Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-15-2022.pdf
PDF · 96.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6P/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa M. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., S. XXXX/X a P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom obec Y., o zvýšenie vyživovacej povinnosti na návrh matky, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 20.07.2015 č.k. 1P/64/2015-42 tak, že vyživovacia povinnosť otca P. B., nar. XX.XX.XXXX na maloletú M. B., nar. XX.XX.XXXX sa zvyšuje s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia zo sumy 60 € mesačne na sumu 110 € mesačne, ktorú sumu je otec povinný platiť maloletej k rukám jej matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
II. Zročné zvýšené výživné sa neurčuje.
III. Vo zvyšnej časti nedotknutej výrokom I. tohto rozsudku ostáva rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 20.07.2015 č.k. 1P/64/2015-42 nezmenený.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľka - matka maloletej sa podaným návrhom domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej M. na sumu 150 € od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o výšení vyživovacej povinnosti. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej sa rozišla v roku 2015. Vtedy mala maloletá 2 roky veku. 08.10.2015 bola súdnym rozhodnutím zverená maloletá do jej starostlivosti a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť 60 € mesačne. Maloletá navštevuje tretí ročník základnej školy, jej nároky na lieky, oblečenie a krúžky sú vyššie. (2) K rozsudku pripojila rodný list maloletej a rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 1P/64/2015. (3) Žiadne dôkazy vo svojom návrhu výslovne neoznačila. (4) Súd na zastupovanie v konaní ustanovil maloletej opatrovníka a nariadil pojednávanie na 15.06.2022. Predvolal naň rodičov maloletej a jej opatrovníka. Otec maloletej sa na pojednávanie neustanovil, pričom sa mu do konania pojednávania nepodarilo ani len doručiť návrh na začatie konania, preto súd pojednávanie bez jeho otvorenia odročil na 20.07.2022. (5) Návrh na začatie konania spolu s predvolaním súd doručil otcovi maloletej do vlastných rúk dňa 20.06.2022. Otec maloletej napriek výzve súdu písomné vyjadrenie k návrhu nedoručil. Na pojednávanie sa neustanovil, pričom nežiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie. Preto súd vec prejednal dňa 20.07.2022 na pojednávaní s poukazom na § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v jeho neprítomnosti. (6) Na pojednávaní súd vypočul matku maloletej a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými sú kópia rodného listu dieťaťa na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 2, rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/64/2015-42 na č.l. 3 až 5, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza na č.l. 26, odpoveď Daňového úradu Trenčín na žiadosť na č.l. 30, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske na č.l. 34, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza na č.l. 35, potvrdenie o mzde na č.l. 40, odpoveď na lustráciu v registri obyvateľovi na č.l. 44, výpis zo živnostenského registra na č.l. 48, lustrácia v katastri nehnuteľností na č.l. 49 a podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/64/2015, z toho najmä správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 31 a rozsudok na č.l. 42. (7) Z vykonaného dokazovania, a to z výpovede matky súd zistil, že matka maloletej je v súčasnosti zamestnaná, okrem toho si cez víkendy brigádnicky privyrába. Privyrobiť si dokáže 200 € mesačne. Vlastní staršie motorové vozidlo, v spoločnej domácnosti býva s deťmi. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu. Fajčí jednu krabičku cigariet za dva dni. Na maloletú má výdavky na probiotiká v hodnote 30 € mesačne. Zvýšili sa náklady na oblečenie na maloletú, na jedlo, na školu, na aktivity, na hygienu. Maloletej kupuje športové potreby. Otec na maloletú neplatí, občas jej dá päť eur, keď za ňou príde. Stretávajú sa. Otec maloletej nie je živnostník, živnostník s rovnakým menom a priezviskom je zrejme jeho otec. Vozí sa na motorovom vozidle značky P., ale matka nevie, či je jeho. Podľa jej výpovede otec maloletej nemá na seba „nič napísané“, pretože „má exekútorov“. (8) Z kópie rodného listu na č.l. 2 vyplýva, že maloletá je dieťaťom B. V. a P. B.. V súčasnosti má 9 rokov veku. (9) Z rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/64/2015-42 na č.l. 3 až 5 vyplýva, že o vyživovacej povinnosti maloletej bolo rozhodnuté s účinnosťou od 08.10.2015 tak, že otec je povinný prispievať na jej výživu sumou 60 € mesačne vždy do 20. dňa mesiaca vopred do rúk matky. V tom čase podľa rozsudku matka bola na rodičovskej dovolenke a pracovala na základe dohody ako čašníčka. Rodičovský príspevok mala v sume 203,20 € mesačne a rodinné prídavky 47,04 € mesačne. Z brigádnickej činnosti mala príjem približne 150 € mesačne. Otec maloletej bol v tom čase nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a brigádnicky pracoval ako stavebný robotník. Podľa jeho vlastného vyjadrenia mal v tom čase príjem približne 150 € mesačne. Poberal dávku v hmotnej núdzi približne 60 € mesačne. Matka s maloletou a s ďalším svojím maloletým dieťaťom bývala v X-izbovom byte, kde hradila nájomné 146 € mesačne, plyn 7 € mesačne, elektrinu 30 € mesačne, internet 9,90 € mesačne, káblovú televíziu 23 € polročne. Maloletá bola zdravá, v noci plienkovaná, pričom na plienky boli výdavky 10 € mesačne. Okrem toho mala matka výdavky na kozmetiku pre dieťa 10 € mesačne. Otec maloletej býval s rodičmi v X-izbovom rodinnom dome v Y., rodičom prispieval na domácnosť sumou 60 € mesačne. (10) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 17.05.2022 na č.l. 26 vyplýva, že otec maloletej nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, prídavku na dieťa, rodičovského príspevku ani žiadnych štátnych sociálnych dávok a príspevkov. (11) Z odpovede daňového úradu na č.l. 30 vyplýva, že otec maloletej nie je registrovaný ani evidovaný na Daňovom úrade Trenčín. (12) Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 34 neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú. Matka maloletej je zamestnaná ako kuchárka v spoločnosti A.- H. B..T..Y.. A.. Býva spoločne s maloletou a ďalším maloletým dieťaťom v prenajatom X-izbovom byte. Uhrádza nájomné 140 € mesačne, elektrickú energiu 40 € mesačne, plyn 15 €, poplatok za televíziu a internet 15 € mesačne, spláca spotrebný úver 75 € mesačne. Domácnosť je primerane zariadená a udržiavaná, deti v nej majú uspokojené všetky potreby. Maloletá je žiačkou (v čase vypracovania správy) 3. ročníka základnej školy, je dislektička a dosahuje priemerné študijné výsledky. Navštevuje krúžok varenia. Stravuje sa doma. Je zdravá, máva len bežné ochorenia. Matka má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu, na výživu ktorého jeho otec prispieva sumou 150 € mesačne. (13) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza na č.l. 35 vyplýva, že dňa 25.05.2022 bola vykonaná terénna sociálna práca v domácnosti otca na adrese Y., Š. XXX/XX. Otec býva so svojimi rodičmi v X-izbovom rodinnom dome. Maloletá má v jeho domácnosti vlastnú izbu, samostatné lôžko a vytvorený priestor pre uspokojovanie svojich potrieb. Otec podľa vlastného vyjadrenia na výživu maloletej pravidelne prispieva sumou 100 € mesačne a niekedy aj nad túto sumu, približne 200 €. Nad rámec výživného jej podľa svojho vyjadrenia kupuje veci. Vyjadril pochybnosti, že matka používa peniaze na výživu maloletej. Je približne štyri roky dobrovoľne nezamestnaný, privyrába si brigádnicky. (14) Z potvrdenia o mzde na č.l. 40 vyplýva, že matka maloletej mala za mesiace máj 2021 až január 2022 priemerný mesačný príjem 674,08 € netto, vrátane náhrady príjmu v septembri 2021. Vo februári 2022 mala čistú mzdu 389,59 € a náhradu príjmu 84,77 €, pričom jej bol vyplatený daňový bonus 752,28 €. V mesiaci marec 2022 mala čistú mzdu 24,15 € a náhradu príjmu 132,17 €. V mesiaci apríl 2022 nemala žiadny príjem. Daňový bonus jej bol vyplatený na dve deti. Jej pracovná morálka je hodnotená pozitívne, od 02.03.2022 bola práceneschopná.
(15) Z registra obyvateľov (č.l. 44) súd zistil, že otec maloletej nemá iné deti. Je slobodný, adresu trvalého pobytu má hlásenú len v obci Y.. (16) Zo živnostenského registra (č.l. 48) súd zistil, že osoba s rovnakým menom a priezviskom ako otec maloletej je podnikateľom, matka maloletej však uviedla, že ide zrejme o starého otca maloletej z otcovej strany. (17) Z lustrácie v katastri nehnuteľnosti (č.l. 49) vyplýva, že otec maloletej nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľností na území Slovenskej republiky. (18) Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1P/64/2015 súd zistil, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravovaná rozsudkom na č.l. 42 uvedeného spisu. V tom čase matka maloletej pracovala ako čašníčka, pričom bola na rodičovskej dovolenke. Poberala prídavok na dieťa 23,52 € mesačne a rodičovský príspevok 203,20 € mesačne. Bývala v 3-izbovom byte spolu so svojimi dvomi maloletými deťmi. Platila nájomné 146 €, plyn 7 €, elektrinu 30 €, internet 9,90 € mesačne a televíziu 23 € polročne. Maloletá bola zdravá. Matka mala na ňu výdavky na plienky 10 € mesačne. Otec maloletej býval v rodinnom dome svojich rodičov, prispieval im na bývanie sumou 60 € mesačne. Bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a pracoval brigádnicky ako stavebný robotník. (19) Pojednávanie bolo dňa 20.07.2022 odročené na 05.09.2022, pričom matka a kolízny opatrovník vzali termín pojednávania na vedomie. (20) Súd považoval za potrebné vypočuť otca maloletej, preto nariadil uznesením zo dňa 05.09.2022 jeho predvedenie. Predvedenie príslušným obvodným oddelením Policajného zboru zrealizované nebolo. (21) Matka maloletej sa na pojednávanie dňa 05.09.2022 neustanovila. Keďže boli splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti účastníkov (§ 180 CSP), súd vec dňa 05.09.2022 prejednal len za prítomnosti opatrovníka maloletej. (22) Na pojednávaní súd už dokazovanie nedoplňoval, pretože to nebolo potrebné. Od výsluchu otca súd upustil, pretože sa jeho účasť na pojednávaní zabezpečiť nepodarilo. Súd považoval skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi za dostatočné. Otec mal možnosť vyjadriť sa k veci písomne a mal možnosť zúčastniť sa pojednávaní vo veci, ktoré možnosti ale nevyužil. Preto súd rozhodol bez jeho vyjadrenia a bez jeho osobnej účasti. (23) Pri rozhodovaní súd aplikoval nasledujúce právne predpisy: (24) Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (25) Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (26) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (27) Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (28) Podľa § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (29) Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že podaný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej je dôvodný, aj keď nie v celom rozsahu. Vychádzal pritom z nasledujúcich úvah. (30) Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá, až kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. V posudzovanej veci je nepochybné, že maloletá, ktorá je žiačkou štvrtého ročníka základnej školy, nie je v súčasnosti schopná samostatne sa živiť a preto vyživovacia povinnosť rodičov k nej trvá. Rodičovská vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov a vždy je potrebné vychádzať okrem odôvodnených potrieb dieťaťa aj z možností, schopností a majetkových pomeroch oboch rodičov. V prípade, ak sa pomery u dieťaťa alebo u niektorého z rodičov podstatným spôsobom zmenia, je možné súdne rozhodnutie o výživnom zmeniť. (31) Pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti (prípadne o jej zrušení) súd vždy prihliada len na to, či oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti, ktorá sa má zmeniť, došlo alebo nedošlo k (podstatnej) zmene pomerov. Súd nemá právomoc posudzovať, či skoršie rozhodnutie o vyživovacej povinnosti bolo správne alebo nie. Len v prípade, ak sa zistí na niektorej zo strán podstatná zmena pomerov, len vtedy môže rozhodnutie o výživnom zmeniť.
(32) V posudzovanej veci súd takú podstatnú zmenu, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, zistil. V čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti mala maloletá 2 a pol roka veku. Nenavštevovala žiadne predškolské zariadenie, matka s ňou bola na rodičovskej dovolenke. V súčasnosti má maloletá 9 a pol roka veku. Je žiačkou základnej školy. V súvislosti s jej vyšším vekom i v súvislosti s návštevou základnej školy stúpli výdavky na jej zaopatrenie. Zároveň je všeobecne známe, že v súčasnosti stúpajú všetky životné náklady. Súčasným pomerom maloletej tak už výživné vo výške 60 € nezodpovedá a je potrebné ho zvýšiť. (33) Zároveň došlo aj k podstatnej zmene pomerov na strane matky maloletej, ktorá je v súčasnosti zamestnaná a privyrába si aj brigádnicky. Oproti času, kedy došlo k určeniu vyživovacej povinnosti a kedy bola na rodičovskej dovolenke sa teda zlepšila jej príjmová stránka. Na uvedenú skutočnosti súd prihliadal pri určení výšky zvýšenia vyživovacej povinnosti, keďže na plnení vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu sa majú podieľať obaja rodičia a maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov. Hoci sa matka na plnení svojej vyživovacej povinnosti v nemalej miere podieľa svojou osobnou starostlivosťou o maloletú, je nevyhnutné, aby sa vzhľadom na zlepšenie svojich pomerov čiastočne na znášaní zvýšených výdavkov maloletej aj ona podieľala aj finančne. Preto súd nezvýšil vyživovaciu povinnosť až na matkou požadovaných 150 € mesačne. Odôvodneným potrebám maloletej ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov zodpovedá podľa záverov súdu zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 110 € mesačne. (34) Pri zisťovaní pomerov otca súd vychádzal z toho, že otec je dobrovoľne nezamestnaný. Sám sa teda bez dôležitých dôvodov vzdal príjmu, ktorý by potenciálne mohol dosiahnuť, keby sa zamestnal. Súd prihliadal na to, že minimálna mzda v Slovenskej republike je v čase rozhodovania vo výške 525,65 € mesačne. Ak by sa otec zamestnal, musel by dosiahnuť príjem najmenej 525,65 € netto mesačne. Z takého príjmu je spravodlivé požadovať, aby platil na výživné svojho dieťaťa aspoň 20%, čo je po zaokrúhlení na celé desiatky eur v prospech maloletej 110 € mesačne. Zároveň súd vychádzal z tvrdení otca pred terénnymi sociálnymi pracovníkmi, kedy uviedol, že platí výživné 100 € mesačne a občas aj do 200 €. Z toho teda súd vyvodil, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo zvýšenej výške, a to o 50 € mesačne oproti doteraz určenému výživnému. Námietky otca, že matke „požičal veľa peňazí“ sú úplne bez právneho významu. Vzťahy medzi ním a matkou maloletého nemajú a nemôžu mať vplyv na jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej. Výživné je otec povinný platiť svojmu dieťaťu, nie jeho matke. Matka je len „platobným miestom“, je len osobou, ktorá vzhľadom k tomu, že jej maloletá je zverená do osobnej starostlivosti, z otcom plateného výživného uspokojuje potreby maloletej. K námietke, že výživné nepoužíva matka na výživu maloletej súd uvádza, že je zarážajúce, ak si otec myslí, že suma 60 €, ktorú doteraz bol povinný platiť, alebo hoci aj 100€, ktorú sumu podľa vlastného tvrdenia platí, je postačujúca na uspokojenie všetkých mesačných potrieb školopovinného dieťaťa. Súd nemá pochybnosti o tom, že časť potrieb maloletej musí matka uspokojovať aj zo svojich finančných prostriedkov, nielen z výživného. Nie je súdu zrejmé, na čo iné mala matka výživné od otca určené pre maloletú minúť. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vyplýva, že starostlivosť matky o maloletú je na dobrej úrovni, matka teda prostriedky využíva na prospech maloletej. (35) Platobné miesto na platenie výživného a deň splatnosti vyživovacej povinnosti nebolo dôvod meniť, preto súd len pre úplnosť skonštatoval, že otec je povinný výživné platiť k rukám matky maloletej, a to (tak ako doteraz) vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. (36) Keďže z návrhu vyplýva, že matka žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť až od právoplatnosti rozsudku, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca až od tohto okamihu. Ak matka, ktorá zabezpečuje potreby maloletej, nepovažovala za potrebné zaviazať otca platením vyššieho výživného aj za skoršie obdobie, poznajúc svoje pomery i pomery maloletej, súd nemá dôvod od tohto rozhodnutia matky sa odchýliť a určovať zvýšené výživné aj za skoršie obdobie. S tým súvisí druhý výrok tohto rozsudku - keďže výživné sa neurčuje spätne, nedošlo k zročnosti žiadnej časti zvýšeného výživného, preto zročné zvýšené výživné v rozsudku určené nebolo. (37) Súd zároveň konštatoval vo výroku III., že ostatné časti rozsudku tunajšieho súdu 1P/64/2015-42 nedotknuté týmto rozsudkom (teda okrem výšky vyživovacej povinnosti) ostávajú nezmenené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku.