobie 22.12.2012 - 21.1.2013 mesačné poplatky, iné poplatky a služby a DPH spolu v sume 41,- eur, v nej zahrnutá upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eur a poplatok za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 19,80 eur (16,50 eur + DPH);
- faktúra č. 7301908317 splatná dňa 9.3.2013, ktorou fakturoval žalovanej za obdobie 22.1.2013 - 21.2.2013 mesačné poplatky, iné poplatky a služby a DPH spolu v sume 35,63 eur, v nej zahrnutý poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 19,80 eur (16,50 eur + DPH);
- faktúra č. 7312481922 splatná dňa 9.12.2013, ktorou fakturoval žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ Slovak Telekom, a.s. ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu ako postupníka. Tým mal súd za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v súdnom konaní.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 43 ods. 1, ods. 5 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení od 1.5.2014 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 79 ods. 2 O.s.p., navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka /v znení účinnom do 31.1.2013/ výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zo zisteného skutkového stavu súd vyvodil právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) ako podnikom a žalovanou ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola dňa 14.10.2010 uzatvorená Zmluva o pripojení podľa ust. § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Právny predchodca žalobcu v danej veci vystupoval ako podnikateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmlúv. Súd má za to, že predmetná Zmluva o pripojení má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné túto posudzovať podľa príslušných zákonov na ochranu spotrebiteľa. Z obsahu uzavretej zmluvy vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov. Zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulárovej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom sa do zmluvy dopisovali len údaje individualizujúce spotrebiteľa, účastnícke programy a služby. Je potom nesporné, že spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých dojednaní. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať. Zo strany žalovanej došlo k porušeniu zmluvných podmienok, a to neuhradením cien poskytnutých služieb tak, ako boli účtované v jednotlivých faktúrach. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť cenu za poskytnuté služby spolu vo výške 64,46 eur vyplývajúcu z predložených faktúr, a to z faktúry č. 7212072688 cenu za poskytnuté služby v sume 16,21 eur, z faktúry č. 7213163034 cenu za poskytnuté služby v sume 16,21 eur, z faktúry č. 7300788276 cenu za poskytnuté služby v sume 16,21 eur a z faktúry č. 7301908317 cenu za poskytnuté služby v sume 15,83 eur. Keďže žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v tej ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, dostala do omeškania, zaviazal ju súd aj na platenie úrokov z omeškania v žalobcom uplatnenej sadzbe, ktorá je v súlade so zákonom a príslušným vykonávacím predpisom.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.
Novela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd preto v predmetnom spore prihliadol z úradnej povinnosti na premlčanie časti uplatneného nároku vyplývajúceho z faktúry č. 7211000246 znejúcej na sumu 5,98 eur. Táto bola splatná dňa 9.11.2012 a teda nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 10.11.2015. Žalobca podal žalobu na súd dňa 1.12.2015, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Súd preto žalobu v tejto časti spolu s príslušným úrokom z omeškania zamietol.
V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval zaplatenie poplatku za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 19,80 eur vrátane DPH, ktorý bol uplatnený vo faktúre č. 7300788276 a poplatku za prerušenie služby - neplatenie vo výške 19,80 eur vrátane DPH, ktorý bol uplatnený vo faktúre č. 7301908317. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods. 1 O.s.p. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Súd má za to, že žalobca napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (doručenému splnomocnencovi žalobcu dňa 31.12.2015) do doby vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanej hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky tak, ako si ich uplatnil žalobným návrhom a teda v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca síce predložil súdu Cenník, podľa ktorého si tieto poplatky jeho právny predchodca mohol účtovať, avšak účtovať si ich mohol len vtedy, ak ich aj skutočne (preukázateľne) vykonal. Žalobca nepreukázal, že by v dôsledku neplatenia skutočne došlo k obmedzeniu alebo prerušeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom a aké reálne náklady mu v súvislosti s vykonaním takýchto úkonov vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z pohľadu súdu obmedzenie a prerušenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mala žalovaná určitý prospech, a teda by bola povinná za ňu platiť, práve naopak poplatky sa javia iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby. V oboch prípadoch ide o určitý nástroj právneho predchodcu žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovanou, resp. zabrániť poskytovaniu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Obmedzenie a prerušenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného dodávateľa, nie službou v prospech spotrebiteľa, a preto súd žalobu v tejto časti spolu príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.
Súd zamietol žalobu aj v časti uplatnených poplatkov za upomienky oneskorenej platby vo výške 3 x 4,99 eur (uplatnené vo faktúre č. 7212072688, č. 7213163034 a vo faktúre č. 7300788276), ktoré neboli so žalovanou dojednané individuálne, keďže podľa vyjadrenia žalobcu bol predmetný poplatok účtovaný na základe Cenníka. Poplatok za upomienku nie je odplatou za službu poskytovanú žalovanej ako spotrebiteľovi. Dojednanie poplatku za upomienky, ktorý si môže veriteľ účtovať paušálne bez zohľadnenia skutočných výdavkov s tým spojených, ako aj spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenia, ale naopak tieto sú vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa, je neprijateľné. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská). Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Taktiež je potrebné dodať, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by vyššie uvedené upomienky boli žalovanej aj zaslané, a preto v tejto časti ani neuniesol dôkazné bremeno.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď účastníci mali vo veci pomerný úspech. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie sumy 172,81 eur, z toho mu súd priznal sumu 64,46 eur a do zvyšku tejto sumy žalobu zamietol, príp. konanie zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, ku ktorému došlo nie pre chovanie žalovanej, a preto v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Miera úspechu žalobcu predstavuje 37,30 % a u žalovanej 62,70 %. Žalovaná tak mala v predmetnej veci čistý úspech 25,40 %, a preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže však žalovaná ich priznanie nenavrhla a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú, rozhodol súd tak, že sa žalovanej náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.) Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).