Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-8C/65/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v právnej veci navrhovateľky: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, proti odporcovi: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX G., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom A. práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že odporca I. Y., nar. XX.XX.XXXX, je otcom mal. U. Y., nar. XX.XX.XXXX z matky - navrhovateľky N. Y., nar. XX.XX.XXXX.

II. Zveruje maloletú U. Y., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky N. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

III. Odporca I. Y., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu mal. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške XXX,- Eur mesačne splatným vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky N. Y., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom XX.XX.XXXX.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 05.02.2013 do 10.05.2016 vo výške 4.099,36 Eur je odporca I. Y., nar. XX.XX.XXXX, povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky N. Y., nar. XX.XX.XXXX v splátkach vo výške 100,- Eur mesačne splatných popri bežnom výživnom.

V. Styk otca s maloletou n e u p r a v u j e .

VI. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

VII. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

VIII. O trovách štátu súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom podaným Okresnému súdu Svidník dňa 21.10.2014 žiadala, aby súd určil, že odporca I. Y. je otcom maloletej U. Y., nar. XX.XX.XXXX z matky - navrhovateľky. Zároveň žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti s tým, že odporcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,- Eur mesačne splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám a uloží mu povinnosť zaplatiť jej dlžné výživné za obdobie od 05.02.2013 do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Návrh odôvodnila tým, že rozhodnutím Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 08.10.2009 právoplatným dňa 26.10.2009 bolo okrem iného rozvedené jej manželstvo s I. Y.. V čase od augusta 2011 do mája 2012 sa začala pravidelne stretávať a priateliť s odporcom. Priateľstvo prerástlo do intímnej

známosti a v máji 2012 s odporcom otehotnela. Keď mu oznámila, že s ním čaká dieťa, cestou SMS správy sa s ňou rozišiel a prestal stretávať. Po narodení mal. U. sa ho snažila skontaktovať, aby sa išiel na matričný úrad zapísať ako otec, na čo ale on nereagoval. Otcovstvo iného muža je vylúčené, pretože v rozhodnom čase navrhovateľka súložila iba s odporcom a vylúčená je aj prvá domnienka otcovstva, pretože od zániku jej manželstva (od 26.10.2009) prešlo viac ako 300 dní. Nedošlo ani k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. Navrhovateľka ďalej uviedla, že žije s maloletou U. a synom z manželstva S. (nar. 07.08.2002) v 4-izbovom byte so svojou mamou a bratom v Prešove. Poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti v sume 245,- Eur a 166,- Eur výživné na mal. S.. V Stropkove prenajíma byt za 90,- Eur mesačne. Výdavky na mal. U. mesačne predstavujú cca 320,- Eur v podobe strany, plienok, oblečenia a pod. Odporca pracuje a býva v Stropkove s príjmom cca 600,- Eur mesačne.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril. Návrh mu bol doručený do vlastných rúk dňa 13.11.2014.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa aj napriek riadnemu predvolaniu (predvolanie si prevzal osobne dňa 26.04.2016) nedostavil odporca. Svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Preto súd prejednal a rozhodol vec na pojednávaní v neprítomnosti odporcu v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.").

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že v rozhodnom čase nemala pohlavný styk s nikým iným okrem odporcu, teda neexistuje okolnosť, ktorá by spochybnila to, že otcom malej Tamary je odporca. Už počas tehotenstva sa musela presťahovať do Prešova k mame. Prišla o prácu. Od podania návrhu (resp. pojednávania, ktoré sa konalo po podaní návrhu) sa jej pomery zmenili tak, že už nepoberá rodičovský príspevok. Je nezamestnaná a na čiastočnom invalidnom dôchodku. Jej príjmy tvoria sociálna dávka cca 264,40 Eur a čiastočný invalidný dôchodok cca 153,10 Eur. Taktiež jej je vyplácané výživné 166,- Eur na prvé dieťa. Na maloletú Tamaru má zvýšené výdavky súvisiace s tým, že chodí do škôlky. Najprv platila škôlku 90,- Eur mesačne a po troch rokoch sa to znížilo na 50,- Eur. Má zvýšené výdavky na oblečenie a stravu - maloletá je často chorá, má problémy s prieduškami a teraz má dokonca zápal pľúc. Bola s ňou na alergiológii a v súčasnosti sa zisťuje, čo jej je. Preto sa snaží kupovať jej ovocie, zeleninu a vitamíny, s čím má zvýšené výdavky. Býva s mamou, bratom a svojimi 2 deťmi v 4-izbovom byte, za ktoré platia nájom cez 300,- Eur mesačne, preto ona mame prispieva sumou 120,- Eur mesačne. Výživné žiada priznať odo dňa narodenia maloletej. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca sa s ňou po tom, čo mu oznámila, že je tehotná, rozišiel, a to cez SMS. Od tej doby spolu telefonovali len raz, no ani v tom telefonáte sa nezaujímal o dieťa a o jej tehotenstvo. Odporca s ňou vôbec nekontaktuje a nemá žiaden záujem o dieťa.

Kolízny opatrovník s návrhom matky súhlasil.

Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky ako aj listinnými dôkazmi a to oboznámením celého spisu, pričom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. súd vykonal dokazovanie prečítaním len tých listín, ktoré neboli účastníkom doručené a to: výsledkom lustrácie v Sociálnej poisťovni a v registri obyvateľov odporcu a pokladničných bločkov a zistil tento skutkový stav:

Z rodného listu maloletej Tamary (v spise na č.l. 21) súd zistil, že maloletá sa narodila dňa 05.02.2013. Matkou maloletej je navrhovateľka a otec v rodnom liste nie je uvedený.

Zo znaleckého posudku č. 8/2016 znalca Prof. RNDr. Ivana Bernasovského, DrSc. z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA, Genetika človeka, vypracovaného v tomto súdnom konaní súd zistil, že na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo B.a (t.j. odporcu). Pravdepodobnosť otcovstva, vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácii, má číselnú hodnotu W=99,9999%. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 17.179.249,63 Eur, tzn. že otcovstvo Y. k maloletej XX.XXXX, viac ako 17.179.249-krát pravdepodobnejšie, než otcovstvo netestovaného muža náhodne vybraného z našej populácie. Otcovstvo U. nar.XX.XX.XXXX,k maloletN.XX.XX.XXXX,, nar.N. matke JI., nar. XX-tich, možno preto pokladať za prakticky dokázané. C. porovnaní genetických znakov dieťaťa U. Y., matky JY. a pravdepodobného otca MiM.ola zistená zhoda vo všetkých 16-tich testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k maloletej XX.XX.XXXXpotvrdené.

Z lustrácie v Registri obyvateľov SR súd zistil, že odporca je slobodný a v registri nie je zaznamenané, že by mal deti.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že odporca je od 04.02.2003 zamestnancom u zamestnávateľa: XXXXv C. PS, pričom v roku 2013 mal hrubú mzdu (vymeriavací základ pre výpočet odvodov) v súhrne 8.192,74 Eur, v roku 2014 v súhrne 5.941,48 Eur, v roku 2015 v súhrne 5.908,79 Eur a v roku 2016 (za január až marec) v súhrne 1.632,3 Eur.

Z pokladničných bločkov z lekárne predložených navrhovateľkou na pojednávaní súd zistil, že navrhovateľka minula v poslednej dobe na lieky: dňa 27.04.2016 sumu 10,67 Eur, dňa 02.05.2016 sumu 13,57 Eur a dňa 06.05.2016 sumu 4,47 Eur.

Z vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 85 ods. 1 ZoR ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa § 90 ZoR ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 94 ods. 1 a 2 ZoR ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 1 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť.

Podľa § 62 ods.2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vzhľadom na to, že otcovstvo k maloletej Tamare nebolo určené zákonnou domnienkou podľa § 85 ods. 1 ZoR (dieťa sa nenarodilo do trojstého dňa po zániku manželstva navrhovateľky) a ani súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 90 ZoR (v rodnom liste maloletej nie je otec uvedený), otcovstvo určil podľa citovaných ustanovení § 94 ods. 1 a 2 ZoR na návrh matky súd.

O tom, že otcom maloletej Tamary je odporca I. Y. svedčí výpoveď navrhovateľky, že v rozhodnom čase nesúložila s nikým iným ako s odporcom, pričom znaleckým posudkom (na základe porovnania DNA profilov) bolo otcovstvo odporcu potvrdené. Preto súd určil, že odporca je otcom maloletej U. (výrok I).

Súd v súlade s § 113 ods. 2 O.s.p. zároveň rozhodoval o výchove a výžive maloletej.

Z výpovede matky ale aj zo samotného prístupu odporcu prezentovaného v tomto konaní (odporca sa aj napriek tomu, že mu súdne zásielky, výzvy a predvolania boli riadne doručované, nezúčastnil žiadneho pojednávania, nevyjadril sa k návrhu, neplnil si povinnosti uložené súdom, za čo mu bola uložená aj poriadková pokuta, nerešpektoval výzvy znalca, v dôsledku čoho musel byť pred znalca predvedený) je zrejmé, že odporca absolútne nejaví záujem o svoje vlastné dieťa - maloletú U. a to ani po tom, čo mu bol doručený znalecký posudok, ktorým bolo jeho otcovstvo potvrdené (ten si prevzal osobne dňa 26.04.2016). Na základe toho súd rozhodol, že maloletú zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa aj v súčasnosti o maloletú od jej narodenia stará (výrok II.). Absencia akéhokoľvek záujmu zo strany odporcu o maloletú je aj dôvod, pre ktorý súd styk otca (odporcu) s maloletou neupravil (výrok V.).

Pri rozhodovaní o výške výživného súd v zmysle citovaných ustanovení § 62 a nasl. ZoR vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov a z odôvodnených potrieb maloletej, pričom zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Odporca aj napriek opakovaných výzvam súdu nepreukázal svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery, a preto súd vychádzal len z vlastných zistení, pričom vo vzťahu k výdavkom odporcu vychádzal z všeobecne známej skutočnosti o objektívnej potrebe vynaložiť nevyhnutné výdavky na živobytie (strava, ošatenie, ubytovanie, hygiena a pod.). Vychádzajúc z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že odporca je od 04.02.2003 zamestnaný, pričom v roku 2013 mal hrubú mzdu v súhrne 8.192,74 Eur, v roku 2014 v súhrne 5.941,48 Eur, v roku 2015 v súhrne 5.908,79 Eur a v roku 2016 (za január až marec) v súhrne 1.632,3 Eur. V priemere tak dosahoval hrubú mzdu v roku 2013 vo výške 682,73 Eur mesačne (8.192,74 Eur : 12), v roku 2014 vo výške 495,12 Eur mesačne (5.941,48 Eur : 12), v roku 2015 vo výške 492,40 Eur (5.908,79 Eur : 12) a v roku 2016 vo výške 544,- Eur mesačne (1.632,- Eur : 3). Po odpočítaní zákonných odvodov mu tak bola vyplácaná čistá mzda zhruba vo výške: v roku 2013 v priemere 539,- Eur mesačne, v roku 2014 v priemere 413,- Eur mesačne, v roku 2015 v priemere 411,- Eur mesačne a v roku 2016 v priemere 444,- Eur mesačne. Z registra obyvateľov súd nezistil, že by mal odporca aj inú vyživovaciu povinnosť ako vyživovaciu povinnosť voči maloletej Tamare. Naproti tomu navrhovateľka (matka maloletej) má mesačný príjem cca vo výške 417,50 Eur (264,40 eur dávka sociálnej pomoci + 153,10 Eur invalidný dôchodok). V návrhu uviedla, že v Stropkove prenajíma byt za 90,- Eur mesačne, avšak táto suma nepokryje ani príspevok, ktorý hradí na spoločnú domácnosť, v ktorej žije so svojimi dvoma maloletými deťmi (120,- Eur). Navrhovateľka taktiež uviedla, že jej je poukazované aj výživné vo výške 166,- Eur na maloletého syna, avšak to nie je možné považovať za príjem, na ktorý by sa malo prihliadať pri určení vyživovacej povinnosti na maloletú U. (ide o výživné na výživu iného dieťaťa). Súd tak dospel k záveru, že výživné vo výške 110,- Eur mesačne je (vzhľadom na jeho dosahovaný mesačný príjem) v schopnostiach otca maloletej a zohľadňuje potreby maloletej (dieťaťa v predškolskom veku navštevujúceho škôlku), ktoré si vyžadujú okrem bežných výdavkov aj zvýšené výdavky súvisiace z jej zdravotným stavom. Pri určení výživného súd zohľadnil aj to, aby sa dieťa podieľalo na životnej úrovni otca a že o dieťa sa od jeho narodenia osobne stará výlučne matka bez akejkoľvek pomoci zo strany otca. V prevyšujúcej časti

(matka žiadala priznať výživné vo výške 150,- Eur) návrh matky zamietol (výrok VI). Výživné súd určil na návrh matky v súlade s citovanou treťou vetou § 77 ods. 1 ZoR spätne a to odo dňa narodenia dieťaťa (05.02.2013), pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval to, že odporca (otec) sa o dieťa absolútne nezaujímal a ani nezaujíma, keď po zistení, že navrhovateľka je tehotná, ukončil s ňou vzťah (a to cez SMS). Navrhovateľka si nepochybne musela prejsť ťažkým obdobím a to či už počas tehotenstva ako aj po pôrode, keď starostlivosť (a s ňou aj finančné náklady) o dieťa ostala výlučne na jej pleciach. Odporca nielenže neposkytol navrhovateľke pomoc - a to či už pomoc finančnú, materiálnu (napr. plienky, oblečenie a pod.) alebo psychickú (vo forme osobnej starostlivosti o dieťa, spoluúčasti pri vytváraní prostredia pre jeho výchovu, citovú podporu matke počas tehotenstva a po pôrode a pod.), neprejavil ani len najmenší záujem o dieťa, pričom tento stav pretrváva až doteraz (aj po doručení znaleckého posudku, z ktorého mohol zistiť, že jeho otcovstvo k maloletej je potvrdené. Navrhovateľke museli vzniknúť výdavky súvisiace s výživou maloletej už od jej narodenia, a preto súd rozhodol, že ukladá odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej aj spätne a to odo dňa jej narodenia.

O dlžnom výživnom (za obdobie od narodenia maloletej 05.02.2013 do dňa rozhodnutia súdu 10.05.2016) súd rozhodol tak, že vzhľadom na jeho súhrnnú výšku a zárobkové pomery odporcu ho súd povolil splácať v splátkach vo výške 100,- Eur mesačne splatných popri bežnom výživnom. Dlžné výživné predstavuje sumu 4.099,36 Eur za 37 mesiacov x 110,- Eur (4.070,- Eur) a 8 dní (výživné na 1 deň predstavuje sumu 110,- Eur : 30 = 3,67 Eur, čo je pri 8 dňoch 3,67 Eur x 8 = 29,36 Eur), t.j. 4.070,- Eur + 29,36 Eur = 4,099,36 Eur. K výsledku 37 mesiacov a 8 dní súd dospel spočítaním 23 dní vo februári 2013 + 10 mesiacov v roku 2013 + 12 mesiacov v roku 2014 + 4 mesiace v roku 2016 + 15 dní (výživné je splatné k 15. dňu v mesiaci vopred), čo je 36 mesiacov + 38 dní = 37 mesiacov a 8 dní.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.. V konaní bola v prevažnej miere (s výnimkou časti nároku ohľadom výšky výživného) úspešná navrhovateľka, ktorá si v návrhu uplatnila právo na náhradu trov konania, ktoré ale v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslila (jej právny zástupca v ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní uviedol, že trovy si v zákonnej lehote vyčísli, čo ale neurobil). Z obsahu spisu žiadne trovy navrhovateľky nevyplývajú, a preto súd v súlade s § 151 ods. 2 O.s.p. nebol pri písomnom vyhotovovaní rozsudku viazaný vyhláseným znením výroku rozsudku o trovách konania (súd vyhlásil výrok, ktorým navrhovateľke priznal náhradu trov konania, pretože v čase vyhlásenia nebolo zrejmé, či trovy budú alebo nebudú navrhovateľkou vyčíslené) a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

Zároveň súd rozhodol, že o trovách štátu rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a to v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p.. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok, za ktorý si znalec uplatnil znalečné, o ktorom bude potrebné rozhodnúť samostatným uznesením. Je preto pravdepodobné, že štátu vzniknú trovy v súvislosti s vyplatením znalečného zo štátnych prostriedkov (vo veci nebol zložený preddavok na znalečné), o náhrade ktorých bude potrebné rozhodnúť.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).