Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-39Ro/375/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou vo veci navrhovateľa Consumer Finance Holding a.s. W. W. B. S., Z. K. XX, H.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o. so sídlom v Martine, Jilemnického 30 proti odporcovi X. G., K.. XX.X.XXXX, K. O. B. S., T. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou X.. V. B., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 52,93 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 14.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 52,93 eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 11.11.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že 17.9.2007 uzatvorili zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi 987,92 eur, ktoré mal splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach po 21,48 eur, pričom uhradil iba 945,01 eur.

Platobný rozkaz vydaný súdom 14.9.2015 č.k. -34 nebolo možné odporcovi doručiť do vlastných rúk, preto bol uznesením zo dňa 7.12.2015 v súlade s § 173 ods. 2 O.s.p. zrušený.

Pobyt odporcu zostal napriek šetreniu vykonanému prostredníctvom dostupných evidencií pobytu obyvateľov a príbuzných neznámy, preto súd v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil odporcovi opatrovníčku, ktorá sa k návrhu nevyjadrila.

Na výzvu súdu z 17.3.2016 na predloženie zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX spolu s jej prílohami, prehľadu platieb odporcu a oznámenia, kedy došlo k vypovedaniu zmluvy navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu 26.4.2016 oznámil, že nedisponuje zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX, pričom všetky základné náležitosti sú uvedené vo výpise zo zdrojového systému navrhovateľa, ktorý tvorí prílohu návrhu a taktiež prehľad splátok a úhrad. K vypovedaniu zmluvy nedošlo, keďže odporca nedodržiaval platobnú disciplínu v zmysle zmluvy, a preto navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu dlhu.

Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p.. Rozsudok bol vyhlásený verejne 10.5.2016, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu 5.5.2016.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 52,93 eur zo zmluvy o pôžičke, pričom existenciu zmluvného vzťahu navrhovateľ neosvedčil predložením zmluvy o pôžičke, ale len predložením výpisu zo zdrojového systému navrhovateľa ohľadne zmluvy evidenčné číslo XXXXXXX, z ktorého vyplýva, že zmluva (ak bola uzavretá) bola zaevidovaná 17.9.2007, pričom predajná cena mala byť 987,92 eur, počet splátok 48 vo výške 21,48 mesačne s RPMN 21,94. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca mal jednotlivými splátkami uhradiť spolu 987,92 eur a zaplatil 945,01 eur. Po zrátaní splátok po 21,48 eur mesačne je zrejmé, že odporca mal v zmysle predloženého výpisu uhradiť 1031,04 eur.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právny vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať (§ 4 ods. 2, zákona č. 258/2001 Z.z.): a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

V zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. základom pre rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku je skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ako aj skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybností.

Podľa § 120 ods. 1 prvej a druhej vety O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich, je zásadne vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva zásadne na účastníkoch, ktorým ukladá povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení. Účastník má povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a dôkaznú povinnosť (§ 120 ods. 1 O.s.p.).

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena navrhovateľom v tomto konaní a skutočnosti, že medzi ním a odporcom bola uzavretá zmluva o pôžičke súd uvádza, že navrhovateľ nepreukázal, že medzi ním a odporcom bola uzavretá taká zmluva o pôžičke, ktorá odôvodňuje priznanie uplatneného nároku. Výpis zo zdrojového systému navrhovateľa síce potvrdzuje skutočnosť, že k vzniku určitého zmluvného záväzkového vzťahu medzi ním a odporcom došlo, čo podporuje aj skutočnosť, že odporca do istého času uhrádzal pravidelné mesačné splátky v navrhovateľom uvedenej výške a teda, že navrhovateľ požičal odporcovi určitú sumu finančných prostriedkov.

Zo skutočností uvedených v návrhu, resp. z označenia odporcu však vyplýva, že tento záväzkový vzťah má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktorú je potrebné aplikovať zákon č. 281/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Preto pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že výpis zo systému na preukázanie uzavretia zmluvy postačuje, súd uvádza, že práve so zreteľom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, túto je potrebné podrobiť prísnej kontrole tak, aby bolo možné ustáliť, či vyhovuje príslušným zákonným ustanoveniam a kritériám v podobe obligatórne vyžadovaných náležitostí, ktoré je možné zistiť len zo zmluvy o pôžičke.

Z výpisu predloženého navrhovateľom vyplýva, aká bola predajná cena (zrejme tovaru), na kúpu ktorého bola pôžička poskytnutá, ale či táto cena skutočne predstavovala plnenie, ktoré bolo odporcovi reálne vo forme pôžičky poskytnuté alebo už ide o sumu navýšenú o poplatky a úroky, nie je možné zistiť. Práve

v prípade zmlúv o pôžičke uzatváraných navrhovateľom so spotrebiteľmi je súdu z jeho činnosti známe, že skutočne poskytnutá suma je nižšia ako celková suma pôžičky, ktorú navrhovateľ v návrhoch uvádza, a ktorú od spotrebiteľa žiada uhradiť. Uvedené je žiaduce najmä vo vzťahu k okolnosti, že pokiaľ zmluva nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, nie je možné navrhovateľovi priznať plnenie zahŕňajúce poplatky a úročenie. Len z poskytnutého výpisu bez predloženia zmluvy o pôžičke nie je možné uvedené skutočnosti posúdiť a teda uzavrieť, že navrhovateľ má právo na požadované plnenie, teda že odporca ani po čiastočných úhradách v zmysle predloženého splátkového kalendára poskytnutú pôžičku neuhradil. Pokiaľ by totiž zmluva nemala požadované náležitosti, pôžička by bola bez úrokov a bez poplatkov a v tom prípade by navrhovateľovi patrila len skutočne poskytnutá suma bez navýšenia tak, ako bolo uvedené vyššie.

Súd už len pre úplnosť vo vzťahu k zmluvnej pokute obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou návrhu, dodáva, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu medzi účastníkmi a znenia ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že zmluvná pokuta za porušenie záväzku v obchodných podmienkach nebola individuálne dojednaná, keďže bola zapracovaná v texte obchodných podmienok, ktoré naviac nie sú účastníkmi podpísané, čím nie splnená ani podmienka platnosti takejto dohody o zmluvnej pokute. Odporca nemohol toto ustanovenie v rámci obchodných podmienok ovplyvniť. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta postihovala iba odporcu, takáto zmluvná podmienka bola neprijateľná, a preto nemôže byť poskytnutá ochrana navrhovateľovi ani v podobe priznania zmluvnej pokuty.

Okolnosť, že navrhovateľ za danej skutkovej situácie, keď odporca je nečinný, resp. jeho pobyt neznámy, nedisponuje zmluvou, ktorou by osvedčil, že spotrebiteľský vzťah medzi nimi vyhovuje všetkým zákonným kritériám, nemožno pričítať v neprospech odporcu ako spotrebiteľa tým, že za takejto dôkaznej situácie, resp. dôkaznej núdze navrhovateľa, ho zaviaže na žalované plnenie.

Na základe uvedeného navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu uplatneného nároku vyplývajúcom zo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ, a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ktorého úspešnému účastníkovi konania patrí právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva. Úspešnému odporcovi v konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).