Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-402-2015.pdf
PDF · 70.91 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/402/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa A. C., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom H. J. č. XXX proti odporkyni 1/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom Q. - H. č.XXX, 2/ O. C., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom H. J. č.XXX o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni 1/, 2/ určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.12.2006 pod č. k. XXP/XXX/XXXX -23 vo výške po 1.500,- Sk (49,79 Eur) mesačne sa dňom 01.11.2015 z r u š u j e.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť voči odporkyni 1/, 2/, jeho dcéram, s účinnosťou od 01.11.2015, ktorá mu bola uložená naposledy rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp.zn. 30P/111/2006-23 zo dňa 14.12.2006 vo výške po 1.500,- Sk (49,79 Eur) mesačne. V návrhu uviedol, že u odporkyne 1/,2/ došlo k zmene pomerov, dosiahli plnoletosť, skončili prípravu na povolanie a žijú so svojimi priateľmi.
Odporkyňa 1/ vo vyjadrení k návrhu uviedla, že s návrhom súhlasí, ukončila štúdium na strednej škole maturitnou skúškou. Odporkyňa 2/ sa k návrhu písomne nevyjadrila.
Účastníci súhlasili, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov.
Súd sa vo veci oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/111/2006-23 zo dňa 14.12.2006, vysvedčením o maturitnej skúške odporkyne 1/zo dňa 22.09.2015, lustráciou odporkyne 1/,2/ v databáze Sociálnej poisťovne a zistil tento skutkový stav veci:
Z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.12.2006 pod č.k. 30P/111/2006-23, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2006 bolo zistené, že týmto rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda ktorou sa otec detí sa zaviazal prispievať na výživné pre Karin po 1.500,- Sk mesačne a pre Adrienu po 1.500,- Sk mesačne s účinnosťou od 01.01.2007 čím sa v časti určenia výšky výživného zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, číslo konania 5C/129/2003-14 zo dňa 05.04.2004.
Podľa záznamov v databáze Sociálnej poisťovne odporkyňa 1/ je evidovaná ako zamestnanec a odporkyňa 2/ ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov.
Podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Vzhľadom k tomu, že vo veci bolo možné rozhodnúť iba na základe predložených listinných dôkazov nenariaďoval súd za súhlasu účastníkov vo veci pojednávanie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sú splnené podmienky citovaného zákonného ustanovenia. Odporkyňa 1/,2/ sú plnoleté, nadobudli schopnosť samostatne sa živiť, na svoje povolanie sa v súčasnej dobe sústavne nepripravujú. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.
Nakoľko bolo preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane odporkyne 1/,2/, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom, súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nim vyhovel, s účinnosťou po tom, ako došlo k zmene pomerov v súlade s návrhom, dňom 01.11.2015.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Keďže súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu, bol v konaní úspešný, podľa § 142 ods. 1 O.s.p. by mu patrila náhrada trov tohto konania. Keďže si však navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil, rozhodol súd tak, že navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.