Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16P-13-2015.pdf
PDF · 88.09 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/13/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: D. U., D.. XX.XX.XXXX V. F. U., D.. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené kolíznom opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky F. U., D.. XX.XX.XXXX, N. O. X, Martin, právne zastúpenej: JUDr. Katarína Turanská, advokátka so sídlom v Martine, Štúrovo námestie 10520/13B a otca M. S., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XXXX/X, O., právne zastúpeného: JUDr. Jozef Pliešovský, advokát so sídlom v Martine, Kukučínova 1, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.10.2015 sa otec maloletých detí domáhal zníženia výživného. V návrhu uviedol, že Okresný súd Martin ho rozsudkom zo dňa 13.06.2012, sp. zn.: 20P/226/2011, zaviazal prispievať na výživu maloletej D. sumou 105 € mesačne a na výživu maloletej F. sumou 95 € mesačne. V čase určenia tohto výživného bol riadne zamestnaný, dosahoval slušný príjem, preto na deti riadne prispieval. V roku 2014 sa u neho prejavili vážne zdravotné ťažkosti s očami, preto už nemohol vykonávať prácu elektromechanika a musel ukončiť pracovný pomer k 30.09.2014. Skúšal pracovať ešte na rôznych pozíciách. Bol aj v Nemecku, ale choroba mu nedovoľovala pracovať, preto sa vrátil domov. Bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bol vyradený. V čase podania návrhu nebol nikde evidovaný. Nemal žiadny príjem, sociálne dávky. Ďalej uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou O. S., ktorá je zamestnaná v Univerzitnej nemocnici Martin a jej príjem predstavuje 450 € mesačne v čistom. Všetky výdavky hradí výlučne jeho manželka, a to elektrinu 39 € mesačne, vodné 100 € ročne, internet, televízia a hypotéka 400 € mesačne. Nakoľko príjem manželky nestačí na pokrytie všetkých výdavkov, finančne im vypomáhajú deti z manželkinho bývalého manželstva, ktoré pracujú a žijú v Anglicku. Otec má za to, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov, preto sa domáha, aby súd znížil výživné na maloleté deti, na každú vo výške 27,13 € mesačne, a to od 01.01.2015.
Súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol aj v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý bol predvolaný na pojednávanie riadne a včas. Svoju neprítomnosť ospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
Otec na pojednávaní uviedol, že návrh si podal v októbri 2015, nakoľko očakával, že si nájde ešte zamestnanie, keďže si ho však nenašiel, žiada znížiť výživné z uvedených dôvodov od 01.01.2015. Posledný pracovný pomer mu skončil v decembri 2014. Odvtedy mal iba rôzne brigády a príležitostné
príjmy. Invalidný dôchodok mu bol priznaný od 13.10.2015. Od 01.01.2016 mu bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu 435,10 €. Otec býva spolu so svojou manželkou v rekreačnej chatke. Spolu s nimi býva aj otcova matka, ktorá má však samostatnú bytovú jednotku. Čistý priemerný mesačný príjem manželky otca je 450 €. Náklady na bývanie predstavujú elektrina 39 € mesačne, voda 100 € ročne, internet a televízia 50 € ročne a drevo vo výške 300 € ročne. Ďalší výdavok predstavuje mesačná splátka hypotéky vo výške 400 €, ktorú si otec s manželkou zobral na kúpu rodinného domu. Všetky tieto výdavky hradí otec so svojou manželkou. Otec na prvom pojednávaní uviedol, že matka na chod domácnosti neprispieva. Na druhom pojednávaní uviedol, že prispieva sumou 50 € mesačne. Jeho matka poberá starobný dôchodok vo výške 400 €. Otec každé leto chodí so svojou manželkou na dovolenku do Grécka, ktorú im financujú deti jeho manželky. Otec ďalej uviedol, že od októbra 2014 si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne, keďže nemal z čoho. Zobral si hypotéku. Peniaze z tohto úveru dal svojej sestre. V súčasnosti tento úver spláca vo výške 190 € mesačne. Sestra mu ničím neprispieva, nakoľko sa takto dohodli. Otec má v súvislosti so svojim zdravotným postihnutím zvýšené výdavky, približne 30 € mesačne na vitamíny a rôzne výživové doplnky. S deťmi sa otec stretáva každý alebo každý druhý týždeň, cez víkendy.
Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že v súčasnej dobe nie je v schopnostiach otca platiť naposledy súdom určené výživné, a jeho jediným príjmom je len invalidný dôchodok.
Matka na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca. Keď otec prišiel o prácu z jeho strany nebola žiadna iniciatíva, aby si našiel novú. Je v jeho schopnostiach prispievať na výživu naposledy určeným výživným. Otec sa s deťmi stretáva raz do mesiaca, a to z piatka na sobotu. Vôbec sa nezaujíma, čo deti potrebujú. Na výživné neprispieva riadne. Matka musela podať návrh na vykonanie exekúcie. Je zamestnaná v spoločnosti DPD. Priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 694,15 €. Matka iný príjem nemá. Je vlastníčkou trojizbového bytu, ktorý má po svojich rodičoch. V tomto byte býva so svojou matkou, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku a prispieva na chod domácnosti sumou 200 € mesačne. Maloletá F. má zhoršený zdravotný stav. Má problémy s očami s čím sú spojené výdavky asi 15 € mesačne. Otec sa s deťmi stretáva približne raz za mesiac. Nad rámec výživného neprispieva. Maloletá D. navštevuje 8. ročník a maloletá 4. ročník ZŠ. Obe absolvovali plavecký a lyžiarsky výcvik.
Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že nesúhlasia s návrhom na zníženie výživného. Od času posledného rozhodovania o výživnom uplynula doba viac ako 4 roky, čo je skôr priestor na zvýšenie výživného. Otec si neplní ani svoju vyživovaciu povinnosť riadne od októbra 2014. Nad rámec výživného neprispieva. Nekúpi žiadne oblečenie, hračky. Vzhľadom na súčasný príjem otca považujú naposledy súdom určené výživné za adekvátne.
Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 13.06.2012, sp.zn.: 20P/226/2011, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej D. sumou vo výške 105 € mesačne od 01.09.2011 a na výživu maloletej F. sumou vo výške 95 € mesačne od 01.09.2011. V čase posledného rozhodovania mala matka priemerný čistý mesačný príjem vo výške 600 €. Mala aj príjem zo živnosti vo výške približne 330 € mesačne. Maloletá D. navštevovala 4. ročník základnej školy, maloletá Romana navštevovala materskú školu. Matka v čase posledného rozhodovania bývala rovnako v trojizbovom byte so svojou matkou, ktorá bola na starobnom dôchodku. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom dosahoval čistý priemerný mesačný príjem vo výške 740 €. Býval v trojizbovom byte v jeho osobnom vlastníctve so svojou manželkou a matkou. Jeho manželka bola už v tej dobe zamestnaná v nemocnice ako ošetrovateľka. Otec splácal hypotéku na kúpu bytu, ktorý odkúpil od svojej sestry. Maloletá F. trpela dedičnou očnou chorobou, zdegenerované očné pozadie, ktoré môže viesť k slepote.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že otec je v súčasnej poberateľom invalidného dôchodku vo výške 435,10 €. Za invalidného bol uznaný z toho dôvodu, že došlo k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Manželka otca dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 460 € a jeho matka poberá starobný dôchodok. Matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 694,15 €. Z dôvodu zlého zdravotného stavu maloletej F. má matka zvýšené výdavky.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom nastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Otec sa domáhal zníženia výživného od 01.01.2015, súd však nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by otcovi bránili podať si návrh na zníženie výživného skôr. Rovnako otcovi nič nebránilo podať si skôr žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Preto súd hodnotil pomery odôvodňujúce zmenu rozhodnutia o výživnom od podania návrhu. V čase posledného rozhodovania dosahoval otec priemerný čistý mesačný príjem 740 €. V súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 435 €. Aj keď u otca nastala zmena, jeho príjem klesol, zmena pomerov nastala aj na strane maloletých detí. Od posledného rozhodovania o výživnom uplynula doba takmer 4 rokov. Maloletá D. navštevovala v čase posledného rozhodovania 1. stupeň základnej školy, v súčasnosti končí 2. stupeň základnej školy. Pripravuje sa na nástup na strednú školu. Maloletá F. navštevovala materskú školu. V súčasnosti končí 1. stupeň základnej školy. Ak by otec
dosahoval príjem ako v čase posledného rozhodovania bol by tu dôvod na zvýšenie výživného, avšak tým, že u otca nastala objektívna zmena pomerov spojených s jeho zdravotným stavom, nebol priestor na takéto zvýšenie. Súčasne však nebol dôvod ani na zníženie výživného. Pokles príjmu nastal aj na strane matky, keďže v čase posledného rozhodovania dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 930 €, v súčasnej dobe 694 €. Otec žije v spoločnej domácnosti s ďalšími dvomi dospelými osobami s vlastným príjmom, so svojou matkou a manželkou, ktoré sa podieľajú na nákladoch na chode domácnosti. Matka naproti tomu býva len s jednou osobou s príjmom, a to so svojou matkou. Súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloleté deti vykonáva v prevažnej miere matka. Otec sa s deťmi stretáva len minimálne, sporadicky. Na výživné neprispieva naposledy súdom určeným výživným. Matka musela podať návrh na vykonanie exekúcie. Otec neprispieva ani nad rámec výživného a neprispieva ani na náklady v súvislosti so školou. Tieto skutočnosti neboli medzi rodičmi sporné. Sám otec uviedol, že na výživu detí neprispieval, nakoľko nemal z čoho. Pri hodnotení pomerov súd na strane otca nebral do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a to hypotéku, ktorú podľa jeho tvrdenia spláca za svoju sestru. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Životná úroveň detí a rodičov má byť v zásade rovnaká. Otec so svojou manželkou každoročne absolvuje letnú dovolenku v Grécku. Aj keď táto je hradená deťmi jeho manželky, takýto benefit otca nemôže byť na úkor odôvodnených potrieb maloletých detí. Ak je otec schopný zabezpečiť si prostriedky na dovolenku, splátky hypotéky, je v jeho schopnostiach prispievať na výživu detí naposledy určeným výživným. Pri zhodnotení toho, že na jednej strane nastala zmena pomerov na strane maloletých detí a na druhej strane nastala zmena pomerov ako na strane otca tak aj matky, súd nepristúpil k zmene výšky výživného. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má súd za to, že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomerov otca prispievať na výživu maloletých detí naposledy súdom určeným výživným.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.