Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/36/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy SCHWEITZEROVEJ a prísediacich L. P. I. Q.Ü. M. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.05.2016 takto

rozhodol:

obžalovaný H. Q., F.. XX.XX.XXXX R. W., T. Š. - R., F. XXXX/XX, okres Š.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 24. augusta 2010 v Šali uzatvoril s D. H. a jeho manželkou I. H. zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej im poskytol finančnú hotovosť vo výške 15.000,- Eur na vyplatenie ich dlhov v exekučnom konaní, a následne ich požiadal aby na neho ako záruku za poskytnuté finančné prostriedky po dobu splatenia pôžičky previedli ich nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 60 v katastrálnom území Š., na čo H. pristúpili a s vedomím, že podpisujú listiny týkajúce sa takéhoto zabezpečovacieho prevodu na notárskom úrade JUDr. Aleny Kovácsovej v Šali, dňa 27.09.2010 podpísali kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej však v skutočnosti obžalovanému vyššie uvedené nehnuteľnosti odpredali a tiež toho istého dňa podpísali v pobočke banky VÚB a.s., zmluvu o zriadení záložného práva k týmto nehnuteľnostiam v prospech VÚB a.s., nakoľko na prefinancovanie kúpy nehnuteľností v zmysle tejto zmluvy bol obžalovanému poskytnutý úver z banky VÚB a.s. vo výške 72.000,- Eur, ktoré peniaze mal v zmysle zmluvných podmienok previesť na účet predávajúcich, vedený vo VÚB a.s. do 14 kalendárnych dní od dňa podpisu zmluvy, čo aj urobil, avšak dňa 28.09.2010 v pobočke VÚB a.s. v Šali dal I. H. podpísať príkaz na úhradu a uvedenú hotovosť si takto nechal previesť na svoj bankový účet a následne napriek tomu, že mu H. poskytnutú pôžičku vo výške 15.000,- Eur splácali, ich nehnuteľnosti odpredal E. W., zabezpečil aby dlžná čiastka voči VÚB v prospech ktorej boli nehnuteľnosti založené, boli vyplatené z úveru, ktorý si zobral E. W. v Príma banke a finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté z VÚB a.s. a mali v zmysle vyššie uvedenej zmluvy slúžiť na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti si ponechal a týmto konaním H. spôsobil škodu vo výške najmenej 72.000,- Eur, t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,

t ý m s p á c h a l

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona.

Za to sa mu

u k l a d á:

Podľa § 221 ods. 3/ Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3(troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2/ Tr. zákona výkon uloženého trestu sa mu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4(štyroch) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zákona sa mu ukladá povinnosť osobne sa ospravedlniť D. H., F.. XX.XX.XXXX I. I. H., F.. XX.XX.XXXX, Z. T. Š., T. XXXX/X.

Podľa § 288 ods. 1/ Tr. poriadku sa poškodení D. H., F.. XX.XX.XXXX a I. H., F.. XX.XX.XXXX, obaja bytom Š., T. XXXX/X s nárokom na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov D. H., I. H., E. R., E. E., E. P., E.. A. Š., E. W. a prečítaním ostatného, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

Obžalovaný H. Q. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný. Podniká vo finančnom poradenstve od roku 2006 v rámci ktorého vybavuje úvery, bývania pre klientov. Na základe doporučenia sa dostal aj k H.. Vyhľadali ho s tým, že mali spotrebný úver zo Stavebnej sporiteľni, ale ho už dlhšiu dobu nesplácali. Pár krát sa osobne stretli, hlavne s pani H., pričom ich stretnutia boli priateľské. Spolu hľadali riešenie problému a nakoniec im navrhol, že by im mohol požičať peniaze na splatenie spotrebného úveru, avšak ako zábezpeku chcel, aby na neho prepísali dom. H. s tým nakoniec súhlasili a dohodli sa, že pôžičku mu majú vrátiť do 5 rokov a on potom rodinný dom prevedie na nich späť, buď darovacou alebo kúpnou zmluvou. On si zobral úver z VÚB banky vo výške 72.000,- Eur, ktoré mal podľa zmluvných podmienok previesť na účet predávajúcich t. j. na H., čo sa aj stalo. H. boli nielen z jeho strany ale aj pani Š. upozornení, že podpisujú kúpnu zmluvu. Následne pani H. prevodným príkazom nabehnuté peniaze previedla späť na jeho účet. On tieto peniaze použil na podnikanie, nakoľko spolu s E. otvorili reštauráciu Hepaj v Šali. V podnikaní sa im začalo nedariť, nemali financie na splácanie hypoték ani dodávateľov. Raz sa stretol so W., ktorý sa sťažoval, že má podlžnosti a nevie ako ďalej. Vtedy ho napadlo, že na jeho dom - pôvodne H., by W. mohol zobrať úver. Úver sa vybavil na W. v Príma banke. O tom, že rodinný dom predal W., pôvodným majiteľom nepovedal, chcel to urobiť až po uplynutí 5 rokov. W. začal mať problémy so splácaním úveru, preto dostal výzvu na zaplatenie celého úveru spolu s pokutami. Začali vybavovať povolenie o možnosti opätovného splácania úveru, ale žiadosť im banka zamietla. Dražobná spoločnosť navštívila dom H., ale oni ich do vnútra nepustili. Po tejto udalosti spolu so W. navštívili H., avšak pani H. ich z domu vyhodila a nechcela si dať záležitosť vysvetliť. W. pri prevode nehnuteľnosti upozornil, že do domu ísť bývať nemôže, nakoľko v dome bývajú pôvodní majitelia. On nechcel nikoho podviesť, s investíciou úveru chcel pomôcť nielen sebe ale aj poškodeným.

Svedok D. H. vypovedal, že mali finančné problémy so splácaním spotrebného úveru. Záležitosti okolo úveru vybavovala manželka, ktorá ho aj s obžalovaným zoznámila. Povedala, že je veľmi milý, príjemný a že za nich aj pôžičku zaplatí. Obžalovaný ale chcel, aby na neho prepísali dom. On nejaké papiere podpisoval, ale si ich nečítal. Čo sa s ich domom ďalej stalo, nevedel, len raz tam prišiel jeden pár s tým, že dom je ich, lebo ho kúpili od obžalovaného.

Svedkyňa I. H. vypovedala, že mali problémy so splácaním úveru. Od pána Q. sa dopočula, že s finančným poradenstvom sa zaoberá obžalovaný. Následne ho kontaktovala a začali vybavovať záležitosti. Obžalovaný od nich ale za splatenie úveru chcel, aby mu dali dom pre prípad, že by sa im niečo stalo. Ona ho ubezpečovala, že za nich by syn pôžičku zaplatil, ale obžalovaný chcel zábezpeku. Nakoniec s tým súhlasili a dohodli sa, že keď mu splatia pôžičku, dom im vráti. Boli na notárskom úrade, kde už boli pripravené papiere, ktoré bez ich prečítania podpísala. O tom, že podpisuje kúpnu zmluvu, nevedela. Obžalovaný ich sústavne ubezpečoval, že to je iba formalita. Verili mu a keď v banke podpísali úverovú zmluvu, nevedela, že to bude na sumu až 72.000,- Eur a nie na výšku ich dlžoby teda na 15.000,- Eur. Túto skutočnosť zistila až doma, keď si zmluvu prečítala. Obžalovaný i napriek tomu ich sústavne ubezpečoval, že dom je ich a všetko sa dá späť a ničoho sa báť nemusia. Nabehnutú úverovú sumu následne podľa dohody previedla na účet obžalovaného. Oni splácali obžalovanému pôžičku mesačne po 320,18 Eur. Po nejakom čase prišiel jeden pán z dražobnej kancelárie a hľadal pána W.. Od tohto pána sa dozvedela, že ich dom obžalovaný predal W.. Na to zavolala obžalovanému, ktorý aj prišiel a povedal, že môže im pomôcť tak, že môžu ísť bývať do bytu jeho rodičov, ktorí boli v rozvodovom konaní.

Svedkyňa E. R. vypovedala, že obžalovaného pozná asi 8 rokov, ako začali pracovať v jednej firme. V roku 2010 pracovala ako účtovníčka spoločnosti PM Redos, ktorá prevádzkovala reštauráciu Hepaj v Šali. Do rekonštrukcie reštaurácie obžalovaný investoval veľa peňazí, ktoré boli z nejakého úveru, i keď tam bolo viac spoločníkov, ktorí ale do rekonštrukcie reštaurácie neinvestovali. Poškodených H. nepozná, nejaké skutočnosti počula od obžalovaného.

Svedok E. E. vypovedal, že obžalovaného pozná od malička a jeden čas mali spolu aj reštauráciu Hepaj. Do reštaurácie na začiatku zainvestovali po 7.000,- Eur. Potom boli do nej investované aj ďalšie peniaze obžalovaným, ale odkiaľ ich mal, nevedel. Nemal vedomosť ani o tom, že obžalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti v Šali, ako ani o jeho vzťahu k poškodeným, ktorých ani nepozná.

Svedkyňa E. P. vypovedala, že v kritickom čase bola už asi 3-4 mesiace priateľkou obžalovaného, a párkrát večer preberali záležitosti H., ktorým obžalovaný chcel pomôcť vo finančnej situácie. Išlo o 15.000,- Eur, ktoré mal obžalovaný dať resp. zaplatiť za poškodených, ale aj on chcel mať zábezpeku na svoje peniaze. Tak sa dohodol s H., že oni svoju prepíšu na obžalovaného. Pôžičku mali obžalovanému splatiť do 5 rokov. V čase, keď už mal nehnuteľnosť na svojom mene a chcel investovať do reštaurácie, tak získal peniaze na túto investíciu cez hypotekárny úver. Čo bolo medzi obžalovaným a W., nemala vedomosť ako ani o ďalších podrobnostiach tejto záležitosti.

Svedkyňa E.. A. Š. vypovedala, že ju kontaktoval pán Q. s tým, že je finančným poradcom H. a sa informoval ohľadne možnosti hypotekárneho úveru. Povedal, že bude pomáhať poškodeným pri splatení ich exekúcie a preto by ešte potreboval asi 5.000,- Eur. Následne sa aj osobne stretli, pri ktorom bola prítomná aj pani H.. Vysvetlila im, že k poskytnutiu hypotekárneho úveru pre obžalovaného je potrebné, aby obžalovaný mal na mene nehnuteľnosť. Pani H. oboznámila tým, že podpisom kúpnej zmluvy sa H. Q. sa stane vlastníkom ich domu a zároveň jej navrhla, aby napísali predbežnú zmluvu alebo inú zábezpeku k tomu, že ak vyplatia všetky, obžalovaným poskytnuté peniaze, sa opäť stali vlastníkmi domu. Pani H. to však nechcela, povedala, že dôveruje a verí obžalovanému. Keď už bola pripravená finálna zmluva išla s H. na notársky úrad a vtedy videla prvýkrát pána H.. Po podpísaní zmluvy na notárskom úrade jeden exemplár bol zaslaný do banky a na jej základe bol poskytnutý úver obžalovanému. Nevidela, že by obžalovaný vyplácal peniaze v hotovosti H.. Vtedy zistila, že úver bol vo vyššej sume než 5.000,- Eur o ktorej obžalovaný hovoril, ale vo výške, ktorú si obžalovaný mohol dostať na prepísanú nehnuteľnosť. Konkrétnu sumu si ale nepamätala a ani sa na to obžalovaného nepýtala. Je pravdou, že kataster našiel nejakú chybu pred zápisom a preto spolu s pani H. išli na kataster, kde sa vykonala oprava zmluvy. Po pár dňoch jej pani H. zavolala, že prevod bol vykonaný.

Svedok E. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to bolo v roku 2011, kedy si chcel od obžalovaného požičať peniaze vo výške 20.000,- Eur. Približne mesiac po tom mu povedal, že má na predaj rodinný dom na ktorom ale má úver, ktorý by sa mohol vyriešiť tak, že on by si zobral hypotekárny úver. Všetky záležitosti mu vybavoval obžalovaný. Hypotekárny úver sa vybavil v Príma banke, ale predtým musel splatiť svoje 2 úvery. Namiesto neho ich splatil obžalovaný a tak mohol dostať hypotekárny úver vo výške 78.000,- Eur. Kúpnu zmluvu ako aj ostatné doklady on len podpísal pravdepodobne u notára. Hypotekárny úver išiel na účet obžalovaného, z ktorých si vyrovnal svoj úver a jemu dal v hotovosti 5.000,- Eur. Povedal mu, že dom, ktorého je už vlastníkom je obývaný, bývajú v ňom dôvodní vlastníci. Úver potom prestal splácať a preto banka si uplatnila záložné právo ale dražba bola pozastavená kvôli súdu, Doteraz je vlastníkom nehnuteľnosti. V prípravnom konaní vypovedal, že na začiatku bola dohoda s Q. taká, že dom bude na jeho mene asi dva roky a bude splácať hypotéku a potom sa dom opäť prevedie na Q.. Neskôr mu obžalovaný navrhol, že kedy chcel, môže si dom nechať. Táto časť výpovede svedka bola prečítaná na podnet obhajcu obžalovaného.

Dňa 24.08.2010 bola spísaná Zmluva o pôžičke medzi veriteľom H. Q. a dlžníkmi D. H. I. I. H. na sumu 15.000,- Eur za účelom vyplatenie dlhu dlžníkov v rámci exekúcie. Dlžníci mali pôžičku vrátiť veriteľovi do 5 rokov aj s úrokmi vo výške 10,20%. Dňa 20.09.2010 bola napísaná JUDr. Jankou Plachou, notárom so sídlom v Galante Notárska zápisnica pod sp. zn. N 105/2010, NCRls 33943/2010 medzi H. Q. veriteľom ako oprávnenou osobou a D.F. H. , I. H. ako dlžníkmi ako povinné osoby Dohoda o splatení dlhu s vyhlásením dlžníkov ako povinných osôb o súhlase s vykonateľnosťou v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) exekučného priadku. Na základe tejto zmluvy veriteľ H. Q. poskytol dlžníkom D. H. I. I. H. peňažnú pôžičku vo výške 15.000,- Eur

za účelom splatenia dlhu v rámci exekúcie. Dlžníci vyhlásili, že peniaze použijú na splatenie dlhu na účet exekútora Mgr. Kamila Líšku a Mgr. Spolovskej. Dlžníci sa zaviazali peňažnú pôžičku vrátiť veriteľovi do 5 rokov od uzavretia tejto zmluvy o pôžičke s dohodnutým ročným úrokom 10,2 %. Mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 320,18 Eur splatnosťou od 12.08.2010 a posledná splátka mal byť splatená dňa 12.08.2015. Na účet súdnych exekútorov Angelike Slopovskej bola zaslaná suma vo výške 12.635,68 Eur dňa 24.08.2010 a Kamilovi Líškovi suma 1.195,27 Eur.

Dňa 27.09.2010 bola uzavretá Kúpna zmluva medzi predávajúcimi D.F. H. F. I. H. a kupujúcim H. Q. o predaji nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. Š., zapísaných na LV č. 60 pre okres Š. vedenom na Katastrálnom úrade v Nitre, Správe katastra Šaľa za kúpnu cenu 89.500,- Eur s tým, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 17.500,- Eur bola kupujúcim uhradená v hotovosti predávajúcim tesne pred podpisom zmluvy a druhá časť kúpnej ceny vo výške 72.000,- Eur bude predávajúcim uhradená prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcemu bezhotovostným prevodom na účet predávajúcich. Dňa 28.09.2010 z účtu I. H. vo VÚB bola prevedená suma 72.000,- Eur na účet obžalovaného. Podľa potvrdenia, splátku vo výške 320,18 Eur prevzal dňa 15.09.2010 H. Q. od poškodených. Boli vykonané vklady na účet obžalovaného I. H. v dňoch 13.10.2010; 12.11.2010; 13.12.2010; 12.01.2011; 14.02.2011; 14.03.2011; 12.04.2011; 12.05.2011; 13.06.2011; 12.07.2011; 12.08.2011; 12.09.2011; 12.10.2011; 14.11.2011; 12.12.2011; 12.01.2012; 13.02.2012; 12.03.2012; 12.04.2012; 14.05.2012; 12.06.2012; 12.07.2012; 13.08.2012; 12.09.2012; 12.10.2012; 12.11.2012; 14.01.2013; 12.02.2013; 12.03.2013 t. j. celkom 29 prevodov vo výške 9.285,22 Eur (+osobne prevzatá čiastka 320,18 Eur), teda v celkovej výške 9.600,54 Eur. Dňa 16.01.2012 bola uzavretá Kúpna zmluva medzi predávajúcim H. Q. a kupujúcim E. W. o predaji nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. Šaľa, zapísaných na LV č. 60 pre okres Šaľa vedenom na Katastrálnom úrade v Nitre, Správe katastra Šaľa za kúpnu cenu 78.000,- Eur s tým, že prvá časť kúpnej zmluvy vo výške 73.574,35 Eur bude použitá na úhradu záložného práva predávajúceho a druhá časť kúpnej ceny vo výške 4.425,65 Eur na bankový účet predávajúceho.

Podľa výpisu z Obchodného registra OS Trnava spoločnosť PM REDOS s.r.o., F. XX, Š. - R. bola zapísaná od 12.11.2010 do 24.03.2011 so spoločníkmi a zároveň štatutármi H. Q. I. E. E.. Výška vkladu každého spoločníka bola 2.500,- Eur.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, mal súd za preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného činu, spáchal ho obžalovaný a sú splnené všetky podmienky na vyvodenie jeho trestnej zodpovednosti. Obžalovaný spáchanie skutku popiera v celom rozsahu a cítil byť nevinný. Na svoju obranu uviedol, že on nikoho nepodviedol, naopak poškodeným chcel pomôcť v zlej finančnej situácii, do ktorej sa dostali neplatením spotrebného úveru. Je pravdou, že im poskytol pôžičku vo výške 15.000,- Eur na vyplatenie exekúcie s tým, že mu budú pôžičku splácať po dobu 5 rokov. Nakoľko aj on chcel zábezpeku na svoje peniaze, dohodli sa, že poškodení svoju nehnuteľnosť prepíšu na neho a po piatich rokoch im nehnuteľnosť vráti. Keď sa už stal vlastníkom nehnuteľnosti, mu bol poskytnutý hypotekárny úver, peniaze z ktorého použil na podnikanie v reštaurácii Hepaj v Šali. Keďže mu podnikanie nevyšlo a začal mať problémy so splácaním hypotéky a dodávateľov, chcel túto zlú finančnú situáciu riešiť predajom domu E. W. a získať financie na splatenie úveru. Je pravdou, že o predaji nehnuteľností H. neupovedomil, keďže predpokladal, že päťročná doba bude stačiť, aby si finančné záležitosti doriešil. V tomto svojom konaní nevidel žiadny podvod, peniaze chcel zhodnotiť tak v svoj prospech ako aj prospech poškodených.

Trestného činu podvodu sa podľa § 221 Tr. zákona dopustí páchateľ tak, že na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu.

Vyššie uvedená obrana obžalovaného bola vyvrátená tak svedeckými výpoveďami ako aj listinnými dôkazmi. Už samotný fakt, že poškodení H. mali dlžobu iba vo výške 15.000,- Eur ale obžalovaný od nich žiadal prevod nehnuteľností viacnásobnej hodnoty, svedčí o jeho úmysle ich uviesť do omylu. I keď podľa výpovede svedkyne E.. Š., ona poučila pani H., že podpisom kúpnej zmluvy už nebudú vlastníkmi rodinného domu a k nemu patriacich nehnuteľností a navrhla spísanie predbežnej zmluvy, ktorú možnosť H. nevyužila, nie je možné konštatovať, že poškodení neboli uvedení obžalovaným do omylu. Poškodení podľa svojich výpovedí obžalovanému dôverovali a verili mu. Ďalšou skutočnosťou je,

že po prevode nehnuteľností na obžalovaného, mu bol bankou poskytnutý hypotekárny úver v celkovej výške 89.500,- Eur, pričom druhá časť kúpnej ceny vo výške 72.000,- Eur mu bola poškodenou H. po obdržaní, prevedený na jeho účet. Podľa výpisov z účtu I. H. riadne prevádzala na účet obžalovaného mesačné splátky vo výške 320,18 Eur za pôžičku a ku dňu 12.03.2012 splatila obžalovanému sumu vo výške 9.600,54 Eur. Obžalovaný i napriek riadnym splátkam od poškodenej H. na úhradu poskytnutej pôžičky, predal v roku 2012 nehnuteľnosti E. W.. Navyše, neskoršie povedal E.F. W., že nehnuteľnosti si aj môže ponechať. Obžalovaný tým, že za poskytnutú pôžičku poškodeným H. vo výške 15.000,- Eur na vyplatenie ich dlhov v exekučnom konaní žiadal od poškodených prevod ich rodinného domu a k nemu patriacich nehnuteľností, ktoré nehnuteľnosti predal E. W. sa dopustil zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaný sa obohatil na škodu cudzieho majetku, teda majetku H. už tým, že im požičal sumu 15.000,- Eur a potom na nehnuteľnosť získal hypotekárny úver v celkovej výške 89.500,- Eur a okrem toho si ponechával aj mesačné splátky od poškodenej H., ktorá mu ich v dobrej viere a na základe uzavretej zmluvy o pôžičke posielala. Omyl je vlastne rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Predstava obžalovaného bola podnikanie- prevádzkovanie reštaurácie, ktoré mu však nevyšlo a nedošlo ani k zhodnoteniu peňazí. Skutočnosť, že jeho predstava - podnikanie nevyšla, ho nezbavuje trestnej zodpovednosti. Svojim protiprávnym konaním spôsobil poškodeným značnú škodu na majetku a to vo výške 72.000,- Eur.

Pri ukladaní trestu súd prihliadol na spôsob páchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na osobu páchateľa, jeho pomery ako aj na možnosť jeho nápravy. Za poľahčujúcu okolnosť hodnotil podľa § 36 Tr. zákona jeho doterajšie beztrestnosť, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona nezistil. Uložil tak obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov pri dolnej hranici trestnej sadzby (základná trestná sadzba podľa § 221 ods. 3/ Tr. zákona je trest odňatia slobody od 3 rokov do 10 rokov), výkon ktorého trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov s probačným dohľadom. Podmienečný trest je uložený vzhľadom na jeho beztrestnosť ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku. V rámci skúšobnej doby s probačným dohľadom je povinný osobne sa osravedlniť poškodeným D. H. I. I. H.. Podľa názoru súdu, takto uložený trest je primeraný a spravodlivý na dosiahnutie nápravy obžalovaného a bude ním zároveň splnený i účel trestu, ktorým je aktívna ochrana spoločnosti pred páchateľmi takéhoto druhu trestnej činnosti.

Poškodených D. H. I. I. H. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie z dôvodu, že na tunajšom súde prebieha konanie o žalobe o určenie vlastníckeho práva pod sp. zn. a ďalšie dokazovanie v rámci adhézneho konanie presahuje rámec trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia na Krajský súd v Trnave cestou podpísaného súdu.