Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/27/2015

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: Ľ. M., D.. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX Z., občan SR, právne zast.: JUDr. Ing. Elena Divko, advokát, so sídlom Gorkého 1/A, 909 01 Skalica, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.1.2015 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave sp. zn. 16406/14 zo dňa 9.12.2014 a náhrady trov konania z dôvodu, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o nárokoch účastníkov zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, je neplatná.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania. K návrhu uviedol okrem iného aj to, že na podklade napadnutého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie. V zmysle § 243d ods. 1 Exekučného poriadku bolo možné začať exekučné konanie len do 31.3.2015, po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Z toho dôvodu odporca poukázal na absenciu právneho záujmu navrhovateľa na zrušení rozhodcovského rozsudku.

Navrhovateľ dňa 5.4.2016 doručil súdu späťvzatie návrhu v celom rozsahu z dôvodu, že netrvá na zrušení rozhodcovského rozsudku, keďže podľa § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015 možno začať exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku len do troch mesiacov, pričom odporca návrh na vykonanie exekúcie v tejto lehote nepodal a rozhodcovský rozsudok prestáva účastníkov zaväzovať. Navrhovateľ žiadal, aby súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania z dôvodu, že navrhovateľ podal žalobu dôvodne z obavy, že by odporca mohol vymáhať svoju pohľadávku v exekučnom konaní, pretože lehota mu plynula do 31.3.2015. Navrhovateľ nechcel byť nečinný a preto podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v jednomesačnej lehote. Navrhovateľ taktiež v marci 2016 žalovanú čiastku navrhovateľovi vyplatil.

Výzvou zo dňa 13.4.2016 súd žiadal odporcu o vyjadrenie v lehote 3 pracovných dní od doručenia tejto výzvy, či súhlasí so späťvzatím návrhu a či si uplatňuje náhradu trov konania s tým, že vyčíslenie trov konania je potrebné zaslať v stanovenej lehote troch pracovných dní. Právny zástupca odporcu výzvu prevzal v utorok dňa 26.4.2016, do dnešného dňa sa odporca k výzve súdu nevyjadril a trovy konania si nevyčíslil.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa, ktorým zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu, súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil s poukazom na to, že odporca v súdom stanovenej lehote neoznámil žiaden vážny dôvod, pre ktorý by so späťvzatím návrhu nesúhlasil (§ 96 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a súd dospel k záveru, že za daných okolností a v tomto štádiu konania žiadnemu z účastníkov konania neprislúcha náhrada trov konania, pretože nie sú splnené podmienky pre čistú aplikáciu § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré je vo vzťahu k § 146 ods. 1 O.s.p. lex specialis voči lex generalis. Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. je namieste aplikovať vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p.. V prípade zastavenia konania z dôvodu procesného úkonu účastníka, ktorým je späťvzatie žalobného návrhu je vždy namieste primárne postup podľa § 146 ods. 2 O.s.p., lebo v takomto prípade z procesného hľadiska niektorý z účastníkov zaviní zastavenie konania, pričom takéhoto účastníka stíha povinnosť náhrady trov konania druhému účastníkovi konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. je tak podmienené záverom o nesplnení podmienok podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia návrhu je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať, či niektorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, pričom procesnú zodpovednosť pri zastavení konania je potrebné skúmať na oboch procesných stranách. V danom prípade nemožno tvrdiť, že zastavenie konania je vinou len navrhovateľa, hoci k zastaveniu konania došlo práve následkom jeho procesného úkonu (späťvzatie návrhu), pretože k tomuto úkonu pristúpil na základe objektívnych okolností nezávislých od jeho vôle, ktoré nastali až po začatí konania (zmena právnej úpravy a nečinnosť odporcu spočívajúca v tom, že nepodal návrh na vykonanie exekúcie proti navrhovateľovi na základe rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa navrhovateľ domáha podanou žalobou). Navrhovateľ nesie zodpovednosť na zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu len vtedy, ak príčinou takého úkonu navrhovateľa nie je (aj) správanie odporcu. Navrhovateľ v predmetnom konaní zobral návrh späť nie z vlastného uváženia, ale preto, že odporca voči nemu nezačal exekučné konanie v zákonom stanovenej lehote (do 31.3.2015) a preto ich rozhodcovský rozsudok uplynutím tejto lehoty ex lege prestal zaväzovať, avšak v čase začatia konania tu bola obava, že odporca by exekučné konanie mohol začať. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 10. 2010, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že: „Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu k požiadavke navrhovateľa. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.“ V danom prípade sa síce navrhovateľ nedomohol žalobou uplatneného nároku (zrušenia rozhodcovského rozsudku), jednako mu však nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania následkom jeho procesného úkonu (späťvzatie návrhu), keď jeho návrh sa stal bezpredmetným po zmene právnej úpravy. Naproti tomu ani odporcovi podľa názoru súdu nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi. Z dikcie ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá vyplýva, že pre záver o zavinení odporcu na zastavení konania musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1. dôvodne podaný návrh, 2. správanie odporcu vedúce k späťvzatiu návrhu chápané v tom zmysle, že odporca sa

celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, čo v danom prípade nie je dobre možné. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že ani odporcovi nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi, nakoľko dôvodom späťvzatia návrhu nebola skutočnosť, že odporca sa zachoval v intenciách žalobného návrhu a taktiež z dôvodu, že dôvodnosť podania žaloby by bolo možné posúdiť až prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím. Hoci dôvodom späťvzatia návrhu bolo aj správanie odporcu spočívajúce v nezačatí exekučného konania voči navrhovateľovi, takéto konanie odporcu nemožno chápať ako konanie vedúce k uspokojeniu žalovaného nároku navrhovateľa, preto nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi správaním odporcu vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Súd je tiež toho názoru, že uloženiu povinnosti odporcovi nahradiť trovy konania bráni, že v danom štádiu konania nemožno posúdiť dôvodnosť podania žaloby. „Predpokladom rozhodnutia súdu o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania pri zastavení konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. je, že žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne späť pre správanie žalovaného. Obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne, nestačí len, aby bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaného, ale musí byť zároveň podaná dôvodne. Ak ide o prípad, že k záveru, či žaloba bola podaná dôvodne je možné dôjsť až prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím, nemožno uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že žaloba bola dôvodná.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. 8. 2010, sp. zn. ). V danom prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu § 146 ods. 2 O.s.p., ale je namieste použitie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p. )