Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/68/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: U. P., O.. XX.XX.XXXX, V. O.P. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. D. F., o zaplatenie 2.631,84 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 2.631,84 eur spolu s vyčíslenými zmluvnými pokutami spolu v sume 1.121,56 eur, s vyčíslenými úrokmi z omeškania spolu v sume 154,81 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.631,84 eur od 21.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 15.08.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 03.10.2013 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 2.631,84 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokmi z omeškania vo výške 3,275 % ročne: zo sumy 80,37 eur od 17.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 19,63 eur od 17.06.2011 do 11.07.2011, zo sumy 14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 75,- eur od 17.08.2011 do 12.09.2011, zo sumy 55,- eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 35,- eur od 13.10.2011 do 13.11.2011, zo sumy 29,63 eur od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 80,37 eur od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo sumy 60,- eur od 11.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.330,73 eur od 17.01.2012 do zaplatenia tak, že tieto úroky z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1. 500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma týchto úrokov z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- eur len úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.631,84 eur do zaplatenia a zároveň mu nahradiť trovy konania v sume 157,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie konania a v sume 261,32 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že dňa 28.09.2010 uzavrel s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1.500,- eur. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 80,37 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti odporcu sa účastníci dohodli na jednorazovom odklade splátky č. 9 pôžičky a túto sa odporca zaviazal splatiť ako splátku č. 43. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 3, napokon zaplatil len sumu 743,70 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky viac ako tri mesiace, bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva podľa ust. § 565 Občianskeho

zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie o uplatnení práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka bolo odporcovi doručené dňa 22.11.2011. V súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 16.01.2012, kedy bol odporca povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru, pričom celková suma dlhu odporcu predstavuje súčet neuhradených splátok, t. j. sumu 2.631,84 eur. Nakoľko sa odporca dostal do omeškania s plnením svojich povinností, vznikol navrhovateľovi nárok voči odporcovi na zmluvné pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065 % denne: zo sumy 80,37 eur od 17.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 19,63 eur od 17.06.2011 do 11.07.2011, zo sumy 14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 75,- eur od 17.08.2011 do 12.09.2011, zo sumy 55,- eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 35,- eur od 13.10.2011 do 13.11.2011, zo sumy 29,63 eur od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 80,37 eur od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo sumy 60,- eur od 11.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.330,73 eur od 17.01.2012 do zaplatenia. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si tak popri nároku na zmluvné pokuty omeškaných splátok uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania neprevyšovali priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 %-tuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Preto si uplatňuje len časť zákonných úrokov z omeškania vo výše 3,275 % ročne zo sumy nesplatenej istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úrokov z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na to, si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 3,275 % ročne: zo sumy 80,37 eur od 17.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 19,63 eur od 17.06.2011 do 11.07.2011, zo sumy 14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 75,- eur od 17.08.2011 do 12.09.2011, zo sumy 55,- eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 35,- eur od 13.10.2011 do 13.11.2011, zo sumy 29,63 eur od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 80,37 eur od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo sumy 60,- eur od 11.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.330,73 eur od 17.01.2012 do zaplatenia. Pokiaľ úroky z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie odporcu so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1.500,- eur, uplatňuje si odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.631,84 eur do zaplatenia. Napokon navrhovateľ uviedol, že zaslal odporcovi viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím súdneho konania. Odporca na výzvy nereagoval, ako to vyplýva z karty klienta - evidencia navrhovateľa o úhrade splátok. Okrem písomných upomienok bol odporca opakovane vyzývaný na splnenie jeho povinnosti, a to formou zaslania sms, resp. pri telefonickom, prípadne osobnom kontakte. Napriek tomu zo strany odporcu nedošlo k splneniu jeho záväzkov. K návrhu navrhovateľ pripojil fotokópie: pokusu o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 30.08.2012, oznámenia o zosplatnení zo dňa 30.10.2011, doručenky listovej zásielky navrhovateľa adresovanej odporkyni, listiny označenej ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX“, Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r.o., oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, karty klienta a výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava oddiel: Sro, vložka č. 22160/B. Súd návrhu na začatie konania vyhovel v plnom rozsahu platobným rozkazom č. k. -26 zo dňa 16.01.2014. Vzhľadom k tomu, že odporca podal v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor doručený súdu dňa 26.02.2014, došlo zo zákona podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu. Odporca v podanom odpore namietal, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, nakoľko poskytol súdu zmluvu, ktorá nie je v jeho mene podpísaná. Nie je si ani vedomý sumy, ktorú tam navrhovateľ uviedol. S ohľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Navrhovateľ sa k doručenému odporu odporcu vyjadril podaním zo dňa 18.11.2014, v ktorom uviedol, že na preukázanie svojich tvrdení v prílohe podania zasiela doklady, ktoré súvisia s uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2010, a to predovšetkým 1. potvrdenie o príjme odporcu, ktoré nemohol získať inak ako prostredníctvom odporcu, ktorá ho u svojho zamestnávateľa vyžiadala a slúžilo na vyhodnotenie bonity klienta v zmysle ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a 2. Fotokópiu občianskeho preukazu odporcu spolu s fotokópiou dokladu o vlastníctve bežného účtu v Slovenskej sporiteľni, a. s., kde má byť vyplatený úver spolu s vlastnoručným podpisom a prehlásením, že na toto číslo účtu majú byť poukázané finančné prostriedky z úveru. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je navrhovateľ toho názoru, že tvrdenia odporcu sú nedôvodné. Zároveň navrhovateľ kapitalizoval ku dňu 20.10.2013 uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne: zo sumy 80,37 eur od 17.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 19,63 eur od 17.06.2011 do 11.07.2011, zo sumy 14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 75,- eur od 17.08.2011 do 12.09.2011, zo sumy 55,- eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 35,- eur od 13.10.2011 do 13.11.2011, zo sumy 29,63 eur od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 80,37 eur od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo sumy 60,- eur od 11.01.2012 do 20.10.2013, zo sumy 80,37 eur od 17.10.2011 do 20.10.2013, zo sumy 80,37 eur od 17.11.2011 do 20.10.2013, zo sumy 80,37 eur od 17.12.2011 do 20.10.2013 a zo sumy 2.330,73 eur od 17.01.2012 do 20.10.2013, a to v celkovej sume 1.121,56 eur a súčasne uplatnené úroky z omeškania vo výške 3,275 % ročne: zo sumy 80,37 eur od 17.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 19,63 eur od 17.06.2011 do 11.07.2011, zo sumy 14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 75,- eur od 17.08.2011 do 12.09.2011, zo sumy 55,- eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 35,- eur od 13.10.2011 do 13.11.2011, zo sumy 29,63 eur od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 80,37 eur od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo sumy 60,- eur od 11.01.2012 do 20.10.2013, zo sumy 80,37 eur od 17.10.2011 do 20.10.2013, zo sumy 80,37 eur od 17.11.2011 do 20.10.2013, zo sumy 80,37 eur od 17.12.2011 do 20.10.2013 a zo sumy 2.330,73 eur od 17.01.2012 do 20.10.2013, a to v celkovej sume 154,81 eur. V ďalšom uviedol, že aj keď sankcie spolu v sume 1.276,37 eur nepresiahli sumu poskytnutého úveru (1.500,- eur), uplatňuje si zmluvnú pokutu a časť zákonných úrokov z omeškania iba do dňa 20.10.2013. Odo dňa 21.10.2013 si uplatňuje zákonné úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.631,84 eur. Na základe uvedeného tak navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť mu sumu 2.631,84 eur spolu s vyčíslenými zmluvnými pokutami spolu v sume 1.121,56 eur, s vyčíslenými úrokmi z omeškania spolu v sume 154,81 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.631,84 eur od 21.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 157,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie konania a v sume 392,47 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Súd posúdiac podanie navrhovateľa zo dňa 18.11.2014 podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) ako čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne zo sumy 2.631,84 eur od 21.10.2013 do zaplatenia najneskôr však do dňa, kedy pôvodne žalovaná zmluvná pokuta vo výške 0,065 % denne spolu s pôvodne žalovanými úrokmi z omeškania vo výške 3,275 % ročne: zo sumy 80,37 eur od 17.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 19,63 eur od 17.06.2011 do 11.07.2011, zo sumy 14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 75,- eur od 17.08.2011 do 12.09.2011, zo sumy 55,- eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 35,- eur od 13.10.2011 do 13.11.2011, zo sumy 29,63 eur od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 80,37 eur od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo sumy 60,- eur od 11.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.330,73 eur od 17.01.2012 do zaplatenia, neprevýšia sumu 1.500,- eur a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 2.631,84 eur odo dňa nasledujúceho po dni, kedy pôvodne žalovaná zmluvná pokuta vo výške 0,065 % denne spolu s pôvodne žalovanými úrokmi z omeškania vo výške 3,275 % ročne: zo sumy 80,37 eur od 17.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 19,63 eur od 17.06.2011 do 11.07.2011, zo sumy 14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 75,- eur od 17.08.2011 do 12.09.2011, zo sumy 55,- eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 35,- eur od 13.10.2011 do 13.11.2011, zo sumy 29,63 eur od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 80,37 eur od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo sumy 60,- eur od 11.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.330,73 eur od 17.01.2012 do zaplatenia, neprevýšia sumu 1.500,- eur až do zaplatenia. V tejto časti súd konanie podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil uznesením č. k. -55 zo dňa 27.11.2015. Zároveň súd posúdil podanie navrhovateľa zo dňa 18.11.2014 podľa jeho obsahu aj ako zmenu návrhu - rozšírenie návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,225 % ročne zo sumy 2.631,84 eur od 21.10.2013 do dňa kedy pôvodne žalovaná zmluvná pokuta vo výške 0,065 % denne spolu s pôvodne žalovanými úrokmi z omeškania vo výške 3,275 % ročne: zo sumy 80,37 eur od 17.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 19,63 eur od 17.06.2011 do 11.07.2011, zo sumy 14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 75,- eur od 17.08.2011 do 12.09.2011, zo sumy 55,- eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 35,- eur od 13.10.2011 do 13.11.2011, zo sumy

29,63 eur od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 80,37 eur od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo sumy 60,- eur od 11.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.330,73 eur od 17.01.2012 do zaplatenia, neprevýšia sumu 1.500,- eur. Súd tak uznesením č. k. -60 zo dňa 03.03.2016 pripustil zmenu návrhu navrhovateľa v znení rozsudočného návrhu, podľa ktorého žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu zaplatiť mu sumu 2.631,84 eur spolu s vyčíslenými zmluvnými pokutami spolu v sume 1.121,56 eur, s vyčíslenými úrokmi z omeškania spolu v sume 154,81 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.631,84 eur od 21.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Na nariadené pojednávanie vo veci dňa 10.05.2016 sa navrhovateľ a jeho právny zástupca, ako aj odporca neustanovili. Navrhovateľ svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť svojho právneho zástupcu na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 09.05.2016, v ktorom zároveň vyjadril výslovný súhlas s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol aj v ich neprítomnosti. Odporca, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené do vlastných rúk, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd tak v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 10.05.2016 v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľa. Súd tak pri rozhodnutí vo veci vychádzal z nasledovných skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi produkovanými navrhovateľom. Pokiaľ navrhovateľ ako listinný dôkaz v návrhu na začatie konania označil zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2010, súdu predložil listinu označenú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretú medzi navrhovateľom ako veriteľom a R. Š. ako dlžníkom (t. j. s úplne odlišnou osobou ako osobou odporcu; na č. l. 10 spisu). Rovnako tomu aj bolo pokiaľ navrhovateľ ako listinný dôkaz predložil spolu s návrhom na začatie konania listinu označenú ako „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX adresované R. Š.C. (na č. l. 16 spisu). Vzhľadom k nesúladu označených listinných dôkazov s navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi súd vyzval prípisom zo dňa 21.08.2015 právneho zástupcu navrhovateľa, aby súdu zaslal listinné dôkazy, ktoré by korešpondovali s listinnými dôkazmi označenými v návrhu na začatie konania s upozornením, že pokiaľ tak neurobí do rozhodnutia vo veci, nebude súd pri svojom rozhodovaní na navrhovateľom označené listinné dôkazy prihliadať, keďže ich nebude možné z objektívnych dôvodov pre ich nepredloženie vykonať. Aj napriek tomu, že tento prípis súdu bol právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený riadne dňa 22.08.2015, navrhovateľ súdu nepredložil v návrhu na začatie konania dotknuté označené dôkazy. Železnice SR ako zamestnávateľ potvrdil dňa 23.09.2010 na predtlači navrhovateľa (dôkaz produkovaný navrhovateľom spolu s podaním zo dňa 18.11.2014 na č. l. 42 spisu) čistý mesačný príjem odporcu za obdobie posledných 6 kalendárnych mesiacov od 01.03.2010 do 13.08.2010? ďalej pracovné zaradenie odporcu, rodinný stav, počet nezaopatrených detí. Navrhovateľ ďalej spolu s podaním zo dňa 18.11.2014 predložil na jednej listine (na č. l. 44 spisu) fotokópiu prednej strany občianskeho preukazu odporcu spolu s bližšie neidentifikovaným dokladom o bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX a ručne písaným textom: „Súhlasím, aby mi peňažné prostriedky z úveru boli zaslané na uvedené č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX.“, pričom za týmto textom sa nachádza nečitateľný podpis s uvedením miesta a dňa: V Žiline 23.09.2010. V karte klienta (predložená ako dôkaz navrhovateľom na č. l. 17 spisu) vystavenej na meno a priezvisko odporcu k č. zmluvy XXXXXXXXXX s dátumom tlače 16.08.2013 sa udáva: nominálna výška úveru: 3.375,54 eur; dĺžka úveru: 42; nominály celkom 3.591,29 eur; dátum žiadosti a podpis klientom: 23.09.2010; celkom poskytnutá čiastka: 1.500,- eur; vyplatená čiastka vrátane revolvingov: 1.284,25 eur; splatená čiastka: 743,70 eur; čiastka, ktorá zostáva doplatiť: 2.631,84 eur. Súčasne podľa tejto karty klienta bolo predpísaných na úhradu 43 mesačných splátok vo výške 80,37 eur (s výnimkou splátky č. 9 splatnej dňa 16.07.2011 vo výške 0,- eur) so splatnosťou 1. splátky 16.11.2010, splatnosťou poslednej 43. splátky 16.05.2014 a splatnosťou ostatných splátok do 16. dňa príslušného mesiaca. Podľa karty klienta mal odporca do 11.01.2012 vykonať úhrady v celkovej výške 743,70 eur. Navrhovateľ listom zo dňa 30.10.2011 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení“ (predložený ako dôkaz navrhovateľom na č. l. 6 spisu) odporcovi oznamoval, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 10 až 12, ktoré bol povinný uhrádzať v zmysle uzavretej zmluvy č. XXXXXXXXXX, pričom suma omeškaných splátok je spolu 241,11 eur a omeškanie najstaršej splátky trvá 75 dní. Ďalej navrhovateľ odporcu upozornil, že v prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a po splnení zmluvne dohodnutých podmienok si

bude môcť uplatniť aj nároky na zmluvné sankcie. Odporca stratí výhodu splátok a celý dlh bude musieť splatiť naraz. Podľa doručenky listovej zásielky navrhovateľa adresovanej odporcovi a označenej ako „Zosplatnenie XXXXXXXXXX“ si odporca túto listovú zásielku v odbernej lehote neprevzal, pričom táto uplynula dňa 21.11.2011. Súd považoval medzi účastníkmi vzhľadom k obsahu podaného odporu proti platobnému rozkazu odporcom za sporné, že navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 28.09.2010 navrhovateľom tvrdenú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a súčasne, že navrhovateľ odporcovi poskytol úver vo výške 1.500,- eur v zmysle skutkových tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu na začatie konania. Napokon tomuto skutkovému tvrdeniu navrhovateľa nezodpovedá ani obsah ním samotným produkovaného listinného dôkazu - karty klienta, podľa ktorej mala byť vyplatená vrátane revolvingov čiastka 1.284,25 eur. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 30.11.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa ust. § 2 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa ust. § 544 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ust. § 544 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa ust. § 565 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou. Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Na tomto mieste ďalej považuje súd za potrebné uviesť, že je pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom (ust. § 153 ods. 2 O.s.p.). Z uvedeného tak vyplýva, že súd nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda odporcovi nemôže uložiť inú ako navrhovateľom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže navrhovateľovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol navrhovateľom vymedzený. Zároveň súd poukazuje na znenie ust. § 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p., teda na to, že navrhovateľ v návrhu je povinný uviesť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť, t.j. o značiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov v konaní) z navrhovateľom predložených a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli navrhovateľom produkované a na základe týchto navrhovateľovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu. Z opisu rozhodujúcich skutočností uvedených navrhovateľom v návrhu na začatie konania zo dňa 15.08.2013 (§ 79 ods. 1 O.s.p.) možno jednoznačne ustáliť, že navrhovateľ sa žalovaného plnenia voči odporcovi domáhal na zmluvnom základe, t. j. odvodzujúc svoju návrhom uplatnenú pohľadávku zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2010 a z peňažného záväzku odporcu vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré obdržal od navrhovateľa plnením na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2010 a zaplatiť úroky, a to v dohodnutých 42 splátkach vo výške 80,37 eur. Z hľadiska splatnosti tohto peňažného záväzku odporcu navrhovateľ túto skutkovo vymedzil tým, že dňa 30.10.2011 využil svoje právo veriteľa podľa cit. ust. § 565 a požiadal z dôvodu nezaplatenia jednej dojednanej splátky odporcom po dobu dlhšiu ako tri mesiace o zaplatenie celej pohľadávky vo výške 2.631,84 eur (všetkých či už splatných, alebo v budúcnosti splatných a neuhradených splátok). Súčasne si na zmluvnom základe navrhovateľ uplatňoval právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej sume 1.121,56 eur podľa cit. ust. § 544 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 1 ods. 2 ObZ, ktoré mu malo vyplývať z ust. čl. 14 ods. 14.1. zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. (ďalej len „ZD“), ktoré mali byť súčasťou medzi účastníkmi uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2010. Napokon si voči odporcovi navrhovateľ uplatňoval príslušenstvo žalovanej pohľadávky na zaplatenie sumy 2.631,84 eur (istina a zmluvné úroky) podľa cit. ust. § 121 ods. 3 v spojení s cit. ust. § 1 ods. 2 ObZ, a to úrokov z omeškania, či už v kapitalizovanej sume 154,81 eur alebo vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.631,84 eur od 21.10.2013 do zaplatenia. Z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu na začatie konania, a to v časti vymedzenia zmluvných povinností účastníkov konania podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť podľa tvrdení navrhovateľa medzi účastníkmi uzavretá dňa 28.09.2010, možno zároveň ustáliť, že navrhovateľ v konaní tvrdil, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, na základe ktorej sa mal zaviazať navrhovateľ poskytnúť v prospech peňažné prostriedky do výšky 1.500,- eur a odporca sa mal zaviazať tieto peňažné prostriedky navrhovateľovi vrátiť a zaplatiť úroky, a to všetko v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur, t. j. celkovo navrhovateľovi zaplatiť sumu 3.375,54 eur. Vzhľadom k tomu, že z navrhovateľom predloženého výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sro, vložka č. 22160/B, ktorom je zapísaný navrhovateľ (na č. l. 8 spisu) vyplýva, že predmetom podnikania navrhovateľa mimo iné je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým

spôsobom z vlastných zdrojov a súčasne navrhovateľ netvrdil, že by mal byť odporcovi ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, možno rovnako právne ustáliť, že navrhovateľ si uplatňoval svoje právo na základe predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú je možné považovať súčasne za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere však nie je samostatným zmluvným typom, čo vyplýva priamo zo znenia ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a s poukazom na už vyššie uvedené, z hľadiska zmluvného typu, tak súd posúdil predmetnú zmluvu, ako ju vymedzil navrhovateľ v podanom návrhu na začatie konania skutkovým opisom zmluvných práv a povinností účastníkov, ako zmluvu o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 bola v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) v znení účinnom do 31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravovala bez ohľadu na to, kto bol subjektom tohto vzťahu (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo vyjadruje záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Zo znenia cit. ust. § 497 tak možno vyvodiť, že podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy o úvere, je dojednanie zmluvných strán: 1. o určení sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, 2. o záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky, 3. o záväzku dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1 . Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy. Možno konštatovať, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O.s.p.), ktorého v konaní zaťažovalo, a to preukázať platné uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorá mala byť podľa jeho tvrdení medzi účastníkmi uzavretá dňa 28.09.2010. Navrhovateľ jednak nepreukázal uzatvorenie zmluvy o úvere v písomnej forme (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) - pričom z obsahu návrhu na začatie konania je možné vyvodiť, že k uzavretiu predmetnej zmluvy malo dôjsť práve písomnou formou, čo vyplýva už len z toho, že navrhovateľ ako dôkaz označil listinu „Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2010“, ktorú však aj napriek výzve súdu do rozhodnutia súdu vo veci nepredložil - avšak nepreukázal uzatvorenie zmluvy o úvere ani v ústnej forme, t. j., že by medzi účastníkmi došlo k súhlasnému prejavu vôle o vyššie uvedených podstatných náležitostiach zmluvy o úvere tak, ako to tvrdil navrhovateľ. Odporkyňa totižto v podanom odpore proti platobnému rozkazu tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa namietala. Na tomto závere súdu, nemôžu nič zmeniť ani navrhovateľom produkované dôkazy, či už karta klienta, ktorá bola vyhotovená až dňa 16.08.2013 (teda nie v čase, kedy malo dôjsť podľa skutkových tvrdení navrhovateľa k uzavretiu spornej zmluvy, rovnako možno poukázať, že táto listina nie je ani nikým signovaná), ani potvrdenie zamestnávateľa odporcu o jeho príjme pre účely poskytnutia úveru, fotokópia prednej strany občianskeho preukazu odporcu a jeho súhlas s tým, aby mu peňažné prostriedky z úveru boli zaslané na uvedené číslo bankového účtu (tieto dôkazy môžu preukázať bezpečne len to, že odporca žiadal navrhovateľa o poskytnutie úveru a následne poskytnutie peňažných prostriedkov na uvedený bankový účet, avšak nepreukazuje to, že ku dňu 28.09.2010 aj došlo k účinnej dohode účastníkov na všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o úvere; tento záver potvrdzuje aj tá skutočnosť, že súhlas odporcu s poukázaním peňažných prostriedkov z úveru je datovaný dňa 23.09.2010, t. j. 5 dní pred tým, ako malo dôjsť podľa tvrdení navrhovateľa k uzavretiu spornej zmluvy). Súd tak s ohľadom na vyššie uvedený výklad cit. ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a povinnosti súdu byť viazaný návrhom na začatie konania, ako aj s poukazom na to, že navrhovateľ nepreukázal ním tvrdený platný vznik záväzkovo-právneho vzťahu s odporcom (zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2010), nemohol navrhovateľovi priznať žalované peňažné plnenie vo výške 2.631,84 eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 154,81 eur a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.631,84 eur od 21.10.2013 do zaplatenia) na tvrdenom zmluvnom základe a návrh v tejto časti zamietol. V uvedenom kontexte súd poukazuje podporne na vyslovený názor Krajského súdu v Žiline v zverejnenom rozsudku spis. zn. zo dňa 30.05.2014, v zmysle ktorého: „Pôvodne sa navrhovateľ totiž domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1643,03 eur titulom plnenia zo zmlúv o revolvingovom úvere a v zmysle odvolania požaduje uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť sumu 703,74 eur titulom rozdielu medzi plneniami prijatými, resp. poskytnutými z neplatnej zmluvy. Je nepochybné, že skutkový základ pôvodného návrhu a aktuálne požadovaného nároku je kvalitatívne odlišný, a teda vo svojich dôsledkoch ide o návrh na zmenu návrhu na začatie konania...Na splnenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena nepostačuje (iba) maximálne všeobecné uvedenie, že navrhovateľ

požaduje zaplatenie určitej sumy a pripojenie listín, z ktorých by teoreticky takýto návrh mohol (aspoň čiastočne) vyplývať. Postup súdu, kedy by tento vlastnou činnosťou iniciatívne z dotknutých označených/ predložených listín navrhovateľom zisťoval rozsah dôvodnosti jeho návrhu, by bol v priamom rozpore so základným princípom rovnosti účastníkov v konaní a úplne by deformoval pozíciu súdu (ako subjektu, ktorý rozhoduje na základe aktivity účastníkov konania) v štandardnom sporovom t.j. kontradiktórnom konaní.“. Ak by teda aj navrhovateľ odporcovi poskytol peňažné prostriedky v akejkoľvek výške (čomu sa súd venuje nižšie) avšak nie na zmluvnom základe, nemôže nič na vyššie uvedených dôvodoch rozhodnutia súdu v prejednávanej veci zmeniť, pretože by súd nemohol navrhovateľovi priznať žalované plnenie v časti o zaplatenie sumy 2.631,84 eur s príslušenstvom na inom právnom základe, ako bol navrhovateľom vymedzený opisom rozhodných skutočností v návrhu na začatie konania. Súčasne možno uzavrieť, že ak nebolo preukázané zo strany navrhovateľa uzavretie spornej zmluvy v písomnej forme, nemohla byť platne dojednaná ani povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu (samotné ZD, z ktorých ust. čl. 14 mala takáto povinnosť odporcu vyplývať, nie sú podpísané ani jedným z účastníkov konania a ani z ich obsahu nemožno vyvodiť, že sa účastníci konania, čo i len ústne, medzi sebou takto dojednali). Podľa cit. ust. § 544 ods. 2 možno totiž zmluvnú pokutu dojednať len písomne v opačnom prípade je takéto dojednanie neplatné podľa cit. ust. § 40 ods. 1 pre nedostatok písomnej formy. Preto súd zamietol návrh na začatie konania aj v časti žalovanej zmluvnej pokuty vo výške 1.121,56 eur. Navyše k dôvodom rozhodnutia vo veci si súd dovolí v ďalšom konštatovať, že navrhovateľ ani nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov v ním tvrdenej výške odporcovi, t. j. vo výške 1.500,- eur (už len zo samotným navrhovateľom produkovaného listinného dôkazu - Karty klienta - vyplýva, že odporcovi mala byť vyplatená len suma 1.284,25 eur). Súd však nemal preukázané poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek sume, a to s poukazom na to, že jediný dôkaz, ktorý navrhovateľ v konaní na preukázanie poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi produkoval, bola „Karta klienta“, ktorú bez najmenších pochybností možno považovať za súkromnú listinu. Pri súkromnej listine súd skúma jej pravdivosť i pravosť. (podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 24.02.1010: „U súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t. j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.“.) „V prípade, keď účastník poprie pravosť, resp. správnosť súkromnej ??listiny, potom platí, že účastníka, ktorý túto listinu predložil k dôkazu, stíha dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno; tento účastník teda nesie procesne nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí dokázať pravosť, či správnosť súkromnej ??listiny. Rovnako v odbornej právnej literatúre v súvislosti s porovnaním dôkaznej sily verejnej listiny, ktorá je vymedzená v ust. § 134 O.s.p. a listiny súkromnej ??(t. j. tej, ktorá povahu listiny verejnej nemá), je zastávaný názor, že oproti listine verejnej, kde dôkazné bremeno leží na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej ??listiny stačí „formálne“ popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou (porovnaj Bureš, J., Drápal , L., Krčmář, Z. a kol. Občanský soudní řád, Komentář, I. diel, 7 vydanie, Praha. C. H. Beck, 2006, str. 618).“ (z rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 30.04.2009; obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 3 Cdon 1031/??96 zo dňa 17.04.1996) Vychádzajúc z obsahového hľadiska odporcom podaného odporu proti platobnému rozkazu možno vyvodiť, že odporca formálne poprel pravdivosť navrhovateľom produkovaných listinných dôkazov v konaní, teda konkrétne aj „Karty klienta“. Navrhovateľ však v konaní iný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia o poskytnutí sumy 1.500,- eur odporcovi súdu neponúkol a tak nemožno považovať tieto jeho skutkové tvrdenia za preukázané, navrhovateľ neuniesol bremeno dôkazu. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 a ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a súčasne z toho, že v časti konania, ktoré bolo pre späťvzatie návrhu zastavená, bol tento návrh zobratý späť navrhovateľom bezdôvodne, t. j. navrhovateľ nesie procesné zavinenie na zastavení konania a odporcovi tak vzniklo právo, aby mu navrhovateľ nahradil trovy konania v tejto časti (ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Vo zvyšnej časti konania, v ktorej bolo rozhodnuté týmto rozsudkom bol opätovne úspešný v plnom rozsahu odporca, pričom mu tak vzniklo právo na náhradu trov aj v tejto časti konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Nakoľko si však odporca v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. nárok na náhradu trov konania návrhom neuplatnil, súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.