Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/404/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: B. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX Y., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Jiří Machala, advokát, Tulská 35, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o určenie, že spotrebiteľská zmluva je bez úrokov a bez poplatkov, takto

rozhodol:

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 383,48 € na účet právneho zástupcu žalovaného spoločnosti ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., vedený v Tatra banke, a. s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX (U. S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX), a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal na tunajšom súde dňa 16. 11. 2015 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že spotrebiteľský úver na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. zo dňa 21. 02. 2008 je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04. 02. 2008 podpísal formulár s označením „Žiadosť o aktiváciu nákupnej karty NAY“, ktorý mu bol zaslaný zástupcom žalovaného a to spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. Už na základe telefonického rozhovoru s týmto zástupcom boli v zaslanom formulári vyplnené údaje o žalobcovi vrátane maximálnej výšky čerpania karty 15.000,-- Sk a mesačnej splátky 500,-- Sk. Žalovaný žiadosť podpísal a zaslal na adresu spoločnosti CFH. Podľa článku 6 bod 16, veta druhá, tretia a štvrtá žiadosti, prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB vydávanej v spolupráci s CFH. Jej súčasťou boli Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie kreditných kariet VÚB. Zo zmluvy vyplynulo, že žalobca súhlasil s tým, že originál zmluvy bude uložený v CFH. Zo strany žalovaného - jeho zástupcu CFH došlo k podpisu žiadosti dňa 21. 02. 2008 a bola žalobcovi vydaná nákupná karta VÚB. Žalobca túto kartu používal v rokoch 2008 až 2012 najmä na bežné nákupy potravín a potrieb pre domácnosť a zasielal splátky. Neskôr sa dostal do finančnej tiesne a platobnú kartu prestal používať. Od mája 2013 prestal pravidelne uhrádzať splátky. Posledné dve úhrady vykonal v roku 2014 sumou 20,00 € a sumou 10,00 €. Spoločnosť CFH v mene žalovaného listom zo dňa 04. 09. 2013 vypovedala zmluvu a zároveň vyhlásila okamžite splatný dlžný zostatok vo výške 761,99 €. V priebehu roku 2014 bol žalobca vyzývaný spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia ako mandatárom spoločnosti CFH na úhradu dlhu. Žalobca nemal k dispozícii zmluvu ani prehľad o tom, koľko od roku 2008 uhradil a požiadal žalovaného o zaslanie kópie zmluvy a výpis nákupnej karty. Žalovaný mu tieto doklady zaslal. Z predmetných podkladov žalobca zistil, že celkovo od žalovaného čerpal čiastku 1.411,68 € a doposiaľ uhradil 1.612,45 €. Podľa názoru žalobcu je právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzťahom spotrebiteľským a vzťahuje sa naň Zákon č. 258/2001 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch. Žalobca mal zato, že uvedená Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa vzhľadom k čomu sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z prehľadu nákupnej karty vyplýva, že žalovaný si na úhrady vykonané žalobcom započítaval rôzne poplatky a úroky. Na základe spomínaných výziev adresovaných žalobcovi má žalobca zato, že už nie je dlžníkom žalovaného. V danom prípade práve z tohto dôvodu poukázal, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorým určením by sa odstránila neistota žalobcu, či je ešte dlžníkom žalovaného.

Žalovaná zaslala súdu písomné stanovisko k podanej žalobe dňa 01. 02. 2016. K tvrdeniam žalobcu uviedla, že na základe žiadosti žalobcu bola dňa 21. 02. 2008 uzavretá Zmluva o vydaní a používaní nákupnej karty NAY, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úverový rámec. Zmluva bola uzavretá dištančne, pričom zmluvná dokumentácia tvorí viacero samostatných dokumentov a to Zmluva o vydaní a používaní nákupnej karty NAY, Obchodné podmienky a Cenník. Žalobca okrem návrhu zmluvy obdržal aj Obchodné podmienky a prehľadný Cenník, kde je uvedený prehľad úrokovej sadzby, poplatkov a indikatívny výpočet RPMN, tak ako je uvedené v čl. 6 Zmluvy o úvere. Bod 7, v zmysle ktorého sú Obchodné podmienky jej súčasťou a v prvom ods. Obchodných podmienok je výslovne konštatované, že tieto sú súčasťou úverovej zmluvy. V zmysle článku 6 bod 41 Obchodných podmienok je súčasťou Zmluvy o úvere aj Cenník. Z Cenníka výslovne vyplýva, že úrok činí 18 % ročne, resp. 1,5 % mesačne. Žalobca tak mal prístup k informácii o cene úveru a aj dostatok času, aby si uvážil, či je pre neho táto prijateľná. Preto podľa názoru žalobcu Zmluva o úvere spolu so všetkými náležitosťami obsahovala údaj o výške úveru. V tomto prípade zmluva podliehala osobitnej právnej regulácii upravujúcej platobný styk a vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku a to Zákon č. 510/2002 Z. z. § 23 ods.3 Zákona uvádza, že právnou súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky. Pokiaľ žalobca tvrdí, že zmluva neobsahovala údaj o RPMN, toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože údaj o RPMN sa nachádza v Zmluve o úvere, konkrétne v podobe indikatívneho výpočtu uvedeného priamo v Cenníku, ktorý je pevnou súčasťou úverovej zmluvy a tiež vo formulári o zmluvných podmienkach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže v tomto prípade sa jedná o osobitný typ úveru tzv. revolvingový úver, jeho podstata spočíva v pravidelnom dopĺňaní dlžníkom a obnovujúcim sa úverovým rámcom. Revolvingový úver môže fungovať na neurčitú dobu, na základe čoho nemožno presne určiť napr. údaj o RPMN v čase kontraktácie zmluvného vzťahu, pretože je závislý od premenných, ktoré v čase kontraktácie žalovaná nepozná. Práve preto žalovaná žalobcovi poskytla len indikatívny výpočet RPMN a celkových nákladov. Takýto postup predpokladal aj starý zákon o spotrebiteľských úveroch, ku ktorému sa viazala Vyhláška Ministerstva financií SR č. 620/2007, ktorou sa ustanovil vzor formulára o zmluvných podmienkach, kde v položke 3C vo vysvetlivkách je uvedené, že pri spotrebiteľskom úvere poskytovanom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingového úveru), pri ktorom nie je možné určiť RPMN, sa riadok nevypĺňa. Obdobne bol takýto vzťah hodnotený vo vzťahu k údaju RPMN rozhodnutím Krajského súdu Prešov sp. zn. . Na základe uvedeného žalovaná konštatovala, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o absencii údajov o úrokovej sadzbe a aj poplatkoch, ktoré boli taktiež určené v Cenníku ako súčasti Zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, revolvingový úver je uzavretý na dobu neurčitú tak, ako vyplýva z článku 10 bod 58 Obchodných podmienok a zaniká dohodou zmluvných strán, výpoveďou alebo zrušením kartového účtu. Údaj o priemernej hodnote RPMN sa nachádza v zmluvnej dokumentácii a to na strane č. 6 Cenníka. Žalovaná dospela k záveru, že tvrdenia žalobcu o absencii zákonom vyžadovaných náležitostí nie sú preukázané, z toho dôvodu nemožno prijať záver, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Na pojednávaní žalobca potvrdil, že k tomuto produktu sa dostal zrejme cez leták alebo reklamu z internetu, kde bolo telefónne číslo, na ktoré zavolal. Operátorovi uviedol svoje základné údaje, zamestnanie, čistý príjem a výšku úveru, o ktorý by mal záujem. Bolo mu ponúknutých zrejme niekoľko možností, následne prišla žiadosť o aktiváciu nákupnej karty, ktorú podpísal a zaslal späť. Z tohto dokumentu vedel výšku úveru, ktorú žiadal a mesačnú splátku. Vtedy nemal takú gramotnosť, aby študoval podmienky, ktoré boli na druhej strane. O tieto informácie sa začal zaujímať až potom, čo bol vyzývaný spoločnosťou Intrum na doplatenie čiastky cca 800,00 €. Vtedy žiadal, aby mu bola zaslaná jeho žiadosť a výpisy z kariet, na základe čoho zistil, že to celé preplatil, t. j., že zaplatil viac ako čerpal, takže podľa jeho názoru RPMN bola veľmi nadhodnotená. Toto však posudzoval iba laicky. Zo zmluvy

teda vedel len tie údaje, ktoré tam boli a tie si pozrel, t. j. tie, čo žiadal on. Iné zo zmluvy nečítal. Následne mu prišiel list, že mu bolo schválené vydanie karty a asi do dvoch týždňov mu prišla aj karta a osobitne PIN kód. Vedel, že môže čerpať peňažné prostriedky do 500,00 €, a že ich má splácať splátkou po 500,-- Sk. Vedel, že kartu môže používať na výbery v hotovosti alebo na platenie, tieto všeobecné informácie mal už vopred, preto sa zaujímal práve o tento produkt, t. j. o kartu. Na účte si zadal trvalý príkaz na pravidelné splátky a je pravdou, že niekedy splátka nemusela odísť, avšak následne to doplatil. V roku 2013 odišiel z armády, kde bol dovtedy zamestnaný a zostal bez zamestnania. Bol v manželstve a rodina žila z manželkinho príjmu, jeho príjem bol 101,00 € mesačne. Preto úver prestal splácať a začali chodiť výzvy od žalovaného na úhrady. Telefonicky sa dohodli na nižšie splátky a snažil sa nájsť si zamestnanie. Potom ho oslovila spoločnosť Intrum, niekoľko krát denne mu volali a žiadali od neho úhrady. On sa im snažil vysvetliť, v akej je situácii, a že keď bude môcť, tak dlh uhradí. Pokiaľ od neho žiada spoločnosť Intrum ešte asi 800,00 €, zdá sa mu to priveľa. Na doporučenie známeho sa preto obrátil na Centrum právnej pomoci v Banskej Bystrici, kde po predložení dokladov bolo dohodnuté, že bude podaná táto žaloba na súd. Je pravdou, že toho času voči nemu nie je vymáhaná táto pohľadávka exekučne. Na otázku žalovaného, či mu bolo bránené čítať zmluvu, uviedol, že mal na to priestor doma si zmluvu prečítať, ale ktorý spotrebiteľ číta Všeobecné obchodné podmienky. Na to právny zástupca žalovaného uviedol, že nie je možné poskytovať ochranu tzv. ľahkovážnemu spotrebiteľovi, ktorý sa spolieha len na vlastné úvahy. Z tohto vyplýva, že žalobca mal možnosť vopred sa informovať o základných náležitostiach zmluvy, úver užíval viac ako 7 rokov a žalobu žalobcu možno považovať len za zneužitie ochrany spotrebiteľa.

Podľa Žiadosti o aktiváciu nákupnej karty NAY (čl. 5) dňa 04. 02. 2008 žalobca podpísal žiadosť, na základe ktorej žiadal o čerpanie z karty maximálne do výšky 15.000,-- Sk s pevnou splátkou 500,-- Sk. Podpisom žiadosti v článku 6 bod 2 klient potvrdil, že nákupná karta NAY je kreditnou platobnou kartou v zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB v spolupráci so spoločnosťou CFH, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy. V bode 7 klient prehlásil, že pred podpisom žiadosti sa oboznámil s Obchodnými podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, zároveň prehlásil, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s Cenníkom, výškou štandardnej úrokovej sadzby a výškou sankčnej úrokovej sadzby. V bode 15 súhlasil s uložením originálu zmluvy v CFH a vzal na vedomie, že na požiadanie mu bude poskytnutá kópia. Za banku bola zmluva podpísaná dňa 21. 02. 2008.

Žalobca doložil výpisy z nákupnej karty NAY za obdobie od 01. 03. 2008 do 30. 06. 2015 (čl. 6 až 21). Podľa prehľadu čerpania a úhrad karty NAY (čl. 22, 23) žalobca čerpal v roku 2008 čiastku 1.052,83 €, v roku 2009 čiastku 112,14 €, v roku 2010 čiastku 66,67 €, v roku 2011 čiastku 90,22 €, v roku 2012 čiastku 89,82 €, spolu 1.411,68 €. Na karte uhradil v roku 2008 čiastku 521,61 €, v roku 2009 čiastku 239,04 €, v roku 2010 čiastku 239,04 €, v roku 2011 čiastku 239,04 €, v roku 2012 čiastku 219,12 €, v roku 2013 čiastku 119,60 €, v roku 2014 čiastku 35,00 €.

Žalovaná predložila súdu nasledovné doklady: -Schválenie žiadosti o nákupnú kartu NAY (čl. 56), kde spoločnosť CFH adresovala žalobcovi údaje o schválení nákupnej karty NAY, kde je úverový rámec vo výške 12.000,-- Sk, štandardná mesačná splátka 400,-- Sk, aktuálna mesačná úroková sadzba 1,50 %. Termín splatnosti splátky je prvý až 15-ty deň v kalendárnom mesiaci s tým, že presný termín bude uvedený vo výpise, -Formulár zmluvných podmienok (čl. 57), -Obchodné podmienky (čl. 44 až 46), -Cenník (čl. 47 až 55).

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa ods. 5, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V prejednávanej veci podal žalobca určovaciu žalobu, kedy v súlade s ustanovením § 80 písm. c/ O. s. p. súd posudzuje, či na žalovanom určení je naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Teda súd (v každom štádiu konania) musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázanú. Určovacie žaloby majú tak podľa právnej teórie, ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov a judikatúry opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%252380'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. má charakter preventívnej ochrany práv (nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať už pomocou žaloby na plnenie podľa § 80 písm. b/ <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%252380'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p.), keď musí existovať stav právnej neistoty navrhovateľa (žalobcu), ktorý má práve určovací návrh (žaloba) odstrániť. Teda naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy, musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi konania a vytvorilo by pevný právny základ pre budúce právne vzťahy.

Súd v tomto konkrétnom prípade konštatoval, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tak, ako bolo konštatované, určovacia žaloba má len preventívny charakter a právny záujem na požadovanom určení musí mať istý stupeň naliehavosti. Za takúto naliehavosť nemožno považovať stav, ktorý uvádzal žalobca, že si nie je istý, v akej výške a či je žalovanému zaviazaný. Túto okolnosť je možné riešiť v samotnej žalobe o plnenie, pokiaľ by sa jej žalovaný domáhal, kde sa žalobca môže účinne brániť v prípade, že je presvedčený o tom, že ďalšie plnenie z úverového vzťahu už žalovanému nepatrí. Otázku rozsahu plnenia je potom oprávnený riešiť súd v rámci konania o plnenie. Voči žalovanému neprebieha toho času konanie o plnenie, ani exekučné konanie, ani ďalšie konanie z titulu záväzkov zo žalovaného zmluvného vzťahu. Súd potom konštatuje, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na danom určení. Takýto záujem nemožno vyvodiť ani zo zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože súd poskytuje ochranu spotrebiteľovi ex offo najmä pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, o čo sa v danom prípade nejedná. Rovnako možno poskytovať ochranu spotrebiteľovi pri porušovaní práv a povinností ustanovených zákonom, avšak aj tu musí byť splnená podmienka naliehavého právneho záujmu, pretože súdy poskytujú ochranu spotrebiteľom tam, kde je táto ochrana na mieste a kde je ohrozené porušovanie práv spotrebiteľa. Súd preto konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanom naliehavom záujme na žalovanom určení a preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Súdu sa záverom žiada dodať, že súd poskytuje ochranu spotrebiteľom ex offo, avšak zo strany spotrebiteľov nemôže dochádzať k zneužívaniu tejto ochrany. Súd poskytuje ochranu tam, kde je skutočne nevyhnutná, inak sa spotrebiteľ voči veriteľovi môže brániť vlastnou cestou, pokiaľ má zato, že veriteľ od neho vymáha dlh, na ktorý nie je zaviazaný. V prípade, že by skutočne došlo k zásahu do práv spotrebiteľa, je na mieste poskytnúť súdnu ochranu spotrebiteľovi.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.1 O. s. p. a priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke konania náhradu trov. Žalovaná vyčíslila náhradu trov právneho zastúpenia a to za 3 úkony právnej pomoci po 66,00 € (príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 04. 01. 2016, vyjadrenie k žalobe zo dňa 28. 01. 2016, účasť na pojednávaní dňa 10. 05. 2016). K tomu bol účtovaný 3x režijný paušál po 8,58 €, čo spolu činí 25,74 €. Bola uplatnená náhrada za stratu času na pojednávaní dňa 10. 05. 2016 za cestu z Bratislavy do Zvolena a späť, t. j. 4 pol hodiny po 14,30 €, čo spolu činí 57,20 €, spolu v celkovom súčte 280,94 € + 20 % DPH vo výške 56,19 €, čo spolu činí 337,13 €. Za cestu na pojednávanie žalovaná vyúčtovala cestovné výdavky vo výške 92,70 €, z ktorých si uplatnila polovicu 46,35 € vrátane DPH, nakoľko ďalšiu časť si uplatnila v inom súdnom konaní, ktoré absolvovala v ten istý deň na Okresnom súde Zvolen. Spolu bola vyúčtovaná náhrada trov za právne služby vo výške 383,48 € s DPH. Súd preskúmal vyúčtované trovy a tieto boli vyúčtované v súlade s ustanovením § 1 ods.3, § 9 ods.1, § 11 ods.1 písm. a/, § 13a ods.1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, § 15 písm. a/, písm. b/, § 16 ods.3, 4, § 17 ods.1, § 18 ods.3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004, náhrada cestovných výdavkov bola účtovaná v súlade so Zákonom č. 283/2002 o cestovných náhradách. Takto určené trovy konania bude žalobca povinný uhradiť žalovanému na účet právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 149 ods.1, § 160 ods.1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).