Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Ek/95/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. a 2./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/ X, XXX XX D., o vymoženie 6.582,66 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Alena Bohovičová, so sídlom exekútorského úradu Ul. 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. , o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.

II. Oprávnený má nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinným v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vo výške 297,88 eur, o ktorom súd rozhodne vydaním dodatku k povereniu po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd povinným nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.01.2024 domáhal od povinných vymoženia 6.582,66 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. -16 zo dňa 06.08.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.10.2014 (ďalej v texte len ako „exekučný titul“). Okresný súd Banská Bystrica pre úplnosť uvádza, že oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie po zastavení tzv. starej exekúcie, pričom oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil okrem špecifikovaného exekučného titulu aj upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s oznámením o ukončení starej exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, so sídlom exekútorského úradu Košice pod č. EX 2137/2016.

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a predložených príloh poveril dňa 02.02.2024 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Alenu Bohovičovú, so sídlom exekútorského úradu Ul. 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica (ďalej v texte len ako „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. . Poverený súdny exekútor vydal dňa 13.02.2024 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému v 1./ rade doručené dňa 19.02.2024 a povinnému v 2./ rade doručené dňa 19.02.2024. Povinní dňa 06.03.2024 podali na poštovú prepravu spoločne podaný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 07.03.2024. Súdny exekútor predložil súdu dňa 22.03.2024 návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu s prílohami a vyjadrením oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Poverený súdny exekútor pri predkladaní návrhu povinných na zastavenie exekúcie opísal priebeh doručovania a zároveň uviedol, že návrh povinných na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovej lehote.

3. Povinní v spoločne podanom návrhu na zastavenie exekúcie okrem iného uviedli nasledovné cit.: „V upovedomení o zastavení exekúcie sa uvádza, že exekúcia začala na základe exekučného titulu – zmenkového platobného rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V dňa 06.08.2014, t. j. pred cca desiatimi rokmi. O uvedenom exekučnom titule nemáme žiadnu vedomosť a oprávnený sa ani po celú dobu s nami nekontaktoval a nedomáhal sa svojho nároku. Už samotná táto skutočnosť je zvláštna a vzbudzujúca dôvodnú pochybnosť o nároku oprávneného. Je krajne nezvyklé, aby sa niekto začal domáhať svojho nároku po cca desiatich rokoch. Vymáhaná výška exekúcie je pre nás likvidačná a túto nie sme schopné splatiť. Keďže ide o nárok na hranici premlčania, súčasne vznášame aj námietku premlčania. Namietame predložený exekučný titul, o ktorom nič nevieme a navrhujeme preveriť skutočnosť, či návrh na exekúcii bol podaný dôvodne a v súlade so zákonom. Následne navrhujeme, aby bola exekúcia voči nám zastavená.“

4. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinných na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu dňa 19.03.2024 (ďalej v texte len ako „vyjadrenie“), v ktorom uviedol, že s návrhom povinných na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol nasledovné cit.: „Povinní svoj návrh odôvodňujú tým, že: 1. o uvedenom exekučnom titule nemajú vedomosť, 2. oprávnený sa domáha nároku po 10 rokoch, vznášajú námietku premlčania, 3. vymáhanú výšku pohľadávky nie sú schopní uhradiť. 1. Voči povinným bola na základe právoplatného zmenkového platobného rozkazu č. k. vydaného dňa 06.08.20214 Okresným súdom Bratislava V v spojení s uznesením č. vydaného dňa 22.10.2014, vedená exekúcia pred Okresným súdom Veľký Krtíš, pod sp. zn.: (spisová značka súdneho exekútora EX 2137/2016), ktorá bola vedená proti povinným a bola zastavená podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš zaslal oprávnenému Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 20.12.2022 a Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 03.03.2023. Oprávnený podal dňa 14.12.2023 opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením Voči povinným je preto vedené nové exekučné konanie pod spisovou značkou a to podľa v znení účinnom ku dňu podania opätovného návrhu n vykonanie exekúcie. Exekúcia preto nemôže byť zastavená. Námietka povinných, že o exekučnom titule nemajú vedomosť je preto nedôvodná, keďže v predchádzajúcom exekučnom konaní bola vymožená časť pohľadávky vo výške 792,- EUR. “ Oprávnený v súvislosti s námietkou premlčania povinných citujúc ustanovenie a o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len ako „ZoUNEK“), uviedol nasledovné cit: „Vzhľadom k tomu, že oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote námietka premlčania, ktorú vzniesli povinní je preto nedôvodná.“ Oprávnený ďalej vo vzťahu k finančnej situácii povinných uviedol nasledovné cit.: „Nemajetnosť povinných, ako zákonný dôvod zastavenia exekúcie, musí byť preukázaná v exekučnom konaní, a to vykonaním úkonov exekučnej činnosti súdneho exekútora. Všeobecné tvrdenia povinných nie sú postačujúce. Prechodne nepriaznivá finančná situácia povinných nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku.“ Oprávnený citujúc ustanovenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“) uviedol, nasledovné cit.: „Prechodné zhoršenie finančnej situácie povinných resp. nedostatok majetku na uspokojenie oprávneného v exekučnom konaní nemôže by uspokojená úplne alebo sčasti následne po zlepšení ich majetkových pomerov. V zmysle uvedeného je preto vymáhaná pohľadávka oprávneného v celom rozsahu dôvodná, tak ako vyplýva z exekučného titulu. Povinní neuviedli žiadne iné skutočnosti, ktoré by spochybnili nárok oprávneného.“ Oprávnený v závere svojho vyjadrenia uviedol, že povinní neuvádzajú v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. by boli dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. Vzhľadom na uvedené povinní nepreukázali splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Oprávnený preto navrhuje, aby exekučný súd návrh povinných na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Oprávnený ďalej navrhuje súdu, aby priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, ktoré si oprávnený vo vyjadrení podrobne vyčíslil.

5. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

6. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

7. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

9. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

13. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Podľa prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

19. Podľa (ďalej v texte len ako „“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

20. Podľa , lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

21. Podľa § 1 ods. 1 ZoUNEK, tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).

22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

23. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

24. Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK, exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.

25. Podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

26. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

27. Podľa (ďalej v texte len ako „“), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

28. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

29. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinných. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinní dobrovoľne nesplnili povinnosť vyplývajúcu im z exekučného titulu. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. V prípade, ak súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistí dôvody vedúce k odmietnutiu či zamietnutiu návrhu, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia.

30. Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinným uplatniť inštitút procesnej obrany podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinní vyvolávajú spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je

zastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v Exekučnom poriadkom. Povinní majú možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinným známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, respektíve iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

31. Exekučný súd po preskúmaní spoločne podaného návrhu povinných na zastavenie exekúcie a dokumentov predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v 1./ rade a povinnému v 2./ rade doručené v totožný deň 19.02.2024. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 20.02.2024, t. j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Posledný deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie pripadol na 05.03.2024. Nakoľko povinní podali návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 06.03.2024 na poštovú prepravu dňa 06.03.2024 súd konštatuje, že povinní podali návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti skúma v prvom rade to, či bol návrh podaný oprávnenou osobou a či bol podaný v zákonom stanovenej lehote na jeho podanie, pričom nedostatok niektorej z uvedených zákonných predpokladov je dôvodom na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa súd zaoberal vecnými dôvodmi podaného návrhu. Nakoľko neboli naplnené predpoklady podľa uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ustanovenia § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinných na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.

32. V súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie, ktorým povinní vyvolávajú spor medzi oprávneným a povinnými o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie, je potrebné dodať, že v zmysle platnej právnej úpravy sa uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinných v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie sú povinní uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinnými za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote pätnásť dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinní majú povinnosť uplatniť všetky skutočnosti ktoré sú im známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinní podajú po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota pätnásť dní, môžu v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí.

33. Exekučný súd pre úplnosť dodáva, že návrhu povinných na zastavenie exekúcie by nebolo možné vyhovieť a exekúciu zastaviť ani v prípade včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie. Súd k tvrdeniam povinných, že oprávnený povinných nekontaktoval a nedomáhal sa svojho nároku po celú dobu od vydania exekučného titulu, t. j. od roku 2014 uvádza, že na podklade predmetného exekučného titulu bola pôvodne vedená exekúcia JUDr. Jánom Ondášom, súdnym exekútorom, so sídlom exekútorského úradu Košice pod č. EX 2137/2016. Dňa 20.12.2022 vydal súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš upovedomenie o zastavenie exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, nakoľko uplynula rozhodná doba. Oprávnený po zastavení starej exekúcie v súlade s ustanovením § 9 ZoUNEK využil svoje dispozičné právo a podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, po preskúmaní ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinných. V tejto súvislosti sa exekučný súd stotožňuje s tvrdením oprávneného, že námietka povinných týkajúca sa nevedomosti o existencii exekučného titulu je nedôvodná. Navyše v predchádzajúcom exekučnom konaní EX 2137/2016 bola vymožená časť

pohľadávky vo výške 792,00 eur, pričom uvedená skutočnosť vyplýva aj z upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 20.12.2022.

34. Exekučný súd v súvislosti s námietkou premlčania povinných uvádza, že podstata premlčania spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu jeho subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia času dlžníkovi vzniká právo vzniesť námietku premlčania. Účelom inštitútu premlčania je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, ktorá by mohla byť narušená tým, že veriteľ s uplatnením svojho subjektívneho práva čaká príliš dlho. Premlčaciu dobu možno charakterizovať ako časový úsek, uplynutie ktorého zakladá možnosť vzniku právnych účinkov premlčania v prípade, ak v tomto časovom úseku ustanovenom zákonom nedôjde k výkonu subjektívneho práva. Exekučný súd ďalej k námietke premlčania povinných uvádza, že právo oprávneného na zaplatenie dlžnej sumy bolo oprávnenému priznané právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutím okresného súdu. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia platí, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že odo dňa 06.10.2014 začala oprávnenému plynúť desaťročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na exekučnom súde. Vzhľadom na skutočnosť, že povinní nesplnili povinnosť im uloženú exekučným titulom, oprávnený uplatnil svoje právo na príslušnom exekučnom súde prvotným podaním návrhu na vykonanie exekúcie, čím sa plynutie premlčacej doby prerušilo počas celého trvania pôvodného exekučného konania č. EX 2137/2016 vedeného súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom. Počas celého trvania pôvodného exekučného konania premlčacia doba spočívala a teda neplynula. Pokračovanie plynutia premlčacej doby začalo až dňom ukončenia starej exekúcie č. EX 2137/2016. Súd ďalej konštatuje, že v zmysle ustanovenia ZoUNEK sa pohľadávka vymáhaná v starej exekúcií po ukončení exekučného konania, nepremlčí skôr ako uplynie jeden rok. Ustanovenie ZoUNEK je výnimkou všetkých zákonných ustanovení upravujúcich inštitút premlčania a to pre prípad, ak by po ukončení exekučného konania podľa ZoUNEK uplynula oprávnenému premlčacia doba pre vymoženie nároku. V intenciách vyššie uvedeného teda platí, že pokiaľ oprávnený podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie v lehote jedného roka, riadne pokračoval v exekúcii. Toto jednoročné predĺženie premlčacej doby sa počíta odo dňa ukončenia exekučného konania. Oprávnený po zastavení starej exekúcie č. EX 2137/2016 využil svoje dispozičné právo v zmysle príslušných ustanovení ZoUNEK a dňa 16.01.2024 podal na príslušný súd opätovný návrh na vykonanie exekúcie, čím má súd za to, že pokračoval v začatej exekúcii. Nakoľko počas vedenia starej exekúcie č. EX 2137/2016 premlčacia doba neplynula, neexistujú teda žiadne pochybnosti o jej premlčaní. Exekučný súd konštatuje, že povinným vznesená námietka premlčania je nedôvodná a exekúcia je vedená zákonne, nakoľko predložený exekučný titul je tak formálne ako aj materiálne vykonateľný.

35. Exekučný súd v súvislosti s nepriaznivou finančnou situáciou povinných uvádza, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej a účinnej právnej úpravy je zakotvený v ustanoveniach § 61k a § 61n Exekučného poriadku. O zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, napr. ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Posudzovanie nemajetnosti povinných ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie, spadá do kompetencie súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Súdny exekútor tak v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v prípade exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Proti uvedenému upovedomeniu Exekučný poriadok pripúšťa podanie námietok účastníkov konania v zákonnej pätnásťdňovej lehote od jeho doručenia, pričom exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu za predpokladu, že námietky podané neboli. Preto ak povinní v návrhu na zastavenie exekúcie poukazujú na nepriaznivú finančnú situáciu ako dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, exekučný súd uvádza, že posúdenie nemajetnosti povinných a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá v zmysle vyššie uvedeného do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinných môže dospieť k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie a to z dôvodu, že nebol zistený

majetok alebo príjmy povinných, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, v čoho dôsledku súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a jeho doručením súdu sa exekúcia zastavuje. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že zo strany súdneho exekútora nemajetnosť povinných nebola preukázaná a to jednak aj z dôvodu, že zákonná lehota piatich rokov odo dňa začatia exekúcie, t. j. odo dňa 02.02.2024, kedy bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi, ani objektívne uplynúť nemohla.

36. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

37. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

38. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

39. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

40. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

41. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

42. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

43. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

44. Podľa Vyhlášky č. , odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

45. Základným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu trov účastníkovi konania je úspech vo veci. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi. V posudzovanom prípade boli neúspešnými účastníkmi povinní, keďže súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vo

výške 297,88 eur. Súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami priznal oprávnenému voči povinným nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s prevzatím a prípravou zastúpenia a podania vyjadrenia k návrhu povinných na zastavenie exekúcie spočívajúci v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v celkovej výške 297,88 eur s DPH (dva úkony právnej služby vo výške 220,77 eur + dva režijné paušály vo výške 27,46 eur + 20 % DPH 49,65 eur), pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci v sume 6.582,66 eur. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.