Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-398-2015.pdf
PDF · 146.82 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/398/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v sporovej veci žalobkyne: B. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX N., občan SR, právne zastúpená: JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/1, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Černejová & Hrbek, s. r. o., Advokátska kancelária, Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o zaplatenie sumy 1.620,00 € s prísl., takto
rozhodol:
Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v sume 402,58 € na náhradu trov právneho zastúpenia a to na účet právneho zástupcu žalovaného, spoločnosti ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., vedený v Tatra banke, a. s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX (IBAN O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX), a to v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 11. 11. 2015 žalobu, ktorou sa domáhala, aby zaviazal súd žalovaného zaplatiť jej čiastku 1.620,00 € spolu s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 07. 10. 2005 uzavrela „Žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro“, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky, na základe čoho jej bola poskytnutá kreditná platobná karta s úverovým rámcom 15.000,-- Sk, t. j. 497,91 €. Na zmluvný vzťah sa vzťahoval zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva však obsahovala viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky. V súlade so zákonom zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to údaj o sume, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, kedy v zmluve absentoval údaj o ročnej úrokovej sadzbe, tak isto údaj o RPMN, ktorý odzrkadľuje celkovú odplatu za poskytnutie úveru a je údajom slúžiacim spotrebiteľovi pre porovnanie výhodnosti ponúkaného finančného produktu s obdobnými produktmi na trhu. Za uvedených podmienok sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, čoho si žalobca ako odborne a právne znalý dodávateľ musel byť vedomý. V zmluve úplne absentuje akékoľvek dojednanie o úrokoch a poplatkoch za poskytnutie úveru, na základe čoho v zmysle citovaného zákona dodávateľ nemôže požadovať zaplatenie nedojednaných úrokov a poplatkov, čoho si žalovaný rovnako musel byť vedomý. Hoci zákon explicitne neupravuje úrokovú sadzbu ako obligatórnu náležitosť, upravuje dôsledky neuvedenia úrokov. Preto úver poskytnutý prostredníctvom kreditnej platobnej karty je nevyhnutne nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu žalovaný nemal nárok na odplatu za poskytnutý úver vo forme úrokov a rôznych poplatkov. Na základe výpisov pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 23. 10. 2005 do 31. 12. 2008 a za obdobie od 19. 01. 2009 do 26. 08. 2015 žalobkyňa čerpala celkovú čiastku 1.364,56 € a uhradila žalovanému sumu 4.224,66 €. Vzhľadom na to, že sa úver poskytnutý žalobkyni považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal právny titul iba na uhradenie skutočne vyčerpanej istiny. Nad uvedenú sumu úhrady zo strany žalobkyne možno považovať za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného
a to v celkovej výške 2.860,10 €. O tejto skutočnosti sa žalobkyňa dozvedela v júli 2015 od svojho právneho zástupcu. Žalobkyňa si tak od žalovaného uplatňuje nárok na sumu 1.620,00 €, t. j. úhrady uskutočnené v období od 19. 11. 2012 do 26. 08. 2015, ktorá suma predstavuje bezdôvodné obohatenie. V obdobných veciach žalobkyňa zastáva názor, že konanie žalovaného možno považovať za úmyselné, keďže ako odborne znalý dodávateľ bol povinný postupovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi a o tejto povinnosti žalovaný vedel, resp. vedieť mal a mohol. Z tohto možno dovodiť, že zo strany žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení je premlčacia doba 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Žalobkyňa si zároveň uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po poslednej splátke, resp. poslednej úhrade zakladajúcej bezdôvodné obohatenie, t. j. od 26. 08. 2015. Keďže záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013, vzťahuje sa naň prechodné ustanovenie § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a oprávnená výška úroku z omeškania v tomto prípade je 8,05 % ročne.
2. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 09. 12. 2015 a uznesením zo dňa 01. 12. 2015 mu bola uložená povinnosť sa k žalobe písomne vyjadriť. Žalovaný zaslal súdu písomné vyjadrenie dňa 14. 01. 2016, v ktorom uviedol, že uvedený zmluvný vzťah bol v plnom súlade s príslušnými právnymi predpismi a obsahoval všetky nevyhnutné náležitosti v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. Žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalobkyňou dňa 07. 10. 2005 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, pričom zmluva bola uzavretá dištančne a skladala sa z viacerých dokumentov a to žiadosti, Obchodných podmienok a Cenníka. Pokiaľ mal klient záujem o poskytnutie bankového produktu alebo služby zo strany žalovaného, mohol ho kontaktovať spravidla telefonicky a podľa jeho predbežných predstáv bol spísaný prvotný dokument a to Žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty. Žalovaný údaje posúdil a rozhodol, či úver schváli a dôjde k uzavretiu zmluvy. Po prvotnom kontakte s klientom je mu teda zasielaná žiadosť spolu so všetkými dokumentmi a informačnými materiálmi a úlohou klienta je, potom si túto zmluvnú dokumentáciu prečítať a v prípade pretrvávajúceho záujmu vyplní žiadosť na posúdenie jeho návrhu, podpíše a zašle na predzmluvné posúdenie. Po preskúmaní žalovaný v prípade pozitívneho výsledku žiadosť podpíše, čím v nadväznosti na zaslanie potvrdenia klientovi dôjde k uzavretiu Zmluvy o úvere. Táto je následne zaslaná klientovi, pričom Zmluvu o úvere po právnej stránke netvorí len žiadosť, ale aj Obchodné podmienky umiestnené na druhej strane žiadosti, t. j. žiadosť a Obchodné podmienky sú umiestnené na jednej listine, ako aj Cenník, ktoré sú právnou súčasťou Zmluvy o úvere a tvoria jeden celok. Údaje, na ktoré poukazoval samotný žalobca, obsahovali Zmluva o úvere spolu s Obchodnými podmienkami a Cenníkom, ktoré boli žalobkyni odovzdané ešte pred podpisom zmluvy. Takáto štruktúra súkromno-právnej zmluvy, kedy sa zmluva skladá z viacerých dokumentov prítomných na jednej alebo na viacerých samostatných listinách je v praktickom živote bežná a nevybočuje zo zaužívanej praxe v súkromno-právnych vzťahoch, čo bolo potvrdené aj rozhodovacou praxou súdov. Okrem toho právna previazanosť komponentov Zmluvy o úvere vyplýva aj zo zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku, pretože predmetná Zmluva o úvere je zároveň aj Zmluvou o vydaní a používaní elektronického platobného prostriedku, kedy uvedený zákon v zmysle § 23 ods.3 vyslovene uvádza aj Obchodné podmienky. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, vo svojej žalobe žiadnu takúto podmienku neuviedla. Preto neuniesla ani bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu. Čo sa týka údajného úmyslu na strane žalovaného o bezdôvodnom obohatení, toto tvrdenie žalovaný považuje za ničím nepodložené a zasahujúce do dobrej povesti žalovaného. Žalobkyňa tieto svoje tvrdenia dôkazne ničím nepodložila. Žalobkyňa vychádza z toho, že Zmluva o úvere je tvorená výlučne žiadosťou, čo však vzhľadom na doposiaľ uvedené možno označiť za nesprávne a mylné. Právny názor prezentovaný žalobcom nemôže obstáť a je potrebné v každom jednom prípade dôsledne preukázať ním tvrdený úmysel ako najzávažnejšiu formu zavinenia. Žalobca však svoje tvrdenia nijako dôkazne nepodložil. Žalovaný poukázal i na to, že žalobca počas zmluvného vzťahu žiadne námietky voči nemu nevzniesol, zmluvný vzťah plne akceptoval po dobu 10 rokov. Okrem vydania sumy údajného bezdôvodného obohatenia si žalobkyňa uplatňuje aj úrok z omeškania od 26. 08. 2015. Žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaného vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia ku dňu 25. 08. 2015 a preto žalovaný ani nemôže byť v omeškaní od 26. 08. 2015, pretože o údajných nárokoch žalobkyne k tomuto dátumu ani nemal vedomosť. Žalovaný má zato, že Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami je platným právnym úkonom obsahujúcim všetky nevyhnutné náležitosti v zmysle príslušných právnych predpisov a preto ju navrhol v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
4. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že v tom čase plánovali so súčasným manželom svadbu, zariadiť si byt a našli leták od firmy Quatro o tomto produkte a tak sa dohodli, že ho využijú. Spísali žiadosť, ktorú zaslali firme Quatro, kde uviedli čiastku, ktorú by potrebovali. Následne na to im bola doručená žiadosť, ktorú vypísali, podpísali a následne si šli do VÚB banky prevziať kartu. Čerpali celkovo sumu cca 1.300,-- €, ktorú neustále splácali až do roku 2015. Keďže sa im to zdalo priveľa, rozhodli sa, že si to dajú niekomu pozrieť. Je pravdou, že asi s jednou splátkou boli v omeškaní, avšak následne zvýšili splátky o 40,-- €, a keďžee to chceli celé splatiť, zvýšili splátky až na 50,-- €. O uvedenom produkte mali informáciu, že sa jedná o pôžičkovú kartu Quatro, cez ktorú si môžu požičať finančné prostriedky, za ktoré budú platiť úroky. Mali určenú sumu, z ktorej mohli čerpať finančné prostriedky, ktoré čerpali asi do roku 2007. Keďže žiadosť posielali firme Quatro, bola v tom, že má zmluvu s nimi a kartu si šla vyzdvihnúť do banky. S firmou Quatro komunikovali len písomne, nemali tu žiadnu pobočku, preto sa nemala veľmi ako informovať bližšie o tomto produkte. Pokiaľ si vyzdvihla kartu v banke, tam jej ju odovzdali, čo podpísala a ešte jej pracovníčka banky oznámila, že pri výbere z bankomatu bude platiť určitú čiastku. Následne každý mesiac dostávali výpisy s tým, že mala platiť mesačne 33,-- €, následne sa táto suma navýšila na 40,-- €. Úverový rámec sa nemenil, stále bola k dispozícii tá istá suma. Neskôr výpisy prestali chodiť, avšak úver naďalej platili. Keďže chceli tento úver splatiť, e-mailom sa informovali na jeho stav a bolo dojednané, že keď zaplatia 30 splátok po 50,-- €, dlh bude vyrovnaný. V auguste 2015 zaplatila 29. splátku, avšak už vtedy sa im to zdalo priveľa a tak oslovili advokáta JUDr. Cifru. Ten im povedal, že ďalšie splátky platiť nemusia. Je pravdou, že pri zaslaní žiadosti jej súčasťou boli Obchodné podmienky, avšak nevie do akej miery sa s týmito oboznámila, v tom čase nemali prístup na internet. V priebehu zmluvného vzťahu, keď nezaplatili jednu splátku, nakoľko boli v nepriaznivom finančnom stave, asi po dvoch týždňoch im prišiel e-mail, že nie je evidovaná úhrada. Ona na ten e-mail odpovedala, že splátku by chceli doplatiť a či je možné uhrádzať aj vyššie splátky. Vtedy boli dojednané splátky po 40,-- € mesačne. Toho času im prišla výzva, že majú doplatiť ešte 1.000,-- €, čo sa jej zdá priveľa. V čase, keď mali záujem o uvedený produkt, jej nebola známa odplata, avšak mala zato, že keď ide do banky, berie si pôžičku, musí za ňu vrátiť určitú čiastku k tomu. Je pravdou, že mala priestor oboznámiť sa so zasielanými dokumentmi, a že zmluvu dobrovoľne podpísala. Bola však presvedčená, že finančné prostriedky si požičiava od spoločnosti Quatro, cez ktorú firmu sa dovtedy brali pôžičky a nie so žalovaným. Potvrdila tiež, že jej boli zasielané výpisy z pôžičkovej karty, ktoré však veľmi nečítala, zaujímala sa len o to, akú splátku má uhradiť. V tomto konaní žiada len o vrátenie peňazí od žalovaného, na ktoré banka nemá nárok.
5. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nie je možné poskytovať ochranu spotrebiteľovi, ktorý koná ľahkovážne len na základe vlastných úvah a domnienok Právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že tlačivo, t. j. Žiadosť o poskytnutie platobnej karty bola vopred pripravená žalovaným ako bankou profesionálom. Táto bola zasielaná ako zmluvný návrh na adresu žalobkyne bez možnosti osobného vysvetlenia, čo je podstatou predmetnej žiadosti. Aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Ncdo 9/2012 vyslovil názor, že ak niekto nastaví finančný produkt tak, aby v ňom neboli uvedené základné údaje, odporuje to zásade, že právo patrí bdelým. Žalobkyňa nemala k dispozícii údaje, ktoré mala mať. Tvrdenie žalovaného, že podstatné náležitosti zmluvy sú zachované s poukazom na odkaz vo Všeobecných obchodných podmienkach je nenáležitý, čím sa zaoberal aj Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 1US 3512/2011. Obdobnú právnu problematiku revolvingových úverov riešili súdy v rozhodnutiach, ktoré právny zástupca žalobkyne predložil. Zároveň poukázal aj na mechanizmus uzavretia zmluvy, kedy žalobkyňa v žiadosti žiadala o úverový rámec 30.000,-- Sk so splátkami po 1.000,-- Sk a následne žalovaný podpísal zmluvu a schválil úver len do výšky 15.000,-- Sk. Na základe toho absentuje písomné dojednanie o podstatnej náležitosti, t. j. o výške pôžičky, na základe čoho možno zmluvu považovať za neplatnú s poukazom na § 4 ods.1 zákona č. 258/2001 Z. z. Na to právny zástupca žalovaného uviedol, že čo sa týka revolvingu, v zmysle zákonnej úpravy Vyhláška č. 620/2007 sa jednoznačne uvádza, že pri úveroch poskytovaných na kreditnú kartu, t. j. revolvingom sa riadok týkajúci RPMN nevypĺňa. V Obchodných podmienkach banka uvádza príkladný výpočet RPMN, takže žalobkyňa bola oboznámená o všetkých podstatných náležitostiach. Okrem toho zmluva trvala 10 rokov a žalobkyňa z nej čerpala finančné prostriedky.
6. Podľa Žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro podpísala žalobkyňa dňa 04. 10. 2005 uvedenú žiadosť, kde na strane veriteľa je uvedený žalovaný v zastúpení Slovenské kreditné karty, a. s. Kežmarok. V článku 2/ bol schválený úverový rámec 15.000,- Sk so štandardnou mesačnou splátkou 500,-- Sk. V článku 3/ bolo dojednané, že mesačné splátky budú uhrádzané bezhotovostným prevodom a zároveň klient požiadal využívať formu čerpania peňazí bezhotovostným prevodom z úverového rámca
na jeho osobný účet. Podľa článku 5/ bod 3. klient prehlásil, že súhlasí s tým, aby banka po vyhodnotení žiadosti stanovila úverový rámec v rozmedzí od minimálnej výšky 6.000,-- Sk po sumu uvedenú v časti 6/ tejto žiadosti a príslušnú mesačnú splátku. Klient vyhlásil, že pred podpisom žiadosti sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie platobných kariet, ktoré sú súčasťou žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V závere je uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a. s. sa žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ak dôjde k plneniu odkladacích podmienok, ktorými sú zaslanie potvrdzujúceho listu a prevzatie PIN kódu klientom. Za VÚB došlo k podpisu žiadosti dňa 07. 10. 2005. V článku 6/ s názvom - Ak si želáte vyšší úverový rámec ako je uvedený v časti 2/, je potrebné prehodnotiť Vašu bonitu a doplňte nasledujúce údaje pod písm a/, bola požadovaná výška pevnej mesačnej splátky 1.000,-- Sk x 30, výška úverového rámca 30.000,-- Sk.
7. Na rubovej strane žiadosti sa nachádzajú Obchodné podmienky, v ktorých úvode je uvedené, že sú súčasťou Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty medzi VÚB, t. j. bankou a klientom. Obchodné podmienky v článku 2/, 3/, 4/ obsahujú podmienky pre vydanie karty a PIN, obnovu karty a používanie karty. V článku 5/ je úprava zúčtovania úhrad a platieb, podľa bodu 25/ správca raz mesačne vystavuje a v písomnej forme klientovi doručuje výpis, nedoručenie výpisu nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku s tým, že ak klient v lehote do 15-tich dní od vyhotovenia výpisu nedoručí písomnú informáciu, údaje vo výpise sa považujú za odsúhlasené. Podľa bodu 28/ výška povinnej splátky sa určuje posledný deň v kalendárnom mesiaci, pokiaľ nie je uvedené inak, výška povinnej splátky sa rovná štandardnej splátke. V prípade, ak akákoľvek časť povinnej splátky za predchádzajúce obdobie nebola splatená, výška povinnej splátky za bežné obdobie sa vypočíta ako súčet štandardnej splátky a akejkoľvek nesplatenej časti povinnej splátky za predchádzajúce obdobie. V článku 6/ sú upravené úroky, poplatky a RPMN, podľa bodu 23/ sa dlžný zostatok denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou, podľa bodu 34/ posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou. Podľa bodu 35/ poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v Cenníku, ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch banky. Štandardná úroková sadzba je pohyblivá a ich výška je určená bankou, je súčasťou Cenníka a je zverejnená na výveskách v obchodných priestoroch banky. Podľa bodu 36/ sa Cenník považuje za súčasť zmluvy a banka je oprávnená jednostranne meniť Cenník od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho potom, čo bola klientovi zmena Cenníka písomne oznámená. Podľa bodu 37/ klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú úrokovú mieru nákladov spojenú s revolvingovým úverom. Cenník obsahuje príkladný výpočet RPMN, pričom skutočnú RPMN je možné vypočítať spätne podľa skutočného čerpania úveru a uskutočnených splátok za uplynulých 12 mesiacov na základe písomnej žiadosti klienta. V dolnej časti „Ďalšie užívateľské informácie“ v bode 1/ sú uvedené poplatky súvisiace s čerpaním pôžičky, v bode 2/ sankčné poplatky, v bode 3/ indikatívny výpočet RPMN s poukazom na zákon č. 258/2001 Z. z.
8. Podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro (čl. 17 až 31), ktorý bol vyhotovený ku dňu 08. 10. 2015 bol prehľad transakcií a obratov na účte pôžičkovej karty za obdobie od 23. 10. 2005 do 30. 09. 2015. Podľa uvedeného prehľadu žalobkyňa čerpala z poskytnutého úverového rámca finančné prostriedky prostredníctvom výberov z bankomatu v období od 23. 10. 2005 do 03. 04. 2008, kedy je evidovaný posledný výber vo výške 1.000,-- Sk. Podľa prehľadu sú ďalej na účte evidované poplatky, spočiatku za výber z bankomatov a za vyhotovenie a zasielanie výpisu, neskôr vyúčtovanie úrokov z dlžnej čiastky. V septembri 2007 je účtovaný poplatok za znovu vydanie karty po expirácii, v 10/2007 je účtovaný poplatok za zmenu úverového rámca na žiadosť klienta. V tejto súvislosti treba poukázať, že podľa predloženého výpisu je evidovaný úverový rámec vo výške 1.200,-- € so štandardnou úrokovou sadzbou 22,8 % ročne a štandardnou splátkou 40,-- €. Od 4/2008 sú evidované aj poplatky za správu rizikovej pohľadávky a následne sankčné úroky. Vo výpise sú evidované úhrady zo strany klienta od mesiaca 11/2005 po 600,-- Sk mesačne, od 10/2006 po 800,-- Sk mesačne, od 11/2007 po 1.000,-- Sk až do 12/2008, od 2/2009 po 33,20 € mesačne až do 10/2011, od 11/2011 úhrady po 40,-- € mesačne až do 1/2013, od 2/2013 úhrady po 50,-- € mesačne až do 8/2015. Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že žalobkyňa úver splácala spočiatku v pravidelných mesačných splátkach, dokonca vo vyšších splátkach než podľa zmluvy splácať mala a prvý krát sa dostala do omeškania s platením splátky začiatkom roku 2009, kedy však splátku doplatila, následne v roku 2010 uhradila jednu splátku s omeškaním a jednu splátku neuhradila. Nasledujúce splátky žalobkyňa uhrádzala pravidelne mesačne až do roku 2015.
9. Podľa Cenníka VÚB platného od 21. 06. 2004 bola štandardná úroková sadzba vo výške 23,76 % ročne. V bode 2/ boli uvedené poplatky zahrnuté vo výpočte RPMN a v bode 3/ poplatky, ktoré nie sú zahrnuté vo výpočte RPMN, v bode 4/ indikatívny výpočet RPMN.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (úč. do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa pôvodnej právnej úpravy. Napriek tomu, že cit. zák. ustanovenie explicitne nevymenúvalo zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom tovarov a služieb na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52 OZ. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a žalovaný to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalobkyňou ako spotrebiteľkou jeho služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu.
12. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258//2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 30.06.2006 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
13. Podľa § 2 písm. a/, d/ zák. č. 258//2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 30.06.2006 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Podľa § 3 ods. 3, veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov. Podľa ods. 4, reklama alebo akákoľvek ponuka vystavená na miestach, na ktorých veriteľ ponúka spotrebiteľský úver, v ktorej je uvedená úroková sadzba alebo akýkoľvek číselný údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, musí obsahovať informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov; ak nie je možný iný spôsob, aplikuje sa ročná percentuálna miera nákladov na výpočte podľa prílohy tohto zákona. Podľa ods. 5, pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Podľa ods. 6, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
14. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258//2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 30.06.2006 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Podľa ods. 3 zmluva ďalej obsahuje: a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy. Podľa ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
15. Podľa § 1 písm. c/ zák. č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku (úč. do 31.12.2005), tento zákon upravuje vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov.
16. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku, elektronické platobné prostriedky sú elektronické prostriedky, ktoré umožňujú prístup k elektronicky evidovaným alebo elektronicky uchovávaným peňažným hodnotám a ktoré umožňujú prostredníctvom elektronických alebo iných technických zariadení uskutočňovať vklady, výbery, prevody alebo iné operácie. Elektronický platobný prostriedok je a) platobný prostriedok diaľkového prístupu a b) platobný prostriedok elektronických peňazí. Podľa ods. 2, vydavateľom elektronického platobného prostriedku (ďalej len "vydavateľ") môže byť len b) banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré majú bankové povolenie na vydávanie elektronických platobných prostriedkov, a Podľa ods. 3, oprávneným držiteľom elektronického platobného prostriedku (ďalej len "oprávnený držiteľ") je každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej vydavateľ vydal na používanie elektronický platobný prostriedok na základe nimi uzavretej zmluvy o vydaní a používaní tohto elektronického platobného prostriedku. Podľa ods. 4, platobný prostriedok diaľkového prístupu je prostriedok, ktorý umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom prostredníctvom elektronických alebo iných technických zariadení, a to a) banková platobná karta. Podľa ods. 9, kreditná banková platobná karta umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného vydavateľom uvedeným v odseku 2 písm. a) alebo písm. b), ktorý vydavateľ dohodne s oprávneným držiteľom. Podľa § 23 ods. 1, vydavateľ je povinný vydať a sprístupniť najmä vo svojich prevádzkových priestoroch v písomnej forme alebo elektronickej forme v štátnom jazyku obchodné podmienky vydavateľa na vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku. Tieto obchodné podmienky obsahujú aspoň a) podmienky vydavateľa na vydanie elektronického platobného prostriedku, b) postup správneho a bezpečného používania a uchovávania elektronického platobného prostriedku a akéhokoľvek identifikačného čísla alebo kódu, alebo údaja prideleného vydavateľom alebo dohodnutého medzi vydavateľom a oprávneným držiteľom,
c) popis elektronického platobného prostriedku vrátane rozpätia peňažných limitov na používanie elektronického platobného prostriedku, d) základné technické informácie týkajúce sa technických zariadení určených na používanie elektronického platobného prostriedku, e) lehoty a spôsob vykonávania zúčtovania vrátane použitých výmenných kurzov, f) informáciu o poplatkoch za vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku, g) podmienky spätnej výmeny elektronických peňazí podľa § 30, h) postupy a lehoty vybavovania reklamácií a sťažností súvisiacich s vydávaním a používaním elektronických platobných prostriedkov vrátane informácií o nákladoch spojených s reklamáciami a o postupoch riešenia sporov podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Podľa ods. 2, vydavateľ informuje záujemcov o vydanie elektronického platobného prostriedku o svojich obchodných podmienkach na vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku, a to v písomnej forme alebo elektronickej forme a v dostatočnom predstihu pred vydaním elektronického platobného prostriedku. Vydavateľ je rovnako povinný informovať záujemcov o vydanie elektronického platobného prostriedku o výške alebo sadzbe všetkých poplatkov za vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku, o limite alebo úverovom limite a o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby a o spôsobe výpočtu úrokov. Podľa ods. 3, obchodné podmienky vydavateľa podľa odseku 1 sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní elektronického platobného prostriedku, ak je v tejto zmluve výslovný odkaz na obchodné podmienky vydavateľa podľa odseku 1 a ak sú tieto obchodné podmienky pripojené k tejto zmluve alebo ak ich oprávnený držiteľ dostal najneskôr pri uzavretí tejto zmluvy. Podľa § 24 ods. 4, vydavateľ je povinný poskytnúť oprávnenému držiteľovi zrozumiteľnú správu o zúčtovaní jednotlivých vkladov, výberov, prevodov alebo iných operácií (ďalej len "položka") uskutočnených prostredníctvom jednotlivých elektronických platobných prostriedkov, a to na účel identifikácie jednotlivých uskutočnených a zúčtovaných položiek (ďalej len "správa o zúčtovaní položiek"). Spôsob a periodicitu poskytovania správ o zúčtovaní položiek si zmluvne dohodne vydavateľ s oprávneným držiteľom. 17. Podľa § 24 ods. 5, správa o zúčtovaní položiek okrem náležitostí podľa § 6 ods. 2 obsahuje podľa písm. b) pri kreditnej bankovej platobnej karte aspoň 1. dátum vyhotovenia správy a dátum splatnosti dlžnej sumy, 2. sumu celkového úverového limitu, 3. sumy a popis kreditných položiek a debetných položiek, 4. sumy poplatkov a sumy úrokov, 5. dlžnú sumu ku dňu vyhotovenia správy, 6. minimálnu splátku, 7. percentuálnu výšku úrokov, ak nie je táto výška úrokov dohodnutá a uvedená v zmluve uzavretej medzi vydavateľom a oprávneným držiteľom, 8. lehotu a spôsob úhrady dlžnej sumy.
18. Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, predmetom ktorého bolo poskytnutie finančných prostriedkov pre žalobkyňu zo strany žalobcu prostredníctvom kreditnej karty. Jedná sa teda o kombinovaný právny úkon a to poskytnutie spotrebiteľského úveru a poskytnutie platobných služieb formou kreditnej karty. K uzavretiu predmetného záväzkového vzťahu došlo na základe toho, že žalobkyňa mala záujem o produkt „Pôžičková kreditná karta Quatro“, ktoré poskytoval žalovaný. Tu súd len uvádza, že pokiaľ sa žalobkyňa bránila tým, že nevedela, že sa jedná o právny vzťah s bankou, táto nevedomosť vyplynula len z nedôslednosti žalobkyne, pretože na samotnej žiadosti o vydanie pôžičkovej karty ako aj v pripojených Obchodných podmienkach je jednoznačne uvedené, že sa jedná o bankový produkt žalovaného. Na druhej strane však žalobkyňa poukazovala i na to, že si myslela, že sa jedná o bankový produkt bežného charakteru a práve preto mu dôverovala, čo je v rozpore s tvrdením o domnienke, kto jej finančnú službu poskytol. Súd v súlade s poskytovaním ochrany žalobkyni ako spotrebiteľky ex offo podrobil predmetný zmluvný vzťah súdnej kontrole v súlade s podanou žalobou a konštatuje, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Na námietku žalobkyne o neplatnosti zmluvy z dôvodu, že požadovala vyšší úverový rámec inými splátkami, pričom zo strany žalovaného jej bol poskytnutý nižší úverový rámec s inými splátkami, čím nedošlo k platnému uzavretiu písomnej zmluvy o úvere súd uvádza, že mechanizmus vzniku záväzkového vzťahu je jasným a zrozumiteľným spôsobom uvedený v samotnej žiadosti, kde v článku
5/ bod 3. klient súhlasí s tým, že výšku úverového rámca ako aj príslušnú mesačnú splátku určí banka po vyhodnotení predloženej žiadosti. Pokiaľ zmluvné strany dojednajú takýto mechanizmus určenia úverového rámca, súhlasia s ním a konajú v súlade s ním, súd považuje takéto zmluvné dojednanie za platné a námietku žalobkyne o neplatnosti zmluvy z dôvodu nedojednania výšky poskytnutého úveru písomnou formou za nedôvodnú. Žalobkyňa v žalobe namietala obsah spotrebiteľskej zmluvy, pretože v ňom absentoval údaj o sume, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Po preskúmaní súd konštatuje, že v zmysle zmluvy a pripojených Obchodných podmienok bola dojednaná štandardná mesačná splátka a v Obchodných podmienkach bol určený spôsob účtovania úroku s tým, že jeho výška bola určená odkazom na pripojený Cenník banky. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, rovnako zmluva neobsahovala údaje o poplatkoch za poskytnutie spotrebiteľského úveru, na základe čoho žalovaný nebol oprávnený požadovať úroky a poplatky. Súd k tomu uvádza, že v tomto konkrétnom prípade sa jednalo o finančný produkt ponúkaný žalovaným a to poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme úverového rámca na kreditnú kartu, kedy žalovaný ako banka postupuje v súlade so svojimi obchodnými podmienkami. Tieto obchodné podmienky na poskytovanie platobných služieb boli vydávané v súlade so zákonom č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a podliehali bankovej kontrole Národnou bankou Slovenska. Jedná sa o špeciálny produkt, kde boli stanovené podmienky v zmysle zákona, ktoré musí vydavateľ elektronického platobného prostriedku dodržiavať. V súlade s takto stanovenými podmienkami žalovaný ako vydavateľ elektronického platobného prostriedku vydal Obchodné podmienky, ktoré jasným a zrozumiteľným spôsobom popisovali základné informácie o finančnom produkte ako aj o postupe banky pri účtovaní úhrad a platieb, účtovaní úrokov, poplatkov s tým, že výška úrokov a poplatkov bola určená Cenníkom banky, ktorý v súlade s Obchodnými podmienkami tvorí jednu z neoddeliteľných častí takéhoto zmluvného vzťahu. Okrem toho základné informácie o poplatkoch ako aj o výpočte RPMN bol uvedený na samotných Obchodných podmienkach a všetky tieto informácie mala žalobkyňa k dispozícii ešte predtým ako sa rozhodla podať žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro. Podľa názoru súdu žalovaný dodržal všetky zákonné podmienky pri poskytovaní takéhoto produktu a to informačné povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, na základe ktorých sa spotrebiteľ mohol slobodne rozhodnúť, či má záujem o uvedený produkt banky. Bolo vecou žalobkyne ako spotrebiteľa, aby sa aktívnejšie zaujímala o zmluvné podmienky, ktoré jej mohli byť nejasné alebo ktorým neporozumela. Súd tvrdenie žalobkyne o tom, že nemala vedomosť o výške úrokovej sadzby považoval len za jej subjektívne tvrdenie. Samotný postup pri uzatváraní zmluvného vzťahu ako aj následný postup, kedy žalobkyňa bola každý mesiac informovaná a to opäť v súlade s postupom podľa zákona o platobnom styku, ktorý každej banke ukladá povinnosť informovať klienta o účtovaní položiek pri kreditnej bankovej platobnej karte, umožňoval odporkyni v pravidelných časových intervaloch, sledovať stav všetkých podstatných náležitostí, ktorými je okrem iného aj výška úrokovej sadzby. Táto informácia bola súčasťou každomesačných správ predkladaných a zasielaných žalobkyni. Okrem iného v jednotlivých výpisoch bola žalobkyňa presne informovaná o tom, aké položky jej boli bankou účtované, či už ako debetné alebo ako kreditné transakcie. V každom výpise bola informovaná o výške štandardnej splátky ako aj o dni splatnosti. V tejto súvislosti súd uvádza, že netreba opomínať, že vznik predmetného záväzkového vzťahu bol z roku 2005, kedy oblasť právnej úpravy spotrebiteľského práva bola strohejšia a zmluvným stranám bola daná väčšia zmluvná voľnosť. V dôsledku zvyšovania právnej ochrany spotrebiteľov došlo k precizovaniu zmluvnej úpravy najmä v oblasti spotrebiteľských úverov (a to najmä v dôsledku správania sa nebankového sektora), ako aj k sprísňovaniu následkov porušovania spotrebiteľských práv. V danom čase bol pre dodávateľov, ale aj klientov spotrebiteľských služieb bežný postup tak, ako to bolo v tomto konkrétnom prípade, kedy klient podal žiadosť o finančný produkt a to na základe všeobecných informácií poskytovateľa služby vo forme obchodných podmienok a cenníkov. Pokiaľ žiadosť klienta bola prijatá, došlo k uzavretiu príslušnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli ako Všeobecné obchodné podmienky, tak aj prípadný Cenník dodávateľa služby. Aj v takomto prípade bola pre možnosť klienta odmietnuť zmluvný vzťah dojednaná tzv. odkladacie podmienka a to zaslanie potvrdzujúceho listu a prevzatie PIN kódu klientom, t.j. až týmito úkonmi za považoval zmluvný vzťah za uzatvorený. Súd nezistil, že by uvedený postup bol v rozpore so zákonom, prípadne, že by mohol byť hodnotený ako úmyselný nekalý postup v neprospech spotrebiteľa. Netreba tiež opomínať, že v zmysle platnej právnej úpravy, ak aj Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala požadované náležitosti, zmluva sa považovala za platnú, ak na jej základe spotrebiteľský úver bol poskytnutý a spotrebiteľ ho začal čerpať, čo v tomto konkrétnom prípade dodržané bolo. Je nepochybné a vyplýva to z predložených listinných dôkazov ako aj z výpovede žalobkyne, že žalobkyňa nemala žiadne námietky voči poskytnutiu úveru v bankou stanovenej výške. Tento úver aj riadne čerpala a využívala a následne ho tiež splácala. Z výpisu pôžičkovej karty tiež vyplýva, že v priebehu zmluvného vzťahu došlo k zmenám týkajúcim sa
výšky úverového rámca ako aj výšky splátok. K tomuto však žiadne doklady súdu doložené neboli a žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že sa jednalo o dohodu so žalovaným, preto súd tieto okolnosti nepovažoval za sporné a ďalej sa im v rámci dokazovania nevenoval.
19. V tejto súvislosti súd ešte uvádza, že pokiaľ aj nezistil zo zmluvy termín splatnosti splátok istiny, úrokov či poplatkov, táto okolnosť v zmysle vtedy platnej právnej úpravy nemala vplyv na platnosti či bezúročnosť zmluvy s poukazom na začatie čerpania spotrebiteľského úveru.
20. Žalobkyňa ďalej namietala, že v zmluve absentoval údaj o RPMN, v dôsledku čoho sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tak ako už bolo uvádzané, súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky, v rámci ktorých bol uvádzaný indikatívny výpočet RPMN a v samotných Obchodných podmienkach v článku 6/ bode 37/ bol klient bankou upozornený, že vzhľadom na produkt nie je možné vopred vypočítať RPMN s tým, že klient však môže požiadať písomne banku o výpočet skutočnej RPMN podľa skutočného čerpania revolvingového úveru a uskutočnených platieb za uplynulých 12 mesiacov. Výška RPMN predstavuje údaj pre spotrebiteľa, ktorý odráža výšku nákladov spojených s poskytnutím úveru. Je pre spotrebiteľa dôležitým údajom preto, aby sa mohol rozhodnúť, ktoré z viacerých obdobných produktov si zvolí. Tu však treba povedať, že vzhľadom na rozmanitosť finančných produktov, nie u každého je možné určiť presným číselným vyčíslením reálnu ročnú percentuálnu mieru nákladov už pri poskytnutí produktu, na čo zákon o spotrebiteľských úveroch pamätal (viď § 3 ods.6 citovaného zákona). V takých prípadoch má byť spotrebiteľ informovaný o výške nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. V tomto konkrétnom prípade bola žalobkyňa informovaná o poplatkoch súvisiacich s čerpaním pôžičky, ako aj s následnými sankčnými poplatkami pri nedodržaní zmluvných podmienok. Rovnako bola informovaná o spôsobe výpočtu RPMN a v prípade záujmu o presný údaj mala možnosť v súlade s Obchodnými podmienkami požiadať o výpočet skutočnej RPMN na základe skutočného čerpania a uskutočnených platieb v jej konkrétnom prípade. Žalobkyňa však v priebehu celého trvania zmluvného vzťahu cca 10 rokov takúto informáciu od žalovaného nežiadala. V tomto kontexte súd konštatuje, že žalovaný splnil všetky zákonom požadované povinnosti tak, aby zabezpečil pre žalobkyňu ako spotrebiteľa údaj o výške nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Súd preto konštatuje, že uvedená námietka žalobkyne bola nedôvodná a z tohto dôvodu nebolo možné prijať záver, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda žalobkyňa uvádzala, že okrem poskytnutých finančných prostriedkov uhrádzala žalovanému úroky a poplatky, hoci úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ktoré mali predstavovať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, súd toto tvrdenie považoval za nepreukázané a žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. V ďalšom sa súd nezaoberal tvrdeniami žalobkyne o prípadnom úmyselnom bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného, ako ani nárokom na úroky z omeškania, nakoľko vzhľadom na uvedené závery súdu sa tieto otázky stali bezpredmetnými.
21. Záverom súd len dodáva, že pokiaľ je žalobkyňa nespokojná s celkovou výškou, ktorú žalovaný od nej požaduje uhradiť za poskytnutie úveru, je na nej, aby na základe priebehu zmluvného vzťahu uviedla a vyčíslila žalovanému, ktoré finančné čiastky uplatňované žalovaným považuje za nedôvodné. Z prehľadu účtu kreditnej karty je zrejmé, že žalobkyňa v podstatnej časti plnila svoj záväzok, úver splácala pravidelne s výnimkou jednej alebo dvoch splátok a zrejme sa dožaduje od žalovaného posúdenia účtovaných sankčných povinností, príp. spôsobu finančného započítania jednotlivých splátok. Tieto okolnosti však neboli predmetom žaloby, preto ich súd nemohol posudzovať, pretože by prekročil žalobný návrh. Je na žalobkyni, ako sa v ďalšom rozhodne postupovať.
22. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.1 O. s. p., kedy má nárok na náhradu trov konania úspešný účastník. V tomto prípade bol úspešným žalovaný, ktorý vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 402,58 €. Právny zástupca žalovaného si uplatnil 3 úkony právnej pomoci po 71,37 € (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe zo dňa 12. 01. 2016, účasť na pojednávaní dňa 10. 05. 2016), 1x režijný paušál po 8,39 € (rok 2015), 2x režijný paušál po 8,58 € (rok 2016). Ďalej si uplatnil náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie z Bratislavy do Zvolena vo výške 2 hodín, t. j. 4 polhodiny po 14,30 €, čo spolu činí 57,20 €. K tomu právny zástupca uviedol, že v uvedený deň mal na Okresnom súde Zvolen aj iné pojednávanie, preto si uplatnil len polovicu náhrady za stratu času v tomto konaní, ako aj polovicu náhrady cestovných výdavkov. Uplatnené trovy boli vyčíslené na 296,86 € a k tomu 20 % DPH vo výške 59,37 €. Cestovné náklady žalovaný vyčíslil na 92,70 € (cesta Bratislava - Zvolen a späť pri priemernej spotrebe 4,6 l/100 km za cestu 400 km, cene benzínu 1,059 € a základnej náhrade 0,183). Súd preskúmal vyčíslené trovy právneho zastúpenia a mal zato, že tieto boli vyčíslené
v súlade s ustanovením § 1 ods.3, § 9 ods.1, § 10 ods.1, 2, § 13a ods.1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, § 16 ods.3, § 17, § 18 ods.3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a cestovné náhrady boli vyčíslené v súlade so zákonom o cestovných náhradách. Súd preto zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému takto vyčíslené trovy konania vo výške 402,58 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a na účet právneho zástupcu žalovaného (§ 149 ods.1, § 160 ods.1 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).