Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-8-2016.pdf
PDF · 114.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2C/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci navrhovateľa: Rímsko-katolícka cirkev, farnosť Dovalovo, so sídlom Dovalovo 201, Liptovský Hrádok, IČO: 31920667, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín, proti odporcovi: JUDr. D. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, Z. - Y. E., v konaní o zaplatenie 5.000,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.000,- eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z uvedenej dlžnej sumy od 27.4.2012 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamieta.
Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 300,- eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 1.501,74 eur, ktoré mu je odporca povinný zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.7.2014 si navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 5.000,- eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne z uvedenej dlžnej sumy od 3.2.2012 až do zaplatenia a náhradu trov konania.
Navrhovateľ návrh po skutkovej stránke odôvodnil tým, že dňa 2.11.2011 na základe žiadosti odporcu navrhovateľ v zastúpení správcom farnosti - B. D., nar.XX.X.XXXX, bytom A. XX, prechodne bytom I. XXX, v budove rímsko-katolíckeho farského úradu na adrese I. č. XXX, O. L. prenechal odporcovi peňažnú sumu vo výške 5.000,- eur ako pôžičku, ktorú sa ako dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi najneskôr do 2.2.2012. Pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi je splatná odo dňa 2.2.2012, a preto je dlžník v omeškaní s platením pohľadávky odo dňa 3.2.2012. Odporca skutočnosť prevzatia finančných prostriedkov vo výške 5.000,- eur nespochybňoval, pričom táto skutočnosť je zrejmá aj z obsahu jeho výpovede v rámci trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši pod sp.zn. ČVS: ORP-527/OEK-LM-2013. Napriek opakovaným výzvam zo strany navrhovateľa i právneho zástupcu navrhovateľa odporca do dňa podania návrhu poskytnutú pôžičku nevrátil, pričom sa dostal do omeškania s peňažným plnením, a preto si navrhovateľ uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
Okresný súd Ružomberok vydal v uvedenej veci dňa 22.12.2015 pod sp.zn. 1Ro/338/2014-45 platobný rozkaz, ktorým v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa, avšak proti uvedenému platobnému
rozkazu podal odporca riadne a včas odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Odporca v odôvodnení odporu proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že právny zástupca navrhovateľa sa vo svojich dôkazoch opiera o nepravdivé, úmyselne zavádzajúce údaje, s ktorými sa nestotožňuje ani sám navrhovateľ. Právny zástupca navrhovateľa uvádza ako dôkaz výsluch účastníkov konania, avšak nevie uviesť ktorých, nakoľko pri veci nikto nebol. O pôžičke nemá žiadne písomné ani ústne dôkazy, sú to len jeho výmysly, ktorými vždy zavádza súd. Pokiaľ uviedol, že odporca nespochybňuje pôžičku vo výške 5.000,- eur a táto skutočnosť je zrejmá aj z jeho výpovede v rámci trestného konania, odporca uviedol, že v predmetnom trestnom konaní sa neriešila suma 5.000,- eur, ale suma 7.017,- eur, ktorá bola riešená v súdnom spore na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. 8Cb/15/2014. Právny zástupca navrhovateľa vždy osobne hľadal svedkov, ktorí by išli falošne - nepravdivo svedčiť, a teda nemá žiadne dôkazy. Nakoľko návrh trpí nedostatkom zásadných dôkazov a navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že tvrdenia odporcu sú účelové a zavádzajúce s cieľom vyhnúť sa povinnosti vrátiť navrhovateľovi pôžičku. Skutočnosť, že odporca prevzal od navrhovateľa peňažnú sumu 5.000,- eur, priamo vyplýva jednak z obsahu výpovede v rámci trestného konania ako aj z iných listinných dôkazov. Účelovosť tvrdenia odporcu priamo vyplýva aj z listu zo dňa 25.3.2014, ktorý odporca zaslal navrhovateľovi. V tomto liste uviedol, že posiela navrhovateľovi príjmový doklad na 5.000,- eur, pričom sa snažil využiť právnu neznalosť navrhovateľa a účel poskytnutia finančných prostriedkov zmeniť z pôžičky na zálohu za údajne vykonané práce. Vtedajší štatutárny zástupca navrhovateľa Mgr. Ferdinand Marton zaslal dňa 14.3.2014 svojmu právnemu zástupcovi list s označením „potrebné informácie“, v ktorom uviedol prehľad súm, ktoré odporca prevzal od navrhovateľa. V tomto liste Mgr. B. D. jednoznačne uviedol, že sumu 5.000,- eur poskytol odporcovi v mene navrhovateľa ako pôžičku dňa 2.11.2011, pričom odporca žiadnu sumu doposiaľ nevrátil.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 29.2.2016 uviedol, že z listu zo dňa 25.3.2014 je zrejmé, že odporca vystavil príjmový pokladničný doklad na sumu 5.000,- eur, pričom to chcel zastrieť ako peniaze, ktoré boli poskytnuté ako záloha. Sám odporca predložil tento príjmový pokladničný doklad a v liste uviedol, že ho zasiela dvakrát s tým, že žiadal, aby jedno potvrdenie mu bolo vrátené. Odporca v liste zo dňa 25.3.2014 uviedol, že peniaze si nenechal a dal ich do pokladne firmy, lebo veľa prác robil v rámci pracovnej doby, a preto nepatria jemu, ale spoločnosti Slovenská ovčiarska spoločnosť Ružomberok, čiže samotný odporca potvrdil, že peniaze boli prevzaté, avšak snažil sa v liste naviesť navrhovateľa na to, aby to nebolo uvedené ako pôžička, ale ako záloha za práce. Keď sa spojí obsah listov zo dňa 5.2.2014 a 14.3.2014, je zrejmé, že sa jedná o tak logické a časovo spojené dôkazy, ktoré vo svojej podstate a spojitostiach a v kontexte s ďalšími dôkazmi preukazujú to, že 5.000,- eur bola suma, ktorá bola daná odporcovi ako suma pôžičky, pričom samotný odporca sa snažil, aby to nebolo vedené titulom pôžičky, alebo titulom zálohy za vykonané práce.
Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že zastupoval pána B. D., pričom opravil, že zastupoval vlastne farnosť Dovalovo, 4 roky robil pre nich rôzne práce. Ak navrhovateľ žiada vrátiť peniaze, tak je potom potrebné prečítať si list zo dňa 20.2.2012, kde sa uvádza, že v tomto liste zo dňa 20.2.2012 ho Ferdinand Marton žiadal o vrátenie sumy 5.000,- eur, pričom tvrdil, že sú to jeho peniaze a nie cirkevné, čiže odporca namietal, že by si požičiaval niečo od farnosti Dovalovo, nakoľko aj z tohto listu je zrejmé, že suma 5.000,- eur bola požičaná B. D. ako fyzickou osobou a že to nie sú cirkevné peniaze. Celé roky ho motali, vykonával pre nich rôzne práce, na základe rôznych skutočností, pričom stále ho naťahovali, raz to mali byť peniaze cirkevné, raz to mali byť peniaze súkromné. Na otázky samosudcu uviedol, že príjmový pokladničný doklad, resp. kópiu vyhotovil on, je to doklad zo dňa 5.12.2011, nakoľko ho o to žiadal B. D., pričom sa mu vyhrážali, pričom aj sám právny zástupca navrhovateľa. X. oznámenie na nikoho nepodal, nakoľko je slušný človek, pričom v žiadnom prípade nezobral pôžičku. List zo dňa 27.4.2012, kde potvrdil pôžičku o prevzatí peňazí, k tomuto odporca nevedel uviesť, či ho vôbec poslal, pričom doklad vyhotovil strojom pán farár a zabudol to však podpísať. On potvrdil pôžičku, bola to jeho chyba, avšak tlačili na neho, aj pán D. aj ostatní, ktorí v tom boli zaplatení a zamočení. On za to dostal aj podmienku. Neustále na neho tlačili, vyhrážali sa mu, dokonca právny zástupca navrhovateľa sa mu vyhrážal trestným oznámením. Pokiaľ sa týka sumy 5.000,- eur, potvrdil, že túto sumu prevzal, ale nie ako pôžičku, ale ako zálohu na peniaze. V tom čase hrozila farnosti Dovalovo vysoká pokuta od daňového
úradu, okolo 50.000,- eur. Nakoľko nebol v daniach zbehlý, poprosil Ing. L., ktorá bola zamestnankyňou Slovenskej ovčiarskej spoločnosti, aby im dala tieto daňové veci do poriadku, čiže on prevzal túto sumu ako zálohu na práce a bolo na ňom, ako s týmito peniazmi naloží, čiže tieto peniaze použil na to, aby Ing. L. spracovala pre farnosť Dovalovo daňové veci a aby odvrátila daňovú pokutu. Robila to v pracovnej dobe, čiže bolo na ňom, ako tieto peniaze použije, teda v žiadnom prípade sa nejednalo o pôžičku, ale o zálohu za práce, ktoré urobil pre farnosť Dovalovo. Ďalej uviedol, že v liste zo dňa 27.4.2012 potvrdil pôžičku z toho dôvodu, že to bolo robené pod tlakom. Nevedel predložiť dôkazy o tom, že to bolo robené pod tlakom, avšak urobil chybu, pomýlil sa, keď ten list písal.
Na pojednávaní konanom dňa 13.4.2016 bol vypočutý svedok B. D., ktorý uviedol, že pokiaľ sa týka pôžičky, pán E. mu zavolal telefonicky, že si potrebuje od neho, resp. od farnosti Dovalovo, ktorej bol správcom, požičať sumu 30.000,- eur, pričom mu ani nepovedal, na čo to potrebuje. Uviedol mu len, že mu to vráti do dvoch mesiacov. Údajne mu povedal, že bude mať sponzora, ktorý mu tie peniaze dá, a tie peniaze od sponzora mu potom vráti do dvoch mesiacov. Farnosť však takéto peniaze nemala, pričom čo mal v pokladni, to boli peniaze farnosti, a preto mu požičal sumu 5.000,- eur v dobrej viere, že mu to skutočne vráti. Doklad o tom nevystavovali, nakoľko si myslel, že mu to v dobrej viere vráti. Čas však plynul a po dvoch mesiacoch im peniaze nevrátil. Z tohto dôvodu mu viackrát telefonoval, avšak vždy ho vypínal, alebo sa mu nedovolal. Pôžička bola niekedy v jeseni roku 2011 a on sa potom ozval až na ďalší rok, pričom povedal, že nemá peniaze a vlastne toto spomínal aj v liste, ktorý poslal v roku 2012, kde uviedol, že peniaze nemôže zohnať, avšak má nejaké pozemky na predaj, ale sa mu ich nepodarilo predať a preto, aby počkal. Z tohto dôvodu preto čakal a až takmer po uplynutí dvoch rokov prišiel od neho list spolu s príjmovým pokladničným dokladom, ktorý napísal on, avšak si tam napísal svoje meno, aby to vyzeralo tak, ako keby peniaze patrili jemu a nie cirkvi. V podstate im nedal ani žiadnu faktúru, na čo to použil, hovoril o nejakých službách, resp. práce. Farnosť si však žiadnu službu ani prácu u neho neobjednala. Odporca pre farnosť v minulosti vykonával právne služby, toto vykonal a za tieto služby vystavil dňa 30.10.2009 faktúru na sumu 2.244,70 eur a dňa 15.4.2010 na sumu 1.040,27 eur. To, čo pre cirkev urobil, všetka česť, toto nespochybňoval. Potom v roku 2014, takmer po dvoch rokoch, poslal list s týmto dokladom. Svedok na otázky samosudcu uviedol, že keď odporca od neho pýtal pôžičku, bol to pre neho šok, požičal mu to v domnení, že to vráti, avšak on už vtedy vedel, čo robí, bol to z jeho strany podvod. Ďalej uviedol, že pôžička bola medzi štyrmi očami, odporca prišiel sám na faru, čiže žiadny svedok ohľadom pôžičky neexistuje. Svedok po nahliadnutí do príjmového pokladničného dokladu č. 40/2011 uviedol, že toto vyhotovil on, avšak urobil chybu, nemalo sa jednať o príjmový pokladničný doklad, ale o výdavkový pokladničný doklad, pričom po nahliadnutí do listu zo dňa 27.4.2012 uviedol, že to je list, ktorý spomínal vo svojej výpovedi, to bola reakcia na jeho telefonáty, vlastne, kde odporca písal, že sa mu peniaze nepodarilo zohnať, lebo nepredal pozemky, čiže toto je list, ktorý dostal, ale on mu ho potom aj vrátil. Svedok po nahliadnutí do listu zo dňa 20.2.2012 uviedol, že odporcu klamal v tom domnení, že ak ho takto oklame, peniaze mu vráti, lebo už nevedel, ako inakšie to urobiť, pričom predchádzajúci farár auto cirkevné, on si však musel auto kúpiť z vlastných peňazí, čiže toto uviedol ako dôvod, aby mu odporca peniaze vrátil. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka sumy 5.000,- eur, boli to peniaze z milodarov, zo zvončeka, z tohto sa neplatia dane. Keď sa nazbiera väčší obnos, dá sa to na účet. Svedok ďalej uviedol, že peniaze bol vybrať v Slovenskej sporiteľni, pobočka Liptovský Hrádok, pričom peniaze dal odporcovi na fare.
Nakoľko existovali rozpory vo výpovedi svedka a odporcu, súd vykonal konfrontáciu medzi svedkom a odporcom, pričom obidve strany zotrvali na svojich stanoviskách. Svedok uviedol, že sumu 5.000,- eur požičal odporcovi, na čo odporca uviedol, že to boli peniaze, ktoré predstavovali zálohu za práce, a nie pôžičku.
Na pojednávaní konanom dňa 9.5.2016 právny zástupca navrhovateľa predložil súdu potvrdenie správcu farnosti Dovalovo N. I. o tom, že peniaze, ktoré boli požičané odporcovi, boli peniaze, ktoré patrili farnosti a boli vyzbierané zo zvončekov a rôznych iných akcií.
Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že dňa 3.5.2016 doručil súdu list, v ktorom vysvetlil a opísal všetky skutočnosti, tak ako to vidí on. Dôkaz, ktorý predložil na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa, je len výmysel, peniaze nemôžu byť cirkevné, keď už boli odvtedy 4 uzávierky, 4 daňové priznania a peniaze tam neboli zahrnuté. Svedok D. si stále vymýšľa, že peniaze sú jeho, najskôr povedal, že sú to peniaze cirkevné, potom uviedol, že sú to peniaze jeho. Uviedol, že 5.000,- eur bola suma, ktorá mu bola daná ako záloha na práce, ktoré mal robiť ohľadom získania pozemkov od pána H.,
čiže to boli všetko úkony spojené s vybavovaním pozemkov, kataster a ostatné s tým súvisiace úkony. Na otázku samosudcu, aby odporca jednoznačne uviedol, že suma 5.000,- eur bola záloha na právne úkony ohľadom získania pozemkov od pána H. a ostatných s tým súvisiacich úkonov. K týmto pozemkom uviedol, že pravda bola taká, že H. už nemal vo vlastníctve všetky svoje pozemky, nakoľko ich predal jednej cestovnej kancelárii v Liptovskom Trnovci a bolo to potrebné pokryť a práve na to, aby H. získal späť pozemky, bolo potrebných tých 30.000,- eur, čiže bol to výmysel s tým sponzorom. Nakoniec to celé dopadlo tak, že H. nakoniec tie peniaze zohnal, avšak odporca nevedel uviesť odkiaľ a tá spoločnosť mu naspäť previedla tie pozemky, čiže H. ich opäť získal a tie pozemky mali pokryť ten rozdiel, ktorý mal H. zaplatiť.
V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši sp.zn. ČVS: ORP-527/EOK-LM-2013, pričom zistil a preukázal nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ zastúpený správcom farnosti (v tom čase Mgr. B. D.) požičal odporcovi dňa 2.11.2011 sumu 5.000,- eur, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť najneskôr do 2.2.2012. Odporca však poprel, že by mu bola suma 5.000,- eur požičaná a uviedol, že táto suma predstavovala zálohu na práce, ktoré mal vykonať pre farnosť Dovalovo, nakoľko jej hrozili vysoké pokuty z daňového úradu. Neskôr však uviedol, že táto suma mala predstavovať zálohu na práce ohľadom vysporiadania pozemkov od pána H.. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že suma 5.000,- eur bola skutočne vyplatená odporcovi, avšak navrhovateľ tvrdil, že to bolo titulom pôžičky a odporca tvrdil, že to bolo titulom zálohy na práce, ktoré mal vykonať pre navrhovateľa. Tomuto konaniu predchádzalo na tunajšom súde konanie pod sp.zn. 8Cb/15/2014, v ktorom vystupovali účastníci konania v rovnakom postavení, pričom predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 7.017,- eur s príslušenstvom. Tunajší súd rozsudkom sp.zn. 8Cb/15/2014-147 zo dňa 4.2.2015 návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, pričom rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/124/2015 zo dňa 21.10.2015. Suma 7.017,- eur predstavovala prostriedky, ktoré odporca prevzal od navrhovateľa a tieto mali byť použité na úhradu súdneho poplatku v konaní o zaplatenie sumy 140.397,25 eur, v ktorom mal navrhovateľ vystupovať ako žalobca, pričom ho mal zastupovať odporca ako advokát. Na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši sa pod sp.zn. ČVS: ORP-527/EOK-LM-2013 viedlo trestné konanie vo veci podozrenia prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Trestného zákona, z ktorého mal byť podozrivý odporca, pričom vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 10.1.2014 podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku vec podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť odporca na skutkovom základe, že dňa 15.4.2010 vyžiadal a následne prevzal od B. D. v I. č. XXX - budove rímsko-katolíckeho farského úradu sumu 7.017,- eur za účelom podania žaloby o náhrade škody voči osobám J. H. a X. L., ktorá suma mala slúžiť na úhradu súdneho poplatku a náklady spojené so zastupovaním farnosti, žalobu nepodal, súdny poplatok a vyplatenú sumu si napriek opakovaným žiadostiam ponechal, odmietla, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, ani na odovzdanie veci ani na odloženie veci. V tomto trestnom konaní bol predmet konania totožný s konaním, ohľadom ktorého sa viedlo na tunajšom súde konanie pod sp.zn. 8Cb/15/2014.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Na základe vykonaného dokazovania, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a výsluchmi účastníkov konania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný čo do základu aj výšky, pokiaľ sa týka uplatnenej istiny. Navrhovateľ tvrdil, že prostredníctvom svojho zástupcu dňa 2.11.2011 požičal v budove rímsko-katolíckeho farského úradu na adrese I. č. 201 odporcovi peňažnú sumu 5.000,- eur ako pôžičku, ktorú sa mu odporca ako dlžník zaviazal vrátiť najneskôr 2.2.2012. Odporca túto skutočnosť poprel, uviedol, že je pravdou, že prevzal sumu 5.000,- eur, avšak nie ako pôžičku, avšak ako zálohu na práce, ktoré mal vykonať pre navrhovateľa, nakoľko mu hrozili daňové pokuty od daňového úradu. Úlohou súdu bolo teda zistiť, či bola odporcovi poskytnutá pôžička, alebo peniaze predstavovali zálohu za práce, ktoré mal odporca vykonať pre navrhovateľa. Vykonaným dokazovaním súd zistil, a to najmä z dôkazu (list zo dňa 27.4.2012 založený v prílohovej obálke na čl. 70 spisu), že odporca adresoval navrhovateľovi list zo dňa 27.4.2012, v ktorom uviedol, že potvrdzuje pôžičku, ale nevedel, že peniaze sú cirkevné, nakoľko mu mal v minulosti zástupca navrhovateľa napísať, že sú to jeho osobné peniaze. V tomto liste ďalej uviedol, že sa mu peniaze nedarí získať, aby dlh splatil. Snaží sa o to, aby to bolo čím skôr, avšak sa mu nepodarilo predať pozemky v Podturni. Na záver listu uviedol, že dúfa, že sa mu v krátkom čase pôžičku podarí vrátiť. Tento listinný dôkaz jednoznačne svedčí o tom, že v tomto liste odporca potvrdil pôžičku od navrhovateľa a týmto sa podarilo vyvrátiť aj tvrdenia odporcu, že tieto peniaze predstavovali zálohu za práce. Samotný odporca súd nepresvedčil o tom, že peniaze predstavovali zálohu za práce, nakoľko najskôr vo svojej výpovedi uviedol, že tieto peniaze mali predstavovať zálohu na práce, ktorú mal vykonať pre navrhovateľa ohľadom daňových vecí, ktoré mala vykonať zamestnankyňa spoločnosti Ing. L., pričom na ďalšom pojednávaní uviedol jednoznačne a presvedčivo, že tieto peniaze mali predstavovať zálohu na práce, ktoré mal vykonať pre navrhovateľa ohľadom získania pozemkov od predchádzajúceho správcu farnosti dôstojného pána H.. Čiže na jednej strane odporca tvrdil, že to bola záloha za práce ohľadom daňových vecí a na druhej strane tvrdil, že to bola záloha za práce ohľadom sprostredkovania a získania pozemkov od farára H.. Odporca teda nedôveryhodne a nejednoznačne uviedol, že sa jednalo o zálohu na práce. Je zarážajúce, že v minulosti takisto vykonával odporca pre navrhovateľa práce, pričom tieto práce riadne fakturoval a boli mu zaplatené, avšak v tomto prípade sám odporca uviedol, že sumu, ktorú prezentoval ako zálohu za práce, nevyfakturoval a bolo na ňom ako naloží s tými peniazmi. Raz tvrdil, že ich dal do spoločnosti SOS, kde pracovala Ing. L., ktorá spracovala pre navrhovateľa daňové veci v pracovnej dobe, na druhej strane však tvrdil, že to boli peniaze pre neho ako záloha za práce, ktoré vykonal ohľadom sprostredkovania toho, že získa od farára H. späť pozemky.
Samotný odporca tvrdil, že uvedený list zo dňa 27.4.2012 napísal pod nátlakom, pomýlil sa, bola to jeho chyba, avšak súdu nevedel predložiť žiadne dôkazy o tom, že by to bolo pod nátlakom. Nepredložil žiadne trestné oznámenie, že by bol na niekoho podal trestné oznámenie kvôli vydieraniu alebo hrubému nátlaku. Tieto skutočnosti ostali iba v rovine tvrdení odporcu. Odporca teda súd nepresvedčil, že by tieto peniaze predstavovali zálohu za práce, ktoré mal vykonať. Ak by tomu tak bolo, tak ako aj v minulosti, tak aj teraz by musel vykonať vyúčtovanie týchto prác. Toto sa však doposiaľ nestalo. Skutočnosť, že bola odporcovi poskytnutá pôžička, nevyvrátil aj príjmový pokladničný doklad č. 40/2011, ktorý vyhotovil zástupca navrhovateľa, kde bolo omylom uvedené, že bola prijatá od odporcu suma 5.000,- eur titulom pôžičky a vrátenie do konca roka 2011. V konaní bolo zrozumiteľne vysvetlené, z akého dôvodu bol tento doklad a kým vystavený. Jednalo sa o chybu predchádzajúceho správcu farnosti. Aj v prípade, že by súd neprihliadal na uvedený príjmový pokladničný doklad, list odporcu zo dňa 27.4.2012 jednoznačne
potvrdzuje to, že odporca pôžičku prevzal. V tomto liste toto osobne odporca potvrdil, uviedol, že takýto list zaslal, podpis na liste bol jeho. Nakoľko teda odporca dobrovoľne nevrátil požičanú sumu v lehote splatnosti, tak ako bolo dohodnuté, súd vyhovel návrhu navrhovateľa a priznal mu žalovanú istinu.
Pokiaľ odporca navrhol, aby súd predvolal a vypočul ako svedka monsiňora J. H., Spišského diecézneho biskupa, súd tento návrh odporcu ako nedôvodný zamietol, nakoľko by bol nehospodárny. Tento svedok bol vypočutý v predchádzajúcom konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 8Cb/15/2014, pričom svedok sa nevedel vyjadriť ohľadom pôžičky peňazí vo výške 5.000,- eur. Vzhľadom na túto skutočnosť preto súd tento návrh ako nehospodárny nevykonal a jeho vykonanie zamietol.
Súd zároveň priznal navrhovateľovi i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to 9% ročný úrok z omeškania z uvedenej dlžnej sumy od 27.4.2012 až do zaplatenia, hoci si pôvodne podaným návrhom uplatnil navrhovateľ úrok z omeškania od 3.2.2012, avšak vzhľadom k tomu, že navrhovateľ súdu hodnoverne nepreukázal, dokedy mala byť pôžička vrátená, pričom v liste zo dňa 27.4.2012 pôžičku potvrdil odporca a uviedol, že peniaze sa mu nepodarilo zohnať, súd mal za to, že odporca sa práve týmto dňom dostal do omeškania a priznal úrok z omeškania až od 27.4.2012. Z toho dôvodu preto návrh, pokiaľ si uplatnil navrhovateľ úrok z omeškania od 3.2.2012 až do zaplatenia, ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech len čiastočný, priznal právo na plnú náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ mal neúspech v pomerne nepatrnej časti (návrh zamietnutý v časti uplatneného príslušenstva).
Účelne vynaložené trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 300,- eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené nasledovne:
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil odmenu za 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania - plná moc zo dňa 11.4.2014, návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 22.7.2014, vyjadrenie k odporu zo dňa 23.2.2016, účasť na pojednávaní na Okresnom súde Ružomberok v dňoch 29.2.2016, 13.4.2016 a 9.5.2016, 2x odvolanie a žiadosť o priznanie oslobodenia zo dňa 22.1.2015 a 28.7.2015). Za posledné dva úkony si uplatnil odmenu vo výške 1-ice, teda za jeden úkon odmenu vo výške 90,46 eur. Za jeden úkon právnej služby prináleží právnemu zástupcovi navrhovateľa odmena vo výške 180,93 eur, súd mu teda priznal odmenu za prvých 6 úkonov, t.j. 6x 180,93 eur, teda spolu sumu 1.085,58 eur. Pokiaľ si právny zástupca navrhovateľa uplatnil aj odmenu za dva úkony právnej služby vo výške 1-ice, a to odvolanie + žiadosť o priznanie oslobodenia zo dňa 22.1.2015 a 28.7.2015, súd mu za tieto dva úkony odmenu nepriznal a túto krátil, nakoľko sa nejednalo o účelne vynaložené úkony právnej služby, pretože odvolania neboli dôvodné, rozhodnutia, ktoré boli odvolateľom napadnuté, boli potvrdené, čiže nejednalo sa o účelne vynaložené úkony právnej služby, tieto boli nedôvodné, a preto súd odmenu za tieto úkony nepriznal.
Súd ďalej priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa aj náhradu hotových výdavkov, navrhovateľ si uplatnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu 8x režijný paušál, 2x v roku 2014, 2x v roku 2015 a 4x v roku 2016, súd mu teda priznal 2x režijný paušál za úkony vykonané v roku 2014 za každý vo výške 8,04 eur a 4x režijný paušál za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 2016 za každý vo výške 8,58 eur. Pokiaľ si uplatnil 2x režijný paušál za úkony vykonané v roku 2015, jednalo sa o úkony právnej služby, za ktoré súd odmenu nepriznal, a preto mu nepriznal ani režijný paušál za 2 úkony právnej služby
- 2 odvolania v roku 2015. Celkom bola teda priznaná náhrada hotových výdavkov vo výške 50,40 eur.
Právny zástupca navrhovateľa si ďalej uplatnil aj náhradu za stratu času za čas strávený na pojednávania z Dolného Kubína do Ružomberka a späť na pojednávania konané dňa 29.2.2016, 13.4.2016 a 9.5.2016, za každé pojednávanie súd priznal náhradu 2 polhodiny za každú polhodinu náhradu vo výške 14,30 eur. Súd mu teda priznal 2x 14,30 eur, a teda náhradu za stratu času vo výške 85,80 eur.
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil aj náhradu cestovných nákladov súvisiacich s pojednávaniami konanými dňa 29.2.2016, 13.4.2016 a 9.5.2016 (vzdialenosť Dolný Kubín - Ružomberok a späť predstavuje 34 km, použité motorové vozidlo AUDI A8L, spotreba podľa technického preukazu použitého motorového vozidla 9,4 l/100 km, sadzba základnej náhrady za 1 km/0,183 eur, cena pohonných hmôt 1,149 eur/1 liter), za každú cestu mu teda priznal amortizáciu vo výške 6,22 eur a náhradu pohonných hmôt vo výške 3,67 eur, keďže boli vykonané cesty trikrát 3x 9,89 eur predstavuje sumu 29,67 eur.
Celkom boli priznané trovy právneho zastúpenia vo výške 1.251,45 eur, pričom súd z tejto sumy priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa aj 20% DPH vzhľadom ku skutočnosti, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH od 1.7.2004, v takomto prípade sa s poukazom na § 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. zvyšuje priznaná odmena aj o 20% DPH. DPH bolo priznaná vo výške 250,29 eur a celkom boli teda trovy právneho zastúpenia priznané vo výške 1.501,74 eur.
Trovy právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo J. a.s. pobočka Dolný Kubín, číslo účtu: H., VS: XXXXXX, tak ako to vyplýva z ust. § 149 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) - ktorému súdu je určené; kto ho robí; ktorej veci sa týka a čo sleduje; musí byť podpísané a datované; je potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné - ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy - uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistené rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/,f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.