Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/297/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci navrhovateľa: PSV, s.r.o. v konkurze, IČO: 35 693 606, so sídlom Dubová 3156/14, 900 25 Chorvátsky Grob, zast. Ing. Hildou Gajdošovou, správcom konkurznej podstaty, so sídlom Sabinovská 12, 821 02 Bratislava, proti odporcovi: K.. T. H., bytom N.H. XX, XXX XX F., v konaní zast. Sympatia Legal, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Jana Habánová, advokátka, o zaplatenie 67.533,96 eur, takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi, k rukám jeho právnej zástupkyne, náhradu trov konania vo výške 2.044,02 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou o náhradu škody zo dňa 3.7.2015 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 67.533,96 eur, ktorú odporca spôsobil úpadcovi ako štatutárny orgán pri výkone funkcie konateľa oprávneného konať v mene spoločnosti PSV, s.r.o., IČO: 35 693 606, so sídlom Dubová 3156/14, Chorvátsky Grob (ďalej len spoločnosť, dlžník alebo úpadca).

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca bol od 1.8.2007 posledným konateľom spoločnosti. Od skončenia jeho funkcie dňa 17.10.2009 spoločnosť nemala nového konateľa (štatutárny orgán). Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.10.2012 bol dňom jeho právo-platnosti, t.j. dňa 17.1.2014, vymenovaný do funkcie likvidátora spoločnosti Ing. Ľubomír Dubeň. Z účtovej závierky za rok 2009, ktorá bola poslednou dostupnou účtovnou a daňovou dokumentáciou spoločnosti, likvidátor okrem iného zistil, že výška daňových pohľadávok spoločnosti k 31.12.2009 predstavuje 149.326,- eur. Likvidátor si uvedené skutočnosti overoval na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky v Banskej Bystrici a žiadal o doručenie kópie poznámok k účtovej závierke a daňovému priznaniu za rok 2009. Listom zo dňa 13.5.2014 daňový úrad potvrdil likvidátorovi stav daňových pohľadávok spoločnosti (daňových preplatkov) vo výške 67.533,96 eur na DPH a vo výške 47.139,93 eur na dani z príjmov právnickej osoby. Listom zo dňa 16.6.2014 likvidátor požiadal daňový úrad o vrátenie uvedených daňových preplatkov. Preplatok na dani z príjmov právnickej osoby daňový úrad vrátil rozhodnutím č. 9112301/5/3545530/2014 zo dňa 21.7.2014. Rozhodnutím č. 9112301/5/3005756/2014 zo dňa 23.6.2014 daňový úrad preplatok na DPH nevrátil, s odvolaním sa na §§ 69 ods. 1 a 79 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (), podľa ktorých daňový preplatok nemožno vrátiť po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane, pričom vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov nemožno po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Podľa uvedených ustanovení a usmernenia finančného riaditeľstva k uvedenej problematike zo dňa 4.7.2014, lehota, v ktorej bolo možné žiadať o vrátenie preplatku,

uplynula dňa 31.12.2013. Dňom 1.1.2014 tým vznikla spoločnosti (úpadcovi) škoda. Dňom 6.8.2014 bolo na návrh dlžníka začaté konkurzné konanie voči nemu a uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.9.2014 bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz a do funkcie správcu ustanovená Ing. Hilda Gajdošová. Škoda vo výške 67.533,96 eur vznikla nečinnosťou odporcu. Odporca, ako posledný konateľ spoločnosti v období, kedy bolo možné žiadať o vrátenie preplatku, nekonal. Postupoval teda v rozpore s § 135a ods. 2 a 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého bol ako konateľ povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Nečinný bol najmä v dobe, kedy požiadal o zbavenie funkcie konateľa a ako posledný konateľ spoločnosti bol povinný informovať spoločníka o ekonomickom stave spoločnosti. U odporcu sa v jeho funkcii vyžadovala určitá profesionalita a jeho povinnosť sledovať ekonomický stav spoločnosti a podať návrh na vyhlásenie konkurzu vyplýva aj zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Odporca považoval žalobu za nedôvodnú, navrhol ju zamietnuť a navrhovateľovi uložiť povinnosť nahradiť mu trovy právneho zastúpenia. Uviedol, že funkciu konateľa spoločnosti vykonával v období od 1.8.2007 do 17.10.2009, počas výkonu funkcie postupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Podľa § 135 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zabezpečil vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva spoločnosťou ASIENTO s.r.o., keďže sám nedisponuje vzdelaním ekonomického zamerania. Náležite si plnil aj všetky ďalšie povinnosti vyplývajúce zo zákona, informoval spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Funkcie štatutárneho orgánu sa riadne vzdal a v zmysle § 66 ods. 1 Obchodného zákonníka bolo povinnosťou príslušného orgánu spoločnosti ustanoviť do troch mesiacov od zániku jeho funkcie nového konateľa. Neustanovenie orgánov v tejto lehote je podľa § 68 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka dôvodom na zrušenie spoločnosti. V tej súvislosti poukázal aj na to, že ku skončeniu jeho funkcie konateľa došlo už dňa 17.10.2009 a lehota na vrátenie preplatku uplynula dňom až dňom 31.12.2013. Jediný spoločník spoločnosti mohol kedykoľvek vykonať pôsobnosť valného zhromaždenia a kedykoľvek konať tak, aby preplatok na dani mohol byť vyžiadaný. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa v zmysle § 373 Obchodného zákonníka vyžaduje kumulatívne splnenie troch základných predpokladov: (i) vznik škody, (ii) porušenie povinnosti a (iii) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V tej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého ak si náhradu škody uplatňuje spoločnosť z titulu, že bývalý konateľ zodpovedá za škodu z titulu funkcie konateľa, ktorý si neplnil svoje povinnosti, má navrhovateľ povinnosť dokázať, ktoré povinnosti vyplývajúce z funkcie konateľa odporca porušil, a tiež preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní súd v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) konštatoval, že skutkový stav, dôležitý pre rozhodnutie sporu, nebol sporný: Odporca vykonával funkciu konateľa od augusta 2007 do októbra 2009, pričom funkcie konateľa sa vzdal v júli 2009. Spoločnosť vstúpila do likvidácie dňa 11.9.2012, no rozhodnutie súdu o ustanovení likvidátora nadobudlo právoplatnosť až dňa 17.1.2014, kedy sa funkcie ujal likvidátor. Listami zo dňa 19.2.2014 a 2.4.2014 likvidátor požiadal daňový úrad o informácie a listom zo dňa 13.5.2014 daňový úrad potvrdil, že spoločnosť má na DPH preplatok vo výške žalovanej sumy. Rozhodnutím zo dňa 23.6.2014 daňový úrad rozhodol o nevrátení preplatku pre uplynutie zákonných lehôt.

K uvedenému konštatovaniu súdu o skutkovom stave ani neboli výhrady.

Podľa § 66 ods. 2, posledná veta, Obchodného zákonníka, ak spoločnosti hrozí vznik škody, je člen orgánu spoločnosti, ktorý sa vzdal funkcie, bol odvolaný alebo inak sa skončil výkon jeho funkcie, povinný upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie.

Podľa § 135 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. (2) Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

Podľa § 135a ods. 1 až 5 Obchodného zákonníka (1) Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú

povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. (2) Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. (3) Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. (4) Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% výšky základného imania. (5) Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení do 31.12.2011, dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Podľa ods. 4, ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Táto povinnosť sa nepovažuje za splnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa, že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná výška škody. Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.

Na základe zisteného skutkového stavu a uvedených zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.

Zodpovednosť odporcu za škodu v danej veci prichádzala do úvahy v zásade len podľa citovaných ust. § 66 ods. 2, § 135 ods. 1 a 2 a § 135a Obchodného zákonníka. Porušenie týchto povinností nebolo v konaní preukázané, navyše samotné tvrdenia navrhovateľa boli pomerne nekonkrétne, všeobecné. Navrhovateľ v konaní v podstate tvrdil iba to, že odporca bol nečinný, nepostupoval s odbornou starostlivosťou a nedostatočne zabezpečil účtovné doklady spoločnosti, a to najmä v čase, kedy požiadal o zbavenie funkcie konateľa.

Pri zodpovednosti odporcu za škodu z porušenia ust. § 135a vyplýva, že konateľ za riadny výkon svojej funkcie a prípadnú škodu zodpovedá spoločnosti, nie iným osobám. V odseku 5 sú uvedené len osoby (veritelia), ktoré môžu tieto nároky uplatňovať, ak svoje pohľadávky nemôžu uplatňovať z majetku spoločnosti. Uvedené súd považoval za potrebné zdôrazniť, nakoľko bolo potrebné brať do úvahy aj správanie sa samotnej spoločnosti, resp. jej jediného spoločníka.

S prihliadnutím na uvedené súd v konaní nezistil žiadne porušenie povinností odporcu konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníka. Odporca zabezpečil, aby účtovníctvo

spoločnosti v roku 2009 viedla zodpovedná osoba, K. Y., ktorá urobila účtovnú závierku za rok 2009 a dňa 30.6.2010 podala na daňový úrad súvahu a poznámky k účtovnej závierke. Vzhľadom na to, že funkcia odporcu zanikla dňa 17.10.2009 iné povinnosti ohľadne zabezpečenia vedenia účtovníctva odporcovi nevznikli.

So skutočnosťou, že odporca bol posledným konateľom, nie sú v zákone, v spoločenskej zmluve, ani v zmluve o výkone funkcie, spojené žiadne dodatočné povinnosti. Súd dal za pravdu odporcovi, že výkon funkcie konateľa je založený na princípe dobrovoľnosti, pričom v zákone je upravený postup pre prípad, ak sa konateľ vzdá svojej funkcie. Konateľ musí svoju funkciu vykonávať aj po vzdaní sa funkcie, avšak len do doby jej zániku. Pri zániku funkcie však musí upozorniť spoločnosť/jediného spoločníka na hroziacu škodu. V roku 2009 však spoločnosti škoda nehrozila, táto spoločnosti hrozila až koncom roka 2013, keďže podľa rozhodnutia daňového úradu o nevrátení preplatku a následného záznamu o tel. hovore, preplatok na DPH vznikol v januári 2008.

Dôsledky vyplývajúce zo skutočnosti, že spoločnosť vôbec, neustanovila nového konateľa a zostala bez štatutárneho orgánu, nemôžu byť prenášané na konateľa.

Preto ak odporca za týchto okolností pri zániku svojej funkcie ponechal účtovníctvo u zodpovednej osoby, ktorá aj účtovne uzavrela rok 2009 a v roku 2010 podala daňové priznanie, a ostatné doklady ponechal v sídle doterajšieho spoločníka, postupoval podľa súdu primerane okolnostiam a nebolo možné od neho viac spravodlivo požadovať. Odporca nemôže niesť zodpovednosť za konanie jediného spoločníka, ktorý z nejasných dôvodov neustanovil konateľa. Vzhľadom na to nie je možné ani vylúčiť, že prevod obchodného podielu na osobu sídliacu na Britských panenských ostrovoch bol iba predstieraný právny úkon. Napriek tomu, iba na základe toho čo uviedol a preukázal navrhovateľ, vrátane skutočností zistených v rámci policajného vyšetrovania ohláseného zločinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 Trestného zákona, nebolo možné konštatovať zodpovednosť odporcu.

Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou sa inak spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve Náhrada škody sa spravuje § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa § 376 Obchodného zákonníka nemá poškodená strana nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

Okrem toho, i keby odporca porušil niektorú z uvedených zákonných povinností pri zániku svojej funkcie, zjavne by podľa súdu chýbala príčinná súvislosť. Splnenie tohto zákonného predpokladu zodpovednosti za škodu znamená, že medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, pričom tento vzťah musí byť bezprostredný a vzniknutá škoda musí byť dôsledkom aspoň jednej z hlavných príčin. Existencia príčinnej súvislosti musí byť bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Odporca sa funkcie konateľa vzdal v júli 2009, ku skončeniu jeho funkcie došlo dňa 17.10.2009. Na uplatnenie preplatku na dani tak zostávali ešte viac ako štyri roky. Rozhodujúcou príčinou vzniku škody tak podľa súdu bola nečinnosť jediného spoločníka, prípadne okolnosti súvisiace s tým, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.12.2011 nadobudlo v časti zrušenia spoločnosti a vstupu do likvidácie právoplatnosť dňa 11.9.2012, avšak v časti vymenovania likvidátora až dňa 17.1.2014, kedy už nebolo možné preplatky žiadať.

Súd sa preto stotožnil s obranou odporcu, že u neho nie sú preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

Navrhovateľ v konaní poukazoval aj na možné porušenie povinností odporcu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

K tomu súd konštatuje, že porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu nebolo v konaní tiež preukázané. Navrhovateľ v tomto smere neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia, proti ktorým by sa mohol odporca vôbec brániť a preukazovať, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Predložené dôkazy (súvaha k 31.12.2009, poznámky k účtovnej závierke za r. 2009, inventarizácia majetku a záväzkov ku dňu začatia likvidácie, konkurzný súpis majetku všeobecnej podstaty a prihlásené pohľadávky) samé o sebe nepreukazovali porušenie tejto povinnosti zo strany odporcu. Ďalšie dôkazy

súd nebol podľa § 120 O. s. p. povinný vykonávať, keďže išlo o sporové konanie. Okrem toho z citovaného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že takúto žalobu o náhradu škody môžu podať veritelia, nie samotná spoločnosť, a to spravidla až po skončení konkurzu, kedy je známa výška škody a veritelia mali možnosť počas konkurzu zistiť dôležité fakty pre prípadnú zodpovednosť členov štatutárneho orgánu úpadcu.

Na záver súd poukazuje na skutočnosť, že okrem uvedených, vecných dôvodov na zamietnutie žaloby, existoval aj ďalší, formálny dôvod. Úpadca nie je vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby proti konateľovi, nakoľko podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka prípadné nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom uplatňuje po vyhlásení konkurzu správca konkurznej podstaty, a nie úpadca, zastúpený správcom konkurznej podstaty.

Z týchto dôvodov bol návrh zamietnutý ako nedôvodný.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Návrh bol zamietnutý, odporca mal v konaní plný úspech. Súd mu preto priznal náhradu účelných trov konania za právne zastúpenie vo výške 2.044,02 eur, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy právneho zastúpenia odporcu pozostávajú z troch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní) po 559,33 eur a režijného paušálu 2 x 8,39 eur, 1 x 8,58 eur, plus 20% DPH vo výške 340,67 eur.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť prisúdené trovy konania k rukám právnej zástupkyne odporcu súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrh- nuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.