Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/179/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľky: H. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. X, S., zastúpená: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., Advokátska kancelária, Masarykova 2, Košice proti odporkyni: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 o zaplatenie 1.757,75 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľke 1.757,75 EUR s 9 %- ným ročným úrokom z omeškania od 22.6.2012 až do zaplatenia.

Priznáva navrhovateľke náhradu trov konania v 100 %-nej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 23.3.2015 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu dlžného poistného 1.757,75 EUR s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 21.6.1997 uzatvorila s odporkyňou Zmluvu o životnom poistení pre prípad smrti a pre prípad dožitia č. XXXXXXXXXX, pričom výška poistnej sumy pre prípad dožitia bola stanovená na 75.427,-Sk (2.503,72 EUR). Po výzve odporkyňa zaplatila navrhovateľke dňa 1.10.2014 len sumu 1.191,36 EUR. Nezaplatených zostalo 1.757,75 EUR.

Navrhovateľka uviedla, že prišla za ňou poisťovacia agentka, ponúkla jej produkt zmluvy, ona zmluvu vypísala, agentka vypočítala, koľko má poistné mesačne platiť. Poistné platila takým spôsobom, že najskôr platila v hotovosti, teda chodila na poštu a tam platila. Neskôr jej manžel uzatvoril s jeho zamestnávateľom dohodu o zrážkach zo mzdy. S agentkou uzatvorili aj dodatok ku zmluve, na základe ktorého platila vyššie poistné zo sumy 342,-Sk na sumu 486,-Sk mesačne a tým sa zvýšila celková poistná suma pre prípad smrti z 50.000,-Sk na sumu 60.329,-Sk a pre prípad dožitia zo sumy 75.427,- Sk na sumu 88.485,-Sk.

Uviedla, že jej odporkyňa zaslala návrh, či nechce mobil. Medzi drobnými písmenami si však všimli, že by sa tým ale zmenila zmluva. Návrh neakceptovali.

Odporkyňa jej potom ešte zaslala návrh, že si má vybrať z troch alebo piatich možností. Jej sa však ani jedna možnosť nepáčila. Keď tento návrh neakceptovala, prišiel jej list, ktorým odporkyňa zmluvu zrušila. Navrhovateľka s tým nesúhlasila a riadne platila poistné ďalej, až do ukončenia doby platenia poistného. Následne ešte 5 rokov platila zmluva, potom jej mali vyplatiť poistnú sumu. Boli v poisťovni, tam jej povedali, že jej dali výpoveď a že jej dajú 30.000,-Sk alebo nič.

Poisťovňa jej ani raz nezaslala list, v ktorom by ju upozornila na oneskorené platenie poistného alebo na dlh na poistnom.

Odporkyňa namietala absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak právny úkon svojim obsahom odporuje zákonu, tak je neplatný, pričom túto nezákonnosť poistného odvodili konkrétnymi listinnými dôkazmi, a to rozhodnutím Ministerstva financií SR z roku 1995, ktorým sa odporkyni povolilo podnikanie v poistení v súlade so zák. č. 24/1991 Zb.. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo konštatované, že poistné podmienky, ako aj obchodný plán, ktorého súčasťou je samotné poistenie, jeho výška, ako aj sadzby sú plne v súlade s uvedeným citovaným zákonom o poisťovníctve. Zároveň poukázala na to, že navrhovateľka uzavrela poistenie typu UDP- K. Taktiež poukázala na to, že z listu Národnej banky Slovenska č. vyplýva, že orgán štátneho dozoru nad poisťovníctvom do roku 2002 sadzby poistného, predtým výšku samotného poistného schvaľoval, čím sa stali pre poisťovňu záväznými. Z listu Národnej banky Slovenska č. vyplýva, že tieto kalkulácie a sadzby poistného pre poistenie typu UDP-K bolo pre odporkyňu záväzným. Taktiež poukázal na Protokol č. ODO-12990/2007, z ktorého vyplýva, že poistenie typu UDP-K, čo sa týka výšky poistného bolo schválené nesprávne. Túto nesprávnosť a nezákonnosť, resp. rozpor so zák. č. 24/1991 Zb. konštatujú i samotní zamestnanci Národnej banky Slovenska, čo vyplýva z Notárskej zápisnice zo dňa 2.6.2008. Tieto listinné dôkazy vo svojich vzájomných súvislostiach preukazujú v prvom rade tú skutočnosť, že rozhodnutie, ako aj výška poistného plnenia bola stanovená v samotnom rozhodnutí Ministerstva financií SR z roku 1995, ktoré boli výsledkom určitého schvaľovacieho procesu a tento výsledok schvaľovacieho procesu bol pre odporkyňu záväzný a nemohol sa od neho odchýliť. Z toho vyplýva jednoznačný záver, že iba také poistné môže byť zákonné, ktoré je schválené v súlade s uvedeným zák. č. 24/1991 Zb.. Z týchto listinných dôkazov ďalej vyplýva, že samotné poistenie typu UDP-K, aké mala uzavreté aj navrhovateľka bolo schválené v rozpore s týmto zákonom, a preto je v tejto časti nezákonné.

Odporkyňa poukázala aj na to, že navrhovateľka neplatila jednotlivé splátky poistného v dohodnutých termínoch, tým boli naplnené právne predpoklady článku 9 ods. 2.6 poistných podmienok z roku 1995 čoho dôsledkom by mala byť redukcia poistného plnenia a v takom prípade navrhovateľka nemá nárok na celú žalovanú sumu.

Ako listinné dôkazy boli do spisu doložené potvrdenie odporkyne o uzavretí Poistnej zmluvy UDP-K č. XXXXXXXXXX. Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň 21.6.1997, koniec poistenia na deň 21.6.2012. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov. Výška poistného bola stanovená na 342,-Sk. Poistná zmluva bola uzatvorená pre prípad smrti na sumu 50.000,-Sk a pre prípad dožitia na sumu 75.427,-Sk. V zmluve si účastníci dohodli aj spôsob platenia poistného, a to mesačne. Navrhovateľka doložila aj Informáciu odporkyne o finančnom stave jej poistnej zmluvy k 31.12.2007 zo dňa 22.1.2008. V tomto liste je už mesačné poistné zvýšené na sumu 486,-Sk (16,13 EUR), poistná suma pre prípad dožitia zvýšená na 88.845,-Sk (2.949,11 EUR) a pre prípad smrti 60.329,-Sk.

Doložené boli aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie odporkyne platné pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995. Podľa článku 8 bod 3 Všeobecných poistných podmienok poistné za ďalšie poistné obdobia je splatné vždy v prvý deň príslušného poistného obdobia.

V článku 9 odsek 2 je uvedené, že ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty: a) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom (redukcia dôchodku), alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné, b) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak nebolo poistné zaplatené za prvý rok poistenia a rizikové poistenie zaniká bez náhrady.

Podľa odseku 6 citovaného článku, zníženú poistnú sumu, znížený dôchodok alebo skrátenú poistnú dobu a výšku odbavného vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad.

Navrhovateľka do spisu doložila písomnú výzvu pre odporkyňu zo dňa 16.6.2014 na vyplatenie poistnej sumy. K tomu priložila fotokópiu šekovej poukážky, ktorou preukázala, že dňa 1.10.2014 jej odporkyňa vyplatila časť poistnej sumy 1.191,36 EUR.

Odporkyňa do spisu doložila aj Platobný kalendár pre poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou preukázala, ako navrhovateľka platila jednotlivé splátky poistného za obdobie od 21.6.1997 až do 21.5.2007. Z platobného kalendára vyplýva, že spolu malo byť do zániku poistného vyplatených 1.649,07 EUR, navrhovateľka zaplatila 1.649,07 EUR. Na poistnom teda odporkyni nedlhovala nič. Z platobného kalendára ďalej vyplýva, že navrhovateľka mala platiť mesačné poistné vždy do 21. dňa príslušného mesiaca, poistné platila síce každý mesiac, ale v rôznych dňoch, teda nepravidelne.

Odporkyňa do spisu doložila aj rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa 30.5.1995, ktorým bolo odporkyni udelené povolenie na podnikanie v poisťovníctve. K tomu doložila aj odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 2.12.2013 na otázky Arbitrážneho súdu Košice, s.r.o., v ktorom sa uvádza, že súčasťou povolenia udeleného rozhodnutím Ministerstva financií SR boli schválené aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie. Kalkulácie a sadzby poistenia UDP-K boli odsúhlasené Ministerstvom financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa tak stali pre poisťovňu záväznými. Ďalej sa tam uvádza, že Národná banka Slovenska v rámci výkonu dohľadu zistila, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaviazala plniť v prípade nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie Ministerstva financií SR vo vzťahu k poisteniu UDP-K materiálne neplatným.

Do spisu bol doložený aj Protokol Národnej banky Slovenska z dohľadu vykonaného v Prvej česko- slovenskej poisťovni Rapid a.s. č. ODO-12990/2007 z októbra 2007, v ktorom sa okrem iného uvádza, že skupina dohľadu zistila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno- matematickými metódami a výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa odporkyňa zaviazala plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Národná banka odporučila upraviť dokument poistno-matematické modely produktov životného poistenia tak, aby zobrazoval skutočné kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv. K tomu odporkyňa priložila list Národnej banky Slovenska zo dňa 15.2.2008 označený ako Skončenie dohľadu na mieste, v ktorom Národná banka Slovenska uložila odporkyni prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade. Zároveň Národná banka Slovenska listom zo dňa 18.3.2008 predĺžila lehotu na prijatie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri kontrole.

Odporkyňa do spisu doložila aj znalecký posudok č. 4/2008 vyhotovený spoločnosťou U. - V. W..Y..R.. vo veci náhrady škody a ušlého zisku, Notársku zápisnicu č. N 29/2008, Nz 23331/2008 napísanú dňa 2.6.2008 notárskym kandidátom Q.. B. S., ktorou osvedčil právne významnú skutočnosť a priebeh deja v sídle Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. v súvislosti s výkonom dohľadu na mieste Národnou bankou Slovenska.

Do spisu bol doložený aj Protokol o kontrole vykonaný Ministerstvom financií SR u odporkyni v čase od 9.6.1999 do 25.6.1999, v ktorom sa konštatuje, že neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Matematické rezervy poisťovňa určuje na základe poistno-matematických metód, výpočet je v súlade s obchodným plánom poisťovne, ale vykazovanie nie je správne.

Odporkyňa do spisu doložila aj časť princípov pravidiel zmluvného práva ako všeobecných pravidiel zmluvného práva, ak si ich strany začlenia do zmluvy. V tomto prípade tomu však tak nebolo. Predložila aj odborný článok na výpočet redukcie poistenia a výňatok z vyhlášky MF č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb, kde v § 12 ods. 3 sa uvádza, že k redukcii dôjde prvého dňa po lehote, uplynutím ktorej poistenie inak zaniká pre neplatenie poistného.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva, a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 801 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2002 poistenie zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov, alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2003 poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2003 poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Podľa § 804 Občianskeho zákonníka poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného, a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

Podľa § 12 ods. 1 vyhl. Ministerstva financií č. 49/1964 Zb., ak bolo v poistení s bežným poistným zaplatené poistné aspoň za prvé dva roky poistenia a v poistení pohrebu aspoň za prvé poistné obdobie, a ak nebolo poistné za ďalšiu dobu zaplatené v lehote ustanovenej § 359 Občianskeho zákonníka, ani v lehote predĺženej podľa § 11, premieňa sa poistenie na poistenie so zníženou poistnou sumou, so zníženým dôchodkom (redukcia poistnej sumy alebo dôchodku), alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné. Poistenie pre prípad smrti, ktoré

bolo dojednané na presne určený počet rokov, ako aj úrazové poistenie pre neplatenie poistného však zanikajú.

Podľa § 12 ods. 2 cit. vyhl., ak nie je dohodnuté inak, skracuje sa pri poistení pohrebu poistná doba a pri ostatných poisteniach znižuje sa poistná suma (dôchodok).

Podľa § 12 ods. 3 cit. vyhl. k redukcii dôjde prvého dňa po lehote, uplynutím ktorej poistenie inak zaniká pre neplatenie poistného.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného do 31.10.2008 nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak: a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z potvrdenia o uzatvorení poistnej zmluvy, ako aj z Informácie odporkyne o finančnom stave poistnej zmluvy UDP-K č. 5029200030 mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili poistnú zmluvu UDP-K č. 5029200030 so začiatkom poistenia 21.6.1997, s koncom poistenia 21.6.2007, ktorá bola uzatvorená pre prípad smrti a dožitia, s tým, že v prípade smrti poisťovňa vyplatí sumu 50.000,-Sk a v prípade dožitia vyplatí sumu 75.427,-Sk. Ďalej si účastníci dohodli, že navrhovateľka bude platiť mesačné poistné vo výške 342,-Sk. Uzatvorili aj dodatok ku zmluve, na základe ktorého navrhovateľka platila vyššie poistné, a to zo sumy 342,-Sk na sumu 486,-Sk mesačne, tým sa zvýšila celková poistná suma pre prípad smrti z 50.000,-Sk na sumu 60.329,-Sk a pre prípad dožitia zo sumy 75.427,-Sk na sumu 88.845,-Sk.

Po ukončení poistnej zmluvy odporkyňa na výzvu navrhovateľky jej dňa 1.10.2014 vyplatila sumu 1.191,36 EUR.

Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľky na zaplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy z dôvodu, že nastala poistná udalosť v zmluve bližšie určená.

Nakoľko odporkyňa v tomto konaní popierala právny základ nároku navrhovateľky, bolo povinnosťou súdu sa predbežne vysporiadať s otázkou platnosti a trvania poistnej zmluvy.

Navrhovateľka uzavrela s odporkyňou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre produkt UDP-K, ktorá bola dodatkom zmenená. Táto skutočnosť bola zistená z poistky predloženej navrhovateľkou, z Informácie o finančnom stave poistnej zmluvy, z vyjadrení odporkyne, ako aj z výpovede navrhovateľky na pojednávaní dňa 10.5.2016 a v konečnom dôsledku ani nebola medzi účastníkmi sporná.

Je zrejmé, že medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím poistnej zmluvy občiansko- právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle týchto ustanovení je potrebné posúdiť aj obsah poistnej zmluvy, ktorý je určený právami a povinnosťami zmluvných strán a podľa toho posúdiť nárok navrhovateľky. Poistná zmluva v zmysle ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ a na druhej strane fyzická osoba alebo právnická osoba ako poistník. Súd zároveň predmetnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania posúdil aj v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako zmluvu spotrebiteľskú, vzhľadom na povahu účastníkov konania, kde odporkyňa v tomto zmluvnom vzťahu koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zároveň obsah zmluvy, výšku poistného plnenia a ani výšku poistného nemohla navrhovateľka v odporkyňou vopred pripravenom návrhu na uzavretie poistnej zmluvy individuálne ovplyvniť a mohla sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto podobe uzavrie alebo nie.

Súd predovšetkým skúmal platnosť zmluvy o poistení, ktorá je predmetom tohto konania z hľadiska jej prípadnej absolútnej neplatnosti, na ktorú je povinný súd prihliadať zo svojej úradnej povinnosti a skonštatoval, že v tomto konaní nebol zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy, nakoľko táto nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka ani v rozpore s iným zákonom platným v čase jej uzavretia, súd nezistil, ani že by táto zmluva svojim účelom zákon obchádzala a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich neplatnosť právnych úkonov. Súd mal teda za to, že poistná zmluva pre produkt UDP-K č. 5029200030 bola uzavretá platne a teda predmetný poistný vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje touto poistnou zmluvou, príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi poistné zmluvy ako aj Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie pre poistné zmluvy uzavreté od 01.06.1995.

Pokiaľ ide o ďalšie dôvody zániku poistenia, ktoré možno aplikovať na predmetnú poistnú zmluvu, tie sú upravené v ustanoveniach Občianskeho zákonníka - konkrétne v ust. § 800 - výpoveďou, § 801 - v dôsledku nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie alebo nezaplatenia jednorazového poistného do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti, § 802 - odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo stany poistiteľa. Táto zákonná úprava bola premietnutá aj do Všeobecných poistných podmienok. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi v tomto konaní má súd za to, že k zániku poistenia nedošlo žiadnym z týchto spôsobov. V § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravené právo každého z účastníkov poistnej zmluvy vypovedať túto zmluvu do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Toto zákonné ustanovenie bolo zakotvené aj do Všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve. V tomto prípade k zániku poistenia týmto spôsobom - z dôvodu výpovede niektorého z účastníkov konania nedošlo. K zániku poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo ani žiadnym z účastníkov nebolo tvrdené. Súd ani nezistil, že by k zániku poistenia došlo v zmysle ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nebolo zistené, že by odporkyňa ako poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpila z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v ust. § 793 Občianskeho zákonníka (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúceho sa dojednávania poistenia). Taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany odporkyne v zmysle ust. § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd ani nezistil, že by v tomto prípade došlo k zániku poistenia, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov.

Nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle ust. § 497 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie bolo prevzaté do Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie pre poistné zmluvy uzavreté od 01.06.1995 do článku 3 bodu 8 týchto poistných podmienok, podľa ktorých môže poisťovňa, ako aj poistník v prvých dvoch mesiacoch od uzavretia zmluvy odstúpiť od poistnej zmluvy bez udania dôvodu. Takisto ani nedošlo k zrušeniu poistenia v zmysle ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pretože navrhovateľka neprijala žiadnu z odporkyňou ponúkaných zmien poistných podmienok, čo nakoniec aj vyplynulo z výpovede navrhovateľky na pojednávaní dňa 10.5.2016. Súd zároveň zistil, že k zániku poistenia nedošlo ani na základe vzájomnej dohody účastníkov konania o zrušení poistnej zmluvy tak, ako je to uvedené v ust. § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd sa ďalej musel vysporiadať argumentáciou odporkyne o tom, že k zániku poistenia došlo v dôsledku udalosti v roku 2008, tak ako to uviedla vo svojich písomných aj ústnych vyjadreniach.

Pokiaľ ide o tieto tvrdenia odporkyne o tom, že došlo k zániku poistenia zo zákona v dôsledku mimoriadnych skutkových okolností v roku 2008, nezávislých od vôle oboch zmluvných strán, súd tieto považoval za nedôvodné. Pokiaľ boli u odporkyni v rámci vykonaného dohľadu zistené nedostatky, ktoré sú zachytené v Protokole o vykonanom dohľade č. ODO-12990/2007, ktorý odporkyňa súdu predložila, a ktoré spočívali v tom, že poistné podľa príslušných poistno-matematických metód v prípade poistenia UDP - K nezohľadňovalo všetky záväzky z poistenia, podľa názoru súdu nemožno dôsledky takýchto pochybení zo strany odporkyne prenášať na druhého účastníka právneho vzťahu, v tomto prípade na navrhovateľku ako spotrebiteľa. Skutočnosť, že odporkyňa až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala a navrhla nesprávne v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj Všeobecné poistné podmienky v takom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre odporkyňu by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik jej nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Súd má jednoznačne za to, že odporkyňa je povinná aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať v poistnom vzťahu s navrhovateľkou za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo odporkyni uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť uzavretých poistných zmlúv. Nevyplýva to z textu Protokolu NBS, ide len o účelový výklad odporkyne. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku § 575 Občianskeho zákonníka pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo- právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania v danom prípade nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, poistný vzťah trval až do dňa 21.6.2012. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd pri predbežnom posúdení tejto zmluvy dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v Občianskom zákonníku a nezanikla ani z dôvodov podľa Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie platné pre zmluvy uzavreté od 01.06.1995, je to riadna a platná právna zmluva, ktorej obsahom sú účastníci viazaní a teda sú v tomto prípade viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve. Takisto súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že predmetná poistná zmluva je platná a teda, že nárok navrhovateľky na poistné plnenie pre prípad dožitia je daný.

V prípade dožitia navrhovateľky do konca poistného obdobia, t.j. do 21.6.2012 mala byť navrhovateľke vyplatená poistná suma 88.845,-Sk (2.949,11 EUR). Odporkyňa dňa 1.10.2014 vyplatila suma 1.191,36 EUR. Navrhovateľka žiadala podanou žalobou doplatiť zvyšok vo výške 1.757,75 EUR spolu so zákonným 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 22.6.2012 až do zaplatenia.

Odporkyňa sa bránila tým, že navrhovateľka poistné platila pravidelne oneskorene, o čom mal svedčiť platobný kalendár pre jej poistnú zmluvu. V tejto súvislosti poukázala na článok 9 bod 2 pôvodných Všeobecných poistných podmienok, kde je zakotvená redukcia poistného v dôsledku neplatenia poistného v plnej výške a v dojednanej lehote. Podľa názoru odporkyne, ak teda poistník neplatil poistné v stanovenej lehote, teda včas, tak dochádzalo k dôsledkom podľa článku 9 odsek 2, 6 poistných podmienok, avšak nie ako dôsledok prejavu vôle, teda výkonu práv poisťovne, ale automaticky z textu týchto štátom schválených poistných podmienok k redukcii.

V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 12 ods. 3 vyhlášky Ministerstva financií č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb, podľa ktorého k redukcii dôjde prvého dňa po lehote uplynutím, ktorej poistenie inak zaniká pre neplatenie poistného. Aj keď ide už o neplatnú právnu normu, je v nej presne uvedený spôsob, kedy dochádza k redukcii poistenia. Viaže sa na zánik poistenia.

Zánik poistenia pre neplatenie poistného je upravený v § 801 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka platila mesačné splátky poistného od októbra 1998 do januára 2009. § 801 Občianskeho zákonníka bol od 1.1.2003 novelizovaný. Do 31.12.2002 platil v nasledovnom znení: „Poistenie zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov, alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného“. Od 1.1.2003 je účinné nasledovné znenie § 801 ods. 1: „Poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti“. § 801 ods. 2 znie: „Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného“.

Ako to vyplýva z prehľadu platieb poistného navrhovateľky, ani v jednom mesiaci nebola splnená podmienka na zánik poistenia, a to ani do novely ani po novele § 801 Občianskeho zákonníka. Nemohlo teda dôjsť v zmysle článku 9 bod 2 poistných podmienok platných v čase uzatvorenia zmluvy k redukcii poistnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu, ak teda dňa 21.6.2012 nastala poistná udalosť, a to dožitie sa navrhovateľky tohto dátumu, vznikla odporkyni povinnosť vyplatiť jej poistnú sumu 88.845,-Sk (2.949,11 EUR). Pretože odporkyňa dňa 1.10.2014 vyplatila navrhovateľke sumu 1.191,36 EUR, súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu zostávajúcej časti poistnej sumy vo výške 1.757,75 EUR.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania bol začiatok poistenia dohodnutý na deň 21.6.1997, koniec poistenia na deň 21.6.2012. V tento deň bola odporkyňa povinná vyplatiť navrhovateľke dohodnutú poistnú sumu. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 22.6.2012 navrhovateľka žiadala zaplatiť spolu s dlžným poistným aj zákonný 9 %-ný ročný úrok z omeškania až do zaplatenia.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nevyplatila navrhovateľke dlžné poistné v zmluvne dohodnutej lehote, dostala sa do omeškania. Preto súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke spolu s dlžným poistným aj zákonný 9 %-ný ročný úrok z omeškania od 22.6.2012, t.j. od nasledujúceho dňa po dátume dohodnutého konca poistenia až do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Keďže v plnom rozsahu bola úspešná navrhovateľka, ktorá však nemala vyčíslené trovy právneho zastúpenia, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že priznal navrhovateľke náhradu trov konania v 100 %-nej výške s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).